Paragraf
§ 40 Ochrana, sprístupňovanie informácií a zachovanie tajomstva
Obsah
Ochrana, sprístupňovanie informácií a zachovanie tajomstva
§ 40
§ 40
(1) Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov alebo dostať informácie zo spisov iným spôsobom s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Úrad môže povoliť nazretie do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópie spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Úrad poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
(2) Úrad je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odseku 1 nesprístupnila dôverná informácia, utajovaná skutočnosť1, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo, poštové tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.
(3) Z nazerania do spisu sú až do odoslania výzvy pred vydaním rozhodnutia vylúčené tie jeho časti, ktoré obsahujú žiadosť o neuloženie pokuty alebo o jej zníženie podľa § 38d, ako aj ďalšie podklady a informácie, ktoré boli v súvislosti s takouto žiadosťou úradu predložené, ktoré sa v tomto štádiu konania uchovávajú mimo spisu. Po odoslaní výzvy pred vydaním rozhodnutia sa stanú súčasťou spisu.
(4) Úrad je povinný upovedomiť fyzickú osobu a právnickú osobu, že môže označiť, ktoré informácie alebo podklady predkladané úradu považuje za predmet obchodného tajomstva2 alebo ktoré považuje za dôverné informácie.
(5) Dôvernou informáciou na účely tohto zákona je informácia, ktorá nie je obchodným tajomstvom a ani informáciou chránenou podľa osobitného predpisu,3 je dostupná iba obmedzenému okruhu osôb a v prípade jej sprístupnenia by mohlo dôjsť k vážnej ujme na právom chránených záujmoch osoby, ktorá ju poskytla, alebo inej osoby vrátane informácie predloženej žiadateľom o uplatnenie programu zhovievavosti, ak by jej poskytnutie mohlo ohroziť uplatňovanie postupu podľa § 38d.
(6) Úrad môže od fyzickej osoby a právnickej osoby žiadať, aby písomne odôvodnila označenie informácií alebo podkladov ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu a aby úradu predložila iné znenie informácií alebo podkladov vrátane popisu chránených informácií a podkladov, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu. V oznámení koncentrácie podľa § 10 ods. 7 alebo v oznámení o koncentrácii podľa § 10 ods. 10 je účastník konania povinný označenie informácií alebo podkladov ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu písomne odôvodniť a poskytnúť samostatnú verziu oznámenia bez obchodného tajomstva a dôverných informácií vrátane popisu chránených informácií a podkladov.
(7) Ak úrad napriek odôvodneniu podľa odseku 6 dospeje k záveru, že predložené informácie a podklady nenapĺňajú znaky obchodného tajomstva alebo nejde o dôvernú informáciu, oznámi to fyzickej osobe alebo právnickej osobe písomne.
(8) Úrad chráni informácie a podklady, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou. Úrad umožní nazretie do týchto informácií a podkladov len v prípadoch hodných osobitného zreteľa účastníkovi konania alebo výlučne len jeho zástupcovi, ak predstavujú dôkaz o porušení tohto zákona a sú nevyhnutné na účely práva na obhajobu v konaní, v ktorom bol prístup získaný, a nie sú na tento účel postačujúce informácie a podklady predložené v súlade s odsekom 6. Na účely konania o koncentráciách sa uplatní toto ustanovenie primerane.
(9) Úrad umožní nazrieť do informácií a podkladov, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou, účastníkovi konania podľa odseku 8 druhej vety len v tom prípade, ak k tomuto postupu dá písomný súhlas osoba, ktorá tieto informácie poskytla. Ak táto osoba súhlas neposkytne, úrad sprístupní tieto informácie k nazretiu výlučne len zástupcovi účastníka konania. Zástupcom účastníka konania nemôže byť zamestnanec podnikateľa, ktorý je účastníkom konania.
(10) Ak ide o postup podľa odsekov 8 a 9, úrad účastníka konania alebo jeho zástupcu vopred poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel, o čom úrad urobí zápisnicu, ktorú účastník konania alebo jeho zástupca podpíše. Povinnosť zástupcu zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje tak voči účastníkovi konania, ktorého zastupuje, ako aj voči iným osobám.
(11) Úrad je povinný zverejniť právoplatné rozhodnutie úradu, oznámenie o koncentrácii, a ak to povaha veci nevylučuje, začatie konania vo všetkých ostatných veciach vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona. Na účely zverejnenia podľa tohto odseku sa z rozhodnutia vylúči údaj, ktorý tvorí predmet obchodného tajomstva, dôverná informácia a informácia chránená podľa osobitného predpisu.4
(12) Úrad pri zverejňovaní oznámenia koncentrácie podľa odseku 11 vždy zverejní účastníkov koncentrácie, povahu koncentrácie podľa § 9 ods. 1 a odvetvie hospodárstva, v ktorom koncentrácia vznikla.
(13) Povinnosť zverejnenia podľa odseku 11 je splnená uverejnením v Obchodnom vestníku a na webovom sídle úradu.
(2) Úrad je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odseku 1 nesprístupnila dôverná informácia, utajovaná skutočnosť1, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo, poštové tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.
(3) Z nazerania do spisu sú až do odoslania výzvy pred vydaním rozhodnutia vylúčené tie jeho časti, ktoré obsahujú žiadosť o neuloženie pokuty alebo o jej zníženie podľa § 38d, ako aj ďalšie podklady a informácie, ktoré boli v súvislosti s takouto žiadosťou úradu predložené, ktoré sa v tomto štádiu konania uchovávajú mimo spisu. Po odoslaní výzvy pred vydaním rozhodnutia sa stanú súčasťou spisu.
(4) Úrad je povinný upovedomiť fyzickú osobu a právnickú osobu, že môže označiť, ktoré informácie alebo podklady predkladané úradu považuje za predmet obchodného tajomstva2 alebo ktoré považuje za dôverné informácie.
(5) Dôvernou informáciou na účely tohto zákona je informácia, ktorá nie je obchodným tajomstvom a ani informáciou chránenou podľa osobitného predpisu,3 je dostupná iba obmedzenému okruhu osôb a v prípade jej sprístupnenia by mohlo dôjsť k vážnej ujme na právom chránených záujmoch osoby, ktorá ju poskytla, alebo inej osoby vrátane informácie predloženej žiadateľom o uplatnenie programu zhovievavosti, ak by jej poskytnutie mohlo ohroziť uplatňovanie postupu podľa § 38d.
(6) Úrad môže od fyzickej osoby a právnickej osoby žiadať, aby písomne odôvodnila označenie informácií alebo podkladov ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu a aby úradu predložila iné znenie informácií alebo podkladov vrátane popisu chránených informácií a podkladov, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu. V oznámení koncentrácie podľa § 10 ods. 7 alebo v oznámení o koncentrácii podľa § 10 ods. 10 je účastník konania povinný označenie informácií alebo podkladov ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu písomne odôvodniť a poskytnúť samostatnú verziu oznámenia bez obchodného tajomstva a dôverných informácií vrátane popisu chránených informácií a podkladov.
(7) Ak úrad napriek odôvodneniu podľa odseku 6 dospeje k záveru, že predložené informácie a podklady nenapĺňajú znaky obchodného tajomstva alebo nejde o dôvernú informáciu, oznámi to fyzickej osobe alebo právnickej osobe písomne.
(8) Úrad chráni informácie a podklady, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou. Úrad umožní nazretie do týchto informácií a podkladov len v prípadoch hodných osobitného zreteľa účastníkovi konania alebo výlučne len jeho zástupcovi, ak predstavujú dôkaz o porušení tohto zákona a sú nevyhnutné na účely práva na obhajobu v konaní, v ktorom bol prístup získaný, a nie sú na tento účel postačujúce informácie a podklady predložené v súlade s odsekom 6. Na účely konania o koncentráciách sa uplatní toto ustanovenie primerane.
(9) Úrad umožní nazrieť do informácií a podkladov, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou, účastníkovi konania podľa odseku 8 druhej vety len v tom prípade, ak k tomuto postupu dá písomný súhlas osoba, ktorá tieto informácie poskytla. Ak táto osoba súhlas neposkytne, úrad sprístupní tieto informácie k nazretiu výlučne len zástupcovi účastníka konania. Zástupcom účastníka konania nemôže byť zamestnanec podnikateľa, ktorý je účastníkom konania.
(10) Ak ide o postup podľa odsekov 8 a 9, úrad účastníka konania alebo jeho zástupcu vopred poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel, o čom úrad urobí zápisnicu, ktorú účastník konania alebo jeho zástupca podpíše. Povinnosť zástupcu zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje tak voči účastníkovi konania, ktorého zastupuje, ako aj voči iným osobám.
(11) Úrad je povinný zverejniť právoplatné rozhodnutie úradu, oznámenie o koncentrácii, a ak to povaha veci nevylučuje, začatie konania vo všetkých ostatných veciach vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona. Na účely zverejnenia podľa tohto odseku sa z rozhodnutia vylúči údaj, ktorý tvorí predmet obchodného tajomstva, dôverná informácia a informácia chránená podľa osobitného predpisu.4
(12) Úrad pri zverejňovaní oznámenia koncentrácie podľa odseku 11 vždy zverejní účastníkov koncentrácie, povahu koncentrácie podľa § 9 ods. 1 a odvetvie hospodárstva, v ktorom koncentrácia vznikla.
(13) Povinnosť zverejnenia podľa odseku 11 je splnená uverejnením v Obchodnom vestníku a na webovom sídle úradu.
1 § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.
2 § 17 Obchodného zákonníka.
3 Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z., zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
3 Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z., zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
4 Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z., zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Komentár
Všeobecný úvod
Ustanovenie § 40 s názvom ochrana, sprístupňovanie a zachovanie tajomstva, upravuje podmienky prístupu do spisu, ochranu citlivých informácií a povinné zverejňovanie informácií Protimonopolným úradom SR (úrad). Táto oblasť bola v zákone v znení do novely zákonom č. 151/2014 Z. z. čiastočne obsiahnutá v § 24 a v § 28 a subsidiárne bol aplikovaný aj § 23 Správneho poriadku, ktorý upravuje nazeranie do spisu.
Ustanovenie § 40 v súčasnosti predstavuje špeciálnu právnu úpravu prístupu k spisu (lex specialis), vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave podľa § 23 Správneho poriadku (lex generalis).
Právo na prístup k spisu umožňuje účastníkom konania oboznámiť sa s dôkazmi, ktoré sú podkladom rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o ich povinnostiach, právach a právom chránených záujmoch a zároveň posúdiť ich pravdivosť a relevantnosť pre posudzovanú vec. Ide o jednu z významných procesných garancií účastníkov konania, ktorá zabezpečuje napĺňanie zásady rovností zbraní a práva na obhajobu. Úrad počas celého správneho konania dbá na to, aby toto právo účastníkov konania nebolo obmedzené a aby bol riadne zabezpečený prístup k spisu, ktorý predstavuje podklad rozhodnutia. Úrad rovnako tak dbá na riadne zabezpečenie prístupu k spisu aj iných osôb, ktoré preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.
Právo na prístup k spisu môže byť obmedzené iba vo vzťahu k podkladom a informáciám, ktoré v súlade so zákonom nemôžu byť sprístupnené vôbec, alebo môžu byť sprístupňované iba za podmienok presne stanovených zákonom.
Pri realizácii práva na prístup k spisu je úrad povinný dbať na to, aby výkonom tohto práva nedošlo k porušeniu iných práv, alebo právom chránených záujmov a musí preto hľadať primeranú rovnováhu pri ich vzájomnom uplatňovaní. Zákon detailnejšie rieši najtypickejšiu situáciu stretu dvoch práv, a to právo na prístup k spisu a právo na ochranu obchodného tajomstva a dôverných informácií. Úrad za účelom transparentného postupu v tejto súvislosti zverejnil tiež Usmernenie k posudzovaniu ochrany obchodného tajomstva, dôverných informácii a osobných údajov5, ktoré je dostupné na oficiálnej webovej stránke úradu.
Keďže zákon používa aj pojem dôverná informácia, ktorá súčasne nemá všeobecnú právnu definíciu v rámci slovenského právneho poriadku, zákon obsahuje aj definíciu dôvernej informácie na účely aplikácie zákona o ochrane hospodárskej súťaže.
Obchodné tajomstvo a dôverné informácie patria medzi citlivé, chránené údaje, s ktorými úrad prichádza do styku najčastejšie. Úrad využíva zavedené postupy na ich ochranu, ktoré minimalizujú riziko ich úniku.
Ustanovenie § 40 upravuje tiež povinnosť úradu zverejňovať právoplatné rozhodnutia úradu, oznámenie o koncentrácii, a ak to povaha veci nevylučuje, začatie konania vo všetkých ostatných veciach vyplývajúcich z ustanovení zákona.
Právoplatné rozhodnutie úradu, ktorým sa završuje konanie pred úradom, je verejnou listinou a jeho zverejnenie v plnom rozsahu, s výnimkou chránených údajov, prispieva k transparentnej činnosti úradu ako štátnej inštitúcie a tiež ku generálnej prevencii v oblasti trestania protisúťažného správania. Zverejňovanie právoplatných rozhodnutí plní tiež výkladovú funkciu, keď pomerne všeobecné ustanovenia zákona sú vysvetľované aplikačnou praxou úradu.
Zverejňovanie v prípade oznámenia o koncentrácii a začatia konania v ostatných veciach, môže okrem zvýšenia transparentnosti o činnosti úradu prispievať aj k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci, keďže na základe takto zverejnených informácii môžu tretie strany kontaktovať úrad a predložiť informácie, ktorými v súvislosti s konkrétnou úradom prejednávanou vecou disponujú.
Obchodné tajomstvo a dôverné informácie patria medzi citlivé, chránené údaje, s ktorými úrad prichádza do styku najčastejšie. Úrad využíva zavedené postupy na ich ochranu, ktoré minimalizujú riziko ich úniku.
Ustanovenie § 40 upravuje tiež povinnosť úradu zverejňovať právoplatné rozhodnutia úradu, oznámenie o koncentrácii, a ak to povaha veci nevylučuje, začatie konania vo všetkých ostatných veciach vyplývajúcich z ustanovení zákona.
Právoplatné rozhodnutie úradu, ktorým sa završuje konanie pred úradom, je verejnou listinou a jeho zverejnenie v plnom rozsahu, s výnimkou chránených údajov, prispieva k transparentnej činnosti úradu ako štátnej inštitúcie a tiež ku generálnej prevencii v oblasti trestania protisúťažného správania. Zverejňovanie právoplatných rozhodnutí plní tiež výkladovú funkciu, keď pomerne všeobecné ustanovenia zákona sú vysvetľované aplikačnou praxou úradu.
Zverejňovanie v prípade oznámenia o koncentrácii a začatia konania v ostatných veciach, môže okrem zvýšenia transparentnosti o činnosti úradu prispievať aj k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci, keďže na základe takto zverejnených informácii môžu tretie strany kontaktovať úrad a predložiť informácie, ktorými v súvislosti s konkrétnou úradom prejednávanou vecou disponujú.
Detailný výklad
K ods. 1
Odsek 1 konkretizuje, ako možno realizovať právo prístupu k administratívnemu spisu v konaní pred úradom. Toto právo je oprávnený účastník konania realizovať sám, alebo prostredníctvom svojho riadne zvoleného zástupcu. Právo prístupu k spisu v sebe zahŕňa nielen možnosť nazretia do spisu, t. j. oboznámenia sa s obsahom spisu, ale aj právo robenia si výpisov a odpisov zo spisu, alebo čo je najčastejšie v praxi využívaný spôsob, právo požadovať vyhotovenie kópie spisu, alebo jeho časti. Nejde o vyčerpávajúci spôsob realizácie tohto práva, keďže zákon ďalej uvádza, že je možné získať informácie zo spisu aj iným spôsobom, ktorý už ďalej nekonkretizuje. V praxi môže ísť o situáciu, keď účastník konania požiada úrad o informáciu zo spisu napríklad telefonicky, prípadne e-mailom. Nie je tiež vylúčené nahrávanie prerozprávania obsahu spisu a pod. Konkrétny spôsob vždy záleží od požiadavky žiadateľa o prístup k spisu a typu informácie, ktorá je požadovaná. V súčasnosti totiž už spis okrem listinných dôkazov nezriedka obsahuje aj informácie na elektronických nosičoch ako CD, DVD a pod.
Zákon priamo vylučuje nazeranie do zápisnice o hlasovaní. Správne konanie ma charakter písomný a neverejný. Súčasťou toho je aj neverejné hlasovanie správneho orgánu v konaní, o čom sa vyhotovuje zápisnica. Zápisnica, hoci je súčasťou administratívneho spisu nie je účastníkom konania prístupná. Táto úprava plne korešponduje všeobecnej právnej úprave v správnom poriadku.
Právo na nazretie do spisu s možnosťou urobiť si výpis, odpis, právo požadovať poskytnutie kópie spisov, alebo poskytnúť informácie zo spisu môže priznať úrad aj inej osobe ako účastníkovi konania, alebo jeho zástupcovi. Podmienkou je, že takáto osoba preukáže odôvodnenosť svojej požiadavky. Odôvodnenosť požiadavky úrad posudzuje predovšetkým na základe toho, či právne postavenie žiadateľa môže byť rozhodnutím vo veci, s ktorou administratívny spis súvisí dotknuté.
Žiadať o prístup k spisu môže účastník konania alebo iná osoba, ktorá preukáže odôvodnenosť svojej požiadavky kedykoľvek po začatí správneho konania, po celý čas jeho trvania, a to aj opakovane. Prístup do spisu je možný aj v prípade už ukončeného konania.
Vzhľadom na to, že úrad je rozpočtovou organizáciou, nemôže uhrádzať zvýšené náklady spojené s využívaním práva prístupu k spisu a preto poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním6.
K ods. 2
Účastník konania má právo na prístup ku všetkým dôkazom, ktoré tvoria podklad rozhodnutia úradu. Takýmito dôkazmi sú najmä tie, na základe ktorých je preukázaný najmä rozsah, povaha a trvanie porušenia, identita účastníkov porušenia, ale aj preukázanie poškodenia súťaže, poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti.
Účastník konania má pritom právo na prístup k dôkazom, ktoré môžu obsahovať nielen obviňujúce ale aj vyviňujúce dôkazy, ktoré ho môžu zbaviť obvinenia z porušenia súťažného práva. Neposkytnutie prístupu k dôkazom, ktoré sú obviňujúceho charakteru jednoznačne predstavuje porušenie práva účastníka konania na obhajobu, ak na základe aj takéhoto dôkazu prijal úrad záver o porušení zákona. Rovnako tak v prípade nesprístupnenia dôkazu vyviňujúceho charakteru, kedy by mohlo hroziť riziko nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu úradom, ak by účastník konania následne v súdnom konaní preukázal, že nesprístupnenie takéhoto dôkazu bolo spôsobilé ovplyvniť priebeh konania a záver prijatý úradom.
Realizácia práva na prístup k spisu však nemôže viesť k porušeniu iných práv chránených zákonom, alebo osobitným predpisom.
Výnimku z povinnosti umožniť účastníkovi konania prístup ku všetkým podkladom rozhodnutia predstavujú preto informácie uvedené v odseku 2, ktoré je úrad povinný chrániť aj pred účastníkom konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Zákon podáva taxatívny výpočet chránených informácii. Úrad je povinný zabezpečiť, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu dôvernej informácie, utajovanej skutočnosti podľa osobitného predpisu7, bankového tajomstva, daňového tajomstva, obchodného tajomstva, telekomunikačného tajomstva, poštového tajomstva alebo aby sa neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. V súvislosti s týmto typom informácií, je úrad povinný prijať nevyhnutné opatrenia na ich ochranu a neumožniť k ním prístup.
V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že úrad má povinnosť svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, a to aj vo vzťahu k tým častiam spisového materiálu, ku ktorému účastník konania prístup nemal vôbec, alebo mal k nemu prístup iba čiastočný tak, aby mohol mať účastník konania aspoň rámcovú predstavu o obsahu a povahe chránených podkladov rozhodnutia.8 Úrad môže postupovať tak, že vytvorí z údajov, u ktorých bola požadovaná a aj úradom uznaná ochrana „nové“ údaje všeobecnej povahy, ktoré zároveň nie je možné priradiť ku konkrétnemu subjektu a tak dať možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a následne zabezpečiť dostatočne presvedčivé odôvodnenie svojho rozhodnutia.
V praxi, prihliadajúc na zásadu rovnosti zbraní v konaní, nemôže byť pritom výlučne na posúdení úradu to, či by určité podklady, resp. informácie v spise mohli slúžiť na realizáciu práva na obhajobu alebo nie. Účastník konania musí mať vždy určitú možnosť sa k tomu vyjadriť. V tejto súvislosti môžu pomôcť práve nedôverné verzie podkladov a informácii v spise obsahujúce popisy a sumáre, ktoré nahrádzajú chránené časti a pomáhajú tak účastníkom konania posúdiť, čo môže byť dôležité pre ich obhajobu v konaní.
Prístup v rámci spisu nemusí úrad poskytnúť tiež k informácii, ktorá sa nakoniec ako podklad pre rozhodnutie nepoužila. Účastník konania by mal mať však opätovne právo aspoň overiť, či je tomu tak, t.j. že naozaj ide o takú informáciu, ktorá sa nestala podkladom rozhodnutia a prečo tomu tak je.
K ods. 3
Okrem obmedzenia prístupu k citlivým údajom špecifikovaným v odseku 2, zákon pozná aj dočasné obmedzenie prístupu k časti podkladu rozhodnutia v spise, ktorý tvorí žiadosť o neuloženie pokuty, alebo jej zníženie, tzv. Program zhovievavosti, alebo inak tiež Leniency program, zakotvený v § 38d zákona.9 Táto časť podkladov, t.j. samotná žiadosť o neuloženie alebo zníženie pokuty a všetky ďalšie dôkazy predložené v súvislosti s ňou je uchovávaná mimo spisu, až do odoslania výzvy pred vydaním rozhodnutia podľa § 33 zákona. Po odoslaní výzvy pred vydaním rozhodnutia sa aj táto časť podkladov musí stať súčasťou spisu a musí k nej byť umožnený prístup, s výnimkou informácií, ktoré spĺňajú podmienky ochrany. Účastníkovi konania následne musí byť určená primeraná lehota na vyjadrenie sa k týmto podkladom.
Takáto úprava má za cieľ zabezpečiť efektívne fungovanie Programu zhovievavosti pri súčasnom zabezpečení práva na spravodlivý proces, predovšetkým jeho významnej súčasti, ktorým je už uvádzané právo na obhajobu.
Je potrebné prihliadať na to, že efektívne vynucovanie súťažného práva v oblasti kartelov, je úzko spojené práve s dobrým fungovaním Programu zhovievavosti, ktorý je vnímaný ako významný nástroj na odhaľovanie týchto najzávažnejších súťažných porušení, ktorý jednak destabilizuje už existujúce kartely a zároveň v sebe nesie deterentný efekt tým, že pre podnikateľov vytvára riziko odhalenia budúcich kartelov, čím môže ovplyvňovať rozhodovanie potenciálnych záujemcov o vstup do kartelu.
Časové obmedzenie prístupu k podkladom, ktoré upravuje odsek 3 zabezpečuje, aby až do času pokiaľ úrad neprijme aspoň predbežný záver o porušení zákona, a teda skutočne aj využije predložené dôkazy ako podklad predbežného záveru vo výzve pred vydaním rozhodnutia, neboli sprístupnené dobrovoľné priznania účastníka konania - leniency žiadateľa.
Dočasné obmedzenie prístupu k takýmto podkladom je potrebné predovšetkým vzhľadom na to, aby nedošlo k zmareniu cieľa vedeného správneho konania. Uvedené by mohlo hroziť v prípade, ak by mal iný účastník konania ako je predkladateľ žiadosti o Program zhovievavosti k nim neobmedzený prístup už od začiatku ako ich predkladateľ predložil. Na základe žiadosti o Program zhovievavosti totiž môže úrad vykonať aj inšpekciu, ktorej cieľ by bol s najväčšou pravdepodobnosťou zmarený, ak by iný účastník kartelu mohol na základe oboznámenia sa s takýmito podkladmi predvídať, že úrad u neho inšpekciu vykoná.
V rámci vynucovania súťažnej disciplíny môže byť verejné právo dopĺňané tiež súkromným právom prostredníctvom vymáhania náhrady škody v súdnom konaní spôsobenej protisúťažným konaním. Práve obava z uplatňovania náhrady škody však môže spôsobovať opatrnosť žiadateľov o program zhovievavosti pri predkladaní podkladov úradu, čo sa prejavuje nárokmi z ich strany na ich zvýšenú ochranu. Keďže súkromnoprávna ochrana má iba podporný charakter, pre kľúčovú verejnoprávnu ochranu hospodárskej súťaže je prvoradým cieľom zabezpečenie efektívneho fungovania Programu zhovievavosti. Podklady predložené v súvislosti s jeho uplatňovaním je preto potrebné, minimálne v určitej fáze konania, primerane chrániť.
Vzhľadom na to, že podklady predložené v rámci Programu zhovievavosti predstavujú buď rozhodujúce dôkazy pre preukázanie zakázanej dohody, resp. predstavujú dôkazy s významnou pridanou hodnotou k tým dôkazom, ktorými už úrad disponuje, je nevyhnutné, aby k nim mal účastník konania v rámci práva na obhajobu prístup. Žiadosť o program zhovievavosti by nemala obsahovať obchodné tajomstvo ani dôverné informácie, úrad však môže v odôvodnených prípadoch akceptovať určité čiastkové informácie v rámci nich predložené ako dôverné, resp. aj ako obchodné tajomstvo.
K ods. 4
Pojem obchodné tajomstvo je definované v Obchodnom zákonníku, zatiaľ čo definícia dôvernej informácie je obsiahnutá priamo v zákone o ochrane hospodárskej súťaže. Obchodné tajomstvo je v Obchodnom zákonníku definované troma znakmi objektívnej povahy, ktorými sú charakter skutočnosti, existencia aspoň potenciálnej hodnoty danej skutočnosti a jej bežná dostupnosť a dvoma znakmi subjektívnej povahy, ktorými sú vôľa utajiť dané skutočnosti a zabezpečenie takého utajenia. Pre označenie určitej skutočnosti ako obchodného tajomstva je potrebné, aby boli všetky tieto znaky splnené kumulatívne.10
Pokiaľ niektorý z týchto znakov absentuje, nemôže ísť o predmet práv k obchodnému tajomstvu, pričom úrad nemôže nahrádzať vôľu podnikateľa pri utajovaní, alebo neutajovaní skutočností obchodnej povahy. Podnikateľ by mal túto vôľu utajovať určitú skutočnosť či informáciu zreteľným spôsobom prejaviť, pričom by tak mal urobiť už v čase predkladania určitej informácie úradu.11
Je teda v prvom rade na podnikateľovi, aby si primerane zabezpečil skutočnosti citlivej povahy a tieto zreteľne za také pred úradom aj označil.
Fyzická alebo právnická osoba, ktorá predkladá určité informácie a podklady môže tieto označiť aj ako dôverné, t.j. také, ktoré nespĺňajú podmienky na ochranu ako obchodné tajomstvo.
Aj v tomto prípade možno analogicky požadovať, aby takáto vôľa bola zo strany fyzickej alebo právnickej osoby dostatočne zreteľne pred úradom prejavená už pri predkladaní informácii a podkladov.
Zákon však napriek tejto podmienke aktívnej ochrany obchodného tajomstva a dôvernej informácie zo strany jej predkladateľa ukladá úradu povinnosť upovedomiť fyzickú a právnickú osobu, ktorá mu má určité podklady a informácie predložiť o tom, že môže označiť, ktoré z predkladaných informácií a podkladov a v akom rozsahu považuje za predmet obchodného tajomstva, alebo za dôverné informácie.
Úrad si túto povinnosť plní vždy v písomnej forme pri prvej žiadosti o predloženie informácii a podkladov, kedy adresáta takejto žiadosti poučí v tomto smere a súčasne ho usmerní, akou formou má takéto označenie citlivých údajov urobiť.
K ods. 5
Už v predchádzajúcom znení zákona, t. j. v znení pred novelou zákonom č. 151/2014 Z. z., zákon používal v § 28 pojem dôverná informácia, ktorú však nedefinoval, pričom jej obsah jej dávala samotná prax úradu prostredníctvom jeho rozhodnutí.
Na základe predchádzajúceho znenia zákona dôverná informácia tiež nepožívala ochranu na úrovni obchodného tajomstva, keď zákon uvádzal, že úrad chráni aj informácie, o ktorých zachovanie dôvernosti bol požiadaný, dôvernosť týchto informácií však nie je prekážkou ich zverejnenia, ak sú nevyhnutné pre rozhodnutie a ak účastník konania neposkytne iné znenie informácií a podkladov, ktoré neobsahujú obchodné tajomstvo alebo nemajú dôverný charakter.
Takáto právna úprava sa však ukázala v praxi ako nedôvodná a preto zákonodarca „zrovnoprávnil“ ochranu oboch týchto typov citlivých údajov.
Na účely aplikácie zákona bola zavedená definícia dôvernej informácie, ktorou je informácia, ktorá nie je obchodným tajomstvom a ani informáciou chránenou podľa osobitného predpisu,12 je dostupná iba obmedzenému okruhu osôb a v prípade jej sprístupnenia by mohlo dôjsť k vážnej ujme na právom chránených záujmoch osoby, ktorá ju poskytla, alebo inej osoby vrátane informácie predloženej žiadateľom o uplatnenie programu zhovievavosti, ak by jej poskytnutie mohlo ohroziť uplatňovanie postupu podľa § 38d.
Pre konkrétne obsahové naplnenie tejto definície je však naďalej potrebná rozhodovacia prax úradu, ktorý v konkrétnom prípade posúdi, či sú splnené podmienky na ochranu ako dôvernej informácie, alebo nie. Ako príklad dôvernej informácie možno uviesť v určitých prípadoch, napr.: mená zamestnancov podnikateľa (ktoré môžu spĺňať aj charakter osobného údaju), určitý typ internej komunikácie podnikateľa, obchodné meno podnikateľa – tretej strany, ktorá predložila úradu informácie o porušovaní zákona iným podnikateľom, ktorá chce súčasne zostať v anonymite, s cieľom vyhnúť sa odvetným opatreniam zo strany porušovateľa zákona, o ktorom predložila úradu informácie.
Charakter dôvernej informácie môžu mať aj informácie predložené žiadateľom o uplatnenie programu zhovievavosti v prípade, že poskytnutie takýchto informácií by mohlo ohroziť využívanie postupu podľa § 38d zákona a súčasne žiadateľ o uplatnenie programu zhovievavosti tieto informácie aj označí ako dôverné a prejaví tak záujem na ich ochrane. V záujme podpory efektívneho fungovania programu zhovievavosti úrad akceptuje v odôvodnených prípadoch potrebu takejto ochrany. Dôkaz o protiprávnom konaní však nemôže byť chránený ako dôverná informácia, preto popis kartelu a jeho realizácie predložený v rámci programu zhovievavosti nemôže obsahovať obchodné tajomstvo, ani dôvernú informáciu. Nie je však vylúčené, že určité ďalšie dôkazy predložené v tejto súvislosti môžu obsahovať informácie, ktoré môžu spĺňať podmienky obchodného tajomstva, alebo dôvernej informácie. V takom prípade musia byť tieto predložené úradu aj v nedôvernej verzii.
K ods. 6
Pri posudzovaní nevyhnutnosti ochrany určitých informácií nie je postačujúce, že určitá fyzická alebo právnická osoba ich za také označila. Úrad nemôže bez náležitého preverovania iba prevziať názor podnikateľa, či inej osoby.13
Rozhodnutie úradu je verejná listina, ktorá má mať určitú výpovednú hodnotu a prispievať aj ku generálnej prevencii v oblasti ochrany hospodárskej súťaže. Vzhľadom aj na to je potrebné, aby z textu rozhodnutia boli odstránené skutočne iba tie časti, ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky ochrany. Úrad je preto povinný, poskytovať náležitú ochranu iba tým skutočnostiam, ktoré spĺňajú podmienky §17 Obchodného zákonníka v prípade obchodného tajomstva, podmienky pre ochranu dôvernej informácie upravenej v odseku 5, resp. tým, ktoré spĺňajú podmienky ochrany iných citlivých údajov, ktoré majú byť chránené na základe osobitných predpisov.
Ochranu tiež nemôžu požívať ani skutočnosti, ktorých sprístupnenie a zverejnenie slúži verejnému záujmu tým, že je na ich základe odhalené protiprávne konanie. Ako obchodné tajomstvo alebo dôverné informácie preto nemôžu byť chránené podklady a informácie, ktoré sa týkajú samotnej podstaty protiprávneho konania resp., ktorými bolo takéto protiprávne konanie konštatované, a to či už ide o priame, alebo nepriame dôkazy.
Úrad môže od fyzickej alebo právnickej osoby žiadať, aby požiadavku ochrany obchodného tajomstva alebo dôvernej informácie písomne zdôvodnila, a to najmä v prípade, ak nejde o skutočnosti, u ktorých je zrejmé, že spĺňajú podmienky zákonnej ochrany.
Úrad v praxi požiadavku na zdôvodnenie ochrany uvádza v rámci správneho konania štandardne už pri prvej písomnej žiadosti na predloženie informácii a podkladov, kedy úrad oslovovaný subjekt poučí o možnosti označiť si skutočnosti, ktoré považuje za predmet obchodného tajomstva alebo za dôvernú informáciu s tým, že ho súčasne vyzve aj na zdôvodnenie takejto požiadavky a predloženie súčasne aj nedôvernej verzie dokumentu, resp. iného podkladu.
Odôvodnenie požiadavky na ochranu v prípade, že sa požaduje ochrana obchodného tajomstva sa nemôže obmedziť iba na prepis kritérií § 17 Obchodného zákonníka, ale je potrebné odôvodniť, ako sú jednotlivé kritéria § 17 Obchodného zákonníka naplnené. Súčasne je tiež potrebné odôvodniť, aká ujma alebo škoda by žiadateľovi alebo inej osoby odmietnutím ochrany bola spôsobená. Rovnaký postup musí byť zachovaný aj v prípade dôvernej informácie, kedy je potrebné zdôvodniť, prečo považuje žiadateľ určitú skutočnosť za dôvernú a tiež, aká závažná ujma by jemu alebo inej osobe pri neposkytnutí jej ochrany mohla byť spôsobená.
V prípade vyhotovovania nedôvernej verzie podkladu je potrebné vymazať z takejto verzie obchodné tajomstvo a dôverné informácie a nahradiť takýto text všeobecným popisom toho aký typ informácie bol odstránený. Ako príklad možno uviesť, že chýbajúci text obsahuje popis cenovej politiky podnikateľa a pod.
V prípade, že chránené údaje predstavujú väčšiu časť textu, môže úrad požiadať predkladateľa takejto informácie alebo podkladu, aby spracoval sumár, ktorý popisuje chránenú časť takým spôsobom, že citlivé údaje sú chránené a takýto text je možné použiť aj pre účely verejnej verzie rozhodnutia úradu.
Odsek 6 na odstránenie pochybností tiež uvádza, že v prípade oznámenia koncentrácie podľa § 10 ods. 7 alebo § 10 ods. 10 zákona, je povinnosťou účastníka konania vždy označiť tie informácie alebo podklady, ktoré sú obchodným tajomstvom, alebo dôvernou informáciou a toto označenie aj písomne odôvodniť, a poskytnúť súčasne samostatnú verziu oznámenia bez obchodného tajomstva a dôverných informácií, vrátane popisu chránených informácií a podkladov, ktoré boli v nedôvernej verzii oznámenia odstránené. Takýto postup prispieva k efektívnejšiemu a rýchlejšiemu postupu úradu v procese posudzovania koncentrácií.
K ods. 7
Keďže nie všetky skutočnosti, ktoré právnická alebo fyzická osoba označí ako predmet práv obchodného tajomstva, alebo ako dôvernú informáciu v skutočnosti aj spĺňajú podmienky na ich ochranu, môže sa v praxi stať, že úrad neakceptuje žiadosť o ochranu obchodného tajomstva a dôverných informácii. V situácii, ak úrad vyhodnotí, že podmienky pre ochranu splnené nie sú, je povinný písomne tento záver dotknutej osobe oznámiť. Úrad svoj záver v písomnom stanovisku aj zdôvodní, a to aj v záujme, aby sa dotknutá osoba v prípade, že nejde zjavne o skutočnosti, ktoré nemôžu byť predmetom ochrany, mohla pokúsiť ešte opätovne svoju žiadosť lepšie zdôvodniť. Úrad v takomto prípade spravidla žiadateľa aj iniciatívne vyzve, ak naďalej trvá na svojej požiadavke ochrany, aby svoju žiadosť presvedčivejšie zdôvodnil.
V prípade, ak úrad v konečnom dôsledku prijme záver, že skutočnosti nie sú obchodným tajomstvom ani dôvernou informáciou, je možné ich sprístupniť ostatným účastníkom konania, resp. tretím stranám nazerajúcim do spisu a aj následne zverejniť prostredníctvom verejnej verzie rozhodnutia.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že to, či niečo predstavuje obchodné tajomstvo v zmysle § 17 Obchodného zákonníka môže s konečnou platnosťou rozhodnúť iba príslušný súd. Úrad si však o tom robí posúdenie v rámci predbežnej otázky v konaní.
K ods. 8
V situácii, keď fyzická osoba alebo právnická osoba požaduje ochranu obchodného tajomstva, alebo dôvernej informácie a úrad takúto požiadavku na základe posúdenia splnenia podmienok pre ochranu uzná, je povinný takéto citlivé údaje chrániť. Ochrana spočíva v prvom rade v tom, že oboznamovať sa s takýmito skutočnosťami môžu výlučne zamestnanci úradu, resp. osoby konajúce za úrad a členovia Rady úradu, ktorí tieto skutočnosti potrebujú pre plnenie úloh úradu zverených mu zákonom.
V zmysle § 41 ods. 2 zákona sú pritom zamestnanci úradu a členovia Rady úradu povinní zachovávať o takýchto skutočnostiach mlčanlivosť. Táto povinnosť trvá aj po zániku pracovnoprávneho vzťahu (štátnozamestnaneckého pomeru), resp. obdobného vzťahu, ako aj po zániku funkcie člena Rady úradu.
Úrad dodržiava postupy pri ochrane pri nakladaní s takýmito skutočnosťami predovšetkým s ohľadom na ich zabezpečenie v spise a ich uchovávanie v zabezpečených priestoroch.
V prípade žiadosti o nazretie do spisu úrad urobí opatrenia, aby sa účastník konania alebo iná osoba, ktorá dostatočne odôvodnila svoj záujem na nazretí do spisu, nemohla oboznámiť s obsahom obchodného tajomstva, alebo dôvernej informácie iného účastníka konania, alebo tretej strany ktoré je súčasťou spisu, do ktorého chce nazerať. Nazeranie do spisu prebieha pod dohľadom minimálne dvoch zamestnancov úradu. Skutočnosti, ktoré sú chránené musia byť zreteľne označené a oddelené od prístupných častí spisu pri nazeraní a zároveň zabezpečené tak, aby nazerajúca osoba nemohla nijako do týchto nahliadnuť.
Zákon však pozná výnimku z ochrany obchodného tajomstva, alebo dôvernej informácie. Za podmienok presne určených zákonom úrad umožní do nich nazretie.
Prvou podmienkou je, že nazretie úrad umožní iba účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi, alebo výlučne len jeho zástupcovi. Uvedené znamená, že vo výnimočných situáciách môže byť za účelom ochrany citlivých informácii a prípadne aj nenarušenia riadnej ochrany hospodárskej súťaže (informácie konkurenta), nevyhnutné vylúčiť z nazerania priamo aj účastníka konania - podnikateľa a umožniť nazretie do spisu za účelom realizácie jeho práv iba jeho zástupcovi, predovšetkým právnemu zástupcovi. Zákon však nevylučuje, aby takýmto zástupcom bola aj osoba iná ako právny zástupca. O takú situáciu môže ísť ak napríklad účastník konania má nazerať do údajov v spise, ktoré majú ekonomický charakter, v prípade ktorých chce aby tieto posúdila osoba s ekonomickým vzdelaním.
Druhou podmienkou je, že musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý zákon konkretizuje tak, že ide o nazretie do dôkazov o porušení, t. j. do takej časti podkladov rozhodnutia, ktoré síce spĺňajú podmienky ochrany obchodného tajomstva alebo dôvernej informácie, ale zároveň sú nevyhnutné na účely realizácie práva na obhajobu. Inak povedané ide o dôkazy, na základe ktorých úrad zamýšľa prijať záver vo veci, pričom tento záver by mohol byť ovplyvnený vyjadrením účastníka konania, ak by tento mal možnosť sa k takým dôkazom vyjadriť. Ak by tomu tak nebolo, bolo by možné konštatovať, že poskytnutie takejto informácie nie je na účely práva na obhajobu nevyhnutné, keďže vyjadrenie účastníka konania k takémuto podkladu nijako nemôže ovplyvniť záver úradu vo veci, a to či už s ohľadom na preukázanie porušenia samotného alebo vyvinenie sa účastníka konania z protiprávneho konania, prípadne s ohľadom na poľahčujúcu okolnosť v jeho prospech.
Z charakteru podkladov a informácii, ktorým je poskytovaná ochrana je pritom zrejmé, že ide iba o také dôkazy o porušení, ktoré môžu ochranu požívať a nie sú z nej už priamo svojou povahou vylúčené tým, že obsahujú skutočnosti, ktoré sú v rozpore so zákonom, t. j. také, ktoré sa týkajú samotnej podstaty protiprávneho konania, resp. ktorými bola podstata takéto protiprávneho konania preukázaná. Nazretie do obchodného tajomstva, alebo dôverných informácii podľa odseku 8 sa teda môže týkať iba ostatných dôkazov, ktoré sú podkladom rozhodnutia a prispievajú k preukázaniu porušenia zákona a súčasne nie sú dôkazmi týkajúcimi samotnej podstaty protiprávneho konania. Môže ísť o dôkazy týkajúce sa definície relevantného trhu, stavu odvetvia a pod.
Keďže úrad je povinný zvýšenou mierou dbať o to, aby sprístupnenie citlivých údajov nevyhnutných pre účely práva na obhajobu neviedlo k takému obmedzeniu, resp. zásahu do súkromného práva dotknutej osoby, ktoré by nebolo prevážené cieľom, ktorý sleduje verejné právo, ktorým je v tomto prípade odhalenie protiprávneho súťažného konania, je potrebné zdôrazniť, že postup podľa tohto odseku sa použije skutočne iba v odôvodnených prípadoch, kde pre účely práva na obhajobu nie je postačujúce oboznámenie sa iba s nedôvernou verziou informácii a podkladov v spise.
K ods. 9
Vzhľadom na to, že úrad je povinný pri sprístupnení obchodného tajomstva alebo dôvernej informácie podľa odseku 8 postupovať obozretne a vylúčiť akýkoľvek neodôvodnený únik informácií, zákon zaväzuje úrad v prvom rade požiadať dotknutú osobu o písomný súhlas na sprístupnenie. Poskytnutie takéhoto súhlasu môže byť tiež prínosné pre samotného účastníka konania, a to napríklad v konaniach s viacerými účastníkmi konania v situácii, keď každý z nich označil časť svojich údajov za také, ktoré sa majú chrániť a zároveň navzájom žiadajú o prístup k chráneným údajom iného účastníka konania. Poskytnutím písomného súhlasu podľa odseku 9 by sa v takomto prípade zabezpečila vzájomnosť poskytnutia údajov a následne lepšia realizácia práva na obhajobu pre všetkých účastníkov konania s garanciou zachovania vzájomnej mlčanlivosti o citlivých údajoch druhej strany.
Je tiež možné, že dotknutá osoba napriek odôvodneniu účelu sprístupnenia obchodného tajomstva alebo dôvernej informácie odmietne takýto súhlas poskytnúť. Zákon rieši aj takúto situáciu. Ak je stret právnych záujmov nevyhnutné vyriešiť práve spôsobom určitého obmedzenia práva na ochranu citlivých údajov, ktoré následne zabezpečí cieľ verejného záujmu na riadnom zistení skutkového stavu, úrad sprístupní nevyhnutné citlivé údaje. Sprístupnenie zákon umožňuje v špeciálnom režime, ktorý je odlišný od bežného nazerania do spisu.
Ak teda oprávnená osoba odmietne poskytnúť súhlas na sprístupnenie a úrad vyhodnotí sprístupnenie ako nevyhnutné, s cieľom minimalizovať riziko akéhokoľvek zneužitia údajov na iný účel ako na právo na obhajobu, úrad sprístupní tieto informácie k nazretiu výlučne len zástupcovi účastníka konania (podnikateľa). Tento postup má zabezpečiť, aby sa k citlivým údajom nedostal priamo podnikateľ, napríklad konkurent, a z daného dôvodu preto zákon aj vylučuje, aby zástupcom účastníka konania v takomto prípade bol zamestnanec podnikateľa.
Podstatnou skutočnosťou je tiež to, že obchodné tajomstvo, alebo dôverná informácia budú sprístupňované iba formou nazretia do nich, bez možnosti vyhotovovania kópií, odpisov, alebo výpisov z nich.
K ods. 10
Ochrana poskytnutých citlivých informácii podľa odseku 8 a 9 je zabezpečovaná aj tak, že úrad pred nazeraním do nich osobu, ktorá je oprávnená na nazretie vopred poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa pri nazeraní dozvedela. Úrad vyhotoví o tom zápisnicu, ktorú táto osoba podpíše. Vychádzajúc zo zmyslu tohto ustanovenia, ak by oprávnená osoba nesúhlasila s podpisom zápisnice o mlčanlivosti informácie jej nebudú sprístupnené.
Povinnosť zástupcu zachovávať mlčanlivosť sa v tomto prípade vzťahuje výnimočne aj voči účastníkovi konania, ktorého zastupuje, ako aj voči iným osobám. Ide o špecifickú situáciu, keď sa mlčanlivosť týka aj vzťahu so samotným účastníkom konania, a to z dôvodu zachovania rovnováhy medzi právom na ochranu obchodného tajomstva a dôverných informácii a právom na obhajobu.
K ods. 11
Vzhľadom na to, že úrad je verejná inštitúcia je potrebné, aby jeho činnosť bola dostatočne transparentná a kontrolovateľná verejnosťou. K tomu má prispieť aj jeho povinnosť zverejňovať určité informácie priamo na základe zákona. Úrad je na základe tohto ustanovenia povinný zverejňovať právoplatné rozhodnutia úradu, oznámenia o koncentrácii a ak to povaha veci nevylučuje, tiež začatie konania vo všetkých ostatných veciach vyplývajúcich z ustanovení zákona.
Úrad zverejňuje anonymizovanú verziu právoplatných rozhodnutí, t.j. bez údajov, ktoré predstavujú obchodné tajomstvo, dôvernú informáciu alebo informáciu chránenú podľa osobitného predpisu. Spolu s právoplatným rozhodnutím úrad zverejňuje aj všetky s ním súvisiace rozhodnutia, t.j. aj tie, ktoré boli v rámci konania zrušené.
Zverejňovanie začatia konania úradom je dôležitým nielen z pohľadu transparentnosti činnosti úradu, ale aj z pohľadu, že tretie strany ktoré môžu byť prijatým rozhodnutím vo svojom postavení ovplyvnené, môžu na základe informácie o vedenom konaní predložiť úradu svoje stanoviská k prejednávanej veci. Tretie strany na základe § 27 zákona môžu predložiť písomné stanovisko k veci, požiadať o ústne vypočutie, alebo požiadať aj o účasť na ústnom pojednávaní.
K ods. 12
Odsek 12 konkretizuje, ktoré informácie je povinný úrad zverejniť v prípade zverejnenia informácie, o tom, že úradu bola oznámená koncentrácia. Zákon úradu ukladá povinnosť zverejniť mená, resp. obchodné názvy účastníkov koncentrácie, povahu koncentrácie podľa § 9 ods. 1 a tiež odvetvie hospodárstva, v ktorom koncentrácia vznikla. Najmä v prípade posudzovania koncentrácií môžu informácie poskytnuté tretími stranami na základe takéhoto oznámenia úradu prispieť k dostatočnému zisteniu skutkového stavu.
K ods. 13
Úrad je povinný podľa odseku 11 zákona zverejňovať istý typ tam uvedených informácií. Túto povinnosť si úrad splní uverejnením týchto informácií v Obchodnom vestníku a na oficiálnej webovej stránke úradu (www.antimon.gov.sk). Úrad informuje odbornú širokú aj laickú verejnosť oveľa širšie ako mu to ukladá zákon. Množstvo ďalších informácií možno nájsť práve na oficiálnej webovej stránke úradu, v každoročne vydávaných výročných správach úradu, v publikácii Súťažný spravodajca, ktorý úrad takisto pravidelne na svojej oficiálnej webovej stránke zverejňuje, ale tiež je možné získať informácie o činnosti úradu aj prostredníctvom konferencií a seminárov, ktoré úrad pravidelne organizuje.
5/data/files/454_usmernenie-protimonopolneho-uradu-sr-k-posudzovaniu-ochrany-obchodneho-tajomstva-dovernych-informacii-a-osobnych-udajov-pdf.pdf
6 http://www.antimon.gov.sk/data/att/1503.pdf
7 § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.
6 http://www.antimon.gov.sk/data/att/1503.pdf
7 § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.
8 Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 419/04.
9 Viď tiež Vyhláška Protimonopolného úradu SR č. 172/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o programe zhovievavosti ( /data/files/371_172_2014.pdf a Usmernenie Protimonopolného úradu SR Program zhovievavosti podľa § 38d zákona o ochrane hospodárskej súťaže (Leniency program).
10 Pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sž 73/01 z 28.11.2001.
11 Pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR 21 CDO 617/2005, rozsudok Najvyššieho správneho súdu.
10 Pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sž 73/01 z 28.11.2001.
11 Pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR 21 CDO 617/2005, rozsudok Najvyššieho správneho súdu.
12 Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z., zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
13 Pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR 6 Sž 73/01 z 28.11.2001.
Dôvodová správa
K zákonu č. 151/2014 Z. z.
Nahliadanie do spisu ako súčasť práva na obhajobu je významným procesným právom, a preto úrad pristúpil k jeho detailnejšej a osobitnej právnej úprave. Každý účastník konania je oprávnený osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu nazerať do spisu súvisiaceho s jeho prejednávanou vecou. Úrad je povinný umožniť mu prístup ku všetkým podkladom v spise s výnimkou tých, ktoré podliehajú špeciálnemu režimu ochrany podľa zákona alebo podľa osobitných predpisov. Účastníci konania a ich zástupcovia majú teda právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov, prípadne dostať informácie zo spisov iným spôsobom. Z nazerania do spisu je vylúčená zápisnica o hlasovaní, ktorá je tajná. Úrad poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním podľa osobitného predpisu.
Zavedenie programu zhovievavosti (leniency program) do zákona malo za účel napomôcť úspešnejšiemu odhaľovaniu dohôd obmedzujúcich súťaž (kartelov), ktoré patria medzi najškodlivejšie protisúťažné praktiky. Podnikatelia, ktorí sa rozhodnú informovať úrad o účasti na dohode obmedzujúcej súťaž s cieľom získať úplnú alebo čiastočnú imunitu od pokuty však požadujú isté záruky, najmä v súvislosti s ochranou predložených informácií a podkladov. Keďže na druhej strane informácie a podklady predložené tzv. leniency žiadateľmi predstavujú spravidla rozhodujúce informácie a podklady pre preukázanie porušenia a sú preto dôležité pre obhajobu v konaní, nemôže byť k ním prístup odopretý úplne. V rámci leniency programu sú predkladané jednak dokumenty, ktoré usvedčujú samotného účastníka programu z porušenia a jednak dôkazy o samotnom fungovaní dohody a protisúťažnom konaní. V záujme zabezpečenia fungovania programu zhovievavosti, ako aj práva na spravodlivý proces zákon zavádza úpravu, ktorá zabezpečí jednak plynulé fungovanie programu zhovievavosti a jednak právo na obhajobu. Z nazerania do spisu sú až do odoslania výzvy pred vydaním rozhodnutia vylúčené tie jeho časti, ktoré obsahujú žiadosť o neuloženie pokuty alebo o jej zníženie podľa § 38d, ako aj ďalšie podklady a informácie, ktoré boli v súvislosti s takouto žiadosťou úradu predložené, ktoré sa v tomto štádiu konania uchovávajú mimo spis. Až v štádiu, keď už úrad má predbežný záver o porušení zákona, sprístupní takéto podklady. Takýto postup je potrebný vzhľadom na to, aby nedošlo k zmareniu celého správneho konania, čo by mohlo hroziť napríklad v prípade, ak by mal účastník konania od jeho začatia neobmedzený prístup k leniency žiadosti a podkladom, teda dôkazom, ktoré boli leniency žiadateľom predložené.
Vzhľadom na to, že podklady sú sprístupňované až v štádiu po odoslaní výzvy pred vydaním rozhodnutia účastník konania, resp. jeho zástupca, musí mať primeraný čas na oboznámenie sa s nimi a podanie svojho vyjadrenia. Osoby nahliadajúce do spisu môžu do takýchto podkladov nazerať, robiť si z nich výpisy a odpisy, nemôžu si však vyhotovovať kópie. Nemožnosť vyhotovovania kópií sa nevzťahuje na dôkazy (listiny, e-maily a pod.) predložené v súvislosti so žiadosťou o imunitu. V prípade podania žiadosti o imunitu žiadateľ podáva vyjadrenie písomne alebo ústne do zápisnice, v ktorom okrem iného priznáva svoju účasť na dohode obmedzujúcej súťaž. Opätovne, v záujme zabezpečenia fungovania programu zhovievavosti, úrad neumožní vyhotovenie kópie z takéhoto podkladu, keďže tento by mohol byť následne využitý v súkromno-právnych sporoch o náhradu škody. I keď efektívne vymáhanie náhrady škôd vzniknutých v dôsledku protisúťažných konaní významne dopĺňa boj proti kartelom prostredníctvom verejného práva o ochrane hospodárskej súťaže je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi nimi, aby obe efektívne fungovali k čomu má prispieť aj táto nová právna úprava.
I keď jednou z podmienok ochrany obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka je to, že podnikateľ dané informácie utajuje a teda sa očakáva, že iniciatívne bude označovať informácie a podklady, ktoré žiada utajovať v konaní pred úradom ako obchodné tajomstvo, pričom analogicky možno pristupovať takto aj k dôverným informáciám, úrad vždy upozorní podnikateľa na možnosť označiť si takéto podklady a informácie. Úrad takéto informácie a podklady chráni. Nakladá s nimi v rámci spisu v špeciálnom režime a uchováva v ich priestoroch na to určených.
V právnej úprave doposiaľ absentovala definícia dôvernej informácie napriek tomu, že zákon tento pojem používal. Dôvernou informáciou sa na účely zákona považuje informácia, ktorá nie je obchodným tajomstvom, je dostupná iba obmedzenému okruhu osôb a v prípade jej sprístupnenia by mohlo dôjsť k vážnej ujme na právom chránených záujmoch osoby, ktorá ju poskytla alebo inej osoby. Charakter dôvernej informácie môžu mať i informácie predložené žiadateľom o uplatnenie programu zhovievavosti v prípade, že poskytnutie takýchto informácií by mohlo ohroziť využívanie postupu podľa § 38d zákona a v prípade, že žiadateľ o uplatnenie programu zhovievavosti tieto informácie označí ako dôverné a prejaví tak záujem o ich ochranu. Ochrana tohto typu informácií je namieste, nakoľko jednou z podmienok pre uplatnenie programu zhovievavosti je priznanie účastníka dohody obmedzujúcej súťaž a uvedenie informácií potrebných na preukázanie takéhoto porušenia. Ako je vyššie uvedené, poskytnutie takýchto informácií iným osobám by mohlo viesť k ich využitiu v súkromnoprávnych sporoch o náhradu škody pre porušenie súťažných pravidiel. Je preto potrebné zabezpečiť rovnováhu, t. j. efektívne uplatňovanie programu zhovievavosti a teda efektívne odhaľovanie porušení súťažných pravidiel bez narušenia možnosti vymáhania náhrady škody. Cieľom ochrany informácií súvisiacich s uplatnením programu zhovievavosti je zabezpečiť dostatočnú motiváciu účastníkov dohôd obmedzujúcich súťaž, ktorých od priznania sa k účasti na dohode obmedzujúcej súťaž môže odrádzať práve možnosť využitia tohto priznania a predložených informácií v súkromnoprávnych sporoch.
Charakter dôvernosti bude potrebné vyhodnotiť vždy v kontexte konkrétneho prípadu. Môžu ňou byť napríklad identifikačné údaje subjektu, ktorý predložil určité informácie úradu, ak by mu v dôsledku toho mohli hroziť odvetné opatrenia zo strany jeho obchodného partnera, ktorého sa tieto informácie týkajú.
Zrovnoprávňuje sa režim ochrany obchodného tajomstva a dôvernej informácie v porovnaní s doterajším znením § 28, v zmysle ktorého dôvernosť informácií mala iný stupeň ochrany ako obchodné tajomstvo, keďže nebola prekážkou ich zverejnenia, ak dôverné informácie boli nevyhnutné pre rozhodnutie, a ak účastník konania neposkytol iné znenie informácií a podkladov, ktoré neobsahovali obchodné tajomstvo alebo nemali dôverný charakter.
Úrad môže od fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá požaduje utajovať určité informácie a podklady žiadať, aby písomne odôvodnila ich označenie ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu, a aby poskytla iné znenie informácií alebo podkladov, vrátane popisu chránených informácií a podkladov, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu.
Zo znenia zákona vyplýva, že úrad zváži, kedy je potrebné takéto písomné zdôvodnenie utajovania od predkladateľa požadovať. Pôjde najmä o prípady, kedy nejde o zrejmé prípady obchodného tajomstva, resp. dôvernej informácie, t. j. také, ktoré aj úrad považuje v obchodných kruhoch za bežne utajované. Písomné odôvodnenie pre utajovanie úrad žiada predovšetkým v správnom konaní a spravidla nie v rámci prešetrovania, keďže v tomto štádiu nie je daná možnosť nazerania do spisu. V prípade, že fyzická alebo právnická osoba predložili obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu, úrad ich môže požiadať, aby predložili ich nedôvernú verziu, z ktorej bude odstránené obchodné tajomstvo a dôverná informácia.
V prípade oznámenia koncentrácie bude účastník konania povinný označenie informácie alebo podkladov ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu písomne odôvodniť a poskytnúť iné znenie informácií alebo podkladov, vrátane popisu chránených informácií a podkladov, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu, automaticky a bez výzvy úradu.
Za účelom zabezpečenia práva na obhajobu účastníkov konania, ako aj v záujme zabezpečenia podkladov pre vyhotovenie rozhodnutia môže úrad žiadať aj popis, resp. sumár chránených informácií a podkladov v podobe, ktorá už neobsahuje obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu. Takýto popis by mal mať dostatočnú výpovednú hodnotu na to, aby v prípade konania, v ktorom je viacero účastníkov im mohol byť takýto podklad predložený a ich právo na obhajobu nebolo porušené. Zároveň bude takýto popis, či sumár podkladom na to, aby sám účastník konania, v záujme akceptovania princípu rovnosti zbraní, mohol posúdiť, či je daný podklad postačujúci pre zabezpečenie jeho práva na obhajobu alebo bude úrad žiadať o inú verziu takej informácie alebo podkladu. Dôležité je tiež, aby mohol byť daný popis, resp. sumár, podkladom pre vyhotovenie rozhodnutia (čím by sa vylúčilo použitie obchodného tajomstva alebo dôvernej informácie priamo v rozhodnutí, čo je žiaduce najmä v konaniach s väčším počtom účastníkov). Takýto popis potom umožní vyhotoviť aj verejnú verziu rozhodnutia, ktorá je dostatočne zrozumiteľná.
Nie je vylúčené, že úrad nebude akceptovať zdôvodnenie na utajovanie určitej informácie alebo podkladu, pokiaľ podľa jeho názoru nebude spĺňať podmienky utajovania. V takomto prípade je úrad o tom povinný informovať žiadateľa. V prípade zjavne neoprávnených žiadostí po písomnom oznámení žiadateľovi bude úrad s danými informáciami a podkladmi nakladať v štandardnom režime bez utajovania. V prípade sporných žiadostí bude so žiadateľom naďalej komunikovať a požadovať lepšie zdôvodnenie žiadosti o utajovanie.
Je tiež potrebné rozlišovať medzi sprístupnením informácií a podkladov, ktoré predkladateľ žiada utajovať, iba ostatným účastníkom konania, resp. ich zástupcom na účely ich práva na obhajobu a medzi zverejňovaním takýchto informácií a podkladov vo verejnej verzii rozhodnutia. Informácie a podklady, ktoré spĺňajú podmienky na utajenie, avšak je nevyhnutné ich sprístupniť v určitej podobe účastníkom konania výlučne za účelom práva na obhajobu nebudú zverejnené.
Sprístupnenie informácií a podkladov, ktoré splnia podmienky ochrany obchodného tajomstva alebo dôvernej informácie úrad umožní skutočne len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Sprístupnenie je v takom prípade umožnené účastníkovi konania a jeho zástupcovi, resp. iba zástupcovi výlučne formou nazretia, t. j. bez možnosti vyhotovenia si kópií, odpisov, či výpisov za podmienky, ak tieto predstavujú dôkaz o porušení zákona, sú nevyhnutné na účely práva na obhajobu v konaní, v ktorom bol prístup získaný a súčasne nie sú na tento účel postačujúce informácie a podklady predložené v nedôvernej verzii s popisom, resp. sumárom odstránených, dôverných častí. Na účely konania o koncentráciách sa uplatní toto ustanovenie primerane.
Úrad umožní nazrieť do informácií a podkladov, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou priamo účastníkovi konania len v tom prípade, ak k tomuto postupu dá písomný súhlas osoba, ktorá tieto informácie poskytla. Ak táto osoba súhlas neposkytne, úrad sprístupní tieto informácie k nazretiu výlučne len zástupcovi účastníka konania. Môže ísť o právneho zástupcu alebo aj iného zástupcu v prípadoch, keď ide napríklad o posúdenie ekonomických dát a účastník konania si určí na tento účel osobu oprávnenú za neho konať. Zástupcom účastníka konania nemôže byť zamestnanec podnikateľa, ktorý je účastníkom konania. Uvedené ustanovenie rieši konflikt dvoch záujmov a to záujmu na ochrane majetkového práva- obchodného tajomstva, resp. na ochrane dôvernej informácie a záujmu na spravodlivom priebehu správneho konania so zabezpečenými základnými procesnými zárukami vrátane práva na obhajobu. Poskytnutie utajovaných informácií sa uskutoční vo výnimočných prípadoch, v nevyhnutnom rozsahu a spôsobom, ktorý zabezpečí čo najmenšie ohrozenie chránených údajov. Za týmto účelom návrh zákona predvída osobitný režim sprístupnenia.
Úrad účastníka konania alebo jeho zástupcu vopred poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré tvoria predmet obchodného tajomstva alebo majú dôverný charakter, o ktorých sa dozvedel. O tom úrad urobí zápisnicu, ktorú účastník konania alebo jeho zástupca podpíše. V prípade, že by účastník konania alebo jeho zástupca nesúhlasili s vyhotovením zápisnice a s jej podpisom, informácie a podklady im nebudú sprístupnené. Povinnosť zástupcu zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje tak voči účastníkovi konania, ktorého zastupuje, ako aj voči iným osobám. Takáto úprava je nevyhnutná práve za účelom zachovania primeraného práva na ochranu obchodného tajomstva a dôverných informácií a zároveň pre zabezpečenie práva na obhajobu. Zástupca účastníka konania bude oprávnený nahliadnuť do utajovaných informácií za účelom vyvodenia ďalšieho postupu v konaní bez toho, že by o konkrétnych skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel informoval osobu, ktorú zastupuje. Je možné predpokladať, že aj bez takéhoto informovania môže právny zástupca alebo iný zástupca pripraviť obhajobu pre účastníka konania bez priamych odkazov na utajované dáta a ďalšie skutočnosti. Obdobný postup vo svojej praxi využíva aj Európska komisia.
Úrad je povinný zverejniť právoplatné rozhodnutie úradu, oznámenie o koncentrácii a ak to povaha veci nevylučuje, začatie konania vo všetkých ostatných veciach vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona. Typickým prípadom nezverejňovania je prešetrovanie dohôd obmedzujúcich súťaž, keď úrad zamýšľa vykonať inšpekciu, aby nedošlo k zmareniu jej účelu. Na účely zverejnenia sa z rozhodnutia vylúčia údaje, ktoré tvoria predmet obchodného tajomstva a dôverné informácie.
Úrad pri zverejňovaní oznámenia koncentrácie vždy zverejní účastníkov koncentrácie, povahu koncentrácie podľa § 9 ods. 1 a odvetvie hospodárstva, v ktorom koncentrácia vznikla.
Povinnosť zverejnenia podľa odseku 11 je splnená uverejnením v Obchodnom vestníku a na webovom sídle úradu.
V § 41 sa špecifikuje povinnosť zamestnancov úradu a členov rady úradu zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s výkonom svojej činnosti dozvedeli pri plnení úloh úradu podľa § 22 zákona. Oproti súčasnému zneniu sa povinnosť mlčanlivosti vzťahuje na širší okruh skutočností, keďže podľa navrhovaného znenia zahŕňa všetky skutočnosti, o ktorých sa zamestnanci úradu dozvedeli pri plnení právomocí úradu. Ustanovenie § 22 zahŕňa všetky právomoci úradu, na základe ktorých úrad vykonáva ďalšie úlohy podľa ďalších ustanovení zákona, teda napríklad aj vykonávanie inšpekcií a prešetrovania. Táto právna úprava korešponduje tiež s ďalšími (v súčasnosti platnými) ustanoveniami zákona (ide najmä o § 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý špecifikuje účel právnej úpravy), ktoré v spojení so znením zákona o slobode informácií (§ 11 ods. 1 písm. h)) vylučujú to, aby boli informácie súvisiace s výkonom dohľadu nad dodržiavaním zákona o ochrane hospodárskej súťaže sprístupnené podľa zákona o slobode informácií.
K zákonu 136/2001 Z. z.
K § 24
Novým spôsobom sa upravuje povinnosť úradu zverejňovať niektoré skutočnosti. Ide o záruku transparentnosti práce úradu a zabezpečenie informovanosti širokej verejnosti. Úrad zverejní právoplatné rozhodnutia vrátane odôvodnenia, oznámenia koncentrácii, spolu s jej účastníkmi, povahou a odvetvím hospodárstva, v ktorom vznikla, začatie konania v ostatných veciach a upozornenie podľa § 39. Právo podnikateľov na ochranu ich obchodného tajomstva a dôverných informácií musí zostať zachované.
K § 28
Vzhľadom na skutočnosť, že otázka obchodného tajomstva spôsobovala určité problémy v praxi úradu, návrh zákona ukladá úradu novú povinnosť, a to oboznámiť účastníka konania už pri jeho začatí s právom označovať v predkladaných dokumentoch, podkladoch a poskytovaných informáciách obchodné tajomstvo (upravené Obchodným zákonníkom) a dôverné informácie, pričom účastník konania musí písomne odôvodniť skutočnosť, že určitý dokument, resp. informáciu považuje za dôvernú alebo za predmet obchodného tajomstva. Uvedené je v súlade s § 17 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je jedným zo znakov obchodného tajomstva vôľa podnikateľa príslušné skutočnosti utajovať. Úrad môže žiadať inú zverejniteľnú verziu týchto podkladov, ktoré majú rovnakú vypovedaciu schopnosť.
V odseku 2 je analogicky upravený režim ochrany dôverných informácií. Dôvernými informáciami sú informácie, o ktorých ochranu podnikateľ požiada. Je to teda výsostne subjektívna kategória.
Nahliadanie do spisu ako súčasť práva na obhajobu je významným procesným právom, a preto úrad pristúpil k jeho detailnejšej a osobitnej právnej úprave. Každý účastník konania je oprávnený osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu nazerať do spisu súvisiaceho s jeho prejednávanou vecou. Úrad je povinný umožniť mu prístup ku všetkým podkladom v spise s výnimkou tých, ktoré podliehajú špeciálnemu režimu ochrany podľa zákona alebo podľa osobitných predpisov. Účastníci konania a ich zástupcovia majú teda právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov, prípadne dostať informácie zo spisov iným spôsobom. Z nazerania do spisu je vylúčená zápisnica o hlasovaní, ktorá je tajná. Úrad poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním podľa osobitného predpisu.
Zavedenie programu zhovievavosti (leniency program) do zákona malo za účel napomôcť úspešnejšiemu odhaľovaniu dohôd obmedzujúcich súťaž (kartelov), ktoré patria medzi najškodlivejšie protisúťažné praktiky. Podnikatelia, ktorí sa rozhodnú informovať úrad o účasti na dohode obmedzujúcej súťaž s cieľom získať úplnú alebo čiastočnú imunitu od pokuty však požadujú isté záruky, najmä v súvislosti s ochranou predložených informácií a podkladov. Keďže na druhej strane informácie a podklady predložené tzv. leniency žiadateľmi predstavujú spravidla rozhodujúce informácie a podklady pre preukázanie porušenia a sú preto dôležité pre obhajobu v konaní, nemôže byť k ním prístup odopretý úplne. V rámci leniency programu sú predkladané jednak dokumenty, ktoré usvedčujú samotného účastníka programu z porušenia a jednak dôkazy o samotnom fungovaní dohody a protisúťažnom konaní. V záujme zabezpečenia fungovania programu zhovievavosti, ako aj práva na spravodlivý proces zákon zavádza úpravu, ktorá zabezpečí jednak plynulé fungovanie programu zhovievavosti a jednak právo na obhajobu. Z nazerania do spisu sú až do odoslania výzvy pred vydaním rozhodnutia vylúčené tie jeho časti, ktoré obsahujú žiadosť o neuloženie pokuty alebo o jej zníženie podľa § 38d, ako aj ďalšie podklady a informácie, ktoré boli v súvislosti s takouto žiadosťou úradu predložené, ktoré sa v tomto štádiu konania uchovávajú mimo spis. Až v štádiu, keď už úrad má predbežný záver o porušení zákona, sprístupní takéto podklady. Takýto postup je potrebný vzhľadom na to, aby nedošlo k zmareniu celého správneho konania, čo by mohlo hroziť napríklad v prípade, ak by mal účastník konania od jeho začatia neobmedzený prístup k leniency žiadosti a podkladom, teda dôkazom, ktoré boli leniency žiadateľom predložené.
Vzhľadom na to, že podklady sú sprístupňované až v štádiu po odoslaní výzvy pred vydaním rozhodnutia účastník konania, resp. jeho zástupca, musí mať primeraný čas na oboznámenie sa s nimi a podanie svojho vyjadrenia. Osoby nahliadajúce do spisu môžu do takýchto podkladov nazerať, robiť si z nich výpisy a odpisy, nemôžu si však vyhotovovať kópie. Nemožnosť vyhotovovania kópií sa nevzťahuje na dôkazy (listiny, e-maily a pod.) predložené v súvislosti so žiadosťou o imunitu. V prípade podania žiadosti o imunitu žiadateľ podáva vyjadrenie písomne alebo ústne do zápisnice, v ktorom okrem iného priznáva svoju účasť na dohode obmedzujúcej súťaž. Opätovne, v záujme zabezpečenia fungovania programu zhovievavosti, úrad neumožní vyhotovenie kópie z takéhoto podkladu, keďže tento by mohol byť následne využitý v súkromno-právnych sporoch o náhradu škody. I keď efektívne vymáhanie náhrady škôd vzniknutých v dôsledku protisúťažných konaní významne dopĺňa boj proti kartelom prostredníctvom verejného práva o ochrane hospodárskej súťaže je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi nimi, aby obe efektívne fungovali k čomu má prispieť aj táto nová právna úprava.
I keď jednou z podmienok ochrany obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka je to, že podnikateľ dané informácie utajuje a teda sa očakáva, že iniciatívne bude označovať informácie a podklady, ktoré žiada utajovať v konaní pred úradom ako obchodné tajomstvo, pričom analogicky možno pristupovať takto aj k dôverným informáciám, úrad vždy upozorní podnikateľa na možnosť označiť si takéto podklady a informácie. Úrad takéto informácie a podklady chráni. Nakladá s nimi v rámci spisu v špeciálnom režime a uchováva v ich priestoroch na to určených.
V právnej úprave doposiaľ absentovala definícia dôvernej informácie napriek tomu, že zákon tento pojem používal. Dôvernou informáciou sa na účely zákona považuje informácia, ktorá nie je obchodným tajomstvom, je dostupná iba obmedzenému okruhu osôb a v prípade jej sprístupnenia by mohlo dôjsť k vážnej ujme na právom chránených záujmoch osoby, ktorá ju poskytla alebo inej osoby. Charakter dôvernej informácie môžu mať i informácie predložené žiadateľom o uplatnenie programu zhovievavosti v prípade, že poskytnutie takýchto informácií by mohlo ohroziť využívanie postupu podľa § 38d zákona a v prípade, že žiadateľ o uplatnenie programu zhovievavosti tieto informácie označí ako dôverné a prejaví tak záujem o ich ochranu. Ochrana tohto typu informácií je namieste, nakoľko jednou z podmienok pre uplatnenie programu zhovievavosti je priznanie účastníka dohody obmedzujúcej súťaž a uvedenie informácií potrebných na preukázanie takéhoto porušenia. Ako je vyššie uvedené, poskytnutie takýchto informácií iným osobám by mohlo viesť k ich využitiu v súkromnoprávnych sporoch o náhradu škody pre porušenie súťažných pravidiel. Je preto potrebné zabezpečiť rovnováhu, t. j. efektívne uplatňovanie programu zhovievavosti a teda efektívne odhaľovanie porušení súťažných pravidiel bez narušenia možnosti vymáhania náhrady škody. Cieľom ochrany informácií súvisiacich s uplatnením programu zhovievavosti je zabezpečiť dostatočnú motiváciu účastníkov dohôd obmedzujúcich súťaž, ktorých od priznania sa k účasti na dohode obmedzujúcej súťaž môže odrádzať práve možnosť využitia tohto priznania a predložených informácií v súkromnoprávnych sporoch.
Charakter dôvernosti bude potrebné vyhodnotiť vždy v kontexte konkrétneho prípadu. Môžu ňou byť napríklad identifikačné údaje subjektu, ktorý predložil určité informácie úradu, ak by mu v dôsledku toho mohli hroziť odvetné opatrenia zo strany jeho obchodného partnera, ktorého sa tieto informácie týkajú.
Zrovnoprávňuje sa režim ochrany obchodného tajomstva a dôvernej informácie v porovnaní s doterajším znením § 28, v zmysle ktorého dôvernosť informácií mala iný stupeň ochrany ako obchodné tajomstvo, keďže nebola prekážkou ich zverejnenia, ak dôverné informácie boli nevyhnutné pre rozhodnutie, a ak účastník konania neposkytol iné znenie informácií a podkladov, ktoré neobsahovali obchodné tajomstvo alebo nemali dôverný charakter.
Úrad môže od fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá požaduje utajovať určité informácie a podklady žiadať, aby písomne odôvodnila ich označenie ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu, a aby poskytla iné znenie informácií alebo podkladov, vrátane popisu chránených informácií a podkladov, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu.
Zo znenia zákona vyplýva, že úrad zváži, kedy je potrebné takéto písomné zdôvodnenie utajovania od predkladateľa požadovať. Pôjde najmä o prípady, kedy nejde o zrejmé prípady obchodného tajomstva, resp. dôvernej informácie, t. j. také, ktoré aj úrad považuje v obchodných kruhoch za bežne utajované. Písomné odôvodnenie pre utajovanie úrad žiada predovšetkým v správnom konaní a spravidla nie v rámci prešetrovania, keďže v tomto štádiu nie je daná možnosť nazerania do spisu. V prípade, že fyzická alebo právnická osoba predložili obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu, úrad ich môže požiadať, aby predložili ich nedôvernú verziu, z ktorej bude odstránené obchodné tajomstvo a dôverná informácia.
V prípade oznámenia koncentrácie bude účastník konania povinný označenie informácie alebo podkladov ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu písomne odôvodniť a poskytnúť iné znenie informácií alebo podkladov, vrátane popisu chránených informácií a podkladov, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu, automaticky a bez výzvy úradu.
Za účelom zabezpečenia práva na obhajobu účastníkov konania, ako aj v záujme zabezpečenia podkladov pre vyhotovenie rozhodnutia môže úrad žiadať aj popis, resp. sumár chránených informácií a podkladov v podobe, ktorá už neobsahuje obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu. Takýto popis by mal mať dostatočnú výpovednú hodnotu na to, aby v prípade konania, v ktorom je viacero účastníkov im mohol byť takýto podklad predložený a ich právo na obhajobu nebolo porušené. Zároveň bude takýto popis, či sumár podkladom na to, aby sám účastník konania, v záujme akceptovania princípu rovnosti zbraní, mohol posúdiť, či je daný podklad postačujúci pre zabezpečenie jeho práva na obhajobu alebo bude úrad žiadať o inú verziu takej informácie alebo podkladu. Dôležité je tiež, aby mohol byť daný popis, resp. sumár, podkladom pre vyhotovenie rozhodnutia (čím by sa vylúčilo použitie obchodného tajomstva alebo dôvernej informácie priamo v rozhodnutí, čo je žiaduce najmä v konaniach s väčším počtom účastníkov). Takýto popis potom umožní vyhotoviť aj verejnú verziu rozhodnutia, ktorá je dostatočne zrozumiteľná.
Nie je vylúčené, že úrad nebude akceptovať zdôvodnenie na utajovanie určitej informácie alebo podkladu, pokiaľ podľa jeho názoru nebude spĺňať podmienky utajovania. V takomto prípade je úrad o tom povinný informovať žiadateľa. V prípade zjavne neoprávnených žiadostí po písomnom oznámení žiadateľovi bude úrad s danými informáciami a podkladmi nakladať v štandardnom režime bez utajovania. V prípade sporných žiadostí bude so žiadateľom naďalej komunikovať a požadovať lepšie zdôvodnenie žiadosti o utajovanie.
Je tiež potrebné rozlišovať medzi sprístupnením informácií a podkladov, ktoré predkladateľ žiada utajovať, iba ostatným účastníkom konania, resp. ich zástupcom na účely ich práva na obhajobu a medzi zverejňovaním takýchto informácií a podkladov vo verejnej verzii rozhodnutia. Informácie a podklady, ktoré spĺňajú podmienky na utajenie, avšak je nevyhnutné ich sprístupniť v určitej podobe účastníkom konania výlučne za účelom práva na obhajobu nebudú zverejnené.
Sprístupnenie informácií a podkladov, ktoré splnia podmienky ochrany obchodného tajomstva alebo dôvernej informácie úrad umožní skutočne len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Sprístupnenie je v takom prípade umožnené účastníkovi konania a jeho zástupcovi, resp. iba zástupcovi výlučne formou nazretia, t. j. bez možnosti vyhotovenia si kópií, odpisov, či výpisov za podmienky, ak tieto predstavujú dôkaz o porušení zákona, sú nevyhnutné na účely práva na obhajobu v konaní, v ktorom bol prístup získaný a súčasne nie sú na tento účel postačujúce informácie a podklady predložené v nedôvernej verzii s popisom, resp. sumárom odstránených, dôverných častí. Na účely konania o koncentráciách sa uplatní toto ustanovenie primerane.
Úrad umožní nazrieť do informácií a podkladov, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou priamo účastníkovi konania len v tom prípade, ak k tomuto postupu dá písomný súhlas osoba, ktorá tieto informácie poskytla. Ak táto osoba súhlas neposkytne, úrad sprístupní tieto informácie k nazretiu výlučne len zástupcovi účastníka konania. Môže ísť o právneho zástupcu alebo aj iného zástupcu v prípadoch, keď ide napríklad o posúdenie ekonomických dát a účastník konania si určí na tento účel osobu oprávnenú za neho konať. Zástupcom účastníka konania nemôže byť zamestnanec podnikateľa, ktorý je účastníkom konania. Uvedené ustanovenie rieši konflikt dvoch záujmov a to záujmu na ochrane majetkového práva- obchodného tajomstva, resp. na ochrane dôvernej informácie a záujmu na spravodlivom priebehu správneho konania so zabezpečenými základnými procesnými zárukami vrátane práva na obhajobu. Poskytnutie utajovaných informácií sa uskutoční vo výnimočných prípadoch, v nevyhnutnom rozsahu a spôsobom, ktorý zabezpečí čo najmenšie ohrozenie chránených údajov. Za týmto účelom návrh zákona predvída osobitný režim sprístupnenia.
Úrad účastníka konania alebo jeho zástupcu vopred poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré tvoria predmet obchodného tajomstva alebo majú dôverný charakter, o ktorých sa dozvedel. O tom úrad urobí zápisnicu, ktorú účastník konania alebo jeho zástupca podpíše. V prípade, že by účastník konania alebo jeho zástupca nesúhlasili s vyhotovením zápisnice a s jej podpisom, informácie a podklady im nebudú sprístupnené. Povinnosť zástupcu zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje tak voči účastníkovi konania, ktorého zastupuje, ako aj voči iným osobám. Takáto úprava je nevyhnutná práve za účelom zachovania primeraného práva na ochranu obchodného tajomstva a dôverných informácií a zároveň pre zabezpečenie práva na obhajobu. Zástupca účastníka konania bude oprávnený nahliadnuť do utajovaných informácií za účelom vyvodenia ďalšieho postupu v konaní bez toho, že by o konkrétnych skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel informoval osobu, ktorú zastupuje. Je možné predpokladať, že aj bez takéhoto informovania môže právny zástupca alebo iný zástupca pripraviť obhajobu pre účastníka konania bez priamych odkazov na utajované dáta a ďalšie skutočnosti. Obdobný postup vo svojej praxi využíva aj Európska komisia.
Úrad je povinný zverejniť právoplatné rozhodnutie úradu, oznámenie o koncentrácii a ak to povaha veci nevylučuje, začatie konania vo všetkých ostatných veciach vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona. Typickým prípadom nezverejňovania je prešetrovanie dohôd obmedzujúcich súťaž, keď úrad zamýšľa vykonať inšpekciu, aby nedošlo k zmareniu jej účelu. Na účely zverejnenia sa z rozhodnutia vylúčia údaje, ktoré tvoria predmet obchodného tajomstva a dôverné informácie.
Úrad pri zverejňovaní oznámenia koncentrácie vždy zverejní účastníkov koncentrácie, povahu koncentrácie podľa § 9 ods. 1 a odvetvie hospodárstva, v ktorom koncentrácia vznikla.
Povinnosť zverejnenia podľa odseku 11 je splnená uverejnením v Obchodnom vestníku a na webovom sídle úradu.
V § 41 sa špecifikuje povinnosť zamestnancov úradu a členov rady úradu zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s výkonom svojej činnosti dozvedeli pri plnení úloh úradu podľa § 22 zákona. Oproti súčasnému zneniu sa povinnosť mlčanlivosti vzťahuje na širší okruh skutočností, keďže podľa navrhovaného znenia zahŕňa všetky skutočnosti, o ktorých sa zamestnanci úradu dozvedeli pri plnení právomocí úradu. Ustanovenie § 22 zahŕňa všetky právomoci úradu, na základe ktorých úrad vykonáva ďalšie úlohy podľa ďalších ustanovení zákona, teda napríklad aj vykonávanie inšpekcií a prešetrovania. Táto právna úprava korešponduje tiež s ďalšími (v súčasnosti platnými) ustanoveniami zákona (ide najmä o § 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý špecifikuje účel právnej úpravy), ktoré v spojení so znením zákona o slobode informácií (§ 11 ods. 1 písm. h)) vylučujú to, aby boli informácie súvisiace s výkonom dohľadu nad dodržiavaním zákona o ochrane hospodárskej súťaže sprístupnené podľa zákona o slobode informácií.
K zákonu 136/2001 Z. z.
K § 24
Novým spôsobom sa upravuje povinnosť úradu zverejňovať niektoré skutočnosti. Ide o záruku transparentnosti práce úradu a zabezpečenie informovanosti širokej verejnosti. Úrad zverejní právoplatné rozhodnutia vrátane odôvodnenia, oznámenia koncentrácii, spolu s jej účastníkmi, povahou a odvetvím hospodárstva, v ktorom vznikla, začatie konania v ostatných veciach a upozornenie podľa § 39. Právo podnikateľov na ochranu ich obchodného tajomstva a dôverných informácií musí zostať zachované.
K § 28
Vzhľadom na skutočnosť, že otázka obchodného tajomstva spôsobovala určité problémy v praxi úradu, návrh zákona ukladá úradu novú povinnosť, a to oboznámiť účastníka konania už pri jeho začatí s právom označovať v predkladaných dokumentoch, podkladoch a poskytovaných informáciách obchodné tajomstvo (upravené Obchodným zákonníkom) a dôverné informácie, pričom účastník konania musí písomne odôvodniť skutočnosť, že určitý dokument, resp. informáciu považuje za dôvernú alebo za predmet obchodného tajomstva. Uvedené je v súlade s § 17 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je jedným zo znakov obchodného tajomstva vôľa podnikateľa príslušné skutočnosti utajovať. Úrad môže žiadať inú zverejniteľnú verziu týchto podkladov, ktoré majú rovnakú vypovedaciu schopnosť.
V odseku 2 je analogicky upravený režim ochrany dôverných informácií. Dôvernými informáciami sú informácie, o ktorých ochranu podnikateľ požiada. Je to teda výsostne subjektívna kategória.
Soft law
Usmernenie Protimonopolného úradu SR k posudzovaniu ochrany obchodného tajomstva, dôverných informácií a osobných údajov zo dňa 3. 11. 2015
(/data/files/454_usmernenie-protimonopolneho-uradu-sr-k-posudzovaniu-ochrany-obchodneho-tajomstva-dovernych-informacii-a-osobnych-udajov-pdf.pdf)
Usmernenie Európskej Komisie - DG Competition informal guidance paper on confidentiality claims
(http://ec.europa.eu/competition/antitrust/guidance_en.pdf)
Usmernenie Európskej komisie -Commission Notice on the rules for access to the Commission file in cases pursuan to Articles 81 and 82 of the EC Treaty, Articles 53, 54 and 57 of the EEA Agreement and Council Regulation (EC) No 139/2004, Annex Business secrets and other confidential information (version of 13/02/2012).
(http://ec.europa.eu/competition/antitrust/business_secrets_en.pdf)
(/data/files/454_usmernenie-protimonopolneho-uradu-sr-k-posudzovaniu-ochrany-obchodneho-tajomstva-dovernych-informacii-a-osobnych-udajov-pdf.pdf)
Usmernenie Európskej Komisie - DG Competition informal guidance paper on confidentiality claims
(http://ec.europa.eu/competition/antitrust/guidance_en.pdf)
Usmernenie Európskej komisie -Commission Notice on the rules for access to the Commission file in cases pursuan to Articles 81 and 82 of the EC Treaty, Articles 53, 54 and 57 of the EEA Agreement and Council Regulation (EC) No 139/2004, Annex Business secrets and other confidential information (version of 13/02/2012).
(http://ec.europa.eu/competition/antitrust/business_secrets_en.pdf)
Judikatúra
Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6 Sž 73/01 zo dňa 28. 11. 2001
„Za obchodné tajomstvo nemožno považovať akékoľvek skutočnosti, ktoré majú byť utajované, ale len skutočnosti kvalifikované - t.j. také, ktoré spĺňajú všetky pojmové znaky obchodného tajomstva uvedené v § 17 Obchodného zákonníka“.
Trvanie práva na obchodné tajomstvo"je závislé od trvania všetkých uvedených podmienok jeho ochrany, pričom odpadnutie niektorej z nich spôsobí, že právo na obchodné tajomstvo zanikne". "Z toho možno vyvodiť, že samotná skutočnosť, že podnikateľ označí určitú informáciu za obchodné tajomstvo, neznamená, že ním aj objektívne je, ak zároveň nespĺňa všetky kvalifikačné znaky pojmu obchodné tajomstvo uvedené v § 17 Obchodného zákonníka."
„Nestačí len poukázať na skutočnosť, že podnikateľ označil informácie za obchodné tajomstvo a tak automaticky prebrať názor podnikateľa, že všetky ním označené informácie, resp. celý dokument alebo zmluva sú obchodným tajomstvom“. „Ak podnikateľ tvrdí, že celý dokument je obchodným tajomstvom, správny orgán je povinný zistiť, či naozaj všetky informácie nachádzajúce sa v dokumente spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva a či v dokumente nie sú aj informácie, ktoré nie sú obchodným tajomstvom.“
"V rámci vykonávania dokazovania je v právomoci správneho orgánu posúdiť, či tieto kvalifikačné znaky boli zo strany uvedeného podnikateľa splnené. V danom prípade nejde o meritórne rozhodovanie o predmete obchodného tajomstva, ktoré v prípade pochybností (resp. porušenia práva na ochranu obchodného tajomstva) prislúcha súdu, ale o posúdenie predbežnej otázky podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku."
Rozsudok Krajského súdu Bratislava č. 2S 424/06, Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Sž 16/2004
„Súd je (...) toho názoru, že nepostačuje len označenie predmetných informácií za obchodné tajomstvo zo strany podnikateľa a ani jeho vôľa tieto skutočnosti utajovať.“
Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č. 21 CDO 617/2005
„Podnikatel musí tuto vůli – chránit skutečnosti obchodnej povahy - dostatečne seznatelným způsobem projevit“ .
Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č. 768/2006, 654/2005
„...určitá skutečnost musí být za obchodní tajemství výslovne označena již před doručením žádosti o poskytnutí informace...“
Uznesenie Ústavního soudu České republiky II. ÚS 419/04
„...z jeho aplikace vyplývá pro správní orgán povinnost svá rozhodnutí dostatečně odůvodnit a vyargumentovat i k těm částem spisového materiálu, ke kterým je účastníku ŕízení zamezen přístup aby tak mohl mít každý účastník alespoň rámcovou představu obsahu a povaze utajených podkladů rozhodnutí.“
Rozsudok vo veci AGC Glass Europe SA, T – 465/12 zo dňa 15. júla 2015
Rozsudok vo veci Pilkington Group Ltd, T- 462/12 zo dňa 15. júla 2015
„Za obchodné tajomstvo nemožno považovať akékoľvek skutočnosti, ktoré majú byť utajované, ale len skutočnosti kvalifikované - t.j. také, ktoré spĺňajú všetky pojmové znaky obchodného tajomstva uvedené v § 17 Obchodného zákonníka“.
Trvanie práva na obchodné tajomstvo"je závislé od trvania všetkých uvedených podmienok jeho ochrany, pričom odpadnutie niektorej z nich spôsobí, že právo na obchodné tajomstvo zanikne". "Z toho možno vyvodiť, že samotná skutočnosť, že podnikateľ označí určitú informáciu za obchodné tajomstvo, neznamená, že ním aj objektívne je, ak zároveň nespĺňa všetky kvalifikačné znaky pojmu obchodné tajomstvo uvedené v § 17 Obchodného zákonníka."
„Nestačí len poukázať na skutočnosť, že podnikateľ označil informácie za obchodné tajomstvo a tak automaticky prebrať názor podnikateľa, že všetky ním označené informácie, resp. celý dokument alebo zmluva sú obchodným tajomstvom“. „Ak podnikateľ tvrdí, že celý dokument je obchodným tajomstvom, správny orgán je povinný zistiť, či naozaj všetky informácie nachádzajúce sa v dokumente spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva a či v dokumente nie sú aj informácie, ktoré nie sú obchodným tajomstvom.“
"V rámci vykonávania dokazovania je v právomoci správneho orgánu posúdiť, či tieto kvalifikačné znaky boli zo strany uvedeného podnikateľa splnené. V danom prípade nejde o meritórne rozhodovanie o predmete obchodného tajomstva, ktoré v prípade pochybností (resp. porušenia práva na ochranu obchodného tajomstva) prislúcha súdu, ale o posúdenie predbežnej otázky podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku."
Rozsudok Krajského súdu Bratislava č. 2S 424/06, Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Sž 16/2004
„Súd je (...) toho názoru, že nepostačuje len označenie predmetných informácií za obchodné tajomstvo zo strany podnikateľa a ani jeho vôľa tieto skutočnosti utajovať.“
Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č. 21 CDO 617/2005
„Podnikatel musí tuto vůli – chránit skutečnosti obchodnej povahy - dostatečne seznatelným způsobem projevit“ .
Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č. 768/2006, 654/2005
„...určitá skutečnost musí být za obchodní tajemství výslovne označena již před doručením žádosti o poskytnutí informace...“
Uznesenie Ústavního soudu České republiky II. ÚS 419/04
„...z jeho aplikace vyplývá pro správní orgán povinnost svá rozhodnutí dostatečně odůvodnit a vyargumentovat i k těm částem spisového materiálu, ke kterým je účastníku ŕízení zamezen přístup aby tak mohl mít každý účastník alespoň rámcovou představu obsahu a povaze utajených podkladů rozhodnutí.“
Rozsudok vo veci AGC Glass Europe SA, T – 465/12 zo dňa 15. júla 2015
Rozsudok vo veci Pilkington Group Ltd, T- 462/12 zo dňa 15. júla 2015
Literatúra a články
„Skutečnostmi tvořícími obchodní tajemství nejsou skutečnosti, jejichž ochrana by byla v rozporu s dobrými mravy či se zásadami poctivého obchodního styku.“ (Eliáš, K. Kurs obchodního práva. Úvodní a obecná část. Soutěžní právo. První vydání.