K oslabeniu konkurencie môže dôjsť ak sa podnikatelia, ktorí sú v pozícii konkurentov dohodnú, alebo koordinujú svoje správanie. Takéto dohody medzi sebou uzatvárajú podnikatelia predovšetkým preto, aby obmedzili medzi sebou súťaž, a tým spoločne maximalizovali svoje zisky na úkor spotrebiteľov. 

 

Známe sú kartelové dohody o cenách, ktoré spôsobujú, že ceny pre odberateľov sú vyššie, ako by boli pri ich nezávislom správaní. Nebezpečné sú aj dohody o rozdelení trhu, pretože na vymedzenom teritóriu si podnikatelia vzájomne nekonkurujú, v dôsledku čoho sa pre odberateľov môže zhoršiť relácia kvalita - cena. Protisúťažný efekt majú aj dohody obsahujúce diskrimináciu, teda rozdielne podmienky pre jednotlivých podnikateľov alebo viazanie zmlúv na prijatie záväzkov, ktoré nesúvisia s predmetom danej zmluvy. Nebezpečné sú aj dohody podnikateľov v procese verejného obstarávania, dôsledkom ktorých sú vyššie ceny zákázok platených z verejných zdrojov.

 

Protisúťažný efekt môžu mať nielen dohody medzi priamymi konkurentmi (horizontálne dohody), ale aj vertikálne dohody ak sa napr. dohodne výrobca a distributér výrobkov na diskriminančných podmienkach pre ostatných podnikateľov.

 

Preto sú takéto dohody obmedzujúce hospodársku súťaž zakázané a podnikatelia, ktorí ich uzatvárajú sú sankcionovaní. V zásade nie je dôležitá „technická“ forma takejto spolupráce. Voľnosť „technického prevedenia“ takejto spolupráce umožňuje postihovať rôzne formy spolupráce od formálneho uzatvorenia zmluvy, výmeny citlivých informácií, zosúladeného postupu či prijatia rozhodnutia asociácií alebo združení.

 

V niektorých prípadoch síce dohody obmedzujú súťaž, ale prinášajú efekty, ktoré sa pozitívne prejavia u spotrebiteľa, napr. dohody o špecializácií, vede a výskume. Preto sa v takýchto prípadoch robí bilancia poškodenia súťaže a pozitívnych efektov.

 

Úlohou úradu je odhaliť takéto dohody, získať dôkazy a vinníkov potrestať. Odhaľovanie takýchto dohôd je mimoriadne náročne, pretože dokazovanie takéhoto správania si vyžaduje analýzu veľkého počtu údajov a indícií, čo v mnohom pripomína detektívnu činnosť. Úrad má preto v zákone zabezpečené právomoci pri získavaní informácií a podkladov ako aj uskutočnení inšpekcií u podnikateľov.

 

Vzhľadom na náročnosť a nákladnosť dokazovania takýchto veľmi škodlivých praktík podnikateľov, hľadajú sa nové možnosti ich odhaľovania a získavania dôkazov. Komplikovanosť a závažnosť tejto problematiky si uvedomuje aj Európska komisia a preto v EÚ existuje Leniency program. Je to  program miernejšieho režimu pri udeľovaní sankcií za uzatvorenie kartelových dohôd. Aj v slovenskom právnom systéme existuje podobný režim neuloženia alebo zmiernenia sankcie. Úrad neuloží pokutu podnikateľovi, ktorý bol účastníkom horizontálnej dohody, ktorý súčasne ako prvý poskytol úradu rozhodujúci dôkaz, skončil v čase poskytnutia dôkazu účasť v obmedzujúcej dohode, nebol iniciátorom uzavretia takejto dohody a poskytol úradu všetky jemu dostupné dôkazy. Úrad pokutu zníži až do 50 % z jej výšky ak podnikateľ poskytne významný dôkaz, ktorý spolu s informáciami a podkladmi úradu umožní preukázať obmedzujúcu dohodu a zároveň skončil účasť v dohode najneskôr v čase, keď poskytol úradu dôkaz.