Paragraf
§ 14 Úrad
Obsah
TRETIA ČASŤ
ÚRAD
§ 14
§ 14
(1) Úrad je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky18) na ochranu a podporu súťaže.
(2) Úrad vykonáva právomoci v oblasti ochrany a podpory súťaže zverené orgánom hospodárskej súťaže osobitnými predpismi. 18a)
(3) Sídlom úradu je Bratislava.
(4) Úrad môže zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská aj mimo svojho sídla.
(5) Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky raz do roka správu o svojej činnosti a tiež vždy, keď o to vláda Slovenskej republiky požiada.
18a) Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1/2003, nariadenie Komisie (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikateľmi (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 024, 29/01/2004).
Komentár
Všeobecný výklad
Ustanovenie § 14 zákona vymedzuje postavenie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“), ako orgánu ochrany hospodárskej súťaže, v štruktúre štátnej správy Slovenskej republiky. Hlavným poslaním úradu je chrániť a podporovať hospodársku súťaž a vytvárať podmienky pre jej ďalší rozvoj. V rámci svojich právomocí vykonáva úrad predovšetkým prešetrovanie na relevantnom trhu, v správnom konaní rozhoduje vo veci dohôd obmedzujúcich súťaž, zneužívania dominantného postavenia, kontroly koncentrácií a obmedzovania súťaže orgánmi štátnej správy a samosprávy a zároveň navrhuje opatrenia na ochranu a podporu súťaže. Úrad aplikuje okrem slovenského aj európske súťažné právo a plní úlohy, ktoré vyplývajú SR z členstva v EÚ.
Detailný výklad
Odsek 1
Odsek 1 rieši zaradenie úradu v systéme štátnej správy v Slovenskej republike a účel jeho zriadenia.
Na zabezpečenie riadneho súťažného konania je potrebná regulácia štátu, ktorú v Slovenskej republike zabezpečuje úrad, ktorý je zriadený zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.“). V ustanovení § 21 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z. je úrad zaradený medzi ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky. Podľa § 25 zákona č. 575/2001 Z. z. je úrad definovaný ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže.
Poslaním úradu ako garanta dodržiavania súťažných pravidiel, je zasahovať proti zakázaným praktikám, kontrolovať štruktúru trhov a pôsobiť na vytváranie priaznivých konkurenčných podmienok.
Odsek 2
Odsek 2 pojednáva o vymedzení právomoci v oblasti ochrany a podpory súťaže jednotlivými zákonmi.
Právomoci úradu sú reakciou na vzájomné vzťahy podnikateľov a spotrebiteľov. Medzi hlavné úlohy úradu patrí prinášať prospech spotrebiteľom a to prostredníctvom zabezpečenia riadneho fungovania trhov v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Kompetencie úradu sú vymedzené na jednej strane slovenskými právnymi predpismi (najmä zákon č. 575/2001 Z. z. a zákon č. 136/2001 Z. z., a vykonávacie predpisy k zákonu1) a na strane druhej medzinárodným právnym predpismi (ide najmä o Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže ustanovených v článkoch 101 a 102 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1 – 25) v platnom znení). Kompetencie úradu stanovuje § 22 zákona.
Odsek 3, 4 a 5
V týchto odsekoch zákonodarca venuje pozornosť sídlu úradu, ktorým je Bratislava, stálym a dočasným pracoviskám, ktoré môže zriaďovať v rozsahu svojej pôsobnosti mimo svojho sídla a povinnosť podávať správy vláde Slovenskej republiky. K zriaďovaniu stálych a dočasných pracovísk je potrebné podotknúť, že v súčasnej dobe nie je zriadené žiadne iné pracovisko okrem sídla úradu v Bratislave.
Odsek 1 rieši zaradenie úradu v systéme štátnej správy v Slovenskej republike a účel jeho zriadenia.
Na zabezpečenie riadneho súťažného konania je potrebná regulácia štátu, ktorú v Slovenskej republike zabezpečuje úrad, ktorý je zriadený zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.“). V ustanovení § 21 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z. je úrad zaradený medzi ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky. Podľa § 25 zákona č. 575/2001 Z. z. je úrad definovaný ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže.
Poslaním úradu ako garanta dodržiavania súťažných pravidiel, je zasahovať proti zakázaným praktikám, kontrolovať štruktúru trhov a pôsobiť na vytváranie priaznivých konkurenčných podmienok.
Odsek 2
Odsek 2 pojednáva o vymedzení právomoci v oblasti ochrany a podpory súťaže jednotlivými zákonmi.
Právomoci úradu sú reakciou na vzájomné vzťahy podnikateľov a spotrebiteľov. Medzi hlavné úlohy úradu patrí prinášať prospech spotrebiteľom a to prostredníctvom zabezpečenia riadneho fungovania trhov v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Kompetencie úradu sú vymedzené na jednej strane slovenskými právnymi predpismi (najmä zákon č. 575/2001 Z. z. a zákon č. 136/2001 Z. z., a vykonávacie predpisy k zákonu1) a na strane druhej medzinárodným právnym predpismi (ide najmä o Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže ustanovených v článkoch 101 a 102 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1 – 25) v platnom znení). Kompetencie úradu stanovuje § 22 zákona.
Odsek 3, 4 a 5
V týchto odsekoch zákonodarca venuje pozornosť sídlu úradu, ktorým je Bratislava, stálym a dočasným pracoviskám, ktoré môže zriaďovať v rozsahu svojej pôsobnosti mimo svojho sídla a povinnosť podávať správy vláde Slovenskej republiky. K zriaďovaniu stálych a dočasných pracovísk je potrebné podotknúť, že v súčasnej dobe nie je zriadené žiadne iné pracovisko okrem sídla úradu v Bratislave.
1 Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 169/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú prahové hodnoty na určenie, či dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov alebo rozhodnutie združenia podnikateľov má zanedbateľný účinok na hospodársku súťaž.
Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 170/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú náležitosti oznámenia koncentrácie.
Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 171/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach urovnania.
Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 172/2014 Z . z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o programe zhovievavosti.
Výnos Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 173/2014 Z. z. o odmeňovaní členov Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.
Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 170/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú náležitosti oznámenia koncentrácie.
Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 171/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach urovnania.
Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 172/2014 Z . z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o programe zhovievavosti.
Výnos Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 173/2014 Z. z. o odmeňovaní členov Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.
Dôvodová správa
Z dôvodovej správy k zákonu č. 151/2014 Z. z.:
„K bodu 42
Vzhľadom na zmenu systematického zaradenia povinnosti úradu zverejňovať informácie uvedené pôvodne v § 24, ktorý sa vypúšťa, povinnosť podávať správy sa systematicky zaraďuje do ustanovení o úrade.“
Z dôvodovej správy k zákonu č. 204/2004 Z. z.:
„Návrh novely ustanovuje, že národným súťažným orgánom v súvislosti s plnením úloh vyplývajúcich z nariadenia 1/2003, ale aj iných právne záväzných aktov, je úrad a rozširuje v tomto zmysle jeho pôsobnosť.
Dopĺňa sa právomoc úradu konať ako národný súťažný orgán vo všetkých prípadoch keď komunitárne predpisy zverujú určité úlohy orgánom hospodárskej súťaže členských štátov. Ide predovšetkým o nariadenie 1/2003 ako aj nariadenie o kontrole koncentrácii, ktorého reforma v súčasnosti prebieha.“
Z dôvodovej správy k zákonu č. 136/2001 Z. z.:
„Všeobecná časť
Hlavné dôvody pre vypracovanie návrhu nového zákona boli rozpracované v legislatívnom zámere, ktorý schválila vláda SR dňa 17. 11. 1999. Jedným z dôležitých dôvodov je potreba posilnenia nezávislosti úradu deklarovaná vládou SR v Programovom vyhlásení vlády SR zo dňa 19. 11. 1998 a pociťovaná aj samotným úradom.
V tretej časti nového zákona je upravené postavenie úradu a postavenie, spôsoby voľby a odvolávania predsedu úradu a zriaďuje sa kolektívny orgán rozhodujúci o rozklade. Uvedený inštitút bol do zákona včlenený po prerokovaní v Legislatívnej rade vlády SR. Ide o zosúladenie s komunitárnym právom a o zabezpečenie nezávislosti rozhodovania úradu.
Návrh zákona posilňuje postavenie úradu v rámci jeho nezávislosti v procese rozhodovania. Ide teda o návrh, ktorým sa má zabezpečiť uplatnenie systémového nástroja, ktorý má pozitívne účinky napríklad v ekonomických podmienkach mikroklímy. Cieľom týchto účinkov je posilniť v mikroklíme ekonomické zásady, ktoré budú prioritne motivovať subjekty, aby sa vo svojich rozhodnutiach zameriavali na ekonomické princípy, ako je efektívnosť alokácie zdrojov, racionálne správanie sa v oblasti inovácie alebo hospodárnosti, ale najmä princíp, ktorý spočíva v realizácii systému proefektívneho správania sa. Tento systém totiž výrazne pôsobí a potláča také negatívne konania, ako je korupcia, klientelizmus alebo protekcionizmus.
K § 14
V súčasnosti je postavenie úradu upravené v zákone č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov. V súvislosti so zmenou kreovania funkcie predsedu sa navrhuje upraviť postavenie úradu v tomto zákone a v súvislosti s tým novelizovať uvedený zákon č. 347/1990 Zb. Úrad môže zriaďovať svoje pracoviská aj mimo svojho sídla.“
Judikatúra
IV. ÚS 149/04
„Ak Protimonopolný úrad Slovenskej republiky bol v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky v postavení orgánu podľa § 25 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorého zákonnosť rozhodnutí bola predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, potom nemôže uplatniť v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky ochranu svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odporovalo by to tomu, že konal a rozhodoval ako orgán verejnej správy vykonávajúci verejnú moc v mene štátu.“
(...)
„Podľa § 25 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.“) Protimonopolný úrad Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Sťažovateľ v konaní pred najvyšším súdom vystupoval síce ako účastník konania, ale v postavení orgánu podľa citovaného § 25 zákona č. 575/2001 Z. z., ktorého zákonnosť rozhodnutí bola predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Ako orgán verejnej správy vykonávajúci verejnú moc konal a rozhodoval v mene štátu a svedčia o tom aj obsahy jeho rozhodnutí, ktoré boli preskúmané najvyšším súdom v pôvodnom konaní. V tomto konaní môže podľa názoru ústavného súdu uplatniť a realizovať svoje základné právo na súdnu ochranu len účastník konania pred sťažovateľom (Protimonopolným úradom Slovenskej republiky) podaním žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu sťažovateľa. V takom type verejného súdnictva, akým je správne súdnictvo podľa § 247 a nasl. OSP, je pojmovo vylúčené, aby orgán verejnej správy, akým je sťažovateľ, mohol uplatňovať a realizovať základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na podporu tohto záveru možno uviesť, že sťažovateľ nie je v žiadnom prípade oprávnený na začatie konania podľa § 247 a nasl. OSP, pretože jeho procesné postavenie sa odvodzuje výlučne z toho, že v tomto konaní sa preskúmava zákonnosť jeho rozhodnutí, ktoré boli vynesené v procesnom postupe, kde sťažovateľ mal nadradené, mocenské postavenie voči účastníkovi konania, ktorý sa proti tomu postaveniu mohol v konečnom dôsledku brániť aj žalobou v správnom súdnictve (čl. 46 ods. 2 ústavy, § 244 a nasl. OSP). V tejto spojitosti ústavný súd pripomína, že podľa čl. 34 dohovoru súd môže prijímať sťažnosti od ktoréhokoľvek jednotlivca, mimovládnej organizácie alebo od skupiny osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných dohovorom alebo jeho protokolmi. V tomto článku dohovoru je definované postavenie ťažovateľa spôsobom, ktorý v celom rozsahu vylučuje ako sťažovateľa orgán verejnej moci konajúci v mene štátu a rozhodujúci o právach a povinnostiach osôb, ktoré sú účastníkmi v konaní pred ním. Na tomto prístupe ústavného súdu nemení nič ani skutočnosť, že podľa zákona č. 575/2001 Z. z. je sťažovateľ považovaný za právnickú osobu. Priznanie právnej subjektivity podľa názoru ústavného súdu neznamená priznanie subjektivity v rozsahu nositeľa základných práv a slobôd v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy, prípadne v rozsahu
zaručenom dohovorom (porovnaj čl. 34).“
„K bodu 42
Vzhľadom na zmenu systematického zaradenia povinnosti úradu zverejňovať informácie uvedené pôvodne v § 24, ktorý sa vypúšťa, povinnosť podávať správy sa systematicky zaraďuje do ustanovení o úrade.“
Z dôvodovej správy k zákonu č. 204/2004 Z. z.:
„Návrh novely ustanovuje, že národným súťažným orgánom v súvislosti s plnením úloh vyplývajúcich z nariadenia 1/2003, ale aj iných právne záväzných aktov, je úrad a rozširuje v tomto zmysle jeho pôsobnosť.
Dopĺňa sa právomoc úradu konať ako národný súťažný orgán vo všetkých prípadoch keď komunitárne predpisy zverujú určité úlohy orgánom hospodárskej súťaže členských štátov. Ide predovšetkým o nariadenie 1/2003 ako aj nariadenie o kontrole koncentrácii, ktorého reforma v súčasnosti prebieha.“
Z dôvodovej správy k zákonu č. 136/2001 Z. z.:
„Všeobecná časť
Hlavné dôvody pre vypracovanie návrhu nového zákona boli rozpracované v legislatívnom zámere, ktorý schválila vláda SR dňa 17. 11. 1999. Jedným z dôležitých dôvodov je potreba posilnenia nezávislosti úradu deklarovaná vládou SR v Programovom vyhlásení vlády SR zo dňa 19. 11. 1998 a pociťovaná aj samotným úradom.
V tretej časti nového zákona je upravené postavenie úradu a postavenie, spôsoby voľby a odvolávania predsedu úradu a zriaďuje sa kolektívny orgán rozhodujúci o rozklade. Uvedený inštitút bol do zákona včlenený po prerokovaní v Legislatívnej rade vlády SR. Ide o zosúladenie s komunitárnym právom a o zabezpečenie nezávislosti rozhodovania úradu.
Návrh zákona posilňuje postavenie úradu v rámci jeho nezávislosti v procese rozhodovania. Ide teda o návrh, ktorým sa má zabezpečiť uplatnenie systémového nástroja, ktorý má pozitívne účinky napríklad v ekonomických podmienkach mikroklímy. Cieľom týchto účinkov je posilniť v mikroklíme ekonomické zásady, ktoré budú prioritne motivovať subjekty, aby sa vo svojich rozhodnutiach zameriavali na ekonomické princípy, ako je efektívnosť alokácie zdrojov, racionálne správanie sa v oblasti inovácie alebo hospodárnosti, ale najmä princíp, ktorý spočíva v realizácii systému proefektívneho správania sa. Tento systém totiž výrazne pôsobí a potláča také negatívne konania, ako je korupcia, klientelizmus alebo protekcionizmus.
K § 14
V súčasnosti je postavenie úradu upravené v zákone č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov. V súvislosti so zmenou kreovania funkcie predsedu sa navrhuje upraviť postavenie úradu v tomto zákone a v súvislosti s tým novelizovať uvedený zákon č. 347/1990 Zb. Úrad môže zriaďovať svoje pracoviská aj mimo svojho sídla.“
Judikatúra
IV. ÚS 149/04
„Ak Protimonopolný úrad Slovenskej republiky bol v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky v postavení orgánu podľa § 25 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorého zákonnosť rozhodnutí bola predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, potom nemôže uplatniť v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky ochranu svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odporovalo by to tomu, že konal a rozhodoval ako orgán verejnej správy vykonávajúci verejnú moc v mene štátu.“
(...)
„Podľa § 25 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.“) Protimonopolný úrad Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Sťažovateľ v konaní pred najvyšším súdom vystupoval síce ako účastník konania, ale v postavení orgánu podľa citovaného § 25 zákona č. 575/2001 Z. z., ktorého zákonnosť rozhodnutí bola predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Ako orgán verejnej správy vykonávajúci verejnú moc konal a rozhodoval v mene štátu a svedčia o tom aj obsahy jeho rozhodnutí, ktoré boli preskúmané najvyšším súdom v pôvodnom konaní. V tomto konaní môže podľa názoru ústavného súdu uplatniť a realizovať svoje základné právo na súdnu ochranu len účastník konania pred sťažovateľom (Protimonopolným úradom Slovenskej republiky) podaním žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu sťažovateľa. V takom type verejného súdnictva, akým je správne súdnictvo podľa § 247 a nasl. OSP, je pojmovo vylúčené, aby orgán verejnej správy, akým je sťažovateľ, mohol uplatňovať a realizovať základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na podporu tohto záveru možno uviesť, že sťažovateľ nie je v žiadnom prípade oprávnený na začatie konania podľa § 247 a nasl. OSP, pretože jeho procesné postavenie sa odvodzuje výlučne z toho, že v tomto konaní sa preskúmava zákonnosť jeho rozhodnutí, ktoré boli vynesené v procesnom postupe, kde sťažovateľ mal nadradené, mocenské postavenie voči účastníkovi konania, ktorý sa proti tomu postaveniu mohol v konečnom dôsledku brániť aj žalobou v správnom súdnictve (čl. 46 ods. 2 ústavy, § 244 a nasl. OSP). V tejto spojitosti ústavný súd pripomína, že podľa čl. 34 dohovoru súd môže prijímať sťažnosti od ktoréhokoľvek jednotlivca, mimovládnej organizácie alebo od skupiny osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných dohovorom alebo jeho protokolmi. V tomto článku dohovoru je definované postavenie ťažovateľa spôsobom, ktorý v celom rozsahu vylučuje ako sťažovateľa orgán verejnej moci konajúci v mene štátu a rozhodujúci o právach a povinnostiach osôb, ktoré sú účastníkmi v konaní pred ním. Na tomto prístupe ústavného súdu nemení nič ani skutočnosť, že podľa zákona č. 575/2001 Z. z. je sťažovateľ považovaný za právnickú osobu. Priznanie právnej subjektivity podľa názoru ústavného súdu neznamená priznanie subjektivity v rozsahu nositeľa základných práv a slobôd v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy, prípadne v rozsahu
zaručenom dohovorom (porovnaj čl. 34).“
Literatúra a články
KALESNÁ, K.-BLAŽO, O.: Zákon o ochrane hospodárskej súťaže, komentár, 1. Vydanie, C.H. BECK Praha 2012 ISBN: 978-80-7400-257-1