Často kladené otázky

 

      Často kladené otázky

 

    

      Všeobecné informácie

 

1.  Čo je to hospodárska súťaž ?

 

Hospodárska súťaž je proces, ktorým sú firmy tlačené byť efektívnejšie a poskytovať lepší výber tovarov a služieb za nižšie ceny. Pod tlakom súťaže  nezávislí výrobcovia voľne ponúkajú svoje tovary a služby a spotrebitelia majú možnosť si z nich voľne vyberať tie, ktoré sú podľa nich najlepšie v závislosti od ceny a kvality. Dochádza tak k stálemu súpereniu výrobcov o spotrebiteľa; v snahe predstihnúť iných sa výrobcovia snažia dosiahnuť lepšiu kvalitu, nižšiu cenu a stálu inováciu svojich výrobkov a služieb.  

 

2.   Aký je prínos dobre fungujúcej hospodárskej súťaže pre spoločnosť?

 

Dobre fungujúca hospodárska súťaž prináša prospech predovšetkým pre spotrebiteľa. Ak existuje mnoho výrobcov, ktorí ponúkajú rovnaké tovary a služby, jedinou cestou ako získať zákazníka na svoju stranu je byť lepší ako iní. To spôsobuje želaný efekt spočívajúci v celkovom skvalitnení výrobkov a ich ponuky a v znížení ceny. Na druhej strane, ak určitý tovar vyrába len jeden výrobca, ktorý nemá žiadnych konkurentov, nič ho nenúti k tomu, aby svoje výrobky zlepšoval, pretože nemusí o zákazníka súťažiť. Jednoducho povedané, zákazník by si tak mohol kúpiť aj nekvalitný tovar, pretože žiadny iný nie je dostupný. Obdobne to funguje aj vtedy, ak síce existuje viac výrobcov vyrábajúcich tie isté tovary, ale títo sa dohodnú na spoločnom postupe, napr. na tom, že ich ceny pre spotrebiteľov budú rovnaké. Súťaž sa tak deformuje, súperenie o zákazníka sa zoslabuje, čo vedie k stagnácii kvality výrobkov a služieb a rastu cien. Tlak súťaže zabezpečuje optimálne využitie zdrojov, ktoré má ekonomika k dispozícií, vedie k rastu produktivity a je kľúčovým faktorom  ekonomického rastu.

 

3.  Aká je úloha PMÚ SR pri ochrane hospodárskej súťaže?

 

PMÚ SR má za úlohu chrániť hospodársku súťaž pred jej obmedzovaním. Zasahuje jednak proti podnikateľom a tiež proti orgánom štátnej správy a samosprávy. Fakticky koná v štyroch prípadoch: a) ak podnikateľ zneužíva svoje dominantné postavenie, b) ak podnikatelia medzi sebou uzatvoria dohodu obmedzujúcu súťaž,  c) vo vymedzených prípadoch kontroluje spájanie podnikateľov a d) ak orgán štátnej správy alebo samosprávy obmedzuje súťaž.

 

4.  Môžem aj ja upozorniť PMÚ SR, ak mám podozrenie, že hospodárska súťaž v niektorej oblasti nefunguje tak ako má?

 

Ak máte podozrenie, že zo strany podnikateľov, orgánov štátnej správy alebo samosprávy dochádza k niektorému z konaní popísaných nižšie, je možné podať na adresu PMÚ SR podnet. Tento by mal obsahovať popis okolností, na základe ktorých sa domnievate, že dochádza k porušovaniu zákona. Ak máte dôkazy o takomto konaní, je vhodné ich k podnetu priložiť. Zdôrazňujeme, že podnet je možné podať aj anonymne. Vaša identita tiež môže zostať chránená. Bližšie informácie a formuláre pre podanie podnetu nájdete na : 

http://www.antimon.gov.sk/341/ako-podat-podnet.axd

 

 

5.  Aký bude postup PMÚ SR po podaní podnetu?

 

PMÚ SR tento podnet vyhodnotí. Ak výsledky šetrenia, ktoré vykoná v súvislosti s podnetom budú nasvedčovať tomu, že môže dochádzať k porušovaniu zákona, začne správne konanie. Podaním podnetu sa teda konanie nezačína, to sa začne až z vlastnej iniciatívy PMÚ SR. Ak si prajete byť informovaný o tom, ako PMÚ SR postupuje v súvislosti s Vaším podnetom, môžete ho požiadať o takúto informáciu. Odpoveď Vám bude doručená do dvoch mesiacov od podania takejto žiadosti.  

 

Dohody obmedzujúce hospodársku súťaž

 

     6.   Čo je to kartel?

 

Kartel je dohoda medzi podnikateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi, a ktorej predmetom je najmä fixovanie cien (napr. formou dohody o cene alebo o rovnakom zvýšení ceny), rozdelenie zákazníkov, rozdelenie trhu, dohoda o obmedzení dodávok, a pod. Osobitnou formou dohody je aj kolúzia v procese verejného obstarávania, kedy sa účastníci tendra, verejnej súťaže dohodnú o vzájomnom nekonkurovaní si, ktoré môže mať taktiež rôzne podoby, čím je zmarený účel a cieľ verejného obstarávania. K tomu pozri napr.

http://www.antimon.gov.sk/389/iniciativa-uradu.axd .

 

    7.   Prečo je kartel škodlivý (pre spotrebiteľa, podnikateľov a hospodárstvo vo všeobecnosti)?

           

Dôsledok existencie kartelu je podobný ako existencia monopolu. Vzájomná dohoda konkurentov odstráni konkurenčný boj a tlak na podnikateľov, čo má za následok výrazné zvýšenie cien, menší výber tovarov a služieb a spomalenie inovácií. Tento negatívny efekt na spotrebiteľa sa napokon prejaví aj v ekonomike, ako celku. Vzhľadom na negatívne dopady kartelov, je nevyhnutné ich prísne postihovať a sankcionovať, nielen pre „potrestanie” ich účastníkov, ale aj z hľadiska odradenia ostatných podnikateľov od uzatvárania takýchto dohôd v budúcnosti.

 

     8.   Ktoré iné dohody sú zakázané?

 

Okrem najzávažnejších porušení v oblasti dohôd - kartelov, náš právny poriadok zakazuje obmedzenia vo vzťahoch podnikateľov, ktorí nie sú vzájomnými konkurentmi, ale napr. vo vzťahu dodávateľ – odberateľ, teda pôsobia na iných stupňoch distribučného reťazca. (Presné vymedzenie zakázaných dohôd je obsiahnuté v § 4 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.). Môže ísť napríklad o dohody, ktorých uzatvorenie je podmienené prijatím ďalších záväzkov, ktoré povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv. Napr. dohody o určení cien ďalšieho predaja znemožňujú distribútorom ako aj dílerom robiť samostatné rozhodnutia o výške cien, za ktoré budú predávať tovar ďalej, čo v konečnom dôsledku spôsobuje, že koneční spotrebitelia kupujú tovar spravidla drahšie ako vo fungujúcom konkurenčnom prostredí.          

 

     9.   Ako viem, či sa na moju dohodu nevzťahuje zákaz?

 

Zákon nevymedzuje len tie dohody, ktoré sú nelegálne, ale zároveň určuje predpoklady, pri splnení ktorých je dohoda, ktorá by inak bola zakázaná, zo zákazu vyňatá.

 

Existujú tri základné skupiny dohôd, ktoré sa nepovažujú za nezákonné, ak spĺňajú podmienky uvedené v zákone (ust. §  6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže ).

 

Prvým okruhom sú dohody (§ 6 ods. 1a 2), ktoré by boli nelegálne, v prípade, že spoločný podiel účastníkov dohody alebo podiel aspoň jedného z nich presiahne 10 % celkového podielu tovarov na relevantnom trhu (v SR) (tzv. „de minimis“ pravidlo).

Dohody, ktoré obsahujú priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo o iných obchodných podmienok, dohody, kde si účastníci dohodli záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií, alebo sa dohodli na  rozdelení trhu alebo zdrojov zásobovania (kartelové dohody) sú zakázané vždy, na tieto výnimka nevzťahuje.

 

Druhý okruh tvoria dohody, ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja, poskytujú spotrebiteľom primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva, a zároveň neukladajú účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov dohody,  neumožňujú účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu. Skutočnosť, či sa na podnikateľa vzťahuje výnimka si podnikateľ vyhodnocuje sám.

 

Tretiu oblasť dohôd (§ 6 ods. 4), na ktoré sa nevzťahuje zákaz vymedzujú predpisy EÚ (nariadenie Európskej komisie) pre špecifické sektory a kategórie dohôd, ktoré je možné nájsť na internetovej stránke PMÚ SR v sekcii Legislatíva a samozrejme na stránke Európskej komisie (http://ec.europa.eu/competition/antitrust/legislation/legislation.html), kde sa nachádzajú aj ostatné predpisy súvisiace s vyňatím spod zákazu podľa komunitárneho práva. Za splnenia podmienok vymedzených v týchto právnych predpisoch, sa na dohodu nevzťahuje zákaz.

 

Výnimku tvoria najzávažnejšie porušenia v oblasti dohôd – kartelové dohody (alebo tzv. ťažké kartely), ktoré sú vždy a za každých okolností zakázané a neprípustné.

 

V prípade, že má podnikateľ pochybnosť o uzatváranej dohode, môže svoje otázky prekonzultovať s PMÚ SR.

 

 

  10.   Môžem sa na PMÚ SR obrátiť, ak mám podozrenie, že bola uzavretá  kartelová dohoda, s tým, že moja identita zostane utajená?

 

Áno. Všeobecné informácie k podávaniu podnetov na PMÚ SR nájdete v odpovedi na otázku č. 4. V prípade kartelových dohôd, ako aj v ostatných prípadoch podozrení na obmedzenie súťaže, môže oznámenie podať ktokoľvek a akýmkoľvek spôsobom. Obzvlášť v prípade kartelových dohôd to môžu byť práve aj zamestnanci podnikateľa (súčasní aj bývalí), ktorý je účastníkom kartelovej dohody, ktorí sa obávajú postihu, a ktorí sú ochotní poskytnúť PMÚ SR podnet, či informácie o podozrení, avšak prezradenie ich identity by mohlo vážne ohroziť ich alebo ich blízkych. Osoby, ktoré si neželajú odhaliť svoju identitu môžu sa na PMÚ SR obrátiť aj anonymne – telefonicky, poštou, emailom, resp. obrátiť sa priamo na riaditeľa odboru dohôd obmedzujúcich súťaž a dohodnúť sa na spôsobe komunikácie a zachovaní anonymity (jan.sufliarsky@antimon.gov.sk, 02/ 48 297 356).

 

 

   11.  Ak som účastníkom kartelovej dohody, ako môžem ukončiť v nej účasť a vyhnúť sa sankcii? Môžem sa o tom informovať na PMÚ SR aj anonymne?

 

Zákon o ochrane hospodárskej súťaže (§ 38 ods. 11 a 12) umožňuje PMÚ SR neuložiť  pokutu alebo znížiť pokutu podnikateľovi za účasť v kartelovej dohode, ktorá by inak bola za toto protiprávne správanie uložená. PMÚ SR zároveň vypracoval tzv. program zhovievavosti alebo „leniency program”, ktorý bližšie vymedzuje postup PMÚ SR v prípade takej žiadosti účastníka kartelovej dohody. http://www.antimon.gov.sk/files/30/2009/leniency5(k).rtf

 

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že neuložiť pokutu je možné iba jednému, a to prvému podnikateľovi, ktorý požiada PMÚ SR z vlastnej iniciatívy o neuloženie pokuty a súčasne predloží rozhodujúci dôkaz o existencii takejto dohody (kartelu). S účinnosťou od 1. júna 2009 môže podnikateľ získať imunitu aj v prípade, ak sám nedisponuje takýmto dôkazom, avšak predloží informácie a dôkazy, ktoré umožnia PMÚ SR vykonať cielenú inšpekciu v priestoroch, kde PMÚ SR takýto dôkaz môže nájsť. Podnikateľ bude mať pri splnení ostatných zákonných podmienok zabezpečenú imunitu aj v tom prípade, ak cielená inšpekcia nebude úspešná, teda sa PMÚ SR napokon nepodarí rozhodujúci dôkaz nájsť, a to aj vtedy, ak prípadný neskorší žiadateľ – účastník kartelovej dohody takýto dôkaz PMÚ SR predloží.

 

V prípade zníženia pokuty je možná redukcia až do výšky 50% zo sankcie, ktorá by bola inak uložená. PMÚ SR môže znížiť pokutu podnikateľovi, ktorý poskytne PMÚ SR významný dôkaz, teda taký, ktorý sám o sebe nemusí byť dostatočný na preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž, ale v spojení s informáciami, ktoré už má PMÚ SR k dispozícii, umožní dohodu PMÚ SR preukázať.

 

Pre bližšie podrobnosti o podmienkach neuloženia alebo upustenia od pokuty odporúčame materiál k „programu zhovievavosti” zverejnený na web stránke PMÚ SR (viď odkaz vyššie), ktorý upravuje okrem iného aj podrobnosti o forme podania (anonymné podania), sumár informácií, ktoré je potrebné predložiť ako napr. možnosť „rezervácie” si poradia, v prípade, že podnikateľ potrebuje viac času na zhromaždenie týchto dôkazov, atď. Tento program je postavený na rovnakých princípoch ako Leniency program Európskej komisie, ako aj ostatných členských štátov EÚ (bližšie viď správu k Leniency programu v rámci EÚ http://ec.europa.eu/competition/ecn/index_en.html, ktorá približuje rozdiely a podobnosti v rámci EÚ).

           

            Verejný záujem na odhalení škodlivých kartelových dohôd prevažuje nad snahou potrestať všetkých účastníkov kartelu. Podnikatelia sa snažia utajiť kartely, používajú sofistikované postupy, preto sa takéto konanie ťažko odhaľuje a dokazuje. Program zhovievavosti výrazne prispieva k odhaľovaniu a sankcionovaniu kartelov a podnecuje podnikateľov k spolupráci s úradom.

 

 

Alternatívne riešenia sporov

 

  12.    V prípade, že moju činnosť, konanie prešetruje PMÚ SR, je možné iné/alternatívne ukončenie konania/vyšetrovania proti mne ako sankcia?

 

V prípade, že je voči podnikateľovi vedené konanie, v ktorom sa preukáže protiprávne konanie, PMÚ SR nemá možnosť „neuložiť sankciu”, je zo zákona povinný sankciu za protisúťažné konanie uložiť.

 

Alternatívnou možnosťou neuloženia pokuty je využitie „Leniency programu”- „Programu zhovievavosti”, na základe ktorého môže PMÚ SR v prípadoch tajných kartelových dohôd na základe žiadosti podnikateľa a splnenia zákonných podmienok neuložiť pokutu alebo znížiť podnikateľovi pokutu, ktorá by bola inak uložená. a to len pre tajné, kartelové dohody. Viď otázka č.11.

 

Ďalšou možnosťou podnikateľa je v prípade dohôd obmedzujúcich súťaž využitie inštitútu „urovnania“. Tento inštitút vychádza z koncepcie Európskej komisie predstavenej v jej Nariadení[1] a Oznámení[2]. Podnikateľovi môže byť sankcia znížená, pokiaľ o to PMÚ SR požiada a zároveň prizná účasť na dohode obmedzujúcej súťaž (prizná porušenie), uzná výšku ukladanej sankcie a nevyužije možnosť podania opravného prostriedku. Takáto alternatíva významne šetrí prostriedky tak na strane podnikateľa, ako aj PMÚ SR a efektívne napráva situáciu na trhu.

 

V prípade zneužitia dominantného postavenia, ako aj dohôd obmedzujúcich súťaž môže podnikateľ ďalej využiť inštitút „záväzkov“ (ust.§ 8a zákona). Podnikateľ môže podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže PMÚ SR navrhnúť záväzky, ktoré odstránia súťažný problém na trhu. PMÚ SR, po posúdení navrhnutých záväzkov môže začaté konanie ukončiť rozhodnutím, ktorým uloží podnikateľovi povinnosť plniť ním navrhnuté záväzky. V takomto prípade PMÚ SR v rozhodnutí nekonštatuje porušenie zákona, ale priamo zaväzuje podnikateľa na plnenie opatrení, ktoré odstránia identifikovaný problém na trhu.

 

Vyššie uvedené alternatívne možnosti riešenia sporov podávajú základné informácie pre záujemcov, podnikateľov. Pre bližšie a presnejšie informácie sa prosím informujte na PMÚ SR.

 

Zneužívanie dominantného postavenia

 

   13.  Kedy má podnikateľ dominantné postavenie?

 

V zásade sa pri definovaní tohto pojmu vychádza z toho, že podnikateľ má dominantné postavenie, ak má priestor pre nezávislé konanie, ktoré mu umožňuje konať bez veľkých ohľadov na súťažiteľov, odberateľov a dodávateľov. Pri definovaní dominancie sa vyhodnocujú viaceré faktory a zisťuje sa, či podnikateľ má možnosť ovplyvňovať a určovať súťažné podmienky na trhu. Dominantné postavenie je silná trhová pozícia, umožňujúca ovplyvňovať parametre trhu – ceny, výstup, inovácie a pod. a umožňujúca  zabraňovať efektívnej súťaži.

 

Pri určovaní dominancie sa vychádza z trhového podielu podnikateľa na relevantnom trhu. Medzi ďalšie faktory na základe ktorých sa určuje to, či má podnikateľ dominantné postavanie na trhu patrí napr. odskok podielov, udržanie podielov, sila odberateľov/dodávateľov, dynamika trhu, potenciálna konkurencia, vertikálna integrácia, technologická výhoda, know-how, patenty, štruktúra a zdroje podniku, správanie podniku, prekážky trhové rastu a vstupu novej konkurencie na trh. Z uvedeného je vidieť, že určenie dominantného postavenia sa posudzuje od prípadu k prípadu na základe zohľadnenie vyššie uvedených znakov.

 

   14.  Je dominantné postavenie zakázané?

 

Všeobecne platí, že čím silnejší sú jednotliví podnikatelia ovládajúci trh, tým slabšia je súťažná intenzita, tým slabšia je súťaž a tým jednoduchšie sú podnikatelia ovládajúci trh schopní si zabezpečiť najvýhodnejšie rozdeľovanie a užívanie existujúcich zdrojov. Dominantné postavenie ako také zakázané nie je. Avšak zákon o ochrane hospodárskej súťaže zakazuje zneužívanie dominantného postavenia. Pri preukazovaní zneužívania dominantného postavenia je potrebné i) definovať relevantný trh (konkurentov a konkurenčné tlaky), ii) vymedziť dominanciu a iii) posúdiť či praktika je zneužitím dominantného postavenia.

 

 

   15.  Aké sú najčastejšie spôsoby zneužívania dominantného postavenia?

 

Zneužívanie postavenia môže mať viacero foriem. Vylučovacie praktiky vedú k obmedzeniu alebo vylúčeniu konkurentov, napr. na liberalizovaných trhoch sa podnikatelia snažia sťažiť vstup nových hráčov, čím sa strácajú možné efekty z liberalizácie a tlaku súťaže. Vykorisťovateľské praktiky vedú k priamemu poklesu prospechu spotrebiteľa, teda k vyberaniu „renty“ na jeho úkor, ktorú by nedominantná firma nemohla získať. Najčastejšie spôsoby zneužívanie dominantného postavenia uvádza zákon o ochrane hospodárskej súťaže (§ 8 ods. 2). Keďže nie je reálne možné uviesť všetky praktiky zneužívania dominantného postavenia v zákone o ochrane hospodárskej súťaže, výpočet týchto praktík je len demonštratívny, čo znamená, že podnikateľ môže byť postihovaný aj za spôsob zneužívania dominantného postavenia, ktorý nie je priamo uvedený v zákone o ochrane hospodárskej súťaže. V prípadoch, keď sa vyskytne na trhu praktika zneužívania dominantného postavenia, ktorá nie je uvedená v zákone o ochrane hospodárskej súťaže, takéto konanie podnikateľa môže byť postihnuté prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly (§ 6 ods. 3). Generálna klauzula, uvedená v zákone o ochrane hospodárskej súťaže, vyjadruje všeobecný zákaz zneužívania dominantného postavenia bez ohľadu na jeho formu.

 

   16. Môžu sa orgány štátnej správy alebo samosprávy dopustiť obmedzovania hospodárskej súťaže?

 

Pri efektívnej súťaži medzi podnikateľmi sú jasné signály o efektívnosti a záujme o dané produkty a služby (trh dáva jasný signál). Zásahy orgánov ŠS a samosprávy môžu spôsobiť, že „odkaz z trhu“ je skreslený. To môže spôsobiť, že je nižší tlak na kvalitu a cenu ponúkaných služieb v neprospech spotrebiteľov, zvýhodnení, chránení podnikatelia nie sú motivovaní stláčať ceny, náklady, inovovať a efektívne súťažiť o zákazníkov, na trhu sa udržia aj neefektívne subjekty

 

Zákon o ochrane hospodárskej súťaže preto umožňuje postihnúť aj konanie orgánov štátnej správy alebo samosprávy a to zároveň územnej (obce a VÚC) a tiež záujmovej (rôzne komory a profesijné združenia), ale to len v prípade, že vykonávajú štátnu správu (ide o tzv. prenesený výkon štátnej správy, ktorý musí byť priamo uvedený v konkrétnom zákone), pričom týmto konaním zároveň zjavnou podporou zvýhodňujú určitého podnikateľa alebo iným spôsobom obmedzujú súťaž.

 

V praxi úradu sa toto ustanovenie pomerne často využíva a to či už v konaniach voči samospráve alebo rôznym profesijným združeniam a komorám, pričom jeho použitie bolo potvrdené aj slovenskými súdmi.

 

Koncentrácie

 

    17. Čo je koncentrácia?

Koncentrácia je proces ekonomického spájania podnikateľov, pričom podľa jednotlivých typov transakcií môžu koncentrácie vzniknúť v dôsledku fúzií podnikov, získaním kontroly nad všetkými aktivitami určitého podniku, získaním kontroly nad časťou aktivít určitého podniku alebo založením spoločne kontrolovaného podniku viacerými podnikateľmi. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže tiež vymedzuje, kedy o koncentráciu nejde (§ 9 ods. 8).

 

 

   18.  Prečo PMÚ SR posudzuje koncentrácie?

 

Štruktúra trhu (napr. dominant, oligopol, súťažný trh) má výrazný vplyv na správanie firiem (súťaž, kolúzia, zneužívanie dominantného postavenia), preto je dôležité kontrolovať veľké transakcie, ktoré by situáciu a konkurenčné tlaky na trhoch mohli zmeniť. Účelom posudzovania koncentrácií nie je chrániť individuálne záujmy podnikateľov ani mariť podnikateľské plány, ale vykonávať preventívny dohľad nad štrukturálnymi zmenami na trhu a zasahovať len vtedy, ak navrhované spojenie podnikateľov môže vytvoriť alebo posilniť dominantné postavenie na trhu a teda brániť efektívnej súťaži. Prostredníctvom tohto narušenia následne môžu byť poškodení spotrebitelia, či už následným zvýšením cien alebo znížením možnosti výberu.

 

   19.  Kedy sú podnikatelia povinní oznámiť koncentráciu?

 

Nie všetky spojenia medzi podnikateľmi podliehajú dohľadu zo strany PMÚ SR. Podnikatelia sú povinní oznamovať PMÚ SR len významné koncentrácie, ktoré napĺňajú obratové kritériá stanovené v zákone o ochrane hospodárskej súťaže (§ 10 ods. 1). Oznámenie koncentrácie, ktoré podnikatelia podávajú PMÚ SR, musí spĺňať obsahové náležitosti stanovené v zákone o ochrane hospodárskej súťaže (§ 10 ods. 12), aby mohol PMÚ SR posúdiť, či daná koncentrácia nevytvára alebo neposilňuje dominantné postavenie určitej spoločnosti na trhu.

 

 

 

  21.   Presadzuje PMÚ SR ochranu hospodárskej súťaže aj iným spôsobom?

 

PMÚ SR realizuje okrem rozhodovacej činnosti v rámci správneho konania aj ďalšie aktivity na podporu a rozvoj konkurenčného prostredia. Medzi tieto aktivity patrí aj tzv. súťažná advokácia, prostredníctvom ktorej sa PMÚ SR snaží pôsobiť rovnako na odbornú verejnosť, podnikateľov a politikov, ako aj na laickú verejnosť, pričom snahou PMÚ SR je presadzovať princípy hospodárskej súťaže a prispievať k vytváraniu súťažnej kultúry. Tieto ciele sa PMÚ SR snaží napĺňať aj aktívnym vystupovaním v procese tvorby zákonov, kde upozorňuje na súťažné riziká v rámci medzirezortného pripomienkového konania, podporovaním odborných diskusií na tému hospodárskej súťaže na akademickej pôde a rôznych odborných fórach.