§ 4 - § 6 Dohoda obmedzújúca súťaž



Dohoda obmedzujúca súťaž
§ 4
 
(1) Dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len "dohoda obmedzujúca súťaž"), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Dohodou obmedzujúcou súťaž nie je dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov ani rozhodnutie združenia podnikateľov, ak ich účinok na súťaž je zanedbateľný. Dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov má zanedbateľný účinok na súťaž, ak trhové podiely podnikateľov, ktorí sú účastníkmi dohody medzi podnikateľmi, zosúladeného postupu podnikateľov, alebo rozhodnutia združenia podnikateľov, neprekračujú prahové hodnoty, ktoré ustanoví úrad všeobecne záväzným právnym predpisom. Zanedbateľný účinok na súťaž nemá dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov ani rozhodnutie združenia podnikateľov, ak má za cieľ obmedzovanie súťaže.

(3) Na účely tohto zákona
a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania,
b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa,
c) rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ako aj odporúčanie orgánu združenia.

(4) Zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá spočíva v
a) priamom alebo nepriamom určení cien tovaru alebo iných obchodných podmienok,
b) záväzku obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií,
c) rozdelení trhu alebo zdrojov zásobovania,
d) záväzku účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,
e) podmienení uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv, alebo
f) koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní, 4) v obchodnej verejnej súťaži4a) alebo inej obdobnej súťaži, v súvislosti s verejným obstarávaním, obchodnou verejnou súťažou alebo inou obdobnou súťažou.

(5) Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá súčasne
a) prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja, pričom poskytuje spotrebiteľom primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva,
b) neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov podľa písmena a), a
c) neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu.

________________________________________

4) Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4a) Napríklad § 281 až 288 Obchodného zákonníka.
§ 5
Skupinové výnimky

(1) Zákaz podľa § 4 ods. 1 sa nevzťahuje na skupinu dohôd obmedzujúcich súťaž, ktorá nemôže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi Európskej únie, pričom má za cieľ alebo môže mať za následok obmedzovanie súťaže na tuzemskom trhu a spĺňa podmienky na vyňatie zo zákazu podľa osobitného predpisu.5a)

(2) Úrad vydá rozhodnutie, že výnimka podľa odseku 1 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorej účinky sú nezlučiteľné s § 4 ods. 5.

----------------------

5a) Napríklad nariadenie Komisie (ES) č. 772/2004 zo 7. apríla 2004 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na kategórie dohôd o transfere technológií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 8/zv. 3; Ú. v. EÚ L 123, 27. 04. 2004), nariadenie Komisie (ES) č. 906/2009 z 28. septembra 2009 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na určité kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov medzi spoločnosťami linkovej námornej dopravy (Ú. v. EÚ L 256, 29. 9. 2009), nariadenie Komisie (EÚ) č. 267/2010 z 24. marca 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na niektoré kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov v odvetví poisťovníctva (Ú. v. EÚ L 083, 30. 3. 2010), nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. EÚ L 102, 23. 4. 2010), nariadenie Komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27. mája 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel (Ú. v. EÚ L 129, 28. 5. 2010), nariadenie Komisie (EÚ) č. 1217/2010 zo 14. decembra 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na niektoré kategórie dohôd o výskume a vývoji (Ú. v. EÚ L 335, 18. 12. 2010), nariadenie Komisie (EÚ) č. 1218/2010 zo 14. decembra 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na niektoré kategórie dohôd o špecializácii (Ú. v. EÚ L 335, 18. 12. 2010).
 

§ 6
Spoločné ustanovenia k dohodám obmedzujúcim súťaž
 
(1) Ak účastník konania tvrdí, že sa na jeho konanie alebo činnosť vzťahuje § 4 ods. 2 alebo ods. 5 alebo § 5, je povinný túto skutočnosť úradu preukázať.

(2) Ak sa dôvod zákazu podľa § 4 ods. 1 vzťahuje len na časť dohody podnikateľov alebo časť rozhodnutia združenia podnikateľov, zakázaná je len táto časť, ak z obsahu tejto dohody alebo z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu.

(3) Podnikatelia môžu žiadať úrad o vydanie stanoviska, či ich návrh dohody alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov nie je dohodou obmedzujúcou súťaž. Na tento účel úrad neposudzuje návrh dohody podnikateľov ani návrh rozhodnutia združenia podnikateľov podľa § 4 ods. 2 a 5 ani podľa § 5. Úrad vydá stanovisko do 30 pracovných dní a v zložitých prípadoch do 60 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti.

(4) Dohody obmedzujúce súťaž uzatvorené medzi podnikateľmi, ktorí na účely dohody obmedzujúcej súťaž podnikajú na inej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca, úrad posudzuje v jednom konaní, ak obsah takýchto dohôd obmedzujúcich súťaž je zhodný v predmete a v cieli.


Komentár

§ 4

Všeobecný úvod
 

Ustanovenie § 4 obsahuje zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž, pričom definuje tento pojem, rozsah tohto zákazu, ako aj výnimky zo zákazu. Ustanovenie § 4 je obsahovo zhodné so zákazom podľa čl. 101 ZFEÚ, a preto na jeho interpretáciu možno okrem slovenskej judikatúry využiť aj európsku judikatúru.

Pojem dohoda obmedzujúca súťaž je širší pojem ako pojem kartel alebo kartelová dohoda. Pojem kartelová dohoda sa vzťahuje iba na jednu kategóriudohôd obmedzujúcich súťaž, a to horizontálne obmedzenia súťaže, t. j. dohody medzi súťažiteľmi navzájom, ktorá obsahuje tzv. tvrdé alebo prísne (hard core) obmedzenia. Definíciu pojmu hard core  kartel možno nájsť v odporúčaní Rady OECD, ktoré sa vzťahuje na efektívne konanie proti hard core kartelom z 25. marca 1998 [C(98)35/FINAL], ktoré definuje hard core  kartel ako protisúťažnú dohodu, protisúťažný zosúladený postup alebo protisúťažné dojednanie na stanovenie cien, prispôsobovanie sa na dražbách (koluzívne tendre), stanovenie obmedzení výstupu alebo kvót, rozdelenie trhov pridelením zákazníkov, dodávateľov, území alebo obchodných liniek, okrem tých, ktoré sú oprávnene spojené so zákonnou efektivizáciou spojenou so znižovaním nákladov alebo zvyšovaním výstupu, alebo priamo alebo nepriamo vyňaté z pôsobnosti národného práva alebo schválené podľa národného práva.

Širší pojem dohody obmedzujúce súťaž potom zahŕňa aj dohody, ktoré nie sú dohodami obsahujúcimi tvrdé obmedzenia a zahŕňa horizontálne dohody (dohody medzi konkurentmi) a vertikálnymi dohodami (dohody dojednané medzi dvoma alebo viacerými podnikateľmi, z ktorých každý podniká, na účely dohody alebo zosúladeného postupu na inej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca a ktoré sa týkajú podmienok, za ktorých môžu strany nakupovať, predávať alebo ďalej predávať určitý tovar alebo služby).

Zákon nepoužíva pojem horizontálne dohody a vertikálne dohody (obmedzenia) a pri formulovaní zákazu ani medzi nimi nerozlišuje, keďže z pohľadu zákazu je toto delenie dohôd obmedzujúcich súťaž irelevantné. Toto rozdelenie sa však využíva pri uplatňovaní programu zhovievavosti a uplatňovaní urovnania, kde však zákon využíva opisný spôsob definovania horizontálnej dohody a vertikálnej dohody.

Pre väčšinu vertikálnych obmedzení môžu obavy z ohrozenia hospodárskej súťaže vzniknúť iba vtedy, ak je nedostatočná hospodárska súťaž na jednej alebo viacerých úrovniach obchodu, t. j. ak na strane dodávateľa, kupujúceho alebo na obidvoch úrovniach existuje určitý stupeň vplyvu na trhu. Vertikálne obmedzenia sú spravidla menej škodlivé ako horizontálne obmedzenia a môžu poskytnúť značný priestor na pozitívne účinky. Hlavným dôvodom na väčší dôraz na horizontálne obmedzenie spočíva v skutočnosti, že takéto obmedzenie sa môže týkať dohody medzi konkurenčnými podnikmi vyrábajúcimi rovnaký alebo zastupiteľný tovar alebo služby. V takýchto horizontálnych vzťahoch presadzovanie vplyvu na trhu jednou spoločnosťou (vyššia cena jej výrobku) môže byť výhodou pre jej konkurenčných podnikateľov. To by mohlo predstavovať stimul pre konkurenčných podnikateľov, aby sa navzájom podporovali v správaní sa, ktoré narúša hospodársku súťaž. Pri vertikálnych vzťahoch je výrobok jedného vstupom pre druhého, inými slovami, činnosti strán dohody sa navzájom dopĺňajú. Ak spoločnosť horizontálne integrovaná smerom nahor alebo vertikálne integrovaná smerom nadol uplatňuje vplyv na trhu, spravidla tým poškodzuje dopyt ostatných po výrobku. Preto sa spoločnosti, ktoré uzatvárajú dohodu, obvykle snažia druhej strane zabrániť v uplatňovaní vplyvu na trhu druhou stranou. Takáto vlastnosť sebaobmedzovania by sa však nemala preceňovať. Keď spoločnosť nemá na trhu žiaden vplyv, môže sa pokúsiť o zvýšenie zisku iba optimalizovaním svojich výrobných a distribučných postupov, či už s pomocou vertikálnych obmedzení alebo bez nich. Všeobecnejšie povedané, z dôvodu doplňujúcej úlohy strán vertikálnej dohody pri dodávaní výrobku na trh môžu vertikálne obmedzenia vytvárať značný priestor na pozitívne účinky. Keď však podnikateľ má vplyv na trhu, môže sa snažiť svoj zisk zvýšiť aj na úkor priamych konkurentov tým, že zvýši ich náklady a na úkor kupujúcich a napokon aj spotrebiteľov tým, že sa usiluje o privlastnenie si určitej časti ich prebytku. To sa môže stať vtedy, keď sa spoločnosť horizontálne integrovaná smerom nahor a vertikálne integrovaná smerom nadol delí o mimoriadne zisky alebo vtedy, keď jedna z týchto dvoch využíva vertikálne obmedzenia na privlastnenie si všetkých mimoriadnych ziskov.
 

Detailný výklad
 

Odsek 1 – Pojem dohoda obmedzujúca súťaž

Ustanovenie odseku 1 obsahuje vyjadrenie zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž. Samotný pojem „dohoda obmedzujúca súťaž“ je však  v podstate len spoločnou legislatívnou skratkou pre pojmy dohoda obmedzujúca súťaž v užšom zmysle, zosúladená postup podnikateľov, ktorý obmedzuje hospodársku súťaž a rozhodnutie združenia podnikateľov obmedzujúce hospodársku súťaž. Tieto pojmy sú potom definované v odseku 2.

Výnimky zo zákazu stanoveného v § 4 ods. 1 zákona môžu byť stanovené iba týmto zákonom. Zo žiadneho iného ustanovenia slovenského právneho poriadku nemožno odvodiť umožnenie obmedzenia súťaže. Dané ustanovenia sa vzťahujú na všetky odvetvia a všetky hospodárske vzťahy. Ak aj právny poriadok predpokladá určité klauzuly reštriktívneho charakteru, podnikatelia sa musia správať tak, aby súťaž neobmedzili.
Zákon rozoznáva dve skupiny výnimiek:
1) tzv. skupinové výnimky (§ 5)
2) tzv. individuálne výnimky (§ 4 ods. 5)
 
Skutkový znak, že dohoda má „za cieľ alebo následok“ ovplyvnenie súťaže predstavuje väzbu medzi konaním podnikateľa (združenia podnikateľov), ktoré spočíva v uzatvorení dohody (vydaní rozhodnutia, zosúladenom postupe) a vplyvom na súťaž (vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie). Práve táto väzba je podstatná pre zaradenie správania podnikateľov  medzi zakázané konania, pretože prisudzuje konaniu podnikov protisúťažný charakter. Bez konštatovania existencie tohto prvku skutkovej podstaty nie je možnú posudzovať dohodu ako porušujúcu súťažné pravidlá. Z textu daného ustanovenia je zrejmé, že protisúťažný cieľ dohody a protisúťažné následky dohody sú alternatívne znaky skutkovej podstaty. „Skutočnosť, že ide nie o kumulatívne ale o alternatívne požiadavky, čo naznačuje spojka ‚alebo‘, vedie, po prvé, k potrebe posúdiť presný účel dohody v ekonomickom kontexte, v ktorom má byť aplikovaná. Tento zásah do súťaže, na ktorý odkazuje čl. [101 ods. 1], musí vyplývať zo všetkých alebo niektorých ustanovení zmluvy samotnej.“1 Preto keď analýza ustanovení dohody nepreukáže, že dohodou sledovaný účel je pre súťaž dostatočne škodlivý, musia sa posúdiť následky dohody. To, že ide o alternatívu, a nie kumulatívne podmienky má za následok to, že pokiaľ je zistený protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej následky, a tiež pokiaľ sú zistené protisúťažné následky dohody, nie je potrebné skúmať jej skutočné ciele. : „Okrem toho, na účely uplatnenia článku [101 ods. 1], je nadbytočné zohľadniť konkrétne účinky dohody, keď sa už raz zistí, že jej cieľom je obmedziť, zabrániť alebo skresliť hospodársku súťaž.“2 Tento princíp sa stal jedným zo základných princípov posudzovania dohôd, a je systematicky potvrdzovaný judikatúrou. Pokiaľ bol identifikovaný protisúťažný cieľ zmluvy, nielen nie je potrebné brať do úvahy následky dohody3, ale je aj irelevantné pre posúdenie aplikácie § 4 ods. 1 zákona, či vôbec mala dohoda za následok ovplyvnenie súťaže4, a tiež nie je potrebné skúmať geografický relevantný trh, na ktorý sa dohoda vzťahuje5, a ani to, či bola dohoda skutočne implementovaná6 alebo či bola dodržiavaná zo strany daného podnikateľa7.

Odsek 2 – de minimis

Ustanovenie odseku 2 obsahuje tzv. pravidlo „de minimis“. Podstatou pravidla  „de minimis“ je, že konania, ktoré nemajú citeľný skutočný alebo potenciálny dopad na súťaž, nepodliehajú zákazu podľa § 4 ods. 1 zákona. Takéto dohody, zosúladené postupy alebo rozhodnutia združení ani nenapĺňajú pojem „dohoda obmedzujúca súťaž“.

Citeľnosť dopadu na súťaž je vyjadrená prahovými hodnotami stanovenými vo vyhláške úradu. Tieto prahové hodnoty vyjadrujú trhové podiely účastníkov dohody, pri ktorých sa dohoda ešte považuje za dohodu so zanedbateľným účinkom, a preto nie je dohodou obmedzujúcou súťaž.

Pravidlo de minimis však nemožno uplatniť v prípade, ak mala dohoda, zosúladený postup alebo rozhodnutie združenia  podnikateľov za cieľ obmedzenie súťaže. V takomto prípade je naplnená skutková podstata § 4 ods. 1  bez ohľadu na trhový podiel podnikateľov. Ak sa napríklad konkurenti dohodnú na cene alebo na rozdelení trhu, tak ich dohoda podlieha zákazu bez ohľadu na ich trhový podiel, ktorý môže byť v danom prípade aj minimálny.

Pravidlo de minimis nie je v európskom práve zakotvené v ZFEÚ a ani v žiadnom nariadení, ale uplatňuje sa iba prostredníctvom soft law, ktoré však nie je záväzné pre členské štáty. V zásade sú však zásady uplatňovania tohto inštitútu v slovenskom a európskom práve obdobné.

Na základe vyhlášky Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 169/2014 Z.z. ktorou sa ustanovujú prahové hodnoty na určenie, či dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov alebo rozhodnutie združenia podnikateľov má zanedbateľný účinok na hospodársku súťaž (ďalej len „vyhláška de minimis“) sú stanovené osobitne prahové hodnoty pre horizontálne dohody a pre vertikálne obmedzenia.

Pre horizontálne dohody (dohody medzi konkuretmi)  je táto prahová hodnota stanovená na úrovni 10 %, teda dohody medzi podnikateľmi, ktorých spoločný trhový podiel nepresahuje 10 % sa nepovažujú za dohody obmedzujúce súťaž, pokiaľ ich cieľom nie je obmedzenie súťaže.

V prípade vertikálnych dohôd  (dohody medzi nekonkurentmi) je prahová hodnota stanovená tak, že trhový podiel žiadneho z účastníkov dohody na ktorejkoľvek úrovni príslušného reťazca nemôže prekročiť 15 %.

Ak nemožno určiť, či ide o dohodu medzi konkuretmi alebo nekonkurentmi, uplatní sa prísnejšie pravidlo, teda na žiadnom dotknutom trhu nemôžu mať účastníci dohody spoločný trhový podiel ako 10 %.

Osobitne je stanovené pravidlo v prípade dohôd s kumulatívnym účinkom, ktorý pokrýva viac ako 30 % trhu, kedy je prahová hodnota stanovená na úrovni 5 %.
Ďalšie podrobnosti o výpočte trhového podielu stanovuje vyhláška de minimis.   
  
Odsek 3 – definovanie pojmu dohoda, rozhodnutie združenia a zosúladený postup

V ustanovení odseku 3 sú uvedené legálne definície pojmov „dohoda“, „zosúladený postup podnikateľov“ a „rozhodnutie združenia podnikateľov“. Pojem „zosúladený postup podnikateľov“ je pojem výlučne používaný v súťažnom práva, zatiaľ čo pojmy „dohoda“ a „rozhodnutie“ možno nájsť aj v iných právnych predpisoch. Všetky pojmy je však potrebné vykladať autonómne a výlučne na účely uplatňovania súťažného práva.

Preto ak je dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania, zákon nestotožňuje pojem dohoda s pojmom zmluva alebo dohoda podľa súkromného práva.

Za dohodu je možné považovať aj zdanlivo jednostranné úkony. Takáto situácia môže vzniknúť vtedy, ak sú „jednostranné“ úkony súčasťou širšieho zmluvného rámca  a „jednostranné“ úkony jedného podniku sú výslovne alebo mlčky akceptované druhým podnikom. Takéto vzťahy možno pozorovať najmä pri vertikálnych vzťahoch , keď výrobca adresuje distribútorom pokyny alebo výzvy na prijatie určitej politiky. Avšak aj v tomto prípade je potrebné identifikovať súhlasnú vôľu najmenej dvoch subjektov, a preto je na vznik dohody nevyhnutné, aby bol okrem „jednostranného“ opatrenia identifikovaný súhlas adresáta tohto opatrenia, či už výslovný, alebo konkludentný. Súhlas môže byť daný vopred, napríklad v rámcovej zmluve, v ktorej sa jedna strana zaviaže akceptovať určitý druh príkazov alebo výziev, alebo následne, a to napríklad výslovnou akceptáciou opatrenia, alebo jeho samotné vykonávanie. K akceptácii príkazu môže prísť aj nekonaním, respektíve tým, že adresát neprotestoval voči takýmto podmienkam a opakovane prijímal za „dohodnutých“ podmienok objednávky.

Pri posudzovaní existencie dohody je relevantný prejav vôle, a nie iba vôľa, teda vnútorný vzťah osoby k skutočnosti, samotná. Ak by sa aj podnikateľ teda necítil byť viazaný, či už podľa práva, fakticky, alebo morálne, prijatou dohodou, táto skutočnosť je irelevantná, a postačuje, že podnikateľ vyjadril spolu s iným podnikateľom spoločný úmysel správať sa na trhu určitým spôsobom.Nie je podmienkou aplikácie § 4 ods. 1, aby sa podnikatelia považovali za viazané kolúziou, ktorej sa zúčastnili9.

Za súhlas s prijatou dohodou konštantná judikatúra považuje aj mlčanie, a to aj v prípade, keď tento podnik túto dohodu nevykonáva, a teda nemožno hovoriť o konkludentnom uzatvorení zmluvy. Často totiž kartelová dohoda vzniká na rokovaniach zástupcov strán, pričom z tohto rokovania nezvykne byť vyhotovovaný záznam. Podnikateľ nemôže namietať, že sa síce zúčastnil stretnutí, avšak napríklad nepodpísal cenové dohody10, pretože ak sa zistí protisúťažných charakter schôdzok, podnikateľ, ktorý sa ich zúčastnil bez toho, aby sa verejne dištancoval od toho, čo sa na nich udialo, vzbudil u ostatných účastníkov dojem, že prijíma závery schôdzky a bude sa podľa nich správať11. Ak sa teda podnikateľ zúčastní na stretnutiach, ktorých cieľom je obmedziť súťaž, respektíve obchod medzi členskými štátmi, tak sa stáva stranou zakázanej dohody vyplývajúcej z týchto stretnutí12. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť ani to, že by sa na predmetnom stretnutí správal neaktívne13. Podnikateľ sa stáva stranou dohody vyplývajúcej so stretnutia podnikateľov, bez ohľadu na to, či sa priamo zapájal do rokovaní a či vyjadril výslovne svoju vôľu byť viazaný závermi schôdzky a tiež či realizoval tieto závery14, pokiaľ sa verejne nedištancuje od týchto záverov, pričom je však potrebné, aby mal vedomosť o protisúťažných cieľoch schôdzky.

Podnikateľ môže byť považovaný za stranu dohôd, ktoré vzišli z rokovaní, ktorých sa priamo nezúčastnil. Podnikateľ môže byť zodpovedný za všetky dohody obmedzujúce hospodársku súťaž, dokonca aj vtedy, ak je preukázané, že sa priamo zúčastnil iba jednej alebo viacerých častí tvoriacich dohodu, ak vedel alebo musel vedieť, že dohoda, na ktorej sa zúčastňuje, osobitne prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných počas niekoľkých rokov, ho začlení do celkového plánu určeného na narušenie normálneho fungovania hospodárskej súťaže a tiež, že tento plán pokrýva súbor častí tvoriacich dohodu obmedzujúcu hospodársku súťaž15. Neúčasťou všetkých strán  takéhoto „celkového kartelu“ (pokračujúcej dohody) môže vzniknúť síce zdanie, že zmenou účastníkov dohôd ide o rôzne dohody. Aj v takomto prípade sú však postihnutí za jednu pokračujúcu dohodu všetci podnikatelia, hoci niektorí z nich neboli prítomní na všetkých stretnutiach.

Pojem „zosúladený postup podnikateľov“ je vymedzený dvoma negatívnymi definíciami: nejde o dohodu a nejde ani o prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa (paralelné správanie, tichá kolúzia). Pokiaľ hranica medzi „dohodou“  a „zosúladeným postupom“ je z hľadiska uplatnenia zákazu v zásade irelevantná, je potrebné stanoviť hranicu medzi dovoleným správaním (prirodzené paralelné správanie) a nedovoleným zosúladeným postupom.  Zosúladený postup medzi podnikateľmi možno definovať na základe nasledujúcich znakov:
  1. správanie aspoň dvoch podnikov,
  2. nejde o dohodu v pravom zmysle slova, a ani rozhodnutie združenia podnikov,
  3. kontakt medzi podnikmi,
  4. správanie je výsledkom vedomého konania,
  5. protisúťažná spolupráca, ktorá má odstrániť alebo odstraňuje neistotu o budúcom správaní na trhu,
  6. následkom kontaktu medzi podnikmi je udržanie alebo zmena obchodného správania, ovplyvnenie konkurentov, alebo odhalenie zámerov,
  7. paralelné správanie, pre ktoré neexistuje iné prijateľné vysvetlenie takéhoto správania sa podniku.
Najmä v súvislosti so zosúladeným postupom sa pozornosť súťažného práva zameriava na oblasť výmeny informácií. Výmena informácií môže mať rôzne formy. Po prvé, údaje sa môžu zdieľať priamo medzi konkurentmi. Po druhé, údaje sa môžu zdieľať nepriamo prostredníctvom spoločnej agentúry (napríklad obchodného združenia) alebo tretej strany, ako je napríklad organizácia pre výskum trhu, alebo prostredníctvom dodávateľov alebo maloobchodných predajcov daných spoločností. Výmena informácií je bežným javom na mnohých konkurenčných trhoch, ktorý môže priniesť rôzne druhy zvýšenia efektívnosti. Môže vyriešiť problémy súvisiace s informačnou asymetriou, a tak zvýšiť efektívnosť trhov. Okrem toho podnikatelia môžu zlepšiť svoju vnútornú efektívnosť prostredníctvom vzájomného referenčného porovnávania svojich najlepších postupov. Výmena informácií môže spoločnostiam pomôcť k úspore nákladov prostredníctvom zníženia ich zásob, umožnenia rýchlejších dodávok produktov podliehajúcich skaze spotrebiteľom alebo vyrovnávania sa s nestabilným dopytom atď. Výmeny informácií tiež môžu priniesť priamu výhodu spotrebiteľom prostredníctvom zníženia ich nákladov na vyhľadávanie a zlepšenia výberu. Napriek tomu výmena informácií o trhu tiež môže mať za následok obmedzenie hospodárskej súťaže, a to najmä v situáciách, v ktorých výmena informácií podnikateľom umožní, aby boli informované o trhových stratégiách svojich konkurentov. Výsledok výmeny informácií, pokiaľ ide o hospodársku súťaž, závisí od charakteristík trhu, na ktorom sa výmena uskutočňuje (ako je napríklad koncentrácia, transparentnosť, stabilita, symetria, zložitosť atď.) a aj od druhu informácií, ktoré sú predmetom výmeny, čo môže pozmeniť príslušné trhové prostredie smerom k prostrediu podliehajúcemu koordinácii. Oznamovanie informácií medzi konkurentmi môže byť zamerané najmä na stanovenie cien alebo množstva tovaru.. Tieto druhy výmeny informácií sa za normálnych okolností budú považovať za kartely a ako také budú predmetom sankcií. Výmena informácií tiež môže umožniť implementáciu kartelu tým, že umožní spoločnostiam, aby monitorovali, či účastníci dodržiavajú dohodnuté podmienky. Tieto druhy výmen informácií sa budú posudzovať ako súčasť kartelu.16

Výmena informácií môže predstavovať zosúladený postup, ak znižuje strategickú neistotu na trhu, čím uľahčuje kolúziu, t. j. ak vymieňané údaje majú strategický charakter. Zdieľanie strategických údajov medzi konkurentmi teda predstavuje dohodu, pretože obmedzuje nezávislosť konania konkurentov na trhu a znižuje ich motiváciu súťažiť. K takémuto poskytnutiu údajov môže dôjsť napríklad vďaka kontaktom prostredníctvom pošty, elektronickej pošty, telefónnych hovorov, stretnutí atď. V takom prípade nie je dôležité, či len jeden podnikateľ jednostranne informuje svojich konkurentov o svojom plánovanom správaní na trhu, alebo či sa všetci zúčastnení podnikatelia navzájom informujú o svojich úvahách a zámeroch. Na to, aby sa znížil stupeň strategickej neistoty, pokiaľ ide o budúce fungovanie predmetného trhu pre všetkých dotknutých konkurentov a aby sa zvýšilo riziko obmedzenia hospodárskej súťaže a výskytu zosúladených konaní stačí, aby jediný podnikateľ poskytol svojim konkurentom strategické informácie o svojej budúcej obchodnej politike. Ak podnikateľ dostane strategické údaje od konkurenta (či už na stretnutí, poštou alebo elektronicky), bude sa predpokladať, že informácie prijala a zodpovedajúcim spôsobom upravila svoje správanie na trhu, pokiaľ nezareaguje jasným vyhlásením, že si neželá takéto údaje získať. 17

Pri posudzovaní vymieňaných informácií  a škodlivosti tejto výmeny na hospodársku súťaž treba brať do úvahy
  1. strategický charakter vymieňaných informácií (zákaz sa vzťahuje na vzťahuje na výmenu strategických údajov, t. j. údajov, ktoré znižujú strategickú neistotu na trhu, medzi konkurentmi),
  2. pokrytie trhu (podnikatelia zapojené do výmeny informácií musia pokrývať dostatočne veľkú časť relevantného trhu, aby bolo pravdepodobné, že táto výmena má obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž),
  3. súhrnné/individualizované údaje (výmeny skutočne súhrnných údajov, to znamená, v prípadoch, ak je dostatočne ťažké rozoznať informácie na úrovni jednotlivých spoločností, s oveľa menšou pravdepodobnosťou povedú k obmedzujúcim účinkom na hospodársku súťaž ako výmeny údajov na úrovni spoločnosti)
  4. vek údajov (je nepravdepodobné, že výmena historických údajov povedie k dohodnutému výsledku, keďže je nepravdepodobné, že by naznačovala budúce správanie konkurentov alebo zabezpečila spoločnú dohodu na trhu)
  5.  Frekvencia výmeny informácií (časté výmeny informácií, ktoré umožňujú lepšie sa dohodnúť o trhu, a sledovanie porušovania pravidiel, zvyšujú riziká dohodnutého výsledku)
  6. Verejné/neverejné informácie (výmena skutočne verejných informácií v zásade nevedie k obmedzeniu súťaže)
  7. Verejná/neverejná výmena informácií (skutočnosť, že informácie sa vymieňajú verejne, môže znížiť pravdepodobnosť dohodnutého výsledku na trhu do tej miery, že spoločnosti, ktoré sa nezúčastňujú koordinácie, potenciálni konkurenti, ako aj zákazníci môžu byť schopní obmedziť potenciálny obmedzujúci účinok na hospodársku súťaž).
Rozhodnutie združenia podnikateľov zahŕňa aj formálne a aj neformálne akty združení podnikateľov, bez ohľadu na to, ako sú tieto akty označené, a akú majú formálnu záväznosť. Dokonca je irelevantná právna forma združenia. Dôležité je, aby rozhodnutie vydal nejaký orgán, ktorého členovia združenia poverili výkonom príslušných právomocí. Neobstojí však námietka, že by príslušný orgán konal nad rámec svojich právomocí, respektíve, že združenie má legálny základ.

Za rozhodnutie sa považuje akékoľvek opatrenie združenia podnikov bez ohľadu na jeho právny charakter, ktoré predstavuje verný obraz  odhodlania združenia koordinovať správanie svojich členov na trhu v súlade s podmienkami rozhodnutia18.

Prvou podmienkou pre posúdenie rozhodnutia je, aby išlo o konanie združenia podnikateľov. Dôležité je, aby združenie združovalo podnikateľov, ktorí majú vplyv na jeho riadenie. Je však irelevantné, na základe akého aktu, či súkromnoprávneho alebo verejnoprávneho, bolo zriadené, a či disponuje aj inými právomocami, napríklad, či mu bol zverený aj výkon verejnej moci.

Preto je druhou podmienkou, aby sa rozhodnutie týkalo trhového správania jeho členov. Zákaz sa nevzťahuje na také opatrenia združenia, ktoré by sa neviazali k ekonomickej aktivite jeho členom, alebo by boli výkonom verejnej moci19.

Najjednoduchším prípadom rozhodnutia môže byť opatrenie adresované priamo členom združenia, ale za rozhodnutie združenia sa považujú aj aktivity združenia voči tretím osobám, napríklad kontrakty medzi týmito združeniami a tretími osobami, napríklad inými združeniami.

Rozhodnutia združenia môžu mať rôznu povahu, môže ísť o odporúčania, usmernenia, rozhodovanie sporov, rozhodnutia administratívnych orgánov, napríklad disciplinárnych, nariadenia, štatúty, stanovy, nariadenia, ústne napomenutia alebo povzbudenia a iné. Pre posúdenie rozhodnutia teda nie je dôležité, nakoľko je sporný inštitút formalizovaný a zakotvený v základných dokumentov. Môže ísť o ad hoc opatrenie, ale môže ísť o tiež o formu opakovaných opatrení. Tiež nemá relevanciu skutočnosť, že akt združenia bol označený ako nezáväzný, keď je z jeho obsahu zrejmá povinnosť ho uplatňovať, respektíve podľa štatútu má združenie právomoc usmerňovať správanie členov na trhu.20

Ak  by aj rozhodnutie nemalo záväzný charakter, nemôže byť vyňaté spod zákazu pokiaľ to, že sa mu podnikatelia, ktorým je adresované, podvolia, má podstatný vplyv na súťaž na danom trhu.21 Z uvedeného vyplýva, že opatrenie má charakter rozhodnutia podľa § 4 ods. 1 zákona, pokiaľ podnikatelia prejavia vôľu sa mu podvoliť pri správaní sa na trhu, pričom túto vôľu prejavia vopred tým, že priznajú združeniu právomoc prijímať takéto rozhodnutia, alebo následne, tým, že ak aj rozhodnutie nie je pre podnikatelia právne záväzné, tak sa mu podvoľujú tak, ako keby bolo.
  
Odsek 4 – demonštratívny výpočet typových dohôd obmedzujúcich súťaž

Ustanovenie odseku obsahuje demonštratívny výpočet typových dohôd obmedzujúcich súťaž. Keďže ide o demonštratívny výpočet  znamená to, že pod zákaz môže spadať akákoľvek dohoda, ktorá spĺňa znaky podľa § 4 ods. 1 zákona, bez ohľadu na to, či je uvedená v odseku 4 alebo nie. Dané ustanovenie však obsahuje najtypickejšie druhy dohôd obmedzujúcich súťaž, pri ktorých nie je pochybnosť o tom, že majú negatívny vplyv na súťaž. Uvedené však neznamená, že by tieto druhy dohôd boli zakázané automaticky a aj dohody spadajúce do niektorej z vymenovaných kategórií môžu spadať pod individuálnu výnimku alebo spĺňať podmienky skupinovej výnimky.

Písm. a) – cenové dohody

Dohody smerujúce k priamemu či nepriamemu určeniu cien zvyčajne predstavujú najzávažnejšie porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré priamo smeruje k poškodeniu zákazníkov, lebo cena je jedným z najdôležitejších nástrojov súťaže.  Z pohľadu dohody o cene je irelevantné, či ceny budú stanovené priamo alebo nepriamo. K nepriamemu určeniu ceny v praxi dochádza, ak podnikatelia na základe dohody uplatnia rovnaký princíp pri určovaní cien ich tovarov, prípadne využijú výmenu citlivých informácii o cenách konkurencie ako východisko pre stanovenie vlastných cien. Môže ísť pritom napr. o využitie rovnakých kalkulačných vzorcov, marže, stanovenie vhodných cenových rozpätí, respektíve dohodnutie vyberania poplatkov, či stanovovania cien určitých vstupov, či položiek, ktoré majú vplyv na konečnú cenu.

Dohoda o určení cien nemusí znamenať, že dohodnuté ceny sú rovnaké, ale zahŕňa akúkoľvek cenovú manipuláciu.

Dohoda o cenách môže byť horizontálna (kartel), alebo vertikálne prípade vertikálnych dohôd ide najmä o určenie pevnej ceny pre ďalší predaj (resale price maintenance). Najčastejšie pôjde o určenie minimálnej ceny pre predajcu.22 Zákazu však vo všeobecnosti nepodlieha možnosť určiť maximálne či odporúčané ceny, v rámci ktorých sa potom pohybuje vlastná cenotvorba predajcu, pokiaľ stanovenie maximálnej ceny nemá za následok celkové zvýšenie cenovej hladiny. V prípade zmluvných ustanovení alebo zosúladených postupov, ktoré priamo stanovujú ceny ďalšieho predaja, je obmedzenie zrejmé. Zachovanie cien ďalšieho predaja sa však môže dosiahnuť aj nepriamymi prostriedkami. Príkladmi uvedeného je dohoda, ktorá stanovuje distribučnú maržu, pevne určuje maximálnu výšku zľavy, ktorú môže distribútor poskytnúť z predpísanej cenovej úrovne, podmieňovanie poskytovania rabatov alebo náhrady nákladov, ktoré dodávateľ vynaložil na reklamu, dodržiavaním stanovenej cenovej úrovne, spájanie predpísanej ceny pre ďalší predaj s cenami konkurenčných podnikov, hrozby, zastrašovanie, varovania, sankcie, oneskorenia alebo prerušenia dodávok alebo vypovedania zmluvy v súvislosti s nedodržaním danej cenovej úrovne. Priame alebo nepriame prostriedky dosiahnutia stanovovania pevných cien môžu byť ešte účinnejšie, ak sa skombinujú s opatreniami na identifikáciu distribútorov, ktorí znižujú ceny, napríklad zavedením systému sledovania cien alebo zavedenia povinnosti pre maloobchodníkov upozorňovať na iných členov distribučnej siete, ktorí nedodržiavajú štandardnú cenovú úroveň. Podobne, priame alebo nepriame pevné stanovovanie cien môže byť účinnejšie, keď sa skombinuje s opatreniami, ktoré môžu obmedzovať úmysel kupujúceho znížiť maloobchodnú cenu, napríklad dodávateľ môže vytlačiť svoju odporúčanú predajnú cenu na výrobok alebo stanoviť kupujúcemu povinnosť, že musí uplatňovať doložku zákazníka s najlepšími obchodnými podmienkami. Rovnaké nepriame prostriedky a tie isté „podporné“ opatrenia sa môžu použiť tak, aby maximálne alebo odporúčané ceny slúžili na zachovanie cien pre ďalší predaj. Použitie konkrétneho podporného opatrenia alebo poskytnutie zoznamu odporúčaných cien alebo maximálnych cien kupujúcemu dodávateľom sa svojou podstatou nepovažuje za skutočnosť, ktorá by viedla k zachovaniu cien pre ďalší predaj.23

Zachovanie cien pre ďalší predaj však môže nielen obmedzovať hospodársku súťaž, ale môže takisto viesť k zvýšeniu účinnosti, najmä keď výrobca uvádza na trh nový výrobok, zachovanie cien pre ďalší predaj môže byť užitočné počas uvádzacieho obdobia, kedy sa zvyšuje dopyt, na to, aby nabádalo distribútorov na lepšie zohľadnenie záujmu výrobcu propagovať daný výrobok. Zachovanie ceny pre ďalší predaj poskytuje distribútorom prostriedky na zvyšovanie úsilia pri predaji a ak na distribútorov na tomto trhu pôsobí tlak zo strany konkurenčných podnikov, to ich môže motivovať k tomu, aby rozšírili celkový dopyt po výrobku a aby výrobok úspešne uviedli na trh, aj v prospech zákazníkov. Podobne, pevne stanovené ceny pre ďalší predaj, a nie len maximálne ceny pre ďalší predaj, môžu byť potrebné na zorganizovanie koordinovanej krátkodobej kampane s nízkou cenou (vo väčšine prípadov 2 až 6 týždňov) v rámci franchisingového systému alebo podobného distribučného systému s jednotnou formou distribúcie, z ktorej budú mať prospech aj spotrebitelia. V niektorých prípadoch môžu maloobchodníci vďaka vyššej marže v dôsledku zachovania cien pre ďalší predaj poskytovať (dodatočné) predpredajné služby, najmä v prípade výrobkov založených na skúsenosti alebo zložitých výrobkov. Pokiaľ tieto služby využije pri rozhodovaní dostatok zákazníkov, ktorí si však tovar následne zakúpia za nižšiu cenu od maloobchodníkov, ktorí takéto služby neposkytujú (a teda neznášajú príslušné náklady), môžu maloobchodníci poskytujúci vysokokvalitné služby obmedziť alebo ukončiť tieto služby, ktoré podporujú dopyt po výrobkoch od dodávateľa. Zachovanie cien pre ďalší predaj môže pomôcť zabrániť takémuto parazitovaniu na distribučnej úrovni. Strany budú musieť presvedčivo preukázať, že dohoda o zachovaní cien pre ďalší predaj pravdepodobne nielen poskytne prostriedky, ale takisto bude nabádať k prekonaniu prípadného parazitovania na týchto službách zo strany maloobchodníkov, a že predpredajné služby celkovo prinášajú spotrebiteľom úžitok. 24

Dôležitým faktorom pre hodnotenie prípadných účinkov narúšajúcich hospodársku súťaž, pokiaľ ide o maximálne alebo odporúčané ceny pre ďalší predaj, je postavenie dodávateľa na trhu. Čím silnejšie je postavenie dodávateľa na trhu, tým väčšie je riziko, že maximálna alebo odporúčaná cena pre ďalší predaj povedie k viac alebo menej jednotnému uplatňovaniu danej cenovej hladiny ďalšími predajcami, pretože ju môžu využívať ako východisko. Môžu považovať za zložité odkloniť sa od toho, čo sa chápe ako preferovaná cena pre ďalší predaj navrhovaná takýmto významným dodávateľom na trhu.25
  
Písm. b) – dohody o obmedzení odbytu

Nebezpečnosť reštrikčných dohôd je daná tým, že môžu viesť k nedostatku určitého tovaru na trhu. Takéto obmedzenie môže mať rôzne podoby a môže byť kombinované aj s inými typmi dohôd, napríklad obmedzenie dodávok určitým zákazníkom. Na druhej strane môže takéto správanie spadať pod skupinové výnimky týkajúce sa vertikálnych dohôd, pokiaľ sa napríklad obmedzujú dodávky neautorizovaným predajniam alebo servisom, ktoré nie sú schopné poskytovať dostatočne kvalitné služby.

V oblasti vertikálnych dohôd to môže byť výsledkom priamych záväzkov, ako napríklad záväzku nepredávať určitým zákazníkom alebo zákazníkom na určitých územiach alebo povinnosti odovzdávať objednávky od týchto zákazníkov iným distribútorom. Môže to tiež byť dôsledkom nepriamych opatrení zameraných na zabránenie distribútorovi, aby nepredával takýmto zákazníkom, ako je odmietnutie alebo zníženie odmien alebo zliav, pozastavenie dodávky, zníženie dodávaných objemov alebo obmedzenie dodávaných objemov na úroveň dopytu v rámci prideleného územia alebo skupiny zákazníkov, hrozba vypovedania zmluvy, požadovanie vyšších cien za výrobky určené na vývoz, obmedzenie podielu predaja, ktorý môže byť uskutočnený v rámci vývozu, alebo povinnosti previesť zisk. Zo strany dodávateľa môže vyplynúť aj z neposkytovania záručného servisu v rámci celej Únie, hoci sú všetci distribútori obvykle povinní poskytovať tento záručný servis a dodávateľ za tento servis platí dokonca aj pokiaľ ide o výrobky predávané inými distribútormi na ich území. Tieto praktiky možno s najväčšou pravdepodobnosťou chápať ako obmedzenie predajov kupujúceho, ak sú použité v súvislosti s dodávateľom vykonávaným monitorovaním zameraným na overenie skutočného miesta dodávky dodávaného tovaru, napr. používanie diferencovaných štítkov alebo sériových čísel. Záväzky, ktoré stanovuje ďalším predajcom, aby uvádzali meno dodávateľa, sa však neposudzujú ako závažné obmedzenie.26
  
písm. c): -- dohody o rozdelení trhu

Rozdelenie trhu sa môže dosiahnuť na základe rôznych kritérií, môže ísť napr. o teritoriálne rozdelenie alebo o rozdelenie podľa skupín odberateľov, druhu tovaru, špecializácie a pod. V každom prípade je však výsledkom dohody obmedzenie, či dokonca vylúčenie súťaže medzi stranami takejto dohody a v niektorých prípadoch aj obmedzenie prístupu na trh zo strany iných konkurentov, keďže na segmentoch trhu získava podnikateľ, ktorému bol segment „pridelený“ monopol, respektíve je značne oslabená súťaž.

písm. d) dohody o diskriminácii

Toto ustanovenie zakazuje diskrimináciu, t.j. uplatňovanie rozdielnych podmienok voči jednotlivým odberateľom pri porovnateľnom plnení. V praxi sa rozdielnosť prístupu voči jednotlivým podnikateľom prejavuje najmä rôznymi obchodnými podmienkami v zmluvných vzťahoch medzi podnikateľmi, osobitne môže ísť o rôzne cenové podmienky, rôznu rabatovú politiku a pod., avšak je dôležité zdôrazniť, že takáto diskriminácia musí byť výsledkom dohody a nie výsledkom autonómneho rozhodnutia podnikateľa.

písm. e): dohody o viazaní 

Podstatou týchto dohôd je, že sa jej účastníci dohodnú, že budú podmieňovať uzavretie zmluvy s ich odberateľmi prijatím ďalšieho plnenia, ktoré ani svojou povahou, ani podľa obchodných zvyklostí nesúvisí s predmetom týchto zmlúv (viazané zmluvy). Musí ísť o plnenia, ktoré sú od seba celkom nezávislé, pričom viazaný produkt odberateľ odoberá iba z toho dôvodu, že inak nemôže získať hlavné plnenie. Toto viazané plnenie nemusí byť v prípade všetkých účastníkov dohody rovnaké, dôležité je, že sa účastníci na určitom viazaní dohodli.

písm. f) – bid rigging

Ako osobitný typ dohôd sú uvádzané dohody súvisiace s procesmi verejných obstarávaní, verejných obchodných súťaží, a to bez ohľadu na to, podľa akých predpisov sa tieto postupy uplatňujú,  tzv. bid rigging. Táto praktika sa môže týkať súťaží vyhlasovaných verejnoprávnym subjektom ako i súkromnoprávnym subjektom Tento typ kartelov je osobitne nebezpečný pretože najčastejšie poškodzuje verejné zdroje a  týka sa zákaziek s veľmi vysokou hodnotou.
Možno uviesť nasledujúce príklady bid-rigging-u: .
  1. dohoda o cene      - dohoda o tom, kto  ponúkne akú cenu, aká bude výška víťaznej  ponuky,stanovenie vzorca na výpočet ceny,
  2. dohoda o rozdelení trhu - rozdelenie zákazníkov – obstarávateľov, tovarov, geografických území, nepredkladanie ponúk do tendrov, ktoré patria iným uchádzačom,
  3. dohoda o obmedzení výroby - určovanie výrobných/predajných kvót, množstva dodaného tovaru, prác, služieb jednotlivým obstarávateľom,
  4. výmena citlivých informácií - ak cena nie je jediným kritériom, je možné si vymeniť citlivé informácie o iných parametroch ponuky /lehota na dodávku predmetu zákazky/ 
Samotná realizácia bid-rigging-u môže mať rôzne formy:
  1. Podanie krycej ponuky  -- ponuka obsahuje príliš vysokú cenu alebo iné podmienky neakceptovateľné pre obstarávateľa; ide o najbežnejšiu forma, ktorá vytvára zdanie skutočnej súťaže
  2. Nepredloženie alebo stiahnutie ponuky – v  tendri ostane len vopred určená víťazná ponuka, ostatní uchádzači ponuky nepredložia, príp. ich stiahnu;
  3. Rotácia cenových ponúk -- dlhodobá forma kolúzie, ponuky predkladajú všetci uchádzači, avšak v každom tendri vyhrá iný;
  4. Subdodávky -- častá forma, víťaz poskytne neúspešnému uchádzačovi/uchádzačom subdodávky v rámci získanej zákazky
 
Odsek 5 – individuálne výnimky

Ustanovenie odseku 5 oslobodzuje spod zákazu dohody, ktoré preukázateľne splnia kumulatívne podmienky uvedené v tomto rozhodnutí. Splnenie týchto podmienok musí byť objektívne, nepostačuje úmysel alebo domnienka účastníka dohody, že sú tieto podmienky splnené.

Uplatnenie výnimky podľa odseku 5 nie je trvalé. To znamená, že hodnotenie reštriktívnych dohôd je potrebné vykonať v aktuálnom kontexte, v ktorom sa vyskytujú, a na základe skutočností existujúcich v akomkoľvek danom časovom bode. Hodnotenie je citlivé na zásadné zmeny skutočností. Pravidlo výnimky platí dovtedy, kým sú splnené všetky podmienky, a prestane existovať, keď podmienky prestávajú byť splnené.

Prvou podmienkou je, že reštriktívna dohoda musí prispievať k zlepšovaniu produkcie alebo distribúcie tovaru alebo podporovať technický alebo hospodársky pokrok. Prvú podmienku uplatnenia výnimky podľa odseku  5 možno považovať za ústrednú, pretože práve rast efektívnosti je odôvodnením pripustenia možnosti obmedzenia súťaže ako takej.

Druhou podmienkou je, že benefit zo zvýšenej efektívnosti musí byť aspoň čiastočne prenesený na spotrebiteľa.

Európska komisia je v prípade pojmu „spravodlivý (primeraný) podiel“ nanajvýš zhovievavá, pretože nepožaduje, aby bol „čistý“ dopad dohody na spotrebiteľov pozitívny, keď uvádza, že výhody prenášané na spotrebiteľov im musia kompenzovať aspoň všetky skutočné alebo prípadné negatívne dôsledky spôsobené obmedzením hospodárskej súťaže27.

Ďalšou podmienkou je, že reštriktívna dohoda nesmie klásť obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie efektívnosti vytváranej danou dohodou. Obmedzenia kladené dohodou musia byť proporcionálne sledovanému cieľu.

S nevyhnutnosťou dohody súvisí nielen intenzita a charakter obmedzenia ale aj trvanie obmedzenia. Obmedzenie totiž môže trvať iba nevyhnutnú dobu, teda dobu, kedy má skutočne charakter nevyhnutného. Strany dohody teda musia tiež zdôvodniť čas, ktorý je pri uplatňovaní obmedzenia potrebný na dosiahnutie danej efektívnosti, napríklad v prípade podstatných investícií je to čas primeranej návratnosti tejto investície.

Štvrtá podmienka, že dohoda nemôže eliminovať súťaž na podstatnej časti trhu sa viaže na daný trh ako celok, a teda sa netýka len súťaže medzi stranami dohody. Vo všeobecnosti možno uviesť, že čím je silnejšia a efektívnejšia súťaž na danom trhu, tým je menej citlivá na obmedzujúce opatrenia, a čím viac je hospodárska súťaž na príslušnom trhu už oslabená, tým nepatrnejšie ďalšie zníženie hospodárskej súťaže je potrebné na jej elimináciu v zmysle § 4 ods. 5 zákona.
Pri posudzovaní týchto podmienok bude úrad vychádzať z  Oznámenia Komisie – Usmernenia k uplatňovaniu článku 81 ods. 3 Zmluvy (Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 97).
 

1 Rozsudok Société Technique Minière (L.T.M.)/Maschinenbau Ulm GmbH (M.B.U.), 56-65, EU:C:1966:38
2 Rozsudok Établissements Consten S.à.R.L. a Grundig-Verkaufs-GmbH/Komisia, spojené veci 56 a 58-64, . EU:C:1966:41.
3 Napríklad rozsudok Tate & Lyle plc, British Sugar plc a Napier Brown & Co. Ltd /Komisia, spojené veci T-202/98, T-204/98 a T-207/98, EU:T:2001:185.
4 Napríklad rozsudok Verband der Sachversicherer e.V. / Komisia, , 45/85, EU:C:1987:34, bod 39.
5 Napríklad rozsudok Enso Española SA/Komisia, C-282/98 P,  EU:C:2000:628 , bod 232.
6 Napríklad rozsudok A. Ahlström Osakeyhtiö a iní/Komisia, spojené veci C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85, C-125/85, C-126/85, C-127/85, C-128/85 a C-129/85,  EU:C:1994:12, bod. 175.
7 Napríklad rozsudok zo  6.4.1995, Tréfileurope Sales /Komisia, T-141/89, EU:T:1995:62, bod 78.
8 Rozsudok zo 14.5.1998 Mayr-Melnhof Kartongesellschaft mbH/Komisia, , T-347/94, EU:T:1998:101,  bod 65.
9 Rozsudok zo 14.5.1998 , Gruber + Weber GmbH & Co. KG /Komisia, T-310/94, EU:T:1998:92  ods. 96.
10 rozsudok zo  6.4.1995, Tréfileurope Sales /Komisia, T-141/89, EU:T:1995:62.
11 rozsudok zo  6.4.1995, Tréfileurope Sales /Komisia, T-141/89, EU:T:1995:62.
12 rozsudok zo  6.4.1995, Tréfileurope Sales /Komisia, T-141/89, EU:T:1995:62.
13 Rozsudok z 20.3.2002 , Brugg Rohrsysteme GmbH /Komisia, T-15/99, EU:T:2002:71, bod 38.
14 Rozsudok Aalborg Portland A/S a i./ Komisia, spojené veci C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, EU:C:2004:6, bod 85, rozsudok Dansk Rørindustri A/S a i. /Komisia, spojené veci C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P, EU:C:2005:40, bod  144
15 Rozsudok z 20.4.1999 Limburgse Vinyl Maatschappij NV a i./Komisia, spojené veci T-305/94, T-306/94, T-307/94, T-313/94 až T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, , EU:T:1999:80, bod 773.
16 Oznámenie Komisie – Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o horizontálnej spolupráci ( Ú. v. EÚ C 11, 14.1.2011, s. 1 – 72)
17 Oznámenie Komisie – Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o horizontálnej spolupráci ( Ú. v. EÚ C 11, 14.1.2011, s. 1 – 72)
18 Rozsudok Verband der Sachversicherer e.V. / Komisia, , 45/85, EU:C:1987:34, ods. 32.
19 Napríklad rozsudok J. C. J. Wouters, J. W. Savelbergh a Price Waterhouse Belastingadviseurs BV /Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, C-309/99, EU:C:2002:98, bod 57.
20 Rozsudok Verband der Sachversicherer e.V. / Komisia, , 45/85, EU:C:1987:34, ods. 30 a 31.
21 Rozsudok  NV IAZ International Belgium a iní/Komisia, spojené veci 96-102, 104, 105, 108 a 110/82,  EU:C:1983:310, bod 20.
22 Napríklad  rozsudok NSSR z 28.9.2004, sp. zn. 4 Sž 108/03
23 Oznámenie Komisie - Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach (Ú. v. E Ú C 130, 19.5.2010, s. 1-46)
24 Oznámenie Komisie - Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach (Ú. v. E Ú C 130, 19.5.2010, s. 1-46)
25 Oznámenie Komisie - Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach (Ú. v. E Ú C 130, 19.5.2010, s. 1-46)
26 Oznámenie Komisie - Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach (Ú. v. E Ú C 130, 19.5.2010, s. 1-46)
27 Usmernenia k čl. 81 ods. 3 Zmluvy, ods. 85.

§ 5

Ustanovenie § 5 zavádza priamu aplikáciu predpisov EÚ aj vo vnútroštátnych právnych vzťahoch.

Nariadenia Komisie o skupinových výnimkách (niekedy nazývané aj ako blokové výnimky) predstavujú vyjadrenie, že určité druhy, typy a skupiny dohôd, za podmienok stanovených v týchto nariadeniach, s vysokou mierou pravdepodobnosti spĺňajú podmienky na vyňatie zo zákazu na základe § 4 ods. 5 zákona. Uplatňovanie nariadení o skupinových výnimkách predstavuje pre podnikateľov určité zjednodušenie, bezpečný prístav, pretože nemusia podrobovať zložitému vyhodnocovaniu dvoje dohody a postačuje, keď vyhodnotia splnenie podmienok podľa príslušného nariadenia (tieto nariadenia často obsahujú relatívne ľahko overiteľné kritériá, napríklad veľkosť trhového podielu).Zároveň tieto nariadenia obsahujú katalóg tzv. tvrdých obmedzení, ktoré nemôžu benefitovať z výnimky v rámci príslušného nariadenia o skupinových výnimkách.

Na druhej strane však úrad môže rozhodnutím odňať výhody zo skupinovej výnimky, pokiaľ sú podmienky skupinovej výnimky splnené len formálne a účinky dohody sú v rozpore požiadavkami podľa § 4 ods. 5 zákona.

Prehľad najdôležitejších výnimiek:
Typ dohôd Nariadenie č. Základné pravidlo pre výnimku
Dohody o špecializácii 1218/2010 Zákaz sa nevzťahuje na dohody o špecializácii ak kombinovaný trhový podiel zúčastnených strán nepresahuje 20 % ktoréhokoľvek relevantného trhu
Dohody o výskume a vývoji 1217/2010 Zákaz sa nevzťahuje na na dohody o výskume a vývoji; ak ide o dohody medzi konkurujúcimi podnikateľmi, ich spoločný trhový podiel nemôže presiahnuť 25 %
Vertikálne obmedzenia 330/2010 Zákaz sa nevzťahuje na vertikálne dohody, ak trhový podiel dodávateľa nepresahuje 30 % relevantného trhu, na ktorom predáva zmluvné tovary alebo služby, a trhový podiel kupujúceho nepresahuje 30 % relevantného trhu, na ktorom kupuje zmluvné tovary alebo služby
Vertikálne dohody v sektore motorových vozidiel 461/2010 ako nariadenie č. 330/2010
Dohody o transfere technológií 316/2014  Zákaz sa neuplatňuje na dohody o transfere technológií,podmienkou, že v prípade dohody medzi konkurentmi spoločný trhový podiel strán nepresiahne na žiadnom relevantnom trhu 20 %, a v prípade dohody medzi nekonkurentmi trhový podiel každej z týchto strán nepresiahne na žiadnom relevantnom trhu 30 %

§ 6

Všeobecný úvod
 

Ustanovenie § 6 obsahuje rôznorodé ustanovenia  hmotnoprávnej a aj procesnoprávnej povahy, ktoré sa týkajú uplatňovania a vynucovania zákazu podľa § 4 zákona. Ustanovenia sa týkajú vecného bremena, neplatnosti dohôd obmedzujúcich súťaž, vydávania stanovísk k návrhom dohôd, či spoločné konanie v prípade vertikálnych dohôd.


Detailný výklad

Odsek 1 – dôkazné bremeno

V prípade konania pred úradom, ktorého predmetom je zistenie a posúdenie  zákonnosti dohody obmedzujúcej súťaž, leží v zásade dôkazné bremeno na správnom orgáne. Ustanovenie § 6 ods. 1 však čiastočne prenáša dôkazné bremeno na účastníka konania. Podnikateľ, ktorí tvrdí, že sa na jeho dohodu vzťahuje pravidlo de minimis, alebo že dohoda nie je zakázaná na základe individuálnej alebo skupinovej výnimky, je povinný túto skutočnosť preukázať.  Naopak, úradu prináleží preukázať, že ide o zakázanú dohodu. Úrad z úradnej povinnosti neskúma naplnenie podmienok pre vyňatie dohody zo zákazu.
 
Odsek 2 – zákaz dohody

Každá dohoda obmedzujúca súťaž je pre rozpor zo zákonom neplatná, pričom táto neplatnosť je absolútna, teda netreba aby o nej rozhodol súd a pôsobí erga omnes. Dohoda obmedzujúca súťaž teda nie je platným právnym úkonom a nikto sa nemôže úspešne právnou cestou domáhať jej plnenia. Ak je však dohoda obmedzujúca súťaž obsiahnutá v rozsiahlejšom právnom úkone, od ktorého možno túto dohodu obmedzujúcu súťaž oddeliť, neplatná je iba táto časť právneho úkonu a zvyšná časť právneho úkonu zostáva nedotknutá. Na druhej strane, ak dohodu obmedzujúcu súťaž  nemožno oddeliť od takéhoto úkonu, tak je úkonm neplatný ako celok.
 
Odsek 3 – vydávanie stanovísk

Zákon umožňuje podnikateľom, aby požiadali úrad o vydanie stanoviska k návrhu dohody alebo rozhodnutia združenia podnikateľov. Na tento účel je potrebné predložiť úradu konkrétny návrh dohody alebo rozhodnutia a nepostačuje položiť úradu hypotetické otázky. Úrad tiež neposudzuje variantné riešenia a nedáva odporúčanie, ktorý variant je vhodné zvoliť. V rámci posúdenia návrhu dohody alebo rozhodnutia úrad posudzuje daný dokument formálne, teda ho nehodnotí v ekonomickom kontexte, v ktorom by sa teoreticky mohol uplatňovať. Zároveň ani neposudzuje možnú aplikáciu pravidla de minimis, či splnenie podmienok vyňatia zo zákazu.
 
Odsek 4 – spoločné konanie

Ustanovenie odseku 4 obsahuje osobitný prípad spoločného konania v prípade vertikálnych dohôd. Vertikálne dohody sú často totiž uzatvárané ako vzorové dohody, ktoré dodávateľ uzatvára so sieťou svojich odberateľov. Posúdenie prípadu má potom často zmysle len vtedy, ako sú takéto systémy vertikálnych dohôd posudzované spoločne v jednom konaní.

Keďže vertikálne dohody často nemajú za cieľ obmedzenie súťaže, je v takýchto prípadoch potrebné posúdiť následky takýchto dohôd. Pre adekvátne posúdenie dopadov predmetných obmedzení na vymedzenom relevantnom trhu nie je účelné a správne skúmať ju izolovane, naopak je potrebné ju analyzovať v ekonomickom a právnom kontexte jej existencie, a teda jednotlivé zmluvy je potrebné skúmať v kontexte celého distribučného systému. 
 

Dôvodová správa

K § 4

K zákonu č. 136/2001


"Jednou zo závažných foriem obmedzovania hospodárskej súťaže, ktoré zákon zakazuje, je uzatváranie dohôd obmedzujúcich súťaž. Dohodami obmedzujúcimi súťaž sú dohody podnikateľov, zosúladené postupy podnikateľov a rozhodnutia združení podnikateľov, ktoré majú priamo za cieľ alebo ktorých následkom môže byť obmedzovanie súťaže. Ustanovenie odseku 2 obsahuje definície niektorých pojmov. Návrh zákona chápe dohodu v širšom poňatí v porovnaní s Občianskym zákonníkom, t.j. ako ústnu dohodu, písomnú dohodu a dohodu uzavretú konkludentne, ako aj iné súhlasné prejavy vôle vyvodené z ich konania, ktorými môžu byť rôzne gentlemanské dohody alebo dohody preukázané na základe dôkazných prostriedkov iných ako je zmluva (ktoré jednoznačne preukazujú, že k dohode podľa tohto zákona muselo dôjsť, aj keď úrad nemôže jednoznačne preukázať, že došlo k ústnej dohode, resp. nemá k dispozícii písomnú zmluvu). Zosúladený postup vylučuje akýkoľvek priamy alebo nepriamy kontakt medzi subjektami, cieľom alebo účelom ktorého je buď vplývať na trhový výstup skutočného alebo potenciálneho konkurenta, alebo mu odhaliť smer vlastného výstupu, ktorý sa rozhodli prijať.

V odseku 3 je demonštratívny výpočet tzv. kartelových dojednaní, ktoré obmedzujú súťaž a z tohto dôvodu sú dohody obsahujúce takéto dojednania zakázané. Príkladom takéhoto kartelového dojednania je priame alebo nepriame určenie cien tovaru. K priamemu alebo nepriamemu určeniu cien tovaru môže dochádzať, ako to vyplýva zo zákona, pri všetkých formách dohôd obmedzujúcich súťaž, t.j. v dohodách, v zosúladených postupoch podnikateľov ako aj v rozhodnutiach združenia podnikateľov. K nepriamemu určeniu cien tovarov dochádza, ak na základe dohody, v dôsledku zosúladeného postupu alebo na základe rozhodnutia združenia uplatňujú podnikatelia rovnaký princíp, resp. princípy pre ďalší postup pri určovaní cien ich tovarov. Nepriamym určením cien je tiež situácia, ak na základe odporúčania združenia podnikateľov si podnikatelia stanovia konkrétnu výšku cien tovarov alebo ak je konkrétna cena tovarov stanovená podnikateľmi na základe informácií získaných v rámci zosúlaďovania ich postupov. Dohodou obmedzujúcou súťaž je aj dohoda obmedzujúca súťaž, v ktorej si podnikatelia vzájomne stanovia vhodné cenové rozpätia a v rámci nich určujú konkrétne ceny tovarov.

Zakázaná je aj oddeliteľná časť dohody obmedzujúcej súťaž. Zakázaná dohoda obmedzujúca súťaž alebo jej časť je neplatná, čo vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka."


K zákonu č. 151/2014

"Zmeny v rámci ustanovení zákona o dohodách obmedzujúcich súťaž sú najmä legislatívno-technického charakteru. Z vecného hľadiska sa povaha týchto ustanovení nemení. Ide najmä o zmenu štruktúry a sprehľadnenie pôvodných ustanovení § 4 až 6.

Zmena spočíva aj vo vypustení podrobnejšej úpravy pravidla „de minimis“ zo zákona – teda podrobnosti o dohodách, ktorých účinok na hospodársku súťaž je zanedbateľný, ktorého podrobnosti budú upravené vyhláškou úradu. K revízii „de minimis“ pravidla sa pristupuje aj na úrovni Európskej únie, aj z toho hľadiska v záujme konvergencie týchto pravidiel aj na národnej úrovni, bude možné flexibilnejšie reagovať na prípadné legislatívne zmeny Európskej únii, ako aj v rámci vývoja judikatúry novelizáciou vykonávacieho predpisu.

Pokiaľ ide o demonštratívne vymenovanie niektorých typov dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré sú zakázané, spresňuje sa definícia osobitného typu koordinácie, a to tzv. bid rigging dohôd. Toto ustanovenie má za cieľ zachytiť akékoľvek horizontálne dohody uzatvárané nielen v procese verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale aj akékoľvek dohody uzatvárané v rámci alebo v súvislosti s akýmikoľvek, aj súkromnými tendrami a zákazkami. Nakoľko ide o jedno z najzávažnejších porušení hospodárskej súťaže, je dôvodná jeho osobitná úprava zákone. Skutkové podstaty pre oblasť dohôd obmedzujúcich súťaž sú vymenované tak, ako aj v čl. 101 ZFEÚ, demonštratívne, pričom platí, tak ako doposiaľ, že dohoda, ktorú nie je možné podradiť pod žiadnu z konkrétne pomenovaných typov v písmenách a) až f),  je zakázaná podľa generálnej klauzuly zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie napríklad vyplýva, že hoci sú tieto typy pomenované demonštratívne, nemožno povahu zákazov stanovených v tomto ustanovení a podmienky, ktorých naplnením dôjde k ich uplatneniu, označiť za nepresné a neumožňujúce predvídateľnosť. Požiadavka predvídateľnosti práva môže byť splnená, aj keď dotknutá osoba musí požiadať o radu odborne spôsobilé osoby s cieľom posúdiť spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môžu z príslušného konania vyplynúť. Ustanovenie  o zákaze dohôd obmedzujúcich súťaž je nutné posudzovať v kontexte komplexného systému ustanovení zákona, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnú a ničím nenarušenú hospodársku súťaž. Vzhľadom na skutočnosť, že právo hospodárskej súťaže je úzko prepojené s ekonómiou, je založené na princípoch a teóriách z oblasti ekonómie a trhy podliehajú vývoju, nie je možné vymedziť taxatívne všetky možné typy dohôd. Takýto prístup je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, z ktorej je zároveň zrejmé, že súčasťou tohto zákazu je napríklad akákoľvek koordinácia a výmena informácií vzájomných konkurentov, ktorá im umožňuje prispôsobiť ich budúce správanie na trhu. Rovnaký prístup sa uplatňuje aj v prípade zneužívania dominantného postavenia."


K § 5

"V § 5 sa ponecháva doterajší systém prebratia obsahu blokových výnimiek ustanovených nariadeniami  Európskej komisie, ako aj možnosť odňatia výhody z blokovej výnimky rozhodnutím úradu."

K § 6

"V ust. § 6 ods. 1 návrhu zákona sa spresňuje ustanovenie v súlade s doterajšou praxou o znášaní dôkazného bremena tak, ako je vymedzené aj napríklad Nariadením 1/2003, podľa ktorého podnik alebo združenie podnikov nárokujúce si výhody článku 101 ods. 3 ZFEÚ znášajú dôkazné bremeno za to, že sú splnené podmienky uvedeného odseku. Aj keď nejde o novú vec v súťažnom práve, z hľadiska komplexnosti právnej úpravy oblasti dohôd obmedzujúcich súťaž je vhodné zakotviť toto pravidlo aj v legislatívnej podobe."
 

Soft law

Oznámenie Komisie – Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o horizontálnej spolupráci ( Ú. v. EÚ C 11, 14.1.2011, s. 1 – 72)
Oznámenie Komisie – Doplňujúce usmernenia o vertikálnych obmedzeniach v dohodách o predaji a opravách motorových vozidiel a o distribúcii náhradných dielov pre motorové vozidlá (Ú. v. EÚ C 138, 28.5.2010, s. 16 – 27)
Oznámenie Komisie - Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach (Ú. v. E Ú C 130, 19.5.2010, s. 1-46)
Oznámenie Komisie – Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o transfere technológií  (Ú. v. EÚ C 89, 28.3.2014, s. 3 – 50 )
Oznámenie Komisie – Usmernenia k pojmu ovplyvnenie obchodu obsiahnutom v článkoch 81 a 82 Zmluvy  (Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 81)
Oznámenie Komisie – Usmernenia k uplatňovaniu článku 81 ods. 3 Zmluvy (Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 97)

Judikatúra

Rozsudok Coöperatieve Vereniging "Suiker Unie" UA a iní /Komisia, spojené veci 40 až 48, 50, 54 až 56, 111, 113 a 114-73,  EU:C:1975:174, bod 174.

„Avšak je potrebné povedať, že požiadavka nezávislosti nezbavuje podnikateľov práva inteligentne sa prispôsobiť existujúcemu a očakávanému správaniu sa konkurentov, avšak nesmie dochádzať k takému priamemu alebo nepriamemu kontaktu medzi podnikateľmi, ktorého účelom alebo následkom je buď ovplyvniť správanie sa skutočných alebo potenciálnych súťažiteľov na trhu, alebo odhaliť týmto súťažiteľom smer správania sa, ktoré sa rozhodli prijať alebo zamýšľajú prijať na trhu.“

Rozsudok Thyssen Stahl AG /Komisia, C-194/99 P, EU:T:1999:48, ods. 84.

„ – v zásade na dokonale konkurenčnom trhu zvyčajne vedie transparentnosť medzi podnikmi k intenzifikácii súťaže medzi dodávateľmi, a preto v tejto situácii nie je vzhľadom na rozdrobenosť ponuky, pravdepodobné, že by skutočnosť, keď obchodník vezme do úvahy informáciu o správaní na trhu, ktorá mu bola poskytnutá systémom výmeny informácií, aby prispôsobil svoje správanie na trhu, znížila alebo odstránila vo vzťahu k iným obchodníkom všetku neurčitosť o predpokladanej povahe správania ich konkurenta;
– avšak na vysoko koncentrovanom oligopolistickom trhu umožňuje výmena informácií podnikom uvedomiť si trhovú pozíciu a stratégiu svojich konkurentov a tak podstatným spôsobom oslabiť súťaž, ktorá existovala medzi obchodníkmi.“


Rozsudok NSSR zo 17.8.2010 , sp. zn. 1Sžhpu/3/2008

Odvolací súd sa nestotožnil s nozorom žalobcov, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s cieľom zákona č. 136/2001 Z.z. podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľa s poukazom na skutočnosť, že kartelové dohody, najmä dohody o cenách, ktoré sú z nich považované za najzávažnejšie (tzv. tvrdé kartelové dohody, na ktoré sa v zmysle § 4 ods. 3 písm. a/ zákona nevzťahujú ani liberačné dôvody zákazu ex offo – racionalizačný efekt dohody, či z dohody vyplývajúca primeraná časť prospech spotrebiteľa  -- § 6 ods. 3 písm. a/, b/, zákona), vzhľadom na svoj charakter a účel nesporne ovplyvňujú budúce správanie konkurentov na trhu s cieľom udržiavania vyššej ceny v prospech podnikateľov – účastníkov danej dohody a v konečnom dôsledku sa teda nevyvíja tlak na znižovanie ceny v prospech spotrebiteľa, čo je dôvod pre ktorý zákon takéto konanie sankcionuje neplatnosťou a zakazuje ho.
(...)
Právo na dosiahnutie hospodárskeho prospechu nemôže byť presadzované spôsobom znamenajúcim porušenie súťažných pravidiel a samotná skutočnosť, že žalobcovia pri svojich podnikateľských aktivitách nedosahujú zisk ich nezbavuje povinnosti tieto pravidlá dodržiavať (...).
(...) z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že v danom prípade išlo o cieľovú dohodu (majúcu za cieľ obmedzenia súťaže) medzi konkurentmi obsahujúcu dojednanie o cenách tovarov vykazujúcu potenciál negatívneho efektu na súťaž, predstavujúcu tak hrozbu obmedzenia súťaže (čo samotné je protizákonným konaním), ktorej predmet nebol nemožný a samotná skutočnosť, žer sa nerealizovala v praxi mala len vplyv na posúdenie závažnosti protisúťažného konania pri rozhodovaní.


Rozsudok NSSR z 21.5.2013, sp. zn. 3 Sžh/4/2010

Účastníkom dohody nič nebránilo zvoliť iné nástroje, ktorými mohli zabrániť činnosti spoločnosti A., a.s.,. Spáchanie správneho deliktu (uzavretie dohody obmedzujúcej súťaž) nemôže byť dodatočne ospravedlnené snahou zabrániť možnej protiprávnej činnosti. Svojpomoc ako ochrana vlastných práv nie je v právnom štáte prípustná. Žalobca sa prostredníctvom zakázanej dohody snažil umelo získať prospech v podobe získavania zákazníkov spoločnosti A., a.s., ktoré by bez zakázanej dohody nedosiahol. (...)
Tzv. ťažké kartely (čo je i prípad posudzovanej dohody) nespadajú pod pravidlo de minimis a tiež ich súťažné orgány neakceptujú (resp. len celkom výnimočne) ako spôsobilé na splnenie podmienok podľa § 6 ods. 3 zákona, resp. podľa čl. 81 ods. 3 ZES). Takéto dohody sú zakázané už na základe svojho škodlivého cieľa, ktorý v sebe obsahuje minimálne potenciál negatívneho dopadu na súťaž, pričom preukazovať skutočné konkrétne dopady na určitý trh nie je pre konštatovanie zákazu nutné.
(...)
V prípade, ak ide o horizontálne ťažké kartely, za ktoré možno považovať predovšetkým cenové dohody, dohody o obmedzení odbytu, dohody o rozdelení trhu, atď. vrátane posudzovanej dohody, nie je pre posúdenie zákonnosti konania nevyhnutná a potrebná definícia relevantného trhu. Definícia trhu je nevyhnutná, len ak je bez nej nemožné stanoviť cieľ alebo efekt obmedzenia súťaže a pri aplikácii čl. 81 ZES aj zistiť splnenie kritéria vplyvu na obchod medzi členskými štátmi.

Rozsudok NSSR z 22.11.2005, sp. zn. 1 Sž-o-NS 30, 31, 32, 33, 34/2005

Záväzok odberateľa po dobu platnosti Zmluvy kupovať plyn pod hrozbou sankcie výhradne od Probugas, a.s., bráni súťažnému správaniu a je v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže.

Rozsudok NSSR z 21.1.2009, sp. zn. 2 Sžh 3/2007

Pokiaľ krajský súd v napadnutom rozsudku tvrdí, že žalovaný sa pri posúdení existencie dohody odvolával „len“ na spomenutú e-mailovú komunikáciu, odvolací súd zdôrazňuje, že práve jej obsah je pre posúdenie protisúťažného konania žalobcu kľúčový a bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že žalobcovi išlo jednoznačne o koordinovanie postupu pri vypovedaní bežných účtov AKCENTY CZ, a.s. a ich znovu neotvorení, ako aj tá skutočnosť, že iba spoločný postup všetkých troch subjektov mal pre žalobcu význam. V zmysle judikatúry SD EU, aj v prípade, že sa súťažiteľ pasívne zúčastnil rokovania, ktoré sa týkalo obchodne citlivých informácií, najmä cenovej politiky, je možné predpokladať, že aj tento súťažiteľ sa zúčastnil dohodnutého postupu, ak samotný súťažiteľ nepreukáže opak (pozri napr. rozsudok ESD C-49/92P vo veci Commission vers. Anic Partecipazioni SpA, § 96).
(...)
Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správne posúdil aj správanie sa žalobcu ako účasť na dohode, ktorej cieľom resp. následkom bolo obmedzenie hospodárskej súťaže rozdelením trhu v podobe delenia zákazníkov, pri ktorých nie je potrebné skúmať reálny následok. Napriek tomu žalovaný poukázal aj na dopady tejto dohody na spotrebiteľov, podrobne zdôvodnil, ako sa kartelová dohoda prejavila na relevantnom trhu, pričom vychádzal z príslušných štatistických údajov (...). Neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu obsiahnuté vo vyjadrení k odvolaniu, že žalovaný tým, že definoval dohodu medzi účastníkmi správneho konania ako ťažký kartel, sa snaží vyhnúť povinnosti skúmať reálny dopad tejto dohody na trh, čím umelo vzbudzuje dojem o závažnom porušení hospodárskej súťaže žalobcom.


Rozsudok Protimonopolný úrad Slovenskej republiky/Slovenská sporiteľňa, C-68/12, EU:C:2013:71

1. Článok 101 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že podnik dotknutý kartelovou dohodou, ktorej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, údajne pôsobí na relevantnom trhu v čase uzatvorenia tejto kartelovej dohody nelegálne, nemá vplyv
na otázku, či tento kartel predstavuje porušenie tohto ustanovenia.
2. Článok 101 ods. 1 ZFEU sa má vykladať v tom zmysle, že na konštatovanie dohody obmedzujúcej súťaž nie je nevyhnuté preukázať osobné konanie štatutárneho zástupcu podniku alebo osobitný súhlas tohto zástupcu v podobe splnomocnenia s konaním svojho zamestnanca, ktorý sa zúčastnil na protisúťažnom stretnutí.
3. Článok 101 ods. 3 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že tento článok sa môže na zakázanú dohodu podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ uplatniť len vtedy, ak podnik odvolávajúci sa na toto ustanovenie preukáže, že v ňom stanovené štyri kumulatívne podmienky sú splnené.

 
Rozsudok NSSR z 30.12.2013, sp. zn. 1 Sžhpu 1/2009

Takisto s prihliadnutím na činnosť úniových orgánov je neprehliadnuteľné, že kolúzia vo verejnom obstarávaní a dohoda o cenách patria medzi cieľové dohody, ktoré predstavujú obmedzenie súťaže už svojou povahou, a preto nie je nevyhnutné skúmať ich dopady a škodlivé následky.
(...)
Aj podľa odvolacieho súdu individuálna účasť žalobcu 3/ na dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž bola v súvislosti s ostatnými dôkazmi preukázaná samotným predložením ponuky vykazujúcej zhodu indexov jednotkových cien s cenovými ponukami ostatných účastníkov súťaže, ku ktorej nemohli dospieť bez koordinácie. Žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu správne poukázal na skutočnosť, že európske súťažné právo pripúšťa preukázanie protiprávneho konania vo forme dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž aj na základe ekonomických dôkazov.
Žalovaný podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru o tom, že neexistovalo iné prijateľné vysvetlenie pre takú mieru zhody iba také, že došlo ku kolúzii medzi členmi dvoch združení a žalobcom 3/, pričom miera ich participácie na kolúzii bola rovnaká. Situácia, ktorá nastala, t. j. mimoriadna konštantnosť indexov v cenových ponukách týchto dvoch združení a žalobcu 3/ mohla byť iba výsledkom kolúzie všetkých týchto účastníkov. Úrad bol povinný v konaní preukázať protiprávne konanie strán dohody, avšak dôkazné bremeno preukázať, že sa protiprávneho konania nedopustili a vyvrátiť dôkazy zhromaždené proti nim Úradom, nesú účastníci konania.
Bolo teda na účastníkoch konania, aby predložili iné alternatívne a nespochybniteľné vysvetlenia pre mimoriadnu konštantnosť indexov v cenových ponukách.
(...)
Najvyšší súd na rozdiel od krajského súdu dal za pravdu žalovanému v tom, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že neštandardná zhoda ponúk bola výsledkom zhody vôle podnikateľov, pričom pôdou pre koordináciu ich postupu bola vzájomná komunikácia v rôznych podobách v rozhodnom období. Existencia komunikačnej platformy medzi všetkými účastníkmi bola preukázaná (viď vyššie) a ňou bolo potvrdené, že účastníci mali priestor pre komunikáciu a uzavretie dohody a navyše niektoré dôkazy potvrdili, že účastníci spolu ohľadne tejto súťaže aj komunikovali.
(...)
Odvolací súd nesúhlasí s vyššie uvedeným názorom krajského súdu. Predovšetkým treba zdôrazniť úmysel zákonodarcu, ktorý pre naplnenie skutkovej podstaty zakázanej dohody podľa § 4 zákona č. 136/2001 Z. z. preukázanie vedomosti účastníkov nepožaduje, nie je podstatné, či má ísť o vedomé alebo nevedomé konanie a úmysel nie je znakom skutkovej podstaty tohto správneho deliktu, keďže ide o správny delikt s objektívnou zodpovednosťou.

Toto konanie nemusí byť plánované alebo vedené tým istým cieľom. Rovnako ani čl. 81 ods. 1 ZES nedefinuje dohodu obmedzujúcu súťaž ako delikt, pre ktorého naplnenie je potrebný úmysel. Preto uloženie takejto povinnosti krajským súdom žalovanému je v rozpore so zákonom, nakoľko krajský súd týmto uložil správnemu orgánu preukázať skutočnosti, ktoré pre založenie existencie protisúťažnej dohody nie sú relevantné.


Rozsudok NSSR z 28.9.2004, sp. zn. 4 Sž 108/03

Je nepochybné, že v spornom ustanovení zmluvy (...) si účastníci dohodli cenu pre následný predaj tretej strane a preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že zmluva rieši výlučne iba vzťah zmluvných strán a nezasahuje do vzťahu niektorej zmluvnej strany k tretej osobe.

Uvedeným ustanovením sa tak obmedzuje voľnosť konania distribútora voči tratím osobám t.j. odberateľom – koncovým zákazníkom, pretože distribútor si s odberateľmi nemôže v rámci vlastných obchodných vzťahov dojednávať kúpne ceny elektronických dát periodík (...).
Existencia takéhoto ustanovenia v Zmluve priamo zakotvujúca cenu, za ktorú sa má produkt predávať tretím osobám, je sama osobe dostatočným dôvodom na jeho zákaz v zmysle § 3 ods.1 zákona č. 188/1994 Z.z., podľa ktorého je zakázané najmä priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok.
Na tomto závere nič nemení ani poukazovanie žalobcu na ďalšie ustanovenia Zmluvy (...), podľa ktorých je možné aby distribútor menil cenu aj bez súhlasu poskytovateľa  dát. Bolo vecou účastníkov Zmluvy formulovať úpravu vzájomných vzťahov jednoznačne, bez rizika rozdielnych výkladov.

Možno súhlasiť so žalobcom, že zo strany „Protimonopolného úradu došlo k zásahu do princípu čo najširšej zmluvnej voľnosti“. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že zmluvná voľnosť nie je absolútna, je tiež limitovaná inými zákonmi a v danom prípade a podobných prípadoch ide o zásah zákonom predvídaný a dovolený v záujme ochrany iného princípu, ochrany hospodárskej súťaže t.j. ochrany ostatných podnikateľov a v konečnom dôsledku v záujme ochrany všetkých spotrebiteľov.

 Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, z 21.3.2007, sp. zn. 2S 380/06

Ustanovenie § 38 ods. 1 Advokátskeho poriadku má protisúťažný a obmedzujúci charakter. Súd má za to, že ustanovenie § 38 ods. 1 písm. a/ až d/ taxatívne vymedzuje náležitosti, o ktorých môže advokát, združenie alebo spoločnosť poskytujúca právne služby informovať verejnosť. Nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu, že predmetné ustanovenie je formulované dostatočne všeobecne, aby verejnosť mohla odbdržať všetky informácie relevantné v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Ustanovenie je vymedzené taxatívne, jeho formulácia nedáva priestor pre poskytnutie iných informácií, ktoré sú relevantné k celkovému obrazu o advokátskej kancelárii, prípadne o spoločnosti poskytujúcej právne služby, Práve z dôvodu taxatívnosti tohto ustanovenia neumožňuje poskytnúť verejnosti napr. informácie o cenách.

Posledná aktualizácia: 06.11.2014