Preskočiť na hlavný obsah
Paragraf

§ 38g Odmena za predloženie dôkazov o dohode obmedzujúcej súťaž

Aktualizované:
Obsah
§ 38g
Odmena za predloženie dôkazov o dohode obmedzujúcej súťaž
 

(1) Oznamovateľ je fyzická osoba, ktorá
a) nie je podnikateľom podľa tohto zákona,

b) nie je zamestnancom podnikateľa, ktorý je žiadateľom o neuloženie pokuty alebo zníženie pokuty podľa § 38d zákona, ktorý túto žiadosť podal skôr, ako oznamovateľ predložil dôkaz podľa tohto odseku, a

c) ako prvá úradu doručila informácie o dohode obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 1 alebo podľa ustanovení osobitného predpisu,27) ktorej účastníci podnikajú na rovnakej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca, a to:

1. dokument v listinnej alebo elektronickej podobe, ktorý je rozhodujúcim dôkazom takého porušenia, alebo

2. informáciu a dôkaz, ktorý je rozhodujúci pre vykonanie inšpekcie podľa § 22a, ktorou sa má získať rozhodujúci dôkaz umožňujúci preukázať takéto porušenie zákona.

(2) Oznamovateľ má nárok na odmenu, ak o ňu požiada a poskytnutý dôkaz podľa odseku 1 písm. c) bodu 1 alebo bodu 2 bol podstatný pre rozhodnutie o porušení zákona, rozhodnutie úradu nadobudlo právoplatnosť a je vykonateľné a pokuta uložená rozhodnutím úradu bola zaplatená. Ak o zákonnosti rozhodnutia úradu rozhodoval súd,28) oznamovateľ má nárok na odmenu po tom, čo súd právoplatne zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu a pokuta uložená úradom v rozhodnutí bola zaplatená.

(3) Odmena pre oznamovateľa je 1 % zo súčtu pokút uložených všetkým účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž v rozhodnutí úradu, najviac však 100 000 eur; ak výšku pokuty uloženú úradom zmení súd,28) základom pre výpočet odmeny je takto zmenená pokuta. Ak pokuta nebola zaplatená ani do 100 dní odo dňa, keď sa stalo rozhodnutie úradu vykonateľným, alebo do dňa, keď sa stal právoplatným rozsudok súdu o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia úradu, ktorým bola žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu zamietnutá alebo ktorým bola znížená výška pokuty uložená úradom, podľa toho, ktorá z uvedených skutočností nastala neskôr, oznamovateľovi patrí 50 % odmeny, ktorá by mu inak patrila podľa prvej vety, najviac však 10 000 eur.

(4) Úrad chráni identitu oznamovateľa, ak o to oznamovateľ požiada.

(5) Ustanovenia § 38d ods. 1 nie sú odsekom 1 dotknuté.

(6) Oznámenie o porušení podľa odseku 1 sa nepovažuje za porušenie osobitným predpisom29) alebo zmluvou uznanej povinnosti mlčanlivosti. 

Komentár

Všeobecný úvod


Právo na finančnú odmenu za predloženie dôkazov o dohode obmedzujúcej súťaž bolo zavedené do ZOHS poslednou novelou zákona, a to novelou zákonom č. 151/2014 Z. z. účinnou od 01.07.2014. Inštitút odmeny za predloženie dôkazov o dohode obmedzujúcej súťaž má napomôcť odhaľovaniu kartelov a taktiež má viesť aj k efektívnejšej aplikácií ZOHS a ZFEÚ. Kartely predstavujú oblasť dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré sú mimoriadne ťažko odhaliteľné. Účastníci dohôd obmedzujúcich súťaž používajú čoraz sofistikovanejšie metódy na utajenie svojich aktivít, a preto sa súťažným autoritám čoraz ťažšie odhaľujú takéto protisúťažné praktiky. Úrady na ochranu hospodárskej súťaže v Európskej únii a vo svete stále viac využívajú inštitúty, ktoré napomáhajú odhaľovaniu týchto dohôd, zvyšujú pravdepodobnosť ich odhalenia a tým pôsobia aj preventívne. Úlohou tohto inštitútu je najmä motivovať osoby disponujúce dôkazmi o dohodách obmedzujúcich súťaž k spolupráci s úradom a tak napomáhať vymáhaniu práva hospodárskej súťaže a blahobytu spotrebiteľov. Inštitút odmeny môže taktiež vyvíjať určitý pozitívny tlak na podávanie žiadostí o uplatnenie programu zhovievavosti, keďže dôkazy o protiprávnom konaní bude možné získať aj od oznamovateľa motivovaného finančnou odmenou.

K ods. 1

V predmetnom ustanovení je definované, kto môže byť oznamovateľom podľa zákona. Okruh možných oznamovateľov je zákonom ohraničený. Nárok na odmenu môže mať iba fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom podľa zákona1, nie je zamestnancom podnikateľa, ktorý je žiadateľom o neuloženie pokuty alebo zníženie pokuty podľa § 38d zákona, ktorý túto žiadosť podal skôr, ako oznamovateľ predložil dôkaz, a ktorá ako prvá úradu doručila informácie o dohode obmedzujúcej súťaž, ktorej účastníci podnikajú na rovnakej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca2. Nárok na odmenu má teda len tá osoba, ktorá ako prvá predloží úradu dôkazy a informácie preukazujúce porušenie zákona. Ďalším osobám v poradí tento nárok priznaný nebude.
Zákonodarca v prvom ustanovení taktiež špecifikuje, o akú informáciu o dohode obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 1 zákona alebo podľa čl. 101 ZFEÚ musí ísť. Jedná sa teda o dokument v listinnej alebo elektronickej podobe, ktorý je rozhodujúcim dôkazom takého porušenia, alebo môže ísť o informáciu a dôkaz, ktorý je rozhodujúci pre vykonanie inšpekcie podľa § 22a zákona, ktorou sa má získať rozhodujúci dôkaz umožňujúci preukázať takéto porušenie zákona. Podanie oznamovateľa musí byť teda dostatočne kvalifikované a preukazujúce porušenie zákona alebo ZFEÚ, prípadne musí ísť o informácie alebo dôkazy rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie. Inštitút oznamovateľa si teda nemožno zamieňať s podaním podnetu podľa § 25 ods. 2 zákona.
 
K ods. 2

Nárok oznamovateľa na odmenu vzniká naplnením aj ďalších kumulatívnych podmienok, ktoré zákonodarca upravil v druhom odseku. Okrem naplnenia znakov podľa ods. 1, musí oznamovateľ o odmenu taktiež požiadať, rozhodnutie úradu musí nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a pokuta uložená rozhodnutím úradu musí byť zaplatená. Ak o zákonnosti rozhodnutia úradu bude rozhodovať súd (v prípade rozhodovaniach o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov), oznamovateľ má nárok na odmenu až po tom, čo súd právoplatne zamietne žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu a ak pokuta uložená úradom v rozhodnutí bola zaplatená. Ak úrad z akýchkoľvek dôvodov ukončí prešetrovanie a nezačne konanie podľa § 25 zákona alebo ak úrad už začaté správne konanie ukončí inak ako vydaním rozhodnutia vo veci, v takomto prípade nárok na odmenu oznamovateľovi nevzniká.

K ods. 3

Po naplnení všetkých kumulatívnych podmienok uvedených vyššie, vznikne oznamovateľovi nárok na odmenu vo výške 1% zo súčtu pokút uložených všetkým účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž v rozhodnutí úradu, najviac však do výšky 100 000 eur. Zákonodarca teda v predmetnom ustanovení limituje maximálnu výšku udelenej odmeny oznamovateľovi.

V prípade, ak uložená pokuta nebola zaplatená ani do 100 dní odo dňa, keď sa stalo rozhodnutie úradu vykonateľným, alebo do dňa, keď sa stal právoplatným rozsudok súdu o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia úradu, ktorým bola žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu zamietnutá alebo ktorým bola znížená výška pokuty uložená úradom, podľa toho, ktorá z uvedených skutočností nastala neskôr, patrí oznamovateľovi odmena vo výške 50 % toho, čo by mu inak patrilo, maximálne však do výšky 10 000 eur. V prípade nezaplatenia pokuty je teda odmena oznamovateľa znížená na polovicu a maximálna odmena bude predstavovať 10 000 eur. Z aplikačnej praxe úradu sa takéto prípady vyskytujú len ojedinele a je skôr nepravdepodobné, že by všetky strany dohody (podnikatelia) zanikli a nebolo by možné pokutu vymôcť od žiadneho z účastníkov zakázanej dohody.
 
K ods. 4
 
Identita oznamovateľa bude úradom chránená v prípade, ak o to oznamovateľ požiada. Oznamovateľ teda pri predložení dôkazov o dohode obmedzujúcej súťaž môže požiadať úrad, aby bola jeho totožnosť utajená. V praxi to znamená, že oznamovateľ príde do kontaktu len s jedným z troch zamestnancov odboru kartelov. S ďalšími zamestnancami úradu príde do kontaktu len v prípade, ak s tým bude výslovne súhlasiť. Úrad chráni identitu oznamovateľa v zmysle platných právnych predpisov a o ďalšom postupe a súvisiacich skutočnostiach bude riadne poučený pri prvom kontakte so zamestnancom úradu.

Oznamovateľ môže v ktorejkoľvek fáze spolupráce s úradom vziať svoje oznámenie späť bez akýchkoľvek následkov voči svojej osobe. 

K ods. 5
 
Postavenie oznamovateľa je nezávislé od postavenia žiadateľa o uplatnenie programu zhovievavosti v tom zmysle, že je možná súbežná aplikácia programu zhovievavosti a inštitútu oznamovateľa. Pri tomto však platí, že oznamovateľ nesmie byť zamestnancom podnikateľa, ktorý je žiadateľom o uplatnenie programu zhovievavosti a ktorý túto žiadosť podal skôr ako podal oznamovateľ rozhodujúci dôkaz alebo poskytol rozhodujúcu informáciu o dohode obmedzujúcej súťaž.
 
K ods. 6
 
V záujme zabezpečenia ochrany oznamovateľa zákon výslovne uvádza, že predloženie dokumentu v listinnej alebo elektronickej podobe, ktorý je rozhodujúcim dôkazom porušenia zákona alebo predloženie informácie a dôkazu, ktorý je rozhodujúci pre vykonanie inšpekcie podľa § 22a zákona, ktorou sa má získať rozhodujúci dôkaz umožňujúci preukázať takéto porušenie zákona, sa nepovažuje za porušenie osobitným predpisom (napr. porušenie povinnosti zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám podľa § 81 písm. f) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov). Predloženie takýchto informácií a dokumentov taktiež nebude považované ani za porušenie povinnosti mlčanlivosti vyplývajúce zo zmluvy. Skutočnosť, že existuje verejný záujem na odhaľovaní takýchto porušení, nakoľko v značnej miere poškodzujú ekonomiku a spotrebiteľa, tento prevažuje nad súkromným záujmom prípadného podnikateľa utajiť takéto konania a teda oznamovanie tejto protiprávnej činnosti nemôže byť súčasne považované za protiprávne.
 

1 V súlade s § 3 ods. 1 zákona sa podnikateľom na účely zákona rozumie podnikateľ podľa osobitného predpisu (§ 2 zákona č. 513/1991 Z. z. obchodný zákonník v znení neskorších predpisov), ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich združenia a združenia týchto združení, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku.
Zákon teda vymedzuje, že tento inštitút sa neuplatní v prípade dohôd obmedzujúcich, ktorých účastníci podnikajú na inej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca.

Dôvodová správa

K návrhu zákona č. 151/2014 Z. z.

„Navrhované znenie § 38g zavádza inštitút odmeny za predloženie dôkazov o dohode obmedzujúcej súťaž, ktorá je novým inštitútom, ktorý má napomôcť odhaľovaniu kartelov a k efektívnejšej aplikácii zákona a ZFEÚ. Kartely predstavujú oblasť dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré sú mimoriadne ťažko odhaliteľné. Dopady takýchto dohôd sú však značné, napr. odborné štúdie udávajú, že zisk z kartelov predstavuje ročne celosvetovo až 25 biliónov eur16 a spôsobuje zvýšenie cien o cca 30 až 50%.17 Účastníci dohôd obmedzujúcich súťaž používajú čoraz sofistikovanejšie metódy na utajenie svojich aktivít, a preto sú ťažšie odhaliteľné. Úrady na ochranu hospodárskej súťaže v Európskej únii a vo svete stále viac využívajú inštitúty, ktoré napomáhajú odhaľovaniu týchto dohôd, zvyšujú pravdepodobnosť ich odhalenia a tým pôsobia aj preventívne. Jedným z týchto inštitútov je aj inštitút tzv. oznamovateľa, ktorý už bol zavedený napríklad v Maďarsku alebo Veľkej Británii.18 Tento inštitút finančne motivuje osoby, ktoré disponujú dôkazmi o dohode obmedzujúcej súťaž k spolupráci s úradom a tak napomáha vymáhaniu práva hospodárskej súťaže a blahobytu spotrebiteľov.
Oznamovateľom môže byť iba fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom podľa zákona.
Oznamovateľ, ktorý ako prvý poskytne úradu dôkazy o karteli (tento inštitút sa neuplatní v prípade dohôd obmedzujúcich súťaž, ktorých účastníci podnikajú na inej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca) a tieto budú podstatné pre rozhodnutie úradu, ktoré bude v prípade súdneho prieskumu potvrdené súdom a pokuta uložená rozhodnutím úradu bude zaplatená, vznikne nárok na odmenu vo výške 1% z uložených pokút v jednom rozhodnutí úradu, maximálne však 100 000 eur. V prípade, že súd pri preskúmaní rozhodnutia zmení výšku pokuty uloženú úradom, základom pre výpočet odmeny bude takto zmenená pokuta. Podmienkou pre udelenie odmeny však je, že rozhodnutie úradu nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť.
V prípade, že by aj po potvrdení rozhodnutia súdom pokuta úradu nebola zaplatená, vzniká oznamovateľovi nárok na odmenu vo výške 50% toho, čo by mu inak patrilo, maximálne však 10 000 eur. Takéto prípady sa v praxi úradu vyskytujú len ojedinele a je skôr nepravdepodobné, že by všetky spoločnosti- strany dohody zanikli a nebolo by možné pokutu vymôcť od žiadneho z účastníkov dohody.
Podanie oznamovateľa musí byť dostatočne kvalifikované, teda musí ísť o dokumenty preukazujúce porušenie zákona alebo ZFEÚ, prípadne musí ísť o informácie alebo dôkazy rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie podľa § 22a zákona, ktorou sa majú získať rozhodujúce dôkazy preukazujúce takéto porušenie. Inštitút oznamovateľa si teda nemožno zamieňať s podaním podnetu podľa § 25 ods. 2 zákona. V podaní pritom musí oznamovateľ výslovne uviesť, že žiada o udelenie odmeny podľa § 38g zákona.
Postavenie oznamovateľa je nezávislé od postavenia žiadateľa o uplatnenie programu zhovievavosti v tom zmysle, že je možná súbežná aplikácia programu zhovievavosti a inštitútu oznamovateľa. Zároveň však platí, že oznamovateľ nesmie byť zamestnancom podnikateľa, ktorý je žiadateľom o neuloženie alebo zníženie pokuty podľa § 38c zákona, ktorý túto žiadosť podal skôr ako oznamovateľ predložil rozhodujúci dôkaz. Predpokladá sa tiež, že existencia inštitútu oznamovateľa vyvolá tlak na podávanie žiadostí o uplatnenie programu zhovievavosti, a tak umožní efektívnejšie odhaľovanie protiprávnych konaní, keďže dôkazy o protiprávnom konaní bude možné získať i od oznamovateľa, ktorý je motivovaný finančnou odmenou.
Oznamovateľova identita bude úradom chránená v prípade, ak o to oznamovateľ požiada.
V záujme zabezpečenia ochrany oznamovateľa zákon výslovne uvádza, že oznámenie podľa § 38g zákona nemôže byť súčasným porušením prípadných povinností mlčanlivosti oznamovateľa podľa osobitných predpisov alebo uzavretých dohôd, napríklad pracovnoprávnych alebo iných zmluvných typov. Vzhľadom na skutočnosť, že existuje verejný záujem na odhaľovaní takýchto porušení, nakoľko, ako je vyššie uvedené, poškodzujú ekonomiku aj spotrebiteľa, tento prevažuje nad súkromným záujmom prípadného podnikateľa utajiť takéto konanie a teda oznamovanie tejto protiprávnej činnosti nemôže byť súčasne považované za protiprávne.“

Soft law

Usmernenia a pokyny úradu (soft law)
 
Usmernenie k posudzovaniu ochrany obchodného tajomstva, dôverných informácií a osobných údajov (PDF, 302 kB)