Preskočiť na hlavný obsah
Paragraf

§ 27 Tretie strany

Publikované:
Obsah
                                                    TRETIE STRANY
                                         
                                                            § 27


(1)Treťou stranou na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je účastníkom konania, najmä spotrebiteľ, dodávateľ, odberateľ a konkurent účastníka konania.

(2) Ak tretie strany písomne požiadajú o vypočutie k predmetu konania a preukážu záujem na veci, úrad ich bude o predmete konania písomne informovať a určí lehotu, v ktorej môžu vyjadriť svoje stanovisko.

(2)Ak tretie strany písomne požiadajú o vyjadrenie sa k predmetu konania a preukážu záujem na veci, úrad ich bude o predmete konania informovať v primeranom rozsahu a určí im lehotu, v ktorej môžu vyjadriť svoje stanovisko. 

Komentár

§ 27

Všeobecný úvod

Toto ustanovenie zakotvuje špecifický inštitút tretích strán, ktorým sa priznáva procesné právo byť vypočutý. Je potrebné mať na pamäti, že tretie osoby nie sú zúčastnenými osobami podľa § 15a Správneho poriadku a predstavujú iný procesný inštitút. Je tomu tak z viacerých dôvodov. V prvom rade ich sám zákon tak neoznačuje, v druhom rade, z obsahu ich práv nevyplýva, že by malo ísť o zúčastnenú osobu a ani zákon im nepriznáva toľko práv ako zúčastneným osobám.

Zúčastnené osoby, ako inštitút podľa Správneho poriadku, majú rozdielne procesné práva. Majú právo byť upovedomené o začatí správneho konania, o podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladov rozhodnutia. Naproti tomu, inštitút tretích strán podľa ZOHS presne vymedzuje, ktoré práva a za akých podmienok sa týmto subjektom priznávajú.

Inštitút tretích strán plní dvojakú funkciu – jednak posiľňuje právo subjektov, ktorých sa konanie na úrade a jeho výsledok môže dotknúť, zúčastniť sa na tomto konaní a vyjadriť svoj postoj. Na druhej strane napomáha úradu získať podklady a informácie dôležité pre jeho konanie a rozhodnutie, a to najmä v konaniach o koncentráciách, kde je potrebné v pomerne krátkom čase získať kvalifikované poznatky o fungovaní posudzovaných relevantných trhov. Na základe pripomienok a poznatkov od tretích strán môže úrad vlastnou vyšetrovacou činnosťou obstarať dôkazy – napríklad vyžiadať informácie od účastníkov konania, iných podnikateľov, uskutočniť výsluchy svedkov a pod.  

S týmto ustanovením úzko súvisí aj ustanovenie § 40 ods. 11, 12 a 13 zákona stanovujúce informačné povinnosti úradu vo vzťahu k oznámeným koncentráciám a začatým správnym konaniam. Úrad touto formou vyzýva tretie strany, teda fyzické a právnické osoby, aby predložili úradu svoje pripomienky, námietky a informácie jednak k oznámeným koncentráciám, ak majú zato, že koncentrácia bude mať na nich nepriaznivý dopad, ako aj k iným typom správnych konaní. Tieto informácie úrad zverejňuje na svojom webovom sídle.

Treťou stranou môže byť aj osoba, ktorá podala písomné oznámenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa § 25 ods. 2  zákona.

Detailný výklad

K ods. 1

Tretiu stranu možno na základe daného ustanovenia definovať v pozitívnom aj negatívnom zmysle. V prípade pozitívnej definície, zákon uvádza, že ide o právnickú alebo fyzickú osobu, pričom exemplifikatívne uvádza príklady tretej strany ako je napríklad spotrebiteľ, dodávateľ, odberateľ a konkurent účastníka konania. Negatívna definícia tretej strany označuje tretiu stranu ako akúkoľvek osobu, ktorá nie je účastníkom konania. Z toho vyplýva, že status tretej strany sa navzájom vylučuje so statusom účastníka konania.

V praxi ide o osoby, ktoré môžu byť najmä ekonomicky dotknuté či už rozhodnutím v konaní alebo samotným konaním podnikateľa, ktorý je účastníkom konania.

K ods. 2

Prvou nevyhnutnou podmienkou pre získanie statusu tretej strany je preukázanie záujmu na veci. Záujem na veci sa dá v praxi preukázať rozličnými dôvodmi. Je ním napríklad potreba zákazu dohody obmedzujúcej súťaž zo strany spotrebiteľa, ktorý ňou môže byť ekonomicky dotknutý či potreba zabráneniu koncentrácie, ktorá by mohla ekonomicky ohroziť dotknutú osobu alebo tiež zakázanie zneužívania dominantného postavenia, ktorým je osoba ekonomicky dotknutá (dodávateľ, konkurent, odberateľ, spotrebiteľ).

K ods.3

Na účely uplatnenia si práva tretej strany byť vypočutý, môže táto strana písomne požiadať úrad o oboznámenie sa s predmetom konania. Ak táto osoba preukáže záujem na veci, úrad má zákonnú povinnosť informovať ju o predmete konania. Pri informovaní o predmete konania úrad dbá na to, aby tretia strana mala dostatok informácií podať kvalifikované vyjadrenie a zároveň, aby sprístupnením informácií z konania nebolo ohrozené vyšetrovanie úradu a zamýšľaný postup. Podanie týchto informácií úradom sa totižto nemôže stotožniť s právom nazerania do spisu, ktoré patrí účastníkovi konania.

Z potreby preukázania záujmu na veci vyplýva, že by tretia strana vo svojej žiadosti o vypočutie k predmetu konania mala indikovať, aké je jej postavenie k veci a k akým skutočnostiam sa plánuje vyjadriť. Záujem tretej strany na veci hodnotí samotný úrad.

K ods. 4

Ak tretia strana splní vyššie uvedené podmienky, úrad pri informovaní tretej strany o predmete konania zároveň určí lehotu, v ktorej môže tretia strana vyjadriť svoje stanovisko.

Zákon umožňuje tretej strane podať stanovisko písomne alebo prostredníctvom vypočutia, t.j. ústne do zápisnice. Obe formy vyjadrenia sú rovnocenné.

Ak tretia strana v lehote určenej úradom nevyjadrí svoje stanovisko, nevznikajú pre úrad ani pre tretiu stranu žiadne právne dôsledky.

Je potrebné mať na pamäti, že tretie strany nie sú oprávnené navrhovať dôkazy a ani doplnenie dokazovania na rozdiel od zúčastnených osôb podľa Správneho poriadku. Vo svojom vyjadrení síce môžu odporučiť vykonanie určitých dôkazov, ale ich návrhy úrad nijako nezaväzujú.

Dôvodová správa

K návrhu zákona č. 136/2001 Z.z.

K § 27

„Tretie strany sú fyzické a právnické osoby, ktoré nie sú účastníkmi konania, napr. spotrebitelia, zákazníci, dodávatelia, konkurenti, členovia správnych a riadiacich orgánov podnikateľov. Komunitárne súťažné právo (nariadenia komisie č. 447/98, 2842/98 a nariadenie rady č. 17/62) tretím stranám poskytuje niektoré práva, ktoré majú účastníci konania. Podmienkou pre ich uplatnenie je však preukázanie záujmu na predmete konania. Uvedeným ustanovením sa ešte dôslednejšie posilní právo tretích strán participovať na konaní na úrade. V súčasnosti majú takú možnosť prostredníctvom inštitútu svedka. V zmysle odseku 2 však úrad bude povinný dať tretím stranám možnosť vyjadriť svoje stanovisko k predmetnej veci, čo za súčasne platného práva osoba v postavení svedka nemá. Podľa odseku 2 majú tretie strany právo, ak požiadajú o vypočutie k veci, byť písomne informovaní o predmete konania a v stanovenej lehote sa k nemu vyjadriť. Postavenie tretích strán navrhovaný zákon posilňuje aj v tom, že sú oprávnené žiadať úrad o možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní za predpokladu, že tretie strany preukážu záujem na veci. Záujem na veci v konečnom dôsledku hodnotí úrad, pričom ak je tento preukázaný, úrad môže tretím stranám umožniť účasť na nariadenom ústnom pojednávaní a dať im príležitosť vyjadriť svoje stanovisko k predmetnej prejednávanej veci. Je na úvahe úradu, či bol záujem tretej strany na veci preukázaný.“

K návrhu zákona č. 151/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z.z.

„Dochádza k formulačnej úprave doterajšieho znenia ustanovenia o tretích stranách. Tretími stranami môžu byť napr. spotrebitelia, dodávatelia, odberatelia, prípadne konkurenti účastníka konania.
Rozsah informácií, ktoré úrad tretím stranám o prebiehajúcom správnom konaní poskytne však musí byť do istej miery limitovaný, aby nedošlo k ohrozeniu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, prípadne k zmareniu správneho konania. Preto úrad tretie strany informuje o predmete konania len v primeranom rozsahu. Vypúšťa sa požiadavka „písomného“ informovania o veci.“

Judikatúra

Rozhodnutie NS SR 3 Sžo 33/2010 zo dňa 17. júna 2010

Je potrebné mať na pamäti, že tretia strana nie je všeobecne definovateľný pojem a treba ho vnímať na účely toho ktorého osobitného zákona. V tomto rozhodnutí napríklad nie je na účely zákona č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov treťou stranou dodávateľ, odberateľ, ale je ňou spotrebiteľ, teda osoba mimo tzv. dodávateľsko – odberateľských vzťahov. 

„Podľa krajského súdu dikcia zákona o chemických látkach jednoznačne stanovuje, že pod uvádzaním chemických výrobkov na trh treba rozumieť ich umiestňovanie na národný trh toho ktorého štátu, a treťou osobou v zmysle tohto zákona sú spotrebitelia, teda osoby mimo tzv. dodávateľsko – odberateľských vzťahov.“

„Z uvedeného možno vyvodiť záver, že žalobkyňa ako podnikateľka uvádza (distribuuje) výrobky na trh pre tretie strany, ktorými sú spotrebitelia, a nemôže sa zbaviť zodpovednosti za ich označenie.“

Dostupné na: http://www.supcourt.gov.sk/data/att/5825_subor.pdf

Literatúra a články

Literatúra a články
KALESNÁ, K.-BLAŽO, O.: Zákon o ochrane hospodárskej súťaže, komentár, 1. Vydanie, C.H. BECK Praha 2012 ISBN: 978-80-7400-257-1

KOŠIČIAROVÁ, S.: Správny poriadok, komentár s novelou účinnou od 1. Januára 2004, HEURÉKA, Šamorín 2004 ISBN: 80-89122-14-0

SOBIHARD, J.: Spávny poriadok, komentár (Tretie prepracované vydanie),   Wolters Kluwer (Iura Edition), 2007 ISBN: 8080781828