Preskočiť na hlavný obsah
Paragraf

§ 9 Koncentrácia

Aktualizované:
Obsah
Koncentrácia
§ 9
 
(1) Koncentrácia na účely tohto zákona je proces ekonomického spájania podnikateľov na trvalom základe, ktorým je
a) zlúčenie alebo splynutie dvoch alebo viacerých samostatných podnikateľov, alebo b) získanie priamej alebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi nad podnikateľom, jeho časťou alebo nad viacerými podnikateľmi alebo ich časťami.

(2) Zlúčenie alebo splynutie podľa odseku 1 písm. a) je na účely tohto zákona zlúčenie alebo splynutie podľa osobitného predpisu,6) ako aj zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom sa ekonomicky spájajú podnikatelia pri zachovaní ich právnej samostatnosti, najmä v prípade existencie spoločného ekonomického riadenia.

(3) Časťou podnikateľa podľa odseku 1 písm. b) sú na účely tohto zákona aktíva, na ktorých základe možno dosahovať obrat.

(4) Kontrola podľa odseku 1 písm. b) je možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť podnikateľa, najmä prostredníctvom
a) vlastníckych práv alebo iných práv,
b) práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa.

(5) Koncentrácia podľa odseku 1 písm. b) je aj vytvorenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného dvoma alebo viacerými podnikateľmi, ktorý trvale vykonáva všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu.

(6) Úrad v konaní o koncentrácii podľa odseku 5, ktorá podlieha kontrole úradu a ktorá má za cieľ alebo môže mať za následok koordináciu súťažného správania podnikateľov, posúdi takú koordináciu podľa § 4 a 5.

(7) Ustanovenia tohto zákona, týkajúce sa koncentrácie, okrem § 10 ods. 7, sa vzťahujú aj na zámer koncentrácie oznámený úradu podľa § 10 ods. 10. (8) Za koncentráciu sa nepovažuje, ak
a) banka, pobočka zahraničnej banky, poisťovňa alebo iná finančná inštitúcia, ku ktorých bežným činnostiam patrí obchodovanie s cennými papiermi na vlastný účet alebo na cudzí účet, dočasne získa cenné papiere s cieľom ich ďalšieho predaja, čo jej umožňuje získať kontrolu nad podnikateľom, jeho časťou alebo nad viacerými podnikateľmi alebo ich časťami, ak nevykonáva hlasovacie právo a iné práva s cieľom ovplyvňovať súťažné správanie podnikateľa alebo ak vykonáva takéto hlasovacie práva iba z dôvodu prípravy predaja podnikateľa alebo jeho časti alebo predaja cenných papierov za predpokladu, že taký predaj sa uskutoční do jedného roka odo dňa nadobudnutia cenných papierov a týmto predajom stratia kontrolu nad týmto podnikateľom alebo jeho časťou alebo nad viacerými podnikateľmi alebo ich časťami; úrad na základe návrhu podnikateľa vydá rozhodnutie, ktorým môže predĺžiť jednoročnú lehotu, ak sa preukáže, že predaj cenných papierov nebol v tejto lehote možný, b) dočasné získanie kontroly nad podnikateľom alebo jeho časťou alebo nad viacerými podnikateľmi alebo ich časťami vyplýva z osobitných predpisov.8)
-----------------------------------------------------------------
6) § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka.
8) Napríklad § 70 až 75 Obchodného zákonníka, § 40 až 43 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 348/2011 Z. z.

 

Komentár

Všeobecný úvod
 
Kontrola koncentrácií patrí k nástrojom súťažného práva. Jej podstata spočíva v kontrole operácií na trhu, ktoré v zmysle zákona predstavujú koncentráciu a svojou veľkosťou spadajú pod kontrolu úradu – napĺňajú obratové kritériá stanovené zákonom. Koncentrácia nie je sama o sebe zakázaná, nie je protisúťažnou praktikou, avšak je predmetom kontroly úradu, nakoľko jej podstatou je trvalá zmena štruktúry trhu, a teda vplyv na hospodársku súťaž.
 
Základný cieľ, ktorý kontrola koncentrácií sleduje, je zabrániť vzniku takých trhových štruktúr, ktoré by viedli k narušeniu trhového prostredia. Kontrola koncentrácií teda predstavuje kontrolu vykonávanú ex ante, na rozdiel od činnosti úradu v oblasti antitrustu, kde úrad zasahuje ex post.Pri posudzovaní koncentrácií úrad predikuje trhovú štruktúru, ktorá by mala nastať po koncentrácii. Koncentrácia podnikateľov môže mať na súťaž aj pozitívny vplyv, spájajúce sa spoločnosti môžu znižovať výrobné a transakčné náklady, zlepšiť svoj inovačný potenciál a tak celkovo stimulovať hospodársku súťaž na trhu. Úrad zakáže iba takú koncentráciu, ktorá vyvoláva obavy, že sa v jej dôsledku značne naruší účinná súťaž na trhu.
 
Zákon obsahuje vymedzenia jednotlivých pojmov, kritérií a postupov, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie, či koncentrácia vôbec v danom prípade vznikla, kto je jej účastníkom, o akú formu koncentrácie ide, či je potrebné ju notifikovať a čo bude pointou vecného posúdenia koncentrácie úradom. Úrad aj v tejto súvislosti zaviedol inštitút prednotifikačných kontaktov. Tento inštitút nie je formalizovaný a zakotvený priamo v zákone, predstavuje možnosť pre podnikateľov pred podaním oznámenia o koncentrácii toto prediskutovať s úradom, resp. prediskutovať aj len určitú čiastkovú otázku, ktorá súvisí s možným podaním oznámenia koncentrácie. Podrobnosti zverejnil úrad v Usmernení o prednotifikačných kontaktoch.
 
Detailný výklad
 
Ods. 1
Koncentráciu chápeme v zmysle zákona ako proces ekonomického spájania podnikateľov na trvalom základe.
 
Dôraz sa kladie na pojem ekonomické spojenie, na odlíšenie transakcií, pri ktorých dochádza ku skutočnej zmene kontroly nad danými aktívami v zmysle zákona, od výsostne interných transakcií, ktoré sa udejú v rámci jednej ekonomickej skupiny. V prípade interných reštrukturalizácií  v rámci ekonomických skupín, nepôjde o koncentráciu, nakoľko nejde o zmenu kontroly nad aktívami, t.j. bez ohľadu na to, či určité spoločnosti existujú v rámci jednej ekonomickej skupiny ako právne samostatné spoločnosti alebo ako jedna zlúčená spoločnosť, z hľadiska kvality kontroly je táto stále rovnaká. Tento prístup platí napríklad pre transakcie, keď dôjde k nadobudnutiu kontroly podnikateľa A nad podnikateľom B a po uskutočnení tejto transakcie podnikateľ A (zvyčajne s určitým časovým odstupom) zlúči nadobudnutú spoločnosť B s inou spoločnosťou z jeho skupiny. Kontrole úradu v tomto prípade podlieha len prvá transakcia, nakoľko len táto predstavuje nové ekonomické kombinovanie zdrojov a zmenu trhových štruktúr. Rovnako napríklad, ak sa nadobúdateľ rozhodne nadobudnutú spoločnosť v rámci internej reštrukturalizácie následne zaradiť pod inú spoločnosť v jeho skupine ako pôvodne indikovanú v oznámení koncentrácie, nepôjde v prípade tohto interného preskupenia o novú koncentráciu.
 
Aby išlo o koncentráciu, musí ísť o ekonomické spojenie na trvalom základe medzi podnikateľmi. Pojem sa vykladá v súlade s § 3 ods. 2 zákona, t.j. ide nielen o podnikateľa v zmysle osobitných predpisov, podnikateľom je každá právnická či fyzická osoba, ktorej činnosti súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú tieto činnosti zamerané na dosahovanie zisku. Pre kontrolu koncentrácií je dôležité, že ako podnikateľ (napr. nadobúdateľ kontroly) môže byť určená aj fyzická osoba za predpokladu, že už vykonáva hospodársku činnosť (napr. kontroluje iný podnik).
 
Ďalším predpokladom, aby bola daná transakcia posúdená ako koncentrácia, musí byť jej uskutočnenie na trvalom základe. Či transakcia predstavuje trvalú zmenu kontroly a teda trvalú zmenu štruktúry trhu je posudzované individuálne v kontexte konkrétnej transakcie. Trvalý základ môžu predstavovať za určitých podmienok aj dohody, ktoré sú uzavreté len na určité časovo ohraničené obdobie. Koncentráciu nepredstavujú dočasné transakcie, ak vzhľadom na dané časové obdobie a podmienky daného trhu predmetná transakcie nie je spôsobilá privodiť trvalú zmenu štruktúry daného trhu. Takýmto spôsobom sa posudzujú aj viaceré postupne sa realizujúce transakcie, ak je prvá z viacerých uskutočnených transakcií len dočasná.
 
Pre posúdenie, či transakcia predstavuje koncentráciu nie je podstatné, či sa ekonomické spojenie realizuje na zmluvnom, alebo nezmluvnom základe, ale možnosť faktickej zmeny štruktúry na trhu v dôsledku určitej transakcie, teda zmena v možnosti vykonávať rozhodujúci vplyv nad subjektom, alebo subjektami na trhu.
 
Koncentrácia môže mať formu zlúčenia, alebo splynutia samostatných podnikateľov, získania  priamej alebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi nad podnikateľom, jeho časťou alebo nad viacerými podnikateľmi alebo ich časťami, pričom pod túto formu spadá aj vytvorenie spoločného podniku (viď komentáre nasledujúcim odsekom).
 
Ods. 2
Zlúčenie a splynutie je jednou z foriem koncentrácie. Je definované jednak v § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka, kedy následkom zlúčenia dochádza k zániku jednej (viacerých) spoločností a imanie prechádza na inú už existujúcu spoločnosť a v prípade splynutia jeho následkom zanikajú dve (alebo viacero) spoločností a na ich miesto ako právny nástupca nastupuje novozaložená spoločnosť. K zlúčeniu a splynutiu môže dôjsť však aj formou čisto ekonomických spojení podnikateľov, pri ktorých je zachovaná ich právna samostatnosť. V prípade zlúčenia/splynutia so zachovaním právnej samostatnosti pri pôsobení na trhu dochádza de facto k vytvoreniu jednej ekonomickej skupiny, ktorá má jedno ekonomické riadenie. 
 
Ods. 3
Ustanovenie objasňuje pojem časť podnikateľa v súvislosti s jednou z foriem koncentrácie – t.j. nadobudnutie kontroly nad podnikateľom alebo jeho časťou. Časťou podnikateľa sa chápu také aktíva, ktoré sú predmetom transakcie, ku ktorým možno priradiť trhový obrat, bez ohľadu na právnu subjektivitu.
V praxi môže ísť napríklad o prevod výroby niektorého z výrobkov, ale aj prevod napr. zákazníckej bázy, ochranných známok, patentov atď. Za každých okolností je potrebné posúdiť spôsobilosť daných aktív generovať obrat vzhľadom na charakter daného trhu.
 
Ods. 4
Získanie priamejalebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi nad podnikateľom, jeho časťou alebo nad viacerými podnikateľmi alebo ich časťami je ďalšou formou koncentrácie.
 
Kontrola podnikateľa predstavuje možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv nad podnikateľom, ktorý sa odvíja od možnosti ovplyvňovať prijímanie strategických rozhodnutí podnikateľa. Takýto vplyv môže byť založený v zmysle zákona na vlastníckych, alebo iných právach, zmluváchalebo iných skutočnostiach, ktoré umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Pri posudzovaní možnosti vykonávať rozhodujúci vplyv je vždy potrebné zohľadňovať právny (de iure kontrola), ako aj faktický stav (de facto kontrola). Faktory, ktoré môžu ovplyvniť kontrolu sú napr. nadobudnutie väčšinového obchodného podielu, alebo balíka akcií, hlasovacích práv, existencia dohody medzi akcionármi o výkone hlasovacích práv, zastúpenia v orgánoch spoločnosti, nájomné zmluvy, obchodné väzby, existencia práva veta nad rámec ochrany menšinových vlastníkov, ale napr. aj financovanie transakcie a z toho vyplývajúce práva a pod.  Závery o tom, kto transakciou získava kontrolu sú v prevažnej väčšine konaní založené na kombinácii viacerých faktorov.
 
Kontrola môže byť nadobudnutá ako priama, alebo nepriama (prostredníctvom inej spoločnosti).

V prípade, ak sa koncentráciou nadobúda podnikateľ do portfólia určitej ekonomickej skupiny, je dôležité určiť, ktorá právnická/fyzická osoba je nadobúdateľom kontroly. Tu sa uplatňuje zásada (a to nielen v rámci určenia nadobúdateľa kontroly v prípade ekonomickej skupiny), že nadobúdateľom kontroly nie je prázdna spoločnosť. Jedným z kritérií pre vymedzenie, kto je nadobúdateľom kontroly a oznamovateľom v rámci danej transakcie, môže byť financovanie transakcie.
 
Kontrola môže byť  nadobudnutá ako výlučná kontrola alebo spoločná kontrola.
Výlučná kontrola je prípad nadobudnutia kontroly jedným podnikateľom, pričom možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv je daná, ak daný podnikateľ jediný má v prípade nadobudnutej spoločnosti možnosť ovplyvňovať jej rozhodovanie alebo aj ako tzv. negatívna výlučná kontrola, ak daný podnikateľ ako jediný je schopný zablokovať strategické rozhodnutia nadobudnutej spoločnosti. Tieto úvahy sa uplatnia najmä v prípade, ak transakciou nedochádza k nadobudnutiu napr. 100% akcií, resp. podielu v spoločnosti, ale len určitého podielu, s ktorým sú spojené určité oprávnenia. Východiskovými podkladmi môžu byť v takýchto prípadoch napr. spoločenské zmluvy, stanovy podnikateľa, akcionárske dohody a pod.
Na rozdiel od výlučnej, spoločnú kontrolu nadobúda viacero podnikateľov, pričom možnosť vykonávať rozhodujúcu vplyv spoločne je daná, ak majú viacerí podnikatelia možnosť zablokovať prijatie rozhodnutí strategickej povahy.
 
Je dôležité zdôrazniť, že ku koncentrácii dochádza aj v prípade zmeny v kvalite kontroly, napr. pri zmene medzi výlučnou a spoločnou kontrolou, pri zvýšení počtu alebo zmene kontrolujúcich akcionárov. Ak však dôjde len k zníženiu počtu podnikateľov vykonávajúcich spoločnú kontrolu, bez toho, aby došlo k zmene kvality kontroly, nepôjde o koncentráciu, napr. pred transakciou kontrolovali podnik traja podnikatelia a jeden z nich previedol svoj podiel na zvyšných dvoch podnikateľov.
 
Ods. 5
Ku koncentrácii dochádza aj vytvorením spoločného podniku spoločne kontrolovaného dvoma alebo viacerými podnikateľmi, avšak len v prípade, že tento na dlhodobom základe vykonáva všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Pre posúdenie, či vytvorenie spoločného podniku predstavuje koncentráciu, sú rozhodujúce dve skutočnosti:
Predovšetkým musí byť daná existencia spoločnej kontroly zakladateľov nad spoločným podnikom. V prípade jej neexistencie, nemožno hovoriť o spoločnom podniku.
 V prípade vytvorenia spoločného podniku predstavuje vznik koncentrácie iba vytvorenie tzv. plnofunkčného spoločného podniku.
Aby spoločný podnik mohol byť považovaný za plnofunkčný, musí byť schopný nezávislého pôsobenia na trhu, teda musí kumulatívne spĺňať nasledujúce kritériá:
- musí mať nezávislý a dostatočný prístup k peňažným, surovinovým a ľudským zdrojom, musí mať potrebné hmotné a nehmotné aktíva, aby tak na dlhodobom základe mohol pôsobiť na príslušnom relevantnom trhu,
- musí mať prístup na trh, t.j. nielen vykonávať určitú činnosť pre zakladateľov bez prítomnosti na trhu
- ak aj spoločný podnik má určité obchodné vzťahy so svojimi zakladateľmi, pre jeho posúdenie ako plnofunkčného je tolerovaná len určitá miera závislosti na materských spoločnostiach pokiaľ ide o dodávky alebo odbyt produktov, pričom sa zohľadňuje obdobie potrebné na jeho rozbeh na pôsobenie na trhu,
- musí  ísť o pôsobenie na trvalom základe, pod čím sa nechápe len vytvorenie spoločného podniku na neobmedzený čas, môže ísť aj o jeho vytvorenie na určité ohraničené obdobie, tu sa posudzuje, z hľadiska charakteristík daného trhu, či je dané obdobie dostatočne dlhé, aby bolo možné uvedené posúdiť ako trvalú zmenu štruktúry účastníkov koncentrácie.
 
Koncentráciu môže predstavovať aj zmena v priebehu fungovania spoločného podniku z neplnofunkčného podniku na plnofunkčný. V praxi sa vyskytli spoločné podniky, ktoré po dlhšie obdobie pôsobili výlučne pre svoje materské spoločnosti, bez prítomnosti na trhu ako neplnofunkčné podniky a až na základe rozhodnutia svojich akcionárov napr. o rozšírení pôsobenia na nové geografické alebo produktové trhy, bolo potrebné notifikovať vznik takéhoto spoločného podniku ako plnofunkčného. V prípade, že daná transakcia nepredstavuje koncentráciu z dôvodu, že spoločný podnik nie je plnofunkčný, v takom prípade je kooperácia podnikateľov posudzovaná podľa pravidiel vzťahujúcich sa k dohodám obmedzujúcim hospodársku súťaž.
 
Je dôležité zdôrazniť, že ako vytvorenie spoločného podniku sa neposudzuje len nové založenie takejto spoločnosti, ale môže ísť napríklad aj o prípad, kedy zakladatelia vložia do spoločného podniku aktíva, ktoré pred transakciou vlastnili individuálne.
 
Ods. 6
V prípade koncentrácie spočívajúcej vo vytvorení plnofunkčného spoločného podniku podľa odseku 5, ktorá podlieha kontrole úradu a ktorá má za cieľ alebo môže mať za následok koordináciu súťažného správania podnikateľov, úrad posúdi takú koordináciu podľa § 4 a 5 zákona, teda ustanovení vzťahujúcich sa na dohodu obmedzujúcu súťaž.
 
V takomto prípade úrad skúma nielen to, či uskutočnením posudzovanej koncentrácie nedôjde v dôsledku vytvorenia spoločného podniku k takým zmenám, ktorými by došlo ku značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia. K značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže môže dôjsť aj v dôsledku koordinačných efektov vyplývajúcich vytvorenia spoločného podniku. Úrad preto skúma, či takéto koordinačné efekty môžu vzniknúť, pričom tu je dôležité hlavne trhové pôsobenie jednotlivých účastníkov koncentrácie a spoločného podniku – t.j. či budú pôsobiť na rovnakých trhoch alebo vertikálne nadväzujúcich trhoch a v prípade, ak sa zistí, že cieľom alebo následkom vytvorenia plnofunkčného spoločného podniku je koordinácia súťažného správania podnikateľov, úrad skúma, či by táto koordinácia súťažného správania bola v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 zákona.
  
Ods. 7
Novelou zákona z roku 2009 bola zavedená možnosť oznámiť koncentráciu už v štádiu zámeru, teda v období, kedy koncentrácia ešte nevznikla. Na zámer koncentrácie oznámenýpodľa § 10 ods. 10 zákona sa vzťahujú všetky ustanovenia týkajúce sa koncentrácií, t.j. na základe oznámenia zámeru dochádza k štandardnému posúdeniu danej koncentrácie, jedinou výnimkou je § 10 ods. 7 zákona, ktorý je pre takýto prípad vylúčený. Podnikateľ teda nemá povinnosť opätovne oznámiť koncentráciupredtým, ako sa začnú vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie a po tom, ako nastala skutočnosť na základe ktorej došlo k vzniku koncentrácie, nakoľko koncentráciu oznámil v tomto prípade ešte skôr.
 
Ods. 8
V zákone sú stanovené osobitné prípady, kedy je zo zákona udelená výnimka transakciám, ktorými dochádza k získaniu kontroly podnikateľom nad iným podnikateľom, a ktoré by inak predstavovali koncentráciu podliehajúcu kontrole úradu. Takéto transakcie však vzhľadom na znenie § 9 ods. 8 zákona nepredstavujú koncentráciu. Ide o transakcie, kedy finančné inštitúcie získajú kontrolu nad iným podnikateľom iba dočasne,v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, zároveňvšak cieľom takéhoto získania kontroly nemôže byťovplyvňovaniesúťažného správania podnikateľa. Podnikateľnadobúdajúci kontrolu teda nemôže vykonávaťhlasovacie právo a iné práva s cieľom ovplyvňovať súťažné správanie podnikateľa alebo takéto hlasovacie práva môže vykonávať iba z dôvodu prípravy predaja podnikateľa alebo jeho časti alebo predaja cenných papierov. Ďalším predpokladom, ktorý musia takéto transakcie spĺňať, aby sa na ne mohla vzťahovať zákonná výnimka je, že taký predaj sa uskutoční do jedného roka odo dňa nadobudnutia cenných papierov, pričom tento predaj musí byť reálny, t.j. týmto predajom stratia kontrolu nad týmto podnikateľom, teda nemôže ísť len o formálny predaj, aby sa urobilo zadosť vymedzenému časovému ohraničeniu a následné znovunadobudnutie kontroly nad daným podnikateľom. Úrad na základe návrhu podnikateľa môže predĺžiť jednoročnú lehotu, ak sa preukázalo, že predaj cenných papierov nebol v jednoročnej lehote možný.
 
Druhou skupinou transakcií nepredstavujúcich koncentráciu v zmysle znenia § 9 ods. 8 zákona predstavuje dočasné získanie kontroly nad podnikateľom vyplývajúce z osobitných predpisov, napríklad z § 70 až 75 Obchodného zákonníka – dočasné nadobudnutie kontroly likvidátorom pri zrušení spoločnosti, alebo z § 40 až 43 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 348/2011 Z. z.- dočasné nadobudnutie kontroly správcom konkurznej podstaty.
 

Dôvodová správa

K zákonu č. 136/2001
 
K § 9
Pod pojmom koncentrácia sa rozumie proces ekonomického spájania podnikateľov z hľadiska získania rozhodujúceho vplyvu, resp. práva riadenia, s dopadom na štruktúru trhu. Tieto spojenia sa môžu realizovať na horizontálnej, vertikálnej alebo konglomerátnej úrovni. Pri subjektoch, ktoré sa zúčastňujú procesu ekonomického spájania dochádza k zmene v oblasti ich ekonomickej samostatnosti, a to tak, že sa u niektorých subjektov úroveň ekonomickej samostatnosti znižuje čiastočne (prechod z výlučnej na spoločnú kontrolu) alebo úplne zaniká a na strane druhej, niektoré subjekty zasa posilňujú svoju ekonomickú samostatnosť úplne (získanie výlučnej kontroly) alebo čiastočne (prechod zo stavu bez kontroly na úroveň získania spoločnej kontroly).
 
Príslušné ekonomické spojenie sa môže realizovať akýmkoľvek spôsobom, a to tak na zmluvnom, ako aj nezmluvnom základe. Tento proces zahŕňa etapu od právnych aktov až po právne alebo faktické spojenie subjektov, ktorý má v konečnom dôsledku vplyv na ich konkurenčné správanie. Inak povedané, zníženie počtu samostatných rozhodovacích miest môže následne významne ovplyvniť správanie sa subjektov na trhu v takom zmysle, či sa budú navzájom správať konkurenčne alebo či sa posilňuje trhová sila jedného subjektu. Snahou súťažnej politiky je teda mať kontrolu nad príslušnou štruktúrou trhu, a to z ekonomického hľadiska, zameraného na oblasť získania možnosti vykonávať rozhodujúci vplyv, resp. práva riadenia na činnosť subjektu. To znamená predovšetkým dôkladne posudzovať také ekonomické spojenia, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť štruktúru trhu a tým zároveň poškodiť podmienky súťaže.

Koncentrácia nie je sama osebe zakázaná, nie je to protisúťažná praktika, ale vzhľadom na vplyv na podmienky súťaže je úradom kontrolovaná. Pritom môže ísť buď o vytvorenie takých ekonomických spojení, ktoré menia právnu samostatnosť subjektu alebo vytvorenie ekonomických spojení medzi subjektami, ktorých právna samostatnosť ostáva nezmenená.
 
Zlúčením alebo splynutím sa na účely tohto zákona rozumie zlúčenie a splynutie tak, ako vyplýva z § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka. V zmysle § 69 ods.3 " pri splynutí prechádza imanie zaniknutých spoločností na spoločnosť vzniknutú splynutím, pri zlúčení prechádza imanie zaniknutej spoločnosti na spoločnosť , s ktoru sa táto spoločnosť zlúčila". K zlúčeniu alebo splynutiu však dochádza aj v prípade ekonomického spojenia podnikateľov, ktorí zostávajú pôsobiť naďalej na trhu ako právne samostatné subjekty. V takomto prípade dochádza de facto k vytvoreniu jednej ekonomickej skupiny, predpokladom vzniku ktorej je existencia spoločného ekonomického vrcholového managementu.
 
Predmetom kontroly môže byť jeden alebo viac podnikateľov prípadne iba časť podniku. Časťou podniku podnikateľa sa rozumie organizačná zložka podniku alebo aktíva, na základe ktorých je možné dosahovať obrat. Organizačná zložka podniku je zadefinovaná v § 7 Obchodného zákonníka. V zmysle § 7 Obchodného zákonníka je organizačnou zložkou podniku odštepný závod a prevádzkáreň podniku. Obdobné postavenie ako odštepný závod môže mať aj iná organizačná zložka, ak sa v zmysle zákona zapisuje do obchodného registra. Organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačná jednotka podniku, ktorá má podľa interných rozhodnutí podnikateľa samostatný organizačný status, vo väčšine prípadov spojený s oddeleným vnútropodnikovým účtovníctvom i keď pre potreby daňového práva je daňovým subjektom podnikateľ, ktorý je zároveň účtovnou jednotkou.
 
Kontrola nad podnikateľom je možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť podnikateľa. V zmysle zákona možno vykonávať rozhodujúci vplyv na podnikateľa najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv, ktorými môže byť napr. právo nájmu k podniku alebo jeho časti alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa vzniká najmä na základe väčšinovej účasti z hľadiska základného imania, vlastníctva cenných papierov, hlasovacích práv, zastúpenia v štatutárnych, riadiacich a dozorných orgánoch. Kontrola môže vzniknúť aj pri menšinovej účasti, napríklad v prípade, ak podiel ďalších akcionárov je rozptýlený alebo ak existujú dohody medzi akcionármi, ktoré dávajú menšinovému vlastníkovi zvláštne práva.
 
Nepriame získanie kontroly predstavuje situáciu, keď podnikateľ prostredníctvom iného podnikateľa získa kontrolu nad iným podnikateľom. V takomto prípade kontrolu nadobudol podnikateľ ktorý je v pozadí celej operácie a de facto vykonáva kontrolu nad podnikateľom.

Získanie kontroly môže byť vo forme výlučnej kontroly a vo forme spoločnej kontroly. Ku koncentrácii dochádza tiež pri zmene štruktúry kontroly. Zmena štruktúry kontroly zahŕňa zmenu so spoločnej kontroly na výlučnú kontrolu, ako aj zvýšenie počtu akcionárov uskutočňujúcich spoločnú kontrolu. Zmena výlučnej kontroly na spoločnú kontrolu je považovaná za koncentráciu, nakoľko uskutočňovanie rozhodujúceho vplyvu jedným podnikateľom predstavuje významný rozdiel oproti uskutočňovaniu rozhodujúceho vplyvu dvoma alebo viacerými podnikateľmi spoločne. Z rovnakého dôvodu operácia zahŕňajúca získanie spoločnej kontroly nad časťou podniku a výlučnej kontroly nad zostávajúcou časťou podniku je považovaná za dve odlišné koncentrácie.
 
Jedným z prípadov získania kontroly je aj založenie spoločného podniku, ktorý je definovaný tak, že ide o podnik, t.j. samostatnú jednotku, ktorá na dlhodobom základe vykonáva všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu a sleduje vlastný ekonomický cieľ. Zároveň je kontrolovaný inými podnikateľmi, pričom ide o spoločnú kontrolu dvoch alebo viacerých podnikateľov. Spoločný podnik je podnik s "plnými funkciami", t.j. zakladatelia vložili do neho materiálne, personálne alebo iné zložky podnikania (budovy, stroje, pracovníkov, patenty a pod.). Spoločný podnik musí vystupovať na trhu oddelene od zakladateľov, ako samostatný predávajúci a kupujúci. Nepôjde o podnik s plnými funkciami, ak nemá vlastné zásobovanie a odbyt alebo ak nemá technické prostriedky podnikania.
 
Ustanovenie odseku 6 obsahuje definíciu spoločnej kontroly.
 
Ustanovenie odseku 7 sa týka posudzovania vytvorenia kooperatívneho plnofunkčného spoločného podniku, ktorý sa v zmysle tohto zákona považuje za koncentráciu. Ide o formu spoločného podniku, ktorého následkom bude koordinácia súťažného správania sa podnikateľov kontrolujúcich tento spoločný podnik. Táto koordinácia súťažného správania bude posudzovaná podľa hmotnoprávnych ustanovení § 4, 5 a 6 zákona upravujúcich inštitút dohôd obmedzujúcich súťaž a to v prípadoch, ak predmetná koncentrácia takéhoto charakteru podlieha kontrole úradu. Súčasťou tohto ustanovenia je i zadefinovanie podmienok, pri ktorých vznikajú plnofunkčné spoločné podniky kooperatívneho charakteru.
 
Ustanovenie odseku 8 popisuje prípady, keď nedochádza ku koncentrácii. Predmetom podnikateľských činností bánk, pobočiek zahraničných bánk, iných finančných inštitúcií (ako napríklad obchodníkov s cennými papiermi, subjektov kolektívneho investovania) alebo poisťovní je okrem iného obchodovanie s prevoditeľnými cennými papiermi na vlastný účet alebo na účet klienta. V rámci tejto podnikateľskej činnosti predmetní podnikatelia zväčša nadobúdajú cenné papiere s cieľom ich ďalšieho predaja a nie s cieľom vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť iného podnikateľa. V týchto prípadoch preto nedochádza ku koncentrácii v zmysle § 9 ods. 1. Vzhľadom na vyššie uvedené, nadobudnutie cenných papierov, ktoré umožňuje vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť podnikateľa, bankami, pobočkami zahraničných bánk, inými finančnými inštitúciami alebo poisťovňami, ktorých predmetom činnosti je obchodovanie s cennými papiermi na vlastný alebo cudzí účet, sa nepovažuje za koncentráciu, ak sú kumulatívne splnené nasledujúce podmienky:
 cenné papiere musia byť nadobudnuté s cieľom ich ďalšieho predaja,
 banky, pobočky zahraničných bánk, iné finančné inštitúcie alebo poisťovne nesmú vykonávať hlasovacie práva vyplývajúce z vlastníctva cenných papierov s cieľom ovplyvňovať súťažné správanie sa podnikateľa; toto je prípustné iba v prípadoch vykonávania hlasovacích práv z dôvodu prípravy predaja celého podniku alebo jeho časti alebo predaja cenných papierov,
 banky, pobočky zahraničných bánk, iné finančné inštitúcie alebo poisťovne musia cenné papiere, ktoré im umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť podnikateľa odpredať do jedného roka odo dňa ich nadobudnutia.
 
Túto lehotu môže úrad, na základe žiadosti banky, pobočky zahraničnej banky, inej finančnej inštitúcie alebo poisťovne, rozhodnutím predĺžiť v prípade preukázania, že predaj cenných papierov nebol počas jednoročnej lehoty možný.
Za koncentráciu sa podľa písm. b) tiež nepovažuje, ak dočasné získanie kontroly nad podnikom iného podnikateľa alebo jeho časťou vyplýva z osobitných predpisov. Ide napr. o situáciu, ak dočasnú kontrolu nadobúda likvidátor pri zrušovaní spoločností likvidáciou podľa Obchodného zákonníka alebo správca konkurznej podstaty na základe zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, prípadne v iných obdobných situáciách vyplývajúcich z ustanovení osobitných zákonov.
Ustanovenie písm. c) definuje situácie, v ktorých zlúčenie alebo splynutie podnikateľov alebo získanie možnosti podnikateľa vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť iného podnikateľa, nepredstavuje koncentráciu v zmysle § 9 ods. 1, t.j. ak sa tak uskutoční medzi podnikateľmi, ktorí sú súčasťou ekonomickej skupiny založenej na vzťahoch kontroly, napr. ak by došlo k zlúčeniu materskej a dcérskej spoločnosti alebo dcérskych spoločností navzájom.
 
K zákonu č. 165/2009
 
K bodu 3 (§ 9 ods.7)
Keďže návrh zákona umožňuje oznamovať koncentráciu aj v podobe zámeru, pre jednoznačnosť výkladu a aplikácie ustanovení zákona upravujúcich koncentrácie sa navrhuje v § 9 nový odsek 7, podľa ktorého sa všetky ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú koncentrácií, budú vzťahovať aj na zámer koncentrácie. Výnimku predstavuje § 10 ods. 9 zákona, pretože v prípade, že bude zámer koncentrácie oznámený podľa § 10 ods. 10 zákona, nebude možné viazať podnikateľov povinnosťou podľa § 10 ods. 9 zákona.
 
K zákonu č. 151/2014
 
K bodu 22(§ 9 ods. 1)
Formulačne sa spresňuje znenie základnej definície koncentrácie. V súlade s doterajším výkladom a doterajšou rozhodovacou praxou úradu ide o koncentráciu len vtedy, ak vyvolá trvalú, prípadne dlhodobú zmenu štruktúry trhu. Vyhodnotenie, či ide o zmenu kontroly na trvalom základe závisí od podmienok a charakteru daného relevantného trhu. Platí, že o koncentráciu ide v prípade, ak spôsobuje trvalú zmenu kontroly a teda trvalú zmenu štruktúry daného trhu. V kontexte rôznych trhových podmienok a charakteru trhov nie je možné stanoviť jednoznačné časové obdobie, ktoré by bolo možné považovať za trvalú zmenu kontroly. Všeobecne však platí, že transakcie, ktoré sú svojou povahou len dočasné, nevyvolávajú trvalú zmenu kontroly a teda štruktúry trhu. Takáto situácia môže nastať napríklad v prípade viacerých postupne realizovaných transakcií, kedy je už pri realizácii prvej transakcie, ktorá je len dočasná zrejmé, čo je konečným cieľom ich realizácie. Tu úrad tiež zdôrazňuje, že za koncentráciu sa nepovažuje interná reštrukturalizácia (napr. zlúčenie alebo splynutie dvoch podnikateľov patriacich do tej istej ekonomickej skupiny), ku ktorej dochádza v rámci jednej ekonomickej skupiny, nakoľko by nešlo o ekonomické spájanie samostatných podnikateľov.
 
K bodom 23 až 25 (§ 9 ods. 1 až 3 a nasledujúce)
Zmeny v časti ustanovení o koncentráciách sa týkajú vypustenia slovného spojenia „podnik podnikateľa“ „časť podniku podnikateľa“ a nahradenie tohto pojmu pojmom „podnikateľ“, prípadne „časť podnikateľa“. Zároveň sa upravuje definícia „časti podnikateľa“. Časťou podnikateľa pritom môže byť akákoľvek jeho časť bez ohľadu na právnu subjektivitu, rozhodujúce je, či ide o aktíva, na základe ktorých možno dosahovať obrat. Ide o zjednodušenie definície v odseku 3. Zjednodušenie tejto definície je účelné aj s ohľadom na navrhovaný § 10 ods. 4 .
 
K bodu 26
Legislatívno-technická zmena vzhľadom na zmenu § 4.
 
K bodu 27
Legislatívno-technická zmena vzhľadom na zmeny v § 10.
 

K bodu 28 (§9 ods. 8)
Upravuje sa definícia, kedy v osobitných prípadoch nejde o koncentráciu. Účelom je formulačne spresniť, v súlade s doterajším výkladom a praxou úradu a praxou Európskej komisie, že ide len o také prípady, kedy po splnení ďalších, tu uvedených podmienok banky, pobočky zahraničných bánk, iné finančné inštitúcie alebo poisťovne, predajom cenných papierov aj skutočne stratia kontrolu nad podnikateľom alebo jeho časťou prípadne viacerými podnikateľmi alebo ich časťami.
 

Soft law

Usmernenia a pokyny úradu
Usmernenie úradu o podrobnostiach pri zjednodušenom oznámení koncentrácie
Usmernenie úradu o obmedzeniach hospodárskej súťaže, ktoré s koncentráciou priamo súvisia a sú nevyhnutné na jej uskutočnenie
Usmernenie úradu o podrobnostiach udelenia výnimky zo zákazu implementácie koncentrácie
Usmernenie úradu k výpočtu obratu
Usmernenie úradu o prednotifikačných kontaktoch v procese posudzovania koncentrácií
 
Soft law EK:
Konsolidované oznámenie Komisie o právomoci podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole
koncentrácií medzi podnikmi,  Ú. v. C95 16.04.2008
Oznámenie Komisie o zjednodušenom postupe pri riešení niektorých koncentrácií podľa nariadenia
Rady (ES) č. 139/2004,  Ú.v. C 366, 14.12.2013, s. 5
Oznámenie Komisie o postúpení veci v súvislosti s koncentráciami Text s významom pre EHP, Ú.v. C 56, 05.03.2005, s. 2-23
Usmernenie o posudzovaní nehorizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií
medzi spoločnosťami, Ú.v. C 265  18.10.2008
Usmernenia na posudzovanie horizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi Podnikmi,  Ú.v. C 31, 05.02.2004, s. 5-18
Oznámenie Komisie o nápravných opatreniach akceptovateľných v zmysle nariadenia Rady (ES)
č. 139/2004 a nariadenia Komisie (ES) č. 802/2004, Ú.v. C 267, 22.10.2008, s. 1-27
Oznámenie Komisie o obmedzeniach, ktoré s koncentráciami priamo súvisia a sú nevyhnutné,
Ú.v. C 56, 05.03.2005, s. 24-31
 

Judikatúra

Rozhodnutie Protimonopolného úradu SR č. 2013/FK/3/1/003zo dňa 22.02.2013 (prevod časti podnikateľa ako koncentrácia - § 9 ods. 3 aktuálneho znenia zákona)

„...Ohľadne nadobúdaného podnikania...sa v Oznámení koncentrácie uvádza, že toto pozostáva z: (i) nehnuteľného majetku a z hnuteľného majetku tvoriaceho výrobný závod v Hlohovci, (ii) zamestnancov, ktorí prechádzajú spolu s príslušnou časťou hospodárskej jednotky ... (iii) práv duševného vlastníctva k aktívnym farmaceutickým látkam uvádzaným v Oznámení koncentrácie a k ochranným známkam na produkty...“
 
Rozhodnutie Protimonopolného úradu SR č. 2012/ZK/3/1/043zo dňa 24.09.2012 (prevod časti podnikateľa ako koncentrácia - § 9 ods. 3 aktuálneho znenia zákona)

„...Podľa § 9 ods. 3 zákona predmetom koncentrácie môžu byť aj aktíva, ako časť podniku podnikateľa, na ktorých základe možno dosahovať obrat...V zmysle určenia, či ide o koncentráciu podľa zákona úrad konštatuje, že  z predložených podkladov a informácií nie je zrejmé, či predmet transakcie, t.j. prevádzané aktíva sú takého charakteru, že  by bolo možné jednoznačne určiť, že ide o časť podniku s trhovou prítomnosťou, ku ktorej možno jasne priradiť trhový obrat. Z charakteru prevádzaných aktív teda nie je zrejmé, či predmetná transakcia predstavuje koncentráciu podľa zákona. Nebolo však účelné vykonávať v tejto veci ďalšie zisťovanie a túto otázku ponechal úrad otvorenú, nakoľko aj v prípade, že by išlo o koncentráciu podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona, predmetná transakcia nespĺňa notifikačné obratové kritériá podľa § 10 ods. 3 až 8 zákona...“
 
Rozhodnutie PMÚ SR č. 2014/FV/3/1/018 z 25. 06. 2015 (k de facto kontrole, vymedzenie pojmu kontrola - § 9 ods. 4 aktuálneho znenia zákona)
 
V prípade koncentrácie spočívajúcej v získaní výlučnej kontroly podnikateľov ISTROENERGO GROUP, a.s. a  ISTROENERGO INTERNATIONAL, a.s. nad podnikateľom PPC Investments, a. s. úrad síce neposudzoval vznik koncentrácie spočívajúcej v ekonomickom spájaní podnikateľov na základe vzniku ich jedného ekonomického riadenia, avšak určil ako nadobúdateľov výlučnej kontroly nad podnikateľom PPC Investments, a.s. oboch podnikateľov ISTROENERGO GROUP, a.s. a  ISTROENERGO INTERNATIONAL, a.s., u ktorých úrad identifikoval existenciu jedného ekonomického riadenia.
„...Pre identifikáciu podnikateľa, resp. podnikateľov získavajúcich kontrolu nad podnikom podnikateľa PPC Investments, ako aj identifikáciu charakteru kontroly, ktorá bude vykonávaná nad podnikom podnikateľa PPC Investments, bolo nevyhnutné posúdiť a vziať do úvahy vzájomný vzťah medzi podnikateľmi IEG a IEI, najmä však skutočnosť, že ako sa v Oznámení uvádza, podnikatelia IEG a IEI majú rovnakých akcionárov, rovnaké ekonomické riadenie, hoci oddelené segmenty podnikania...“
 
Rozhodnutie Protimonopolného úradu SR č. 2014/FH/3/1/034zo dňa 24.11.2014 (plnofuknčnosť spoločného podniku - § 9 ods. 5 aktuálneho znenia zákona)

„...Vychádzajúc z Oznámenia koncentrácie úrad zistil, že v prípade predmetnej transakcie sú naplnené všetky aspekty plnofunkčného spoločného podniku, nakoľko podnikateľ...bude vykonávať všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Úrad v tomto smere vyhodnotil ako dostatočné z pohľadu plnofunkčnosti aj trvanie spoločného podniku po dobu podľa Oznámenia minimálne 7 rokov. Spoločný podnik ... nebude fungovať len počas trvania výstavby tunelu..., ale aj počas výstavby doplnkových infraštruktúr s tým súvisiacich služieb a počas trvania všetkých záväzkov, týkajúcich sa záruk na stavebné práce...“
 
Rozhodnutie úradu z 8.3. 2006 č. 2006/ZK/3/1/018 TBG Doprastav ZK SP (plnofuknčnosť spoločného podniku - § 9 ods. 5 aktuálneho znenia zákona)

„...Z predložených podkladov a informácií úradu v oznámení koncentrácie vyplýva, že spoločný podnik ... preberie len presne vymedzenú činnosť jednej materskej spoločnosti, t. j. výrobu a distribúciu transportbetónu, bez toho, aby sa aktívne zúčastňoval na trhu odbytu a dodávok svojich výrobkov pre nezávislých odberateľov. Na základe oznámenia koncentrácie úrad zistil, že až 85 % z celkového objemu betónu vyrobeného spoločným podnikom ... bude spotrebovaných na stavbách realizovaných ... a spoločný podnik .. tak bude získavať podstatný objem tržieb od materskej spoločnosti. Podnikateľské zámery spoločného podniku ... sú podľa účastníkov konania viazané na realizáciu stavebnej produkcie v Slovenskej republike a úspešnosť materskej spoločnosti ... pri získavaní stavebných zákaziek, z čoho vyplýva, že predmetný spoločný podnik nebude v dostatočnej miere vykonávať samostatnú obchodnú politiku zameranú na dosiahnutie vlastných ekonomických cieľov. Z uvedeného teda vyplýva, že spoločný podnik .... sa podstatným spôsobom nezapojí do hospodárskej súťaže prebiehajúcej na trhu výroby a distribúcie transportbetónu a nepôjde tak o plnofunkčný spoločný podnik... Na základe vyššie uvedených skutočností úrad zistil, že na základe Rámcovej zmluvy sa vytvorí spoločný podnik, ktorý bude spoločne kontrolovaný troma podnikateľmi, ale nebude predstavovať podnik, ktorý trvale vykonáva všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Z uvedeného dôvodu nedochádza na základe Rámcovej zmluvy ku koncentrácii podľa § 9 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 5 zákona a úrad rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia...“
 
Rozhodnutie PMÚ SR z 22.2.2013 2013/FH/3/1/004 BULK TRANSSHIPMENT SLOVAKIA (k zmene z neplnofunkčného na plnofunkčný spoločný podnik - §  ods. 5 aktuálneho znenia zákona)
 
„... V roku 2008 podnikatelia ... vytvorili spoločný podnik BTS, pričom nešlo o spoločný podnik, ktorý by trvale vykonával všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu... po vyhodnotení činnosti ich spoločne kontrolovaného podniku spoločnosti BTS za obdobie 2009 - 2011 ... obaja akcionári želajú rozvinúť strategické zameranie spoločnosti BTS v zmysle rozšírenia portfólia poskytovaných služieb komplementárnym spôsobom (či už smerom k finálnym zákazníkom (zasielateľstvo), resp. smerom k vlastnej realizácii služieb súčasných dodávateľov (nákladná železničná preprava)), s cieľom pôsobiť v oblasti železničnej nákladnej prepravy a zasielateľstva...V Oznámení koncentrácie sa uvádza, že BTS bude vystupovať ako nezávislý účastník trhu oddelene od svojich materských spoločností a bude vykonávať všetky funkcie bežne vykonávané podnikmi pôsobiacimi na tom istom trhu. Na splnenie uvedeného bude mať BTS manažment venujúci sa jeho každodennej prevádzke a prístup k dostatočným zdrojom vrátane financií, pracovníkov, aktív (hmotných a nehmotných) s cieľom vykonávať na trvalom základe jeho obchodné činnosti v Českej republike a v Poľsku najmä v oblasti nákladnej železničnej prepravy a prípadne aj v oblasti zasielateľstva a v Maďarsku iba v oblasti zasielateľstva, pričom účastníci konania v Oznámení koncentrácie ako aj vo Finančno-obchodnom pláne BTS, ktorý tvorí prílohu Oznámenia koncentrácie, špecifikovali zdroje pre nezávislé pôsobenie na trhu, ktoré bude mať podnikateľ BTS na to, aby trvale vykonával všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu....úrad dospel k záveru, že podnikateľ BTS bude trvale vykonávať všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu, a teda že ide o plnofunkčný spoločný podnik, na základe čoho v prípade predmetnej transakcie ide koncentráciu podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona v spojení s § 9 ods. 5 zákona...“
 

Literatúra a články

KALESNÁ, K.-BLAŽO, O.: Zákon o ochrane hospodárskej súťaže, komentár, 1. Vydanie, C.H. BECK Praha 2012 ISBN: 978-80-7400-257-1
 
RAUS, D.-Neruda R.: Zákon o ochraněhosporářské souťeže, komentár, 2. Vydanie, LINDE PRAHA, 2006 ISBN 80-7201-563-X
 
BEJČEK, J.: Soutěžní politika a fúze v evropském kontextu, 1. Vydanie, Masarykova univerzita, 2010 ISBN 978-80-210-5067-9
 
ČERNÁ, S.: Koncernové právo v Německu, Evropské unii a České republice, 1. Vydanie, C. H. Beck 1999 ISBN 80-7179-245-4