§ 22 Právomoc úradu



§ 22
Právomoc úradu
 
(1) Úrad

a) vykonáva prešetrovanie v jednotlivých odvetviach hospodárstva na účel získania informácií o stave súťaže v danom odvetví,

b) vykonáva prešetrovanie na účel zistenia, či je dôvod na začatie konania podľa tohto zákona,

c) vykonáva vyšetrovacie úkony a iné úkony právnej pomoci na žiadosť orgánu hospodárskej súťaže iného štátu na základe osobitného predpisu 1aa) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

d) vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu; 22a) rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takého konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav,

e) vydáva rozhodnutie o tom, že orgán štátnej správy pri výkone štátnej správy, obec, alebo vyšší územný celok pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a záujmová samospráva pri prenesenom výkone štátnej správy porušili tento zákon, rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takého konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav,

f) postupuje a rozhoduje vo veciach ochrany súťaže vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona alebo z osobitných predpisov, 18a)

g) kontroluje dodržiavanie rozhodnutí vydaných v konaní pred úradom,

h) vydáva stanovisko podľa osobitného predpisu, 22b)

i) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti ochrany súťaže na úrovni orgánov s právomocou v tejto oblasti,

j) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou pre Komisiu na výkon jej činností podľa osobitného predpisu, 18a)

k) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8,

l) navrhuje ďalšie opatrenia na ochranu a podporu súťaže,

m) vydáva súhlas s osobou správcu alebo určuje osobu správcu podľa § 12 ods. 8 a § 38f ods. 4.

(2) V súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu 1aa) má úrad právo vyžadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov podnikateľa, štatutárnych orgánov podnikateľa, kontrolných orgánov podnikateľa alebo od členov týchto orgánov podnikateľa, alebo od iných zamestnancov podnikateľa (ďalej len "zamestnanci podnikateľa"), ako aj od iných fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané, vyhotovovať z nich kópie a výpisy alebo vyžadovať ich úradne overené preklady do slovenského jazyka, vyžadovať písomné vysvetlenie alebo ústne vysvetlenie s možnosťou vyhotovenia si jeho zvukového záznamu. Tieto subjekty sú povinné takéto informácie a podklady úradu bezplatne poskytnúť v lehote určenej úradom; v prípade utajovaných skutočností za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom. 22c)

(3) Pri plnení povinností podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 1aa) je úrad oprávnený vyžiadať si od orgánov policajného zboru alebo od orgánov činných v trestnom konaní informácie získané podľa osobitných predpisov, predovšetkým je oprávnený nazerať do spisov vedených v trestnom konaní, 23) robiť si zo spisov výpisy a poznámky a zaobstarať si na vlastné trovy kópie spisov a ich častí, a tie použiť na účely podľa tohto zákona.

(4) Úrad poskytuje orgánom hospodárskej súťaže iných štátov na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo na základe súhlasu osoby, ktorá informácie poskytla alebo ktorej sa informácie týkajú, informácie na účely nevyhnutné na uplatňovanie predpisov na ochranu hospodárskej súťaže týchto štátov vrátane informácií chránených podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Úrad môže poskytovať informácie podľa prvej vety, len ak je zabezpečená vzájomnosť.


Komentár

K ods. 1 písm. a)

Účelom predmetnej právomoci úradu je získanie informácií o stave hospodárskej súťaže v určitom odvetví v zmysle napr. získania informácií o charakteristikách produktov/služieb v danom odvetví, štruktúre trhov, charakteristických črtách daného odvetvia, uplatňovanej regulácie, povahe odberateľsko – dodávateľských vzťahov a pod. Začatie takéhoto prešetrovania môže byť podnietené napríklad množiacimi sa informáciami najmä z podnikateľského prostredia, ktoré indikujú, že v určitom odvetví, resp. v rámci určitého trhu je možné pozorovať zlyhania súťažných mechanizmov. Výsledkom môže byť napríklad vypracovanie sektorovej správy, súťažná advokácia zo strany úradu, ale aj začatie prešetrovania za účelom zistenia, či je dôvod na začatie konania alebo aj začatie správneho konania.   Na účely prešetrovania úrad využíva pri plnení úloh oprávnenie vyžadovať  podklady a informácie podľa § 22 ods. 2 zákona.

K ods. 1 písm. b)

Účelom tejto právomoci úradu je predbežné prešetrenie určitého podozrenia z porušovania súťažných predpisov. Na rozdiel od prešetrovania situácie v jednotlivých odvetviach, v prípade podozrenia konkrétneho porušenia súťažných predpisov sú úkony cielenejšie. Úrad v predmetnom prípade teda zisťuje možnosť ohrozenia hospodárskej súťaže v dôsledku určitého správania podnikateľov (resp. v prípade podozrenia na porušenie § 39 zákona tu určených subjektov) a ak zistí, že táto možnosť existuje, začne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie vo veci (či už deklarujúce porušenie alebo rozhodnutie, že k porušeniu nedošlo, prípadne zastavujúce konanie).

Úrad môže v priebehu prešetrovania získavať informácie od subjektov, v prípade ktorých vzniklo podozrenie z protisúťažného konania, ale aj od subjektov, v prípade ktorých nie je podozrenie z protisúťažného správania, ale majú o takomto správaní podklady a informácie, resp. disponujú určitými súvisiacimi informáciami napr. ohľadne daného trhu. 

Pre prešetrovanie na účel zistenia, či je dôvod na začatie konania nie je zákonom stanovený formálny začiatok. Ten, voči komu je predmetné prešetrovanie vedené, sa o tejto skutočnosti dozvedá z prvého úkonu  úradu, ktorý úrad voči nemu realizuje, napr. vo forme  žiadosti o poskytnutie konkrétnych informácií a podkladov alebo aj vo forme inšpekcie. Výsledkom prešetrovania je buď záver o tom, že úrad nebude správne konanie začínať (pričom o takomto závere informuje osobu, voči ktorej prešetrovanie smerovalo listom) alebo formálne začatie správneho konania podľa § 25 zákona. Na konci prešetrovania nie je vydávané žiadne rozhodnutie obdobné rozhodnutiu v správnom konaní, ktorým by boli podnikateľovi  alebo inej osobe ukladané povinnosti alebo priznávané práva.

Prešetrovaním konkrétneho možného porušenia zákona nemožno fakticky nahrádzať samo správne konanie, keďže toto slúži ako nástroj, prostredníctvom ktorého má úrad monitorovať situáciu na trhu a preverovať podozrenie, či konkrétny podnikateľ konal v rozpore so zákonom.

K ods. 1 písm. c)

V záujme presnosti sa v tomto ustanovení špecifikuje právomoc úradu vykonávať vyšetrovacie úkony, ako aj úkony právnej pomoci na žiadosť orgánu hospodárskej súťaže iného štátu. Ide o nástroj, ktorým má byť zjednodušená súčinnosť Európskej komisie a orgánov hospodárskej súťaže iných členských štátov v konaní o zakázaných dohodách obmedzujúcich súťaž a zneužitia dominantného postavenia, ako aj v konaniach o koncentráciách. Podkladom pre realizovanie takejto pomoci je osobitný predpis (napríklad čl. 11, 12 a 22 Nariadenia 1/2003) alebo medzinárodná zmluva.

K ods. 1 písm. d)

Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na konanie podnikateľov a zákaz podľa § 4 ods. 1 (dohoda obmedzujúca súťaž), § 8 ods. 3 (zneužívanie dominantného postavenia), § 10 ods. 7 (neoznámenie koncentrácie) a 10 ods. 11 zákona (implementácia koncentrácie), neplnenie rozhodnutia úradu a na čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení.

Rozhodnutie o tom, že určité konanie je zakázané, je deklaratórnym rozhodnutím a pôsobí ex tunc. Rozhodnutia o tom, že podnikateľ je povinný zdržať sa takéhoto konania a povinnosť odstrániť protiprávny stav pôsobia do budúcnosti, podnikateľ je povinný od okamihu právoplatnosti takéhoto rozhodnutia túto povinnosť plniť, úrad môže v samotnom rozhodnutí stanoviť lehotu na jej plnenie. Ak sa nezdrží protiprávneho konania a neodstráni protiprávny stav, vystavuje sa podnikateľ sankcii za opakované porušenie zákona, resp. za neplnenie rozhodnutia úradu (v prípade napríklad uloženia rozhodnutia so záväzkami, ak podnikateľ tieto neplní).

Úrad na základe uvedeného ustanovenia nie je oprávnený ukladať konkrétne povinnosti, ako sa má podnikateľ v budúcnosti správať a pozitívne vymedzovať jeho povinnosti. Jeho povinnosti možno vymedziť len negatívne, t.j. akého správania sa nemá dopúšťať, respektíve aké následky má odstrániť.

Osobitné právomoci pri uplatňovaní čl. 101 a 102 Zmluvy ustanovuje čl. 5 Nariadenia 1/2003, podľa ktorého môže úrad prijímať tieto rozhodnutia: nariadiť skončenie porušovania, nariadiť dočasné opatrenia, prijímať záväzky, ukladať pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie vnútroštátneho práva. Taktiež môže prijať rozhodnutie o tom, že nie sú žiadne dôvody na zásah z jeho strany, ak na základe informácií, ktoré má k dispozícii, dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zákaz.

K ods. 1 písm. e)

Úrad vydáva rozhodnutie o tom, či nebolo porušené ustanovenie § 39 zákona, t.j. či tu uvedené subjekty zjavnou podporou nezvýhodňujú určitého podnikateľa alebo iným spôsobom neobmedzujú súťaž. Ak predmetné subjekty postihnuté podľa tohto ustanovenia neupustia od protiprávneho konania, dopustia sa opakovaného porušovania.  

K ods. 1 písm. f)

Ide o všeobecné ustanovenie, do ktorého spadajú všetky rozhodovacie procesy, ktoré nie sú uvedené konkrétne v písm. d) a e) a všetky iné postupy úradu, ktoré sú uvedené v iných ustanoveniach zákona a v predpisoch EÚ.

Medzi ďalšie rozhodovacie procesy podľa zákona patrí najmä rozhodovanie o odňatí výnimky vyplývajúcej z § 5 ods. 1, rozhodovanie o záväzkoch (§ 38f), rozhodovanie o výnimke zo zákazu implementácie koncentrácie (§ 10 ods. 14), rozhodovanie o koncentrácii (§ 12), rozhodovanie o zmene alebo zrušení rozhodnutia o koncentrácii (§ 13) , rozhodovanie o uložení povinnosti obnoviť úroveň súťaže, aká bola pred koncentráciou (§ 13a).

K ods. 1 písm. g)

Na výkon kontroly plnenia rozhodnutí úradu možno použiť všeobecné nástroje úradu na zisťovanie skutkového stavu, t.j. napr. vyžadovanie podkladov a informácií a tiež ich získavanie prostredníctvom inšpekcie. V prípade, že podnikateľ neplní rozhodnutie úradu, uloží mu pokutu podľa § 38 ods. 1 písm. e) zákona.

Okrem peňažnej sankcie je podnikateľ v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z rozhodnutia sankcionovaný zrušením rozhodnutia o záväzkoch na základe § 38f ods. 3 v prípade záväzkov alebo  zrušením rozhodnutia o povolení koncentrácie na základe § 13 ods. 1. V týchto prípadoch je podstatou sankcie zrušenie rozhodnutia, ktoré podnikateľovi zabezpečovalo isté výhodné postavenie (uložením záväzkov sa podnikateľ vyhol zákazovému rozhodnutiu (konštatovaniu porušenia zákona) a pokute, alebo mohol implementovať koncentráciu).

K ods. 1 písm. h)

Stanoviská podľa tohto ustanovenia treba odlišovať od stanovísk, ktoré úrad vydáva dobrovoľne, keď to považuje za vhodné na podporu súťaže. Osobitné predpisy uvádzajú, ktoré subjekty sú oprávnené požadovať od úradu stanovisko, respektíve, kedy sú povinné vyžiadať si na svoje rozhodnutie stanovisko úradu (napr. cenové orgány podľa Zákona o cenách, Telekomunikačný úrad SR podľa Zákona o elektronických komunikáciách).

K ods. 1 písm. i)

Hlavnou oblasťou spolupráce úradu v medzinárodnej oblasti je spolupráca v rámci EÚ. Spolupráca má mnoho variantov a foriem, od spolupráce, ktorá je založená príslušnými predpismi a súvisí s rozhodovacou činnosťou Európskej komisie v oblasti hospodárskej súťaže (napr. poradné komisie) až po pracovné skupiny, v rámci ktorých sa riešia aj napr.  vytváranie a zmeny európskej legislatívy v tejto oblasti a tiež tvorba rôznych spoločných odporúčaní a pod. slúžiacich na podporu zjednocovania aplikácie súťažných pravidiel v EÚ.

K ods. 1 písm. j)

V prípade, ak Európska komisia plánuje na území Slovenskej republiky vykonať inšpekciu v iných ako obchodných priestoroch podnikateľa, je potrebné, aby sa rozhodnutie Komisie podľa čl. 21 nariadenia Rady č. 1/2003 vykonalo až po súhlase súdu.

Pri vydaní súhlasu súd skúma, či inšpekcia alebo spôsob jej výkonu je úmerná a dostatočne odôvodnená s ohľadom na závažnosť obmedzenia hospodárskej súťaže, význam hľadaného podkladu alebo dokumentu, účasť podnikateľa na možnom obmedzení hospodárskej súťaže a odôvodnenie predpokladu, že hľadané podklady alebo dokumenty sa nachádzajú v určitých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch. Súd však nemôže spochybniť potrebu inšpekcie ani požadovať informácie obsiahnuté v dokumentácii Komisie.
 
K ods. písm. k)

Pokiaľ úrad vydá rozhodnutie o inšpekcii v iných ako podnikateľských  priestoroch podľa § 22a ods. 8, je povinný podať návrh na súd na vyslovenie súhlasu s inšpekciou podľa § 78a Občianskeho súdneho poriadku (S účinnosťou od 1.7.2016 bude konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou upravené v § 430 a nasl. Správneho súdneho poriadku).  
K ods. 1 písm. l)

Do podávania návrhov opatrení na zlepšenie súťažného prostredia možno zahrnúť súťažnú advokáciu, teda obhajobu prosúťažného prostredia pri prijímaní predpisov, ich implementácii, ako aj v rôznych rozhodovacích procesoch a zahŕňa formálne aj neformálne návrhy zo strany úradu.

K ods. 1 písm. m)

Ide o nové ustanovenie, ktoré reflektuje znenie § 12 ods. 8 a § 38f ods. 4 zákona, podľa ktorých návrh podmienky a povinnosti predkladaný účastníkom konania v konaniach o koncentrácii alebo návrh záväzkov v konaniach o porušení antitrustových pravidiel môže zahŕňať aj povinnosť ustanoviť správcu.

V prípade koncentrácií je podľa obsahu úloh možné rozlíšiť správcu monitorovania, ktorý bude pomáhať úradu pri dohľade nad plnením podmienok a povinností a záväzkov zo strany účastníkov konania a správcu odpredaja, ktorý bude mať mandát súvisiaci s plnením v rozhodnutí uložených podmienok a povinností.

Účastníci konania navrhnú úradu jedného alebo viacerých správcov, vrátane kompletných podmienok mandátu a náčrtu pracovného plánu. Vymenovanie a mandát podliehajú schváleniu úradom, ktorý rozhodne o výbere správcu podľa vlastného uváženia a posúdi, či je navrhovaný kandidát vhodný pre vykonávanie úloh v konkrétnom prípade. Dôležitým faktorom pri výbere správcu je jeho nezávislosť a odborné schopnosti. Podľa skúseností z praxe môžu byť vhodnými kandidátmi pre plnenie úloh správcu monitorovania auditorské firmy, konzultačné firmy, ako aj osoby, ktoré pracovali v príslušnom odvetví.  Vhodnými kandidátmi na úlohu správcu odpredaja sú napríklad investičné banky.

K ods. 2

V predmetnom ustanovení upravená právomoc úradu vyžadovať od určitého okruhu osôb tu uvedené skutočnosti, je jedným z prostriedkov, ktorými úrad disponuje v súvislosti s plnením jeho úloh uložených mu týmto zákonom alebo osobitným predpisom1.
 
Okruh osôb, ku ktorému sa vzťahuje v tomto ustanovení upravená právomoc úradu tvoria:

a)      podnikatelia
b)      vedúci zamestnanci podnikateľa
c)       štatutárne orgány podnikateľa
d)      kontrolné orgány podnikateľa
e)      členovia štatutárnych resp. kontrolných orgánov podnikateľa
f)    iní zamestnanci podnikateľa (pre osoby uvedené v bodoch b)-f) sa zavádza legislatívna skratka „zamestnanci podnikateľa“)
g)      iné fyzické a právnické osoby.
 
Keď sú podklady a informácie resp. vysvetlenia vyžadované od zamestnancov podnikateľa na základe takéhoto ich osobitného vzťahu k podnikateľovi, vystupujú pri plnení tejto povinnosti v mene dotknutého podnikateľa.
 
Možnosť vyžadovať podklady a informácie od vyššie uvedených osôb nie je podmienená ich postavením ako účastníka konania resp. osoby podozrivej z porušenia zákona.

Úrad je oprávnený na základe tohto ustanovenia od vyššie uvedených osôb:

a)      vyžadovať podklady a informácie, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu a to bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané
b)      vyhotovovať kópie a výpisy vyššie uvedených podkladov a informácií, vyžadovať ich úradne overené preklady do slovenského jazyka,
c)     vyžadovať ústne vysvetlenie alebo písomné vysvetlenie s možnosťou vyhotovenia si jeho zvukového záznamu.

Ad a) Pojmy „podklady“ a „informácie“ nie sú v súčasnosti platným zákonom o ochrane hospodárskej súťaže definované. Pod predmetné spadajú dokumenty a iné údaje, a to či už existujúce alebo také, ktoré bude potrebné ešte vytvoriť. Úrad je oprávnený požadovať podklady a informácie bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané a teda môže ísť nielen o listinné podklady ale napr. aj o elektronické dáta uložené na úložnom médiu.

Ad c) Pokiaľ ide o vysvetlenia, je možné vyžadovať písomné alebo ústne vysvetlenie s možnosťou vyhotovenia si zvukového záznamu. Dotknutá osoba je povinná umožniť vyhotovenie zvukového záznamu z podania vysvetlenia, pričom zároveň vyhotovenie zvukového záznamu nemôže byť dôvodom odopretia podania vysvetlenia.

Podklady a informácie resp. vysvetlenia je možné získavať napr. prostredníctvom písomných žiadostí alebo aj prostredníctvom inšpekcie, ktorá je upravená v § 22a zákona.

Vyššie uvedené subjekty sú úradu povinné vyžadované podklady a informácie poskytnúť bezplatne a v úradom určenej lehote, pričom v prípade utajovaných skutočností za dodržania podmienok podľa zákona č. 215/2004 Z. z.  o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov.

Následky porušenia povinnosti upravenej v tomto ustanovení upravuje § 38a zákona, podľa ktorého úrad za porušenie povinnosti predložiť v určenej lehote podklady alebo informácie, za predloženie nepravdivých alebo neúplných podkladov alebo informácií, alebo za neumožnenie ich preverenia uloží podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom pokutu do 1% z obratu podľa § 3 ods. 5 zákona za predchádzajúce účtovné obdobie a fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom pokutu do 1650 €.

Skutočnosť, že úradom vyžadované podklady a informácie sú predmetom obchodného tajomstva podľa § 17 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník) alebo dôvernou informáciou podľa § 40 ods. 5 zákona nemôže byť dôvodom na odopretie ich predloženia. Úrad je však podľa § 40 ods. 4 zákona povinný fyzickú alebo právnickú osobu upovedomiť, že má právo označiť si, ktoré informácie alebo podklady považuje za predmet obchodného tajomstva resp. za dôvernú informáciu. Úrad chráni informácie a podklady, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva resp. dôvernou informáciou, takéto informácie nezverejňuje, pričom sprístupniť ich môže len vo veľmi limitovaných prípadoch, v rámci režimu nahliadania do spisu účastníkovi konania alebo výlučne jeho zástupcovi, k ich sprístupneniu dochádza len výnimočne, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky podľa § 40 ods. 8 zákona.

V súvislosti s právomocou vyžadovať podklady a informácie sa spájajú aj otázky súvisiace s ochranou práva na obhajobu a to na problematiku tzv. „sebaobviňovania“ a na ochranu dôvernosti komunikácie advokáta s klientom tzv. legal professional privilege, pričom predmetné otázky boli rozpracované rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“). V tejto súvislosti je však zároveň potrebné zdôrazniť, že vychádzajúc z rozhodovacej praxe SDEÚ v práve EÚ neexistuje žiadne všeobecné pravidlo, ktoré by umožňovalo dotknutej osobe odmietnuť podrobiť sa prešetrovaniu z dôvodu, že v jeho priebehu môže dôjsť k získaniu dôkazov o porušení súťažných pravidiel. Úprava SR v tomto smere rovnako ako aj úniová je postavená na povinnosti podnikateľa spolupracovať, ktorá je vymožiteľná sankciou.

Pokiaľ ide o otázku sebaobviňovania, jedným zo smerodajných je rozhodnutie SDEÚ vo veci Orkem2, podľa ktorého Komisia nesmie prinútiť podnikateľa, aby jej poskytol odpovede, ktoré by obsahovali pripustenie, že sa dopustil porušenia, ktoré má Komisia preukázať. Treba upozorniť, že vyššie uvedené sa nevzťahuje na otázky smerujúce k získaniu faktických odpovedí a tiež na získavanie už existujúcich dokumentov3. Vyvíjajúca sa rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ochranu ľudských práv a základných slobôd do istej miery modifikuje obsah výsady zákazu seba-obviňovania formulovaný SDEÚ. Judikatúra SDEÚ sa k tomu postavila tak že, pravidlá, ktoré boli vo vzťahu k otázke seba-obviňovania formulované judikatúrou SDEÚ nie sú spochybnené rozhodovacou praxou ESĽP 4.

Pokiaľ ide o výsadu ochrany dôvernosti komunikácie advokáta s klientom v zmysle rozhodnutí SDEÚ5 ide o všeobecnú zásadu práva EÚ, ktorá je spoločná pre národné právne poriadky členských štátov. Dôvernosť komunikácie advokáta s klientom je chránená za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok, a to, že komunikácia advokáta s klientom je spojená s ochranou práva na obhajobu klienta v danej veci (vo veci, v ktorej sa vedie prešetrovanie) a ide o komunikáciu s nezávislým advokátom, t.j. s advokátom, ktorý nie je v zamestnaneckom vzťahu ku klientovi6.  V zmysle judikatúry SDEÚ podlieha tejto ochrane komunikácia, ktorá sa uskutočnila po tom, čo bolo začaté správne konanie v danej veci, ako aj skoršia komunikácia, ktorá má vzťah k danej veci.

Novelou zákonom č. 151/2014 Z.z. bol zo zákona vypustený odkaz na zákon č. 483/2001 Z. z.  o bankách a na zákon o správe daní a poplatkov vo vzťahu k povinnosti  fyzických a právnických osôb poskytnúť podklady a informácie o podnikateľovi, pokiaľ to nie je v rozpore s osobitným predpisom. Uvedená úprava mohla vzbudzovať dojem resp. viesť k nesprávnemu výkladu, že úrad nemá právo získavať informácie od bánk. Predmetná právomoc úradu získavať informácie bola pre vylúčenie dvojakého výkladu   premietnutá aj do zákona o bankách, zákonom č. 437/2015 Z. z., ktorým  bol do ust. § 91 ods. 4 zákona o bankách okrem iného vložené písm. w), v ktorom je úrad explicitne uvedený ako subjekt, ktorému je banka resp. pobočka zahraničnej banky na písomné vyžiadanie povinná aj bez súhlasu klienta podať správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, a to v rozsahu nevyhnutnom na plnenie jeho úloh pri ochrane hospodárskej súťaže podľa osobitných predpisov.

K ods. 3
 
Predmetné ustanovenie upravuje ďalší z prostriedkov, ktorými úrad disponuje v súvislosti s plnením jeho úloh podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu7. Existuje predpoklad, že orgány policajného zboru resp. orgány činné v trestnom konaní pri plnení svojich úloh podľa osobitných predpisov môžu získať aj podklady a informácie relevantné pre účely konania pred úradom. S ohľadom na vyššie uvedené zákon udeľuje úradu právomoc vyžiadať si od vyššie uvedených subjektov informácie nimi získané na základe osobitných predpisov a v rámci toho predovšetkým nazerať do spisov vedených v trestnom konaní, robiť si zo spisov výpisy a poznámky a zaobstarať si na vlastné trovy kópie spisov a ich častí a a takto získané informácie použiť na účely konania pred úradom. Pokiaľ ide o trestné konanie, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov predpokladá situáciu, že osobitné predpisy udelia štátnym orgánom právomoc nazerať do spisu vedeného v trestnom konaní, pričom túto rieši tak, že práva štátnych orgánov nahliadať do spisu vedeného v trestnom konaní na základe osobitného predpisu nie sú dotknuté ustanoveniami § 69 ods. 1 až 3 Trestného poriadku, ktoré upravujú otázku nahliadania do spisu v jeho režime.
 
V tomto ustanovení upravená právomoc úradu vychádza zo zásady spolupráce úradu a útvarov policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní a zo skutočnosti, že vychádzajúc zo Správneho poriadku a zo zákona, na dokazovanie v správnom konaní možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
 
K ods. 4

Predmetné ustanovenie upravuje poskytovanie informácií úradom orgánom hospodárskej súťaže iných štátov. K výmene informácií s orgánmi hospodárskej súťaže iných štátov dochádza aj na základe Nariadenia rady 1/2003, ktoré sa však vzťahuje len na výmenu informácií medzi členskými štátmi EÚ (medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov resp. medzi týmito orgánmi navzájom), pričom však k takejto výmene môže dochádzať len na účely aplikácie článkov 101 (dohody obmedzujúce hospodársku súťaž) a 102 ZFEÚ (zneužívanie dominantného postavenia) a za splnenia podmienok čl. 12 predmetného nariadenia. Ustanovenie § 22 ods. 4 bolo do zákona zavedené za účelom umožniť medzinárodnú výmenu informácií aj v prípadoch, ktoré nie sú pokryté režimom nariadenia 1/2003. Úrad poskytuje orgánom hospodárskej súťaže iných štátov informácie na účely nevyhnutné na uplatňovanie predpisov hospodárskej súťaže iných štátov vrátane informácií, ktoré sú chránené podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu a to:

i)na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo
ii) na základe súhlasu osoby, ktorá informácie poskytla alebo ktorej sa informácie týkajú .

V prípade, keď bude k výmene dochádzať na základe medzinárodnej zmluvy, táto stanoví okruh informácií, ktoré možno vymieňať, pričom môže ustanoviť, že sa vymieňajú aj dôverné informácie a informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva.

V zmysle tohto ustanovenia je však možné postupovať len v prípade, ak je zabezpečená vzájomnosť.
 

1 Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16.12.2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže ustanovených v čl. 81 (101 ZFEÚ) a 82 (102 ZFEÚ) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva
2 Vec 274/87 Orkem v Komisia (1989) bod 34
3 Napr. Vec T-112/98 Mannesmannröhren-Werke AG v Komisia bod 65; Vec T-34/93 Société Générale v Komisia, bod 75
4 Vec C-238/99 P - Limburgse Vinyl Maatschappij a ďalší v Komisia, bod 276; Spojené veci T-305/94,
T-306/94, T-307/94, T-313/94 to T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 and T-335/94, body 443-459; Vec C-301/04 – Komisia v SGL Carbon AG, bod 43 a 44
5 Vec 155/79, A.M.& S. Europe Ltd v Komisia (1992), odsek 18
6 Tamtiež bod 27, Vec c-550/07P Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd v Komisia, najmä body 40-50
7 Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16.12.2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže ustanovených v čl. 81 (101 ZFEÚ) a 82 (102 ZFEÚ) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

Dôvodová správa

V porovnaní s aktuálnym znením odseku 1 dochádza k spresneniu jeho znenia a k sprehľadneniu existujúcich právomocí úradu.

K ods. 1 písm. a), b) a c)

Dôvodová správa k zákonu č. 151/2014 Z.z.

V odseku 1 písm. a) a b) dochádza k spresneniu súčasnej formulácie v zákone tak, aby bolo odčlenené vykonávanie prešetrovania v jednotlivých odvetviach hospodárstva za účelom získania informácií o stave v danom odvetví od vykonávania prešetrovania za účelom zistenia, či je dôvod na začatie konania podľa zákona. Taktiež v záujme presnosti sa v písm. c) špecifikuje právomoc úradu vykonávať vyšetrovacie úkony a iné úkony právnej pomoci na žiadosť orgánu hospodárskej súťaže iného štátu.
 
K ods. 1 písm. j) a k)

Dôvodová správa k zákonu č. 204/2004 Z.z.

V zmysle nariadenia 1/2003 môže komisia vykonať inšpekciu aj v akýchkoľvek iných objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa než tých, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou, ako aj v súkromných objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch vedúcich alebo iných zamestnancov podnikateľa. Komisia vydá rozhodnutie o výkone inšpekcie. Predpokladom výkonu takejto inšpekcie je autorizácia národným súdom. Za týmto účelom sa dopĺňa právomoc úradu podať návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciami pre Komisiu. Uvedené si vyžiada tiež zmenu Občianskeho súdneho poriadku. V súvislosti s novozavádzanou právomocou pre úrad na vykonanie takejto inšpekcie je potrebné vydanie súdneho súhlasu s inšpekciou aj v prípade, ak takúto inšpekciu bude vykonávať úrad. § 22 sa preto rozširuje o právomoc úradu predložiť súdu návrh na vydanie súhlasu s inšpekciou.

K ods. 1 písm. m)

Dôvodová správa k zákonu č. 151/2014

Nové ustanovenie odseku 1 písmeno m) reflektuje znenie ustanovení § 12 ods. 8 a § 38f ods. 4 zákona, podľa ktorých návrh podmienky a povinnosti predkladaný účastníkom konania v konaniach o koncentrácii alebo návrh záväzkov v konaniach o porušení antitrustových pravidiel môže zahŕňať aj povinnosť ustanoviť správcu, ktorý najmä vykonáva dohľad nad plnením podmienky a povinnosti alebo nad plnením záväzkov účastníkov konania, prípadne sám ich plnenie zabezpečuje.

K ods. 2

Dôvodová správa k zákonu č. 151/2014 Z.z. 

Dochádza tiež k úprave odseku 2 a to najmä v súvislosti s vyčlenením právnej úpravy inšpekcií do samostatného ustanovenia § 22a. Obsahovo sa právomoci úradu nemenia, len právomoci, ktoré sa týkali priamo vykonávania inšpekcií, boli presunuté do § 22a. Uvedené ustanovenie upravuje právomoc úradu vyžadovať od podnikateľa, jeho zamestnancov alebo iných fyzických a právnických osôb informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu, vyžadovať ústne a písomné vysvetlenie, a pod. rovnako ako v súčasnej právnej úprave.
 
Dôvodová správa k zákonu č. 204/2004 Z. z.

Zároveň sa spresňuje, že úrad môže žiadať od podnikateľa účtovné a obchodné podklady a dokumenty, a to bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané. Týmto spresnením sa zabraňuje možnému mareniu činnosti úradu odmietaním poskytovania informácii a podkladov podnikateľom vzhľadom na v súčasnosti nie explicitné znenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže v tomto zmysle.

§ 22 sa ďalej spresňuje v tom zmysle, že úrad môže žiadať na mieste vysvetlenie od vedúcich zamestnancov, od členov štatutárnych a kontrolných orgánov podnikateľa ako aj od akéhokoľvek zamestnanca podnikateľa a vyhotoviť si zvukový záznam z ich ústne podaného vysvetlenia a žiadať od nich potrebné podklady a dokumenty. Je nevyhnutné, aby úrad mal právomoc žiadať o vysvetlenie ktorúkoľvek z týchto osôb, ktorá môže mať vedomosť o úradom šetrenej veci. Súčasné znenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže v tomto nie je jednoznačné a preto je potrebné ho v tomto zmysle upresniť. Je tiež nevyhnutné, aby vzhľadom na presné zachytenie výpovedí týchto osôb mohol úrad vykonať zvukový záznam ich vyjadrenia.
 
K ods. 3

Dôvodová správa k zákonu č. 151/2014 Z.z. 

V odseku 3 sa do znenia zákona navrhuje premietnuť spoluprácu medzi úradom a Policajným zborom Slovenskej republiky, resp. orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní protisúťažných konaní, najmä kartelov. Spolupráca pri výmene dôkazov medzi súťažnými orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní efektívne funguje tiež napríklad v Rakúsku a v Českej republike. Navrhovaný odsek 3 preto výslovne špecifikuje právomoc úradu použiť informácie získané podľa osobitných predpisov napríklad príslušným útvarom Policajného zboru Slovenskej republiky, v správnom konaní podľa tohto zákona, ktorá vyplýva na jednej strane zo zásady spolupráce útvarov Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní s úradom a na druhej strane zo zásady vyplývajúcej zo zákona a Správneho poriadku vo vzťahu k použiteľnosti všetkých dôkazov získaných v súlade so zákonom.
 
K ods. 4

Dôvodová správa k zákonu č. 151/2014 Z.z. 

Nariadenie 1/2003 už v súčasnosti umožňuje výmenu informácií medzi súťažnými orgánmi členských štátov Európskej únie a Európskou komisiou v prípadoch prítomnosti kritéria vplyvu na obchod medzi členskými štátmi, avšak neupravuje výmenu informácií pri aplikovaní vnútroštátneho práva ochrany hospodárskej súťaže. Ustanovením nového odseku 4 sa stanovuje rámec pre medzinárodnú spoluprácu a výmenu informácií. Informácie vo veciach hospodárskej súťaže je možno vymieňať len na základe princípu reciprocity, a to buď za podmienok stanovených medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom osoby, ktorá informácie poskytla, alebo ktorej sa informácie týkajú. Medzinárodná zmluva stanoví okruh informácií, ktoré možno vymieňať s tým, že môže byť stanovené, že sa vymieňajú aj dôverné informácie a informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva. Takúto medzinárodnú zmluvu bude však možné uzatvoriť iba v prípade, ak druhá zmluvná strana poskytne dostatočné právne záruky, že informácie budú použité len na stanovený účel.

Judikatúra

K ods. 1 písm. d)

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžhpu/4/2008 zo dňa 25.01.2011 (k zákazu implementácie koncentrácie - § 10 ods.11 súčasného znenia zákona)
 
„... samotné získanie kontrolného balíka je implementáciou spojenia podnikov, hoci hlasovacie práva neboli vykonané.“ (str. 13)

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžhpu/3/2008 zo dňa 17.8.2010

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcov, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s cieľom zákona č. 136/2001 Z.z. podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľa s poukazom na skutočnosť, že kartelové dohody, najmä dohody o cenách, ktoré sú z nich považované za najzávažnejšie (tzv. tvrdé kartelové dohody, na ktoré sa v zmysle § 4 ods. 3 písm. a/ zákona nevzťahujú ani liberačné dôvody zákazu ex offo – racionalizačný efekt dohody, či z dohody vyplývajúca primeraná časť prospech spotrebiteľa -- § 6 ods. 3 písm. a/, b/, zákona), vzhľadom na svoj charakter a účel nesporne ovplyvňujú budúce správanie konkurentov na trhu s cieľom udržiavania vyššej ceny v prospech podnikateľov – účastníkov danej dohody a v konečnom dôsledku sa teda nevyvíja tlak na znižovanie ceny v prospech spotrebiteľa, čo je dôvod pre ktorý zákon takéto konanie sankcionuje neplatnosťou a zakazuje ho.
(...)
Právo na dosiahnutie hospodárskeho prospechu nemôže byť presadzované spôsobom znamenajúcim porušenie súťažných pravidiel a samotná skutočnosť, že žalobcovia pri svojich podnikateľských aktivitách nedosahujú zisk ich nezbavuje povinnosti tieto pravidlá dodržiavať (...).
(...) z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že v danom prípade išlo o cieľovú dohodu (majúcu za cieľ obmedzenia súťaže) medzi konkurentmi obsahujúcu dojednanie o cenách tovarov vykazujúcu potenciál negatívneho efektu na súťaž, predstavujúcu tak hrozbu obmedzenia súťaže (čo samotné je protizákonným konaním), ktorej predmet nebol nemožný a samotná skutočnosť, žer sa nerealizovala v praxi mala len vplyv na posúdenie závažnosti protisúťažného konania pri rozhodovaní.

 
K ods. 1 písm. e)

Rozhodnutie Rady úradu č. 2012/39/R/050, ktorým zamieta rozklad a potvrdzuje rozhodnutie úradu č. 2012/392/1/023

- hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava uznesením schválilo určité poplatky v Cenníku služieb poskytovaných na pohrebiskách na území Bratislavy a tým zjavnou podporou zvýhodnilo podnikateľa MARIANUM, a tým porušilo § 39 zákona
 
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. S 128/2009, ktorým zamieta žalobu voči rozhodnutiu Rady úradu č. 2009/39/R/2/027, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie úradu č. 2008/39/2/1/104
 
-žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady úrady, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie úradu. Úrad rozhodol tak, že Mesto Stará Ľubovňa  vyhlásením Koncepcie rozvoja mesta Stará Ľubovňa v oblasti tepelnej energetiky dňa 22.11.2007 ako zmeny a doplnku č. 8 k Všeobecne záväznému nariadeniu č. 19 z roku 1994 o územnom pláne sídelného útvaru mesta Stará Ľubovňa, v ktorom sa ustanovuje: „Nepovoľovať nesystémové a nekoncepčné odpájanie bytových domov od systému CZT...“ a „Spôsob výstavby individuálnych zdrojov tepla v jednotlivých bytoch považovať za nesystémové a nekoncepčné riešenie, ktoré má negatívny vplyv na hospodárnosť prevádzky sústavy CZT a zároveň na tepelnú rovnováhu bytového domu ako celku. Výstavbu individuálnych zdrojov tepla umožniť iba v prípade, ak je v bytovom dome odpojených viac ako 50% bytových jednotiek a za súhlasu všetkých vlastníkov bytového domu“ a jeho následnou aplikáciou, zjavnou podporou zvýhodňujúcou určitého podnikateľa obmedzilo súťaž v oblasti tepelnej energetiky na území mesta Stará Ľubovňa a tým porušilo § 39 zákona. (str. 1,2)
 
K ods. 2

Rozhodnutie Rady úradu č. 2015/SP/R/2/043
 
Rada rozhodovala o rozklade proti rozhodnutiu úradu o uložení pokuty podľa § 38a ods. 1 písm. a) zákona za porušenie povinnosti podľa § 22 ods. 2 zákona predložiť úradu v určenej lehote podklady a informácie. Rada preskúmala pokutu z hľadiska jej primeranosti, závažnosti konania ako aj potreby represívneho a preventívneho pôsobenia pokuty a na tom základe zmenila rozhodnutie úradu pokiaľ ide o výšku pokuty. Rada sa však stotožnila s úradom v otázke, že konaním podnikateľa došlo k porušeniu povinnosti podľa § 22 ods. 2 zákona.
 
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28.02.2007, č. 2 S 414/05

Povinnosť mlčanlivosti je právom uložený záväzok správať sa tak, aby neboli neoprávneným osobám oznámené údaje, ktoré by mohli ohroziť záujmy tých, v koho prospech je táto povinnosť uložená. Povinnosť mlčanlivosti však nie je absolútna, pretože existujú zákonné dôvody a možnosti jej prelomenia... Pri výkone zákonnej verejnoprávnej činnosti sú správne orgány v nadradenom postavení voči súkromným osobám, keďže  sú oprávnené podľa zákona rozhodovať o ich právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy. Výkon verejnej správy vychádza zo zákonnosti (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR), ktorá v sebe zahŕňa nielen  právomoc, ale aj povinnosť túto právomoc riadne vykonávať a nebyť nečinný. Tým môže byť zasiahnuté do práv súkromných osôb chránených povinnosťou mlčanlivosti. Prienik do týchto práv, ale neznamená, že by tým naďalej nebola poskytnutá ochrana podaným informáciám. V konaní podľa ZOHS je ochrana zabezpečená ustanovením § 41 ods. 1 a 2, podľa ktorého sa získané informácie správnym orgánom  môžu použiť len na účely konania  podľa tohto zákona a zamestnanci správneho orgánu sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré tvoria predmet obchodného tajomstva ako aj o tých, ktoré sú označené ako dôverné... Žalovaný ako správny orgán pri požadovaní informácií v danej veci  vychádzal  z príslušného predpisu verejného práva, a to zo ZOHS. V rámci  plnenia svojich povinností bol oprávnený vykonávať prešetrovanie podľa § 22 ods. 1 ZOHS a podľa neho aj postupoval. Žalovaný nie je v zákone o poisťovníctve uvedený medzi subjektmi, ktorým poisťovňa napriek svojej povinnosti mlčanlivosti, na ich vyžiadanie poskytne informácie. Povinnosť poskytovať  informácie však poisťovniam  môže byť uložená aj iným zákonom, v tomto prípade je významným ZOHS. Žalobca, aj keď je poisťovňou, ktorej pomery sú upravené v osobitnom zákone, je aj podnikateľom, na ktorého sa podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZOHS vzťahuje i tento zákon. Zákon tu nerobí rozdiel medzi jednotlivými typmi podnikateľov, ale vzťahuje sa na všetkých, čo umožňuje žalovanému  výkon jeho právomoci.

Rozsudok Súdneho dvora z 1989 vo veci C-374/87 - Orkem v Komisia

34) „.....Komisia je oprávnená podnikateľa prinútiť, aby jej poskytol všetky potrebné informácie týkajúce sa skutočností, ktoré sú mu známe a aby jej predložil, ak je to potrebné, takéto dokumenty, ktoré drží aj keď tieto by mohli byť použité na preukázanie protisúťažného konania predmetného podnikateľa alebo iného podnikateľa....“

35) „Komisia nesmie prinútiť podnikateľa, aby jej poskytol odpovede, ktoré by mohli obsahovať pripustenie toho, že došlo z jeho strany k porušeniu, ktoré má Komisia preukázať“.

Rozsudok Súdneho dvora z 29.06.2006 vo veci C-301/04 Komisia v. SGL Carbon AG

43)...Súdny dvor v odsekoch 274-276 rozsudku Limburgse Vinyl Maatschappij a ďalší v Komisia uviedol, že od rozhodnutia vo veci Orkem v Komisia došlo k ďalšiemu vývoju v rozhodovacej praxi Európskeho súdu pre ochranu ľudských práv a základných slobôd, ktoré musí judikatúra EÚ zobrať do úvahy pri interpretovaní základných práv. Súdny dvor však uviedol, že rozhodovacia prax ESĽP nie je taká, že by spochybnila princípy formulované v rozhodnutí Orkem.

Rozsudok Súdneho dvora z 18.5.1982 vo veci AM & S Europe Limited v Komisia

19)„Pokiaľ ide o ochranu dôvernosti písomnej komunikácie medzi advokátom a klientom, z právnych poriadkov členských štátov je zrejmé, že aj keď takýto princíp je všeobecne uznávaný, jeho rozsah a kritériá pre jeho aplikáciu sa líšia…“

21)„…v národných právnych poriadkoch členských štátov však možno identifikovať spoločné kritériá v tom ohľade, že tieto právne poriadky chránia .... dôvernosť písomnej komunikácie medzi advokátom a klientom za predpokladu, že na jednej strane je takáto komunikácia uskutočnená za účelom a v záujme práva na obhajobu klienta a na druhej strane ide o komunikáciu s nezávislým advokátom, t.j. advokátom, ktorý nie je v zamestnaneckom vzťahu ku klientovi.

22)Nariadenie č. 17 musí byť teda vykladané tak, že ochraňuje dôvernosť písomnej komunikácie medzi advokátom a klientom za predpokladu, že sú splnené vyššie uvedené dve podmienky…“

Literatúra a články

KALESNÁ, K.-BLAŽO, O.: Zákon o ochrane hospodárskej súťaže, komentár, 1. Vydanie, C.H. BECK Praha 2012 ISBN: 978-80-7400-257-1

C.S. KERSE, N. KHAN: EC ANTITRUST PROCEDURE, 5. vydanie, Sweet & Maxwell, Londýn 2005, ISBN 0421 885 203

J. FAULL, A. NIKPAY: THE EC LAW OF COMPETITION, 2. vydanie, Oxford University Press, Oxford 2007 ISBN 978-0-19-926929-7
Posledná aktualizácia: 19.05.2016