§ 34 Rozklad

§ 34
Rozklad
 

Na konanie o obnove konania a pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa primerane použijú ustanovenia § 25 ods. 3 až 6 a § 27 až 33, § 40 a 41. Na konanie o proteste prokurátora sa primerane použijú ustanovenia § 25 ods. 3 až 6, § 27 až 29 a § 31 až 33, § 40 a 41. 

Na konanie o obnove konania sa použijú ustanovenia § 62 až 64 správneho poriadku a na konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania ustanovenia § 65 až 68 správneho poriadku. Na konanie o proteste prokurátora sa použije ustanovenie § 22 až 24 a § 27 zákona o prokuratúre a § 69 správneho poriadku.

Pričom v konaniach o opravných prostriedkoch sa uplatnia špeciálne ustanovenia zákona stanovené pre konanie úradu na prvom stupni. Ide o ustanovenia týkajúce sa identifikácie účastníkov konania pre jednotlivé druhy konania, oznámenia zmeny týkajúcej sa predmetu konania, poučovacej povinnosti, tretích strán, doručovania, lehoty na rozhodnutie, zastavenia konania a výzvy. A taktiež ustanovenie týkajúce sa ochrany, sprístupňovania informácií a zachovania tajomstva.

Obnova konania je mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov. Dôvodom pre takýto spôsob preskúmania je nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania. Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho rozhodnutia.

Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú:

- existencia právoplatného rozhodnutia,

- existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania,

- existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na podanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania (to nevylučuje nariadenie obnovy konania ex officio).

- dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to subjektívnej ako aj objektívnej,

- neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná. Týmito dôvodmi sú udelenie súhlasu na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon, alebo ak sa rozhodlo vo veci osobného stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.

Dôvodom na obnovu konania je existencia aspoň jedného z nižšie uvedených dôvodov:

- vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec, lebo ich v tom čase nepoznal, alebo preto, lebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť. Treba však uviesť, že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto skutočnosti mohol správny orgán prihliadať.

- rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.  Ide o situáciu, keď správny orgán podľa § 40 správneho poriadku využil svoje oprávnenie rozhodnúť o predbežnej otázke, avšak neskôr sa ukáže, že príslušný orgán o nej rozhodol inak.

- nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené súčasne. Nesprávnym postupom správneho orgánu, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, sa rozumie, ak sa účastníkovi vôbec odoprelo toto jeho postavenie alebo mu nebola daná možnosť uplatniť svoje práva alebo právom chránené záujmy. Uvedené skutočnosti sú relevantné vo veci obnovy konania len vtedy, ak takýto nesprávny postup mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie správneho orgánu a náprava nemohla byť odstránená v odvolacom konaní.

- rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 správneho poriadku) ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní.

- rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Nepravdivými dôkazmi sú najmä nepravdivé a neúplné svedecké výpovede, falšované listiny, nepravdivé čestné vyhlásenie a pod. Na uplatnenie dôvodu, že rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, je rozhodujúci právoplatný rozsudok súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, t.j. nestačí iba dôvodné podozrenie.

Obnova konania je možná nielen na návrh účastníka konania, ale aj na základe vlastného podnetu správneho orgánu. Správny orgán obnovu konania nariaďuje. Aj pre nariadenie obnovy konania zo strany správneho orgánu musí byť splnený aspoň jeden zo zákonných dôvodov. Navyše musí byť splnená podmienka všeobecného záujmu, pričom táto skutočnosť musí byť v rozhodnutí špecificky odôvodnená. Všeobecným záujmom sa rozumie verejný záujem, t.j. záujem, ktorý sú správne orgány povinné presadzovať vo svojej činnosti a ktorý vyplýva z obsahu a cieľov platnej hmotnoprávnej úpravy v oblasti výkonu verejnej správy. Nariadenie obnovy konania vo verejnom záujme bude vždy , keď rozhodnutie bolo dosiahnuté trestným činom.

Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni, t.j. úrad ako I. stupňový orgán alebo Rada úradu ako II. stupňový orgán.

Správny orgán v rámci konania o povolení obnovy skúma, či existujú zákonné dôvody na obnovu konania, či bol návrh uplatnený včas a oprávneným subjektom (ak nejde o obnovu nariadenú z vlastného podnetu úradu). Výsledkom tohto skúmania je rozhodnutie, ktorým sa obnova konania buď povolí, alebo sa návrh zamietne. V tomto štádiu ešte nedochádza k rozhodovaniu vo veci. S povolením obnovy konania je spojený aj odkladný účinok rozhodnutia, pokiaľ sa v tom čase napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.

Návrh na obnovu konania alebo nariadenie obnovy konania musí byť urobené v zákonnej lehote a to trojmesačnej subjektívnej, najneskôr však v trojročnej objektívnej lehote. Začiatok plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty sa viaže na okamih, keď sa účastník dozvedel o zákonných dôvodoch na obnovu konania. Uvedená subjektívna lehota však nemôže prekročiť objektívnu lehotu. Začiatok plynutia trojročnej lehoty je daný dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. V prípadoch, keď bolo rozhodnutie dosiahnuté trestným činom, nie je objektívna lehota ustanovená.

Prvé štádium obnovy konania sa končí rozhodnutím, ktorým sa obnova konania buď povolí/nariadi alebo zamietne. Ak sa obnova konania zamietla, druhé štádium, t.j. meritórne rozhodnutie vo veci už nenastupuje. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa obnova konania povoľuje/nariaďuje alebo zamieta, je prípustné. V rozhodnutí o povolení/nariadení obnovy konania treba uviesť dôvod povolenia, v akom rozsahu sa má konanie obnoviť, či sa má opakovať celý proces alebo len niektorá jeho časť.

Len čo sa príslušný správny orgán dozvie o právoplatnosti rozhodnutia o povolení/nariadení obnovy, je povinný začať nové konanie, a to bez nejakého ďalšieho návrhu. I. stupňový orgán (úrad) je príslušný na konanie, ak sa dôvod obnovy týka len jeho rozhodnutia, alebo sa dôvod obnovy týka tak rozhodnutia I. stupňového, ako aj rozhodnutia odvolacieho orgánu (Rady úradu). Odvolací orgán (Rada úradu) je príslušná na konanie, ak sa dôvod obnovy týka len jeho rozhodnutia.
Výsledkom obnoveného konania je nové rozhodnutie, ktorým sa pôvodné rozhodnutie vždy zrušuje. Proti novému rozhodnutiu vo veci vydanému v obnovenom konaní sa možno odvolať.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom. Jediným dôvodom na uplatnenie preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je jeho nezákonnosť a nie je naň právny nárok. 

Predpokladom na uplatnenie predmetného opravného prostriedku je právoplatnosť rozhodnutia. Správny orgán môže preskúmať právoplatné rozhodnutie z vlastného podnetu alebo z externého podnetu.

Z vlastného podnetu môže rozhodnutie preskúmať len orgán nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak ide o preskúmanie rozhodnutia v prípade externého podnetu, rozhodnutie preskúmava zásadne tiež orgán vyššieho stupňa. Existuje výnimka, kedy je možnosť preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo strany I. stupňového orgánu. Musia však byť splnené nasledovné podmienky – I. stupňový orgán dostal od účastníka podnet na preskúmanie rozhodnutia, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť na I. stupni (ide o prípady, kedy  I. stupňové rozhodnutie nebolo napadnuté rozkladom, keď účastník vzal svoj rozklad späť), nezákonnosť I. stupňového rozhodnutia a pri zmene alebo zrušení preskúmavaného rozhodnutia sa podnetu účastníka vyhovie v celom rozsahu a ak sa rozhodnutie týka aj ďalších účastníkov, títo s navrhovaným postupom súhlasia. Ak by niektorá z vyššie uvedených podmienok nebola splnená, zmeniť alebo zrušiť preskúmavané právoplatné rozhodnutie by bol oprávnený iba orgán príslušný rozhodovať o odvolaní/rozklade.

Z režimu preskúmavania rozhodnutí mimo odvolacieho konania zákon vylučuje tie rozhodnutia, ktorými bol účastníkom udelený súhlas na občianskoprávne alebo pracovnoprávne úkony, alebo ktorými sa rozhodlo vo veci osobného stavu. Z povahy uvedených výnimiek v súvislosti s charakterom rozhodovania úradu je zrejmé, že tieto sa pre rozhodovanie úradu neuplatnia.

Konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa začína dňom, keď orgán nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, urobil prvý úkon smerujúci k preskúmaniu rozhodnutia.

Na základe výsledkov preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán rozhodnutie zruší (nemalo byť vôbec vydané) alebo zmení (nesprávne zistený skutkový stav, alebo ak došlo k nesprávnej interpretácii príslušného predpisu).Pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia.

Správny poriadok ustanovuje trojročnú lehotu, ktorá plynie od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a jej márnym uplynutím zo zákona zaniká právomoc správneho orgánu zrušiť alebo zmeniť takéto rozhodnutie mimo odvolacieho konania. Táto trojročná lehota nie je limitujúca pre rozhodovanie správneho orgánu mimo odvolacieho konania, nie je preto potrebné, aby rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto konania, nadobudlo právoplatnosť do troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Predmetná lehota sa viaže na začatie mimo odvolacieho konania, v tejto lehote však nemusí byť o veci aj rozhodnuté. Na rozhodovanie úradu mimo odvolacieho konania sa vzťahujú lehoty podľa § 30 zákona (úrad v tomto prípade vychádza z ustanovení zákona a nie z ustanovenia § 49 správneho poriadku).

Konanie o proteste prokurátora

Protest prokurátora je prostriedkom dozoru, ktorým možno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ale nie priamo jeho zmenu alebo zrušenie. Prokurátor môže podať protest, tak v záujme účastníka, ako aj proti jeho vôli.  

Prokuratúra získava poznatky, ktoré môžu viesť k uplatneniu protestu prokurátora z vlastnej dozornej činnosti a z podnetov účastníkov konania alebo iných fyzických a právnických osôb.

Podanie protestu prokurátora sa neviaže na návrh. Ak prokurátor zistí, že bol porušený zákon, je povinný podať protest. Prokurátorský protest sa podáva na orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal. Tento orgán môže svoje rozhodnutie zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Uvedený orgán však takto môže postupovať len vtedy, ak protestu úplne vyhovie. Posúdenie otázky, či správny orgán úplne vyhovel protestu alebo nie, je dané rozsahom návrhov prokurátora, o ktorých sa musí rozhodnúť. V prípade, keď správny orgán nemá v úmysle vyhovieť, nevydáva o tom rozhodnutie, ale spisový materiál predloží nadriadenému orgánu.

Správny orgán, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, je povinný predložiť spisový materiál odvolaciemu orgánu buď v lehote určenej v proteste prokurátora, alebo, ak nebola určená, do 30 dní od doručenia protestu prokurátora.

Konanie o proteste musí byť ukončené rozhodnutím. Správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté, môže rozhodnúť len tak, že protestu úplne vyhovie (buď dôjde k zrušeniu rozhodnutia alebo ho nahradí novým rozhodnutím). Naproti tomu orgán najbližšie vyšší môže rozhodnúť tak, že protestu vyhovie alebo nevyhovie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa protestu prokurátora nevyhovelo, môže prokurátor podať nový protest. Ak sa protestu prokurátora vyhovelo, rozhodnutie sa zrušilo a vec sa vrátila orgánu, ktorého rozhodnutím sa porušil zákon. Orgán vydávajúci nové rozhodnutie je viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o proteste.

Zákon o prokuratúre ráta aj s možnosťou nečinnosti správneho orgánu pri podaní protestu prokurátora. V takom prípade po uplynutí príslušnej lehoty je prokurátor oprávnený podať protest na orgáne nadriadenom alebo dozorujúcom. V prípade, keď o proteste nerozhodne v určenej lehote ani tento orgán, má sa za to, že protestu nevyhovel.

Rozhodnutie správneho orgánu o proteste prokurátora musí mať náležitosti podľa správneho poriadku a doručuje sa účastníkom konania, ako aj prokurátorovi, ktorý protest podal.

Proti každému rozhodnutiu v konaní o proteste prokurátora je účastníkovi priznaná možnosť podať odvolanie. Podanie protestu prokurátora je možné len v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

Ustanovenia v zákone o prokuratúre týkajúce sa protestu prokurátora upravujú proti čomu je prokurátor oprávnený podať protest, čo má obsahovať protest prokurátora, komu a v akej lehote  má prokurátor podať protest, možnosť podania opravných prostriedkov.