§ 22a Inšpekcia



§ 22a
Inšpekcia

 
Všeobecný úvod
 
Ustanovenia § 22a upravujú postup a právomoci zamestnancov úradu pri výkone inšpekcie v objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo konaním podnikateľa.
Inšpekcia vykonávaná súťažnými autoritami je efektívnym nástrojom v odhaľovaní kartelov a iného protisúťažného konania. Vykonáva sa preto neohlásene, nakoľko prvok prekvapenia je predpokladom pre fungovanie tohto nástroja. Účelom inšpekcie je získanie takých podkladov a informácií, ktoré by podnikateľ dobrovoľne nevydal alebo neposkytol, pretože môžu preukázať jeho protiprávnu činnosť vo forme porušenia súťažných pravidiel.
Cieľom inšpekcie je najmä získanie podkladov a informácií potrebných na preverenie možného protisúťažného konania podnikateľov, a to preverením obchodných dokumentov spadajúcich pod predmet prešetrovania, ktorý je špecifikovaný v poverení na vykonanie inšpekcie. Právo úradu na vstup do obchodných priestorov podnikateľov zahŕňa možnosť vyhľadávať rôzne informácie, a to aj také, ktoré ešte nie sú úradu známe alebo v celom rozsahu identifikované pred vykonaním inšpekcie.
 
Inšpekcia sa vykonáva ako nútený zásah, a preto má podnikateľ povinnosť podrobiť sa inšpekcii vykonávanej Protimonopolným úradom SR. Na zabezpečenie plynulého priebehu inšpekcie zákon v § 22a špecifikuje právomoci zamestnancov úradu a práva a povinnosti podnikateľa počas inšpekcie. 


Komentár

K odseku 1
Zamestnanci úradu alebo iné osoby, ktoré sú poverené na vykonanie inšpekcie majú právo na základe písomného poverenia vstupovať do všetkých priestorov alebo dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou.
Zamestnanci úradu musia v priebehu inšpekcie postupovať v súlade so zákonom a v medziach poverenia na vykonanie inšpekcie. Zákon na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (zákon účinný do 30.6.2014) stanovuje náležitosti, ktoré musí poverenie obsahovať.
Poverenie na vykonanie inšpekcie je správny akt, ktorý je preskúmateľný súdom.
 
K odseku 2
 
Odsek 2 § 22a konkretizuje náležitosti, ktoré má poverenie na vykonanie inšpekcie obsahovať. V poverení preto nesmie chýbať meno, priezvisko a funkcia osoby vydávajúcej poverenie (v prvostupňovom konaní vydáva poverenie podpredseda úradu, v druhostupňovom konaní predseda Rady úradu), označenie podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, časový rozsah vykonávania inšpekcie, predmet a účel inšpekcie, meno a priezvisko zamestnanca úradu povereného výkonom inšpekcie, poučenie o právach a povinnostiach podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, podpis osoby, ktorá poverenie vydala, číslo poverenia a odtlačok pečiatky úradu.
 
Z obsahu poverenia má byť teda zrejmé, aký je predmet a účel inšpekcie, ako aj predpoklady a domnienky, ktoré chce úrad inšpekciou preveriť, a to z dôvodu, aby poverenie na vykonanie inšpekcie podnikateľovi poskytlo dostatok informácií na identifikáciu rozsahu povinnosti spolupráce s úradom a zároveň mu umožňovalo uplatniť obranu svojich práv.
 
Poverenie má tiež obsahovať opis charakteristických znakov údajného porušenia s uvedením predpokladaného relevantného trhu a povahy údajných obmedzení hospodárskej súťaže.
 
Z európskej judikatúry vyplýva, že Komisia nemusí presne právne kvalifikovať údajné porušenia a ani oboznámiť podnikateľa so všetkými dostupnými informáciami, ani uviesť obdobie, počas ktorého k podozrivému porušeniu dochádzalo1. V poverení na vykonanie inšpekcie úrad nie je povinný oznámiť prešetrovanému podnikateľovi všetky informácie týkajúce sa údajných porušení, ktoré má úrad k dispozícii, ani presne vymedziť relevantný trh, ani tieto porušenia presne právne kvalifikovať, ani uviesť obdobie, kedy k týmto porušeniam dochádzalo; musí naproti tomu jasne uviesť predpoklady, ktoré má v úmysle overiť, to znamená uviesť čo hľadá a ktorých bodov sa má inšpekcia týkať.
 
 
K odseku 3
 
Samotná inšpekcia začína momentom oznámenia tohto zásahu podnikateľovi, t. j. predložením poverenia podnikateľovi alebo akémukoľvek zamestnancovi podnikateľa, pričom sa môže jednať aj o osobu, ktorá sa nachádza v priestoroch podnikateľa a je aspoň v časti oprávnená konať v mene podnikateľa (napríklad na vybavovanie administratívnych alebo obchodných činností alebo preberanie zásielok; takáto osoba môže byť poverená osobou v spoločnosti oprávnenou udeliť takéto poverenie na zastupovanie). Zamestnanci úradu môžu rovnako predložiť poverenie a konať počas inšpekcie s prokuristom spoločnosti, ktorý nie je podnikateľom a ani zamestnancom podnikateľa, ale vykonáva činnosť prokuristu na základe zmluvy o výkone funkcie.
 
Zamestnanci úradu, resp. vedúci inšpekcie po odovzdaní poverenia na vykonanie inšpekcie oboznámi podnikateľa, s ktorým počas inšpekcie koná (zástupca podnikateľa), s predmetom inšpekcie v rozsahu predloženého poverenia, poučí ho o jeho právach a povinnostiach, ako aj o následkoch neumožnenia vykonania inšpekcie, prípadne inej formy nespolupráce so zamestnancami úradu v priebehu výkonu inšpekcie, t. j. oboznámi ho s možnými sankciami v prípade neposkytnutia súčinnosti počas inšpekcie.
 
Po poučení zástupcu podnikateľa už zamestnanci úradu nie sú počas inšpekcie povinní jednotlivo poučovať zamestnancov podnikateľa, od ktorých sa vyžaduje vykonanie určitého úkonu, o ich právach a povinnostiach počas inšpekcie, ale toto je povinný zabezpečiť zástupca podnikateľa potom, ako mu bude zamestnancami úradu umožnené o inšpekcii s ďalšími zamestnancami podnikateľa komunikovať.
 
Zástupca podnikateľa je tiež poučený o tom, že nesmie komunikovať o prebiehajúcej inšpekcii s inými zamestnancami podnikateľa resp. tretími osobami, a to mimo rozsahu pokynov udelených zamestnancami.
 
V prípade, ak sú prehliadané súkromné zariadenia zamestnancov podnikateľa, ktoré sú používané aj na pracovné účely a existuje podozrenie o tom, že práve v týchto zariadeniach by sa mohli nachádzať podklady a informácie, ktoré sa týkajú predmetu inšpekcie, zamestnanec, ktorého súkromné zariadenie sa prehliada, je osobitne poučený zamestnancami o právach a povinnostiach počas takéhoto prehliadania. O takomto prehliadaní sa spíše osobitný zápis, ktorý zamestnanec podpíše.
 
 
Právo na právnu pomoc
 
Podnikateľ je oprávnený privolať si na miesto inšpekcie právneho zástupcu podľa svojej voľby. V prípade, že sa právny zástupca podnikateľa nenachádza v priestoroch výkonu inšpekcie, má podnikateľ právo kontaktovať svojho právneho zástupcu telefonicky, pričom však musí rešpektovať pokyny zamestnancov o obsahu tejto komunikácie.
 
Prítomnosť právneho zástupcu nie je zákonnou podmienkou vykonania inšpekcie a neprítomnosť právneho zástupcu nemá vplyv na začatie inšpekcie, priebeh inšpekcie a ani na posudzovanie zákonnosti inšpekcie. Zamestnanci úradu nie sú povinní až do vykonania neodkladných úkonov nevyhnutných na zabezpečenie dôkazov pred možnou manipuláciou s nimi čakať na uskutočnenie konzultácie s právnym zástupcom. Inšpektori však zvyčajne na právneho zástupcu podnikateľa počkajú v rozsahu 15-30 minút, avšak počas tejto doby sa vykonávajú neodkladné úkony potrebné na zabezpečenie objektov podnikateľa, podkladov a informácií a dátových nosičov (zvyčajne sa bude jednať o blokáciu emailových kont, resp. iné zabezpečenie dôkazov pred manipuláciou – napr. zapečatenie PC alebo priestorov podnikateľa).
 
 
K odseku 4
 
V zápisnici z priebehu inšpekcie sa chronologicky alebo koncepčne zaznamenávajú všetky úkony, ktoré sa uskutočnia počas inšpekcie, t. j. od vstupu zamestnancov do priestorov podnikateľa, predloženia poverení na vykonanie inšpekcie, rozsahu poučenia podnikateľa, podanie vysvetlení, až po samotné prehľadávanie zariadení podnikateľa vrátane opisu technických postupov, ktoré boli pri prehľadávaní zariadení a vyhotovení kópií použité.
 
V zápisnici z priebehu inšpekcie sa uvádzajú nasledovné údaje:
 
§  registratúrne číslo zápisnice
§  označenie orgánu, ktorý inšpekciu vykonal
§  označenie podnikateľa a priestorov, v ktorých sa inšpekcia vykonala
§  dátum a časový rozsah vykonania inšpekcie
§  stručne predmet inšpekcie
§  mená a priezviská zamestnancov úradu resp. inšpektorov (pozn.: inšpektormi môžu byť aj iné osoby ako zamestnanci úradu, ktoré sú poverené plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu) vrátane špecifikácie poverení na základe ktorých vstupujú do priestorov podnikateľa, a to prostredníctvom registratúrneho čísla poverenia
§  mená a priezviská osôb, ktoré počas inšpekcie vystupujú v mene podnikateľa alebo sa iným spôsobom zúčastňujú inšpekcie, vrátane ich funkčného zaradenia
§  rozsah poučenia podnikateľa
§  opis priebehu inšpekcie vrátane vykonaných technických úkonov
§  zoznam vyhotovených kópií príp. zoznam dokumentov resp. zariadení, ktoré boli odňaté
§  prípadné zapečatenie priestorov alebo zariadení podnikateľa vrátane vyhotovenej fotodokumentácie zo zapečatenia
§  vyjadrenie podnikateľa k obsahu zápisnice
§  dátum a čas podpísania zápisnice
§  podpisy osôb zúčastnených na inšpekcii
 
Podnikateľ má právo podať v priebehu inšpekcie námietky, ktoré sa tiež zaznamenajú do zápisnice. Inšpekcia je ukončená podpísaním zápisnice zo strany oboch subjektov participujúcich na inšpekcii – prešetrovaného subjektu a všetkých inšpektorov. V prípade, ak zástupca podnikateľa odmietne zápisnicu podpísať, uvedie sa dôvod tohto odmietnutia. Ak je potrebné pokračovať v inšpekcii na druhý deň, inšpekcia sa preruší, čo sa tiež zaznamená v zápisnici.
 
K odseku 5
 
Na účely získania podkladov a informácií sú zamestnanci úradu počas inšpekcie oprávnení prehľadávať aj elektronické zariadenia podnikateľov. Prehľadávanie elektronických zariadení a emailovej komunikácie vykonáva úrad na základe vopred pripraveného zoznamu kľúčových slov, ktoré boli vytvorené na základe podkladov a informácií, ktorými už pred vykonaním inšpekcie úrad disponuje a ktoré má v úmysle inšpekciou overiť.
 
Dokumenty, ktoré sú vyselektované na základe kľúčových slov sú následne prehliadané zamestnancami úradu a v prípade, ak spadajú do predmetu inšpekcie, je vyhotovená tlačená a elektronická verzia týchto dokumentov.
 
Súkromná komunikácia a komunikácia medzi klientom a externým advokátom
 
Podnikateľ je počas inšpekcie informovaný o tom, že v prípade, ak úradom vyselektované dokumenty na základe kľúčových slov obsahujú súkromné dáta podnikateľa alebo komunikáciu s advokátom (tzv. LPP - Legal Professional Privilege), podnikateľ má možnosť takéto dokumenty označiť v kópii, ktorá mu bola poskytnutá, alebo priamo počas prehliadania komunikácie na mieste inšpekcie, pričom musí takto označené údaje zdôvodniť. Nestačí teda len označenie predmetných údajov podnikateľom, ich dôvernosť musí byť preukázaná uvedením napr. adresátov komunikácie resp. opísaním kontextu komunikácie. Zamestnanci úradu majú možnosť zbežne náhľadom posúdiť, či skutočne ide o súkromné dokumenty resp. komunikáciu medzi podnikateľom a advokátom, a to tak na mieste inšpekcie, ako aj pri prehliadaní dokumentov v priestoroch úradu. Takýto postup úradu vyplýva aj z európskej judikatúry, podľa ktorej majú inšpektori právo zbežne nahliadnuť do všetkej korešpondencie, aby sa presvedčili, či ide o komunikáciu, ktorá má byť chránená.
 
Za účelom získania prístupu k informáciám, ktoré má v úmysle úrad na inšpekcii preveriť, disponuje úrad podľa § 22a ods. 5 v priebehu inšpekcie radom oprávnení, a to konkrétne právom zapečatiť podklady, nosiče, či priestory alebo vybavenie podnikateľa alebo takéto podklady alebo nosiče odňať s cieľom vytvoriť ich kópie; zabezpečiť si vstup do priestorov a dopravných prostriedkov, zabezpečiť si prístup ku všetkým informáciám uloženým v akejkoľvek elektronickej podobe.
 
K písmenu a)
 
Zamestnanci úradu sú tiež oprávnení na určitý čas podklady alebo nosiče podnikateľa počas inšpekcie zapečatiť. Zapečatenie podkladov slúži na zabránenie manipulácie s dokumentmi, kým sa tieto nenachádzajú v dispozícii zamestnancov úradu. Toto zabezpečenie sa využije napríklad v prípadoch, ak vzhľadom na množstvo dokumentov, ktoré je potrebné prehľadať, počet inšpektorov alebo veľkosť priestorov podnikateľa nie je možné vykonať príslušný úkon úradu ihneď.
 
V praxi môže nastať situácia, že v priestoroch výkonu inšpekcie sa zariadenia alebo priestory nenachádzajú v bezprostrednej blízkosti zamestnancov úradu, a preto, na určitý čas, kým zamestnanci vykonávajú iné úkony, sa priestory alebo podklady, ktoré sú predmetom záujmu inšpektorov zapečatia. Ďalej sa tento zabezpečovací prvok môže využiť v prípade, ak sa v priestoroch výkonu inšpekcie nenachádza zamestnanec podnikateľa, ktorému patrí zariadenie, ktoré majú zamestnanci v úmysle prehľadávať a bez používateľa tohto zariadenia alebo bez IT technika by nebol k nemu možný prístup. Preto, keďže takéto zariadenie nie je v dohľade zamestnancov, sa zariadenie zapečatí, a to až do príchodu zamestnanca podnikateľa, ktorý prístup k zariadeniu umožní.
 
Pri prerušení inšpekcie sa môžu priestory alebo miestnosti kde sa nachádzajú prehľadávané zariadenia podnikateľa zapečatiť aj na noc, aby s nimi v neprítomnosti zamestnancov podnikateľ nemohol manipulovať.
 
Zapečatenie priestorov a zariadení sa uskutoční v primeranom rozsahu a na primeraný čas, aby bol takýto zabezpečovací úkon proporcionálny k obmedzeniu podnikateľa v jeho podnikateľskej činnosti a neohrozil bežný chod podniku. Každý úkon zapečatenia sa zaznamenáva v zápisnici o priebehu inšpekcie, v ktorej sa uvedie predpokladaný čas na ktorý sa zariadenia alebo objekty zapečaťujú. V prípade zapečatenia sa vyhotoví fotografia, ktorá tvorí prílohu zápisu o zapečatení alebo samotnej zápisnice z priebehu inšpekcie. Podnikateľ je v priebehu inšpekcie tiež informovaný o možnej sankcii za porušenie pečate ním alebo jeho zamestnancami.
 
K písmenu b)
 
Ak nastane situácia, že sa podnikateľ zdráha predložiť podklady alebo zariadenia, ktoré majú v úmysle zamestnanci úradu prehľadať, úradu prislúcha oprávnenie takéto podklady alebo zariadenia odňať bez ohľadu na vôľu podnikateľa.
 
Odňatie podkladov alebo nosičov podnikateľa je ďalej prípustné aj vtedy, ak z technických dôvodov nie je možné prehliadať zariadenia podnikateľa alebo vyhotoviť kópie dokumentov na mieste inšpekcie. V takomto prípade sa nosiče resp. podklady podnikateľa zapečatia v obálke, ktorá sa následne uloží v zabezpečených priestoroch úradu. Podnikateľ je následne upovedomený o termíne odpečatenia a následnom prehliadaní zariadenia. Pri týchto úkonoch má podnikateľ a/alebo jeho právny zástupca právo byť prítomný a kontrolovať všetky úkony zamestnancov úradu a obsah dokumentov, ktoré sú prehliadané. V rámci prehliadania dokumentov podnikateľa v priestoroch úradu sú preto zabezpečené práva podnikateľa rovnako, ako by boli pri výkone inšpekcie na mieste u podnikateľa.
 
K písmenu c)
 
Právu zamestnancov úradu zabezpečiť si vstup do priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa zodpovedá povinnosť podnikateľa a jeho zamestnancov takýto vstup zabezpečiť, čo znamená nebrániť nijakým spôsobom vstupu zamestnancov do priestorov, kde podnikateľ vykonáva svoju činnosť a kde sa nachádzajú podklady a informácie, ktoré chce úrad inšpekciou preveriť.
 
Je nevyhnutné, aby podnikateľ priestory, v ktorých sa nachádzajú elektronické zariadenia, resp. písomné podklady a informácie, ktoré chce úrad prehľadávať, identifikoval a nebránil prístup zamestnancov k týmto zariadeniam resp. priestorom, v ktorých sa zariadenia alebo písomné podklady nachádzajú. Podnikateľ a jeho zamestnanci sú tiež povinní zabezpečiť neobmedzenú prístupnosť týchto priestorov a rovnako aj podkladov a nosičov počas inšpekcie a strpieť úkony, ktoré zamestnanci v týchto priestoroch vykonávajú.
 
K písmenu d)
 
Právomoc inšpektorov zabezpečiť si prístup k informáciám podľa písmena d) odseku 5 znamená oprávnenie úradu preveriť podozrenie z protisúťažného konania podnikateľa prostredníctvom prehľadania elektronických zariadení a emailovej komunikácie, a to jednak u samotného podnikateľa, ktorý je zastúpený prostredníctvom štatutárneho orgánu a jednak u jeho zamestnancov, ktorí sa mohli na protisúťažnom konaní zúčastniť. Tu môže ísť napríklad o osoby zodpovedné za vypracovanie ponuky v rámci verejného obstarávania, obchodnej verejnej súťaže alebo inej obdobnej súťaže alebo o osoby, ktoré určitým spôsobom participovali na konaní spoločnosti (obchodní vedúci resp. riaditelia atď).
 
Právomoci úradu korešponduje povinnosť podnikateľa zabezpečiť požadovaný prístup inšpektorov k emailovej komunikácii resp. k zariadeniam, ktoré patria dotknutým osobám. S týmto súvisí prípadné zabezpečenie obmedzenie prihlásenia do emailových schránok, a to v prípade ak je možný vzdialený prístup k týmto schránkam, a to podľa pokynov inšpektorov. Podnikateľ je povinný takýto postup pri preverovaní svojho zariadenia strpieť a poskytnúť potrebnú súčinnosť úradu aj prostredníctvom svojho IT technika.
 
V prípade, ak podnikateľ odmieta zabezpečiť prístup k elektronickým zariadeniam, alebo ak nie je v jeho kompetencii resp. v kompetencii jeho zamestnancov takýto prístup zabezpečiť, zamestnanci úradu môžu prizvať osoby, ktoré prístup zabezpečia.
 
 
K odseku 6
 
Z podkladov a informácií, ktoré sú prehľadané na mieste inšpekcie môžu zamestnanci úradu vyhotoviť listinné a/alebo elektronické kópie. Po vyhotovení týchto kópii je podnikateľovi poskytnutý zoznam všetkých kópií, ktoré inšpektori na mieste inšpekcie vyhotovili a ktoré si so sebou odnášajú.
 
Podnikateľovi je vždy poskytnutá jedna kópia vyhotovených podkladov (v tlačenej a/alebo aj elektronickej podobe). Podnikateľ má možnosť si v každej vyhotovenej kópii označiť obchodné tajomstvo, resp. dôverné informácie.
 
K odseku 7
 
Podnikateľ je povinný v zmysle ustanovenia § 22a ods. 7 podrobiť sa výkonu inšpekcie a spolupracovať pri preverovaní informácií zamestnancami úradu. Povinnosti podnikateľa sú osobitne vymedzené aj v poverení na vykonanie inšpekcie a  zástupca podnikateľa je o povinnostiach podnikateľa pri inšpekcii ústne poučený.
 
V súvislosti s povinnosťou podnikateľa podľa písm. a) - umožniť vstup do priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa pozri komentár k odseku 5 písm. c).
 
Z odseku 7 písmena b) vyplýva podnikateľovi všeobecná povinnosť neobmedzovať zamestnancov úradu pri výkone ich právomoci a nevytvárať obštrukcie plynulého priebehu inšpekcie. Spolupracovať so zamestnancami úradu a poskytnúť súčinnosť znamená riadiť sa ich pokynmi a strpieť vykonávanie všetkých úkonov, na ktoré sú inšpektori počas inšpekcie oprávnení.
 
Z písmena c) vyplýva povinnosť podnikateľa zabezpečiť, aby jeho zamestnanec podal zamestnancom úradu vysvetlenie ku konkrétnym otázkam. Tu treba poznamenať, že zamestnanci úradu nemôžu klásť podnikateľovi alebo jeho zamestnancom tzv. „sebaobviňujúce otázky“, žiadosť o vysvetlenie sa bude týkať najmä identifikácie osôb alebo elektronických zariadení, ktoré súvisia s predmetom prešetrovania na inšpekcii. Povinnosť predložiť informácie a dokumenty nevyhnutné na činnosť úradu sa však vzťahuje aj na dokumenty, ktoré preukazujú protisúťažnú činnosť podnikateľa.
 
V zmysle písmena d) vyplýva podnikateľovi povinnosť zabezpečiť prístup ku všetkým podkladom, informáciám a dátam v elektronickej podobe. K tejto povinnosti pozri viac v komentári k odseku 5 písm. d).
 
Povinnosť uvedená v písmene d) odseku 7 korešponduje právomoci úradu uvedenej v odseku 5 písm. d.
 
V zmysle písm. e) má podnikateľ počas inšpekcie zabezpečiť neporušenie pečate pri zapečatení podkladov, nosičov, priestorov a ich vybavenia, či dopravných prostriedkov. K tejto povinnosti pozri viac v komentári k odseku 5 písm. a).
 
K odseku 8
 
V prípade, ak existuje dôvodné podozrenie, že na získanie dôkazov o protisúťažnom konaní podnikateľa je nevyhnutné vstúpiť aj do iných priestorov alebo dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré však nesúvisia s činnosťou podnikateľa, ktorá je predmetom prešetrovania, napr. do súkromných priestorov podnikateľa alebo jeho zamestnancov, úrad v takomto prípade vykoná inšpekciu na základe súhlasu súdu. V prípade vstupu do súkromných priestorov sa vyžaduje určitá väzba s činnosťou prešetrovaného podnikateľa.
 
Vykonaniu inšpekcie nebráni skutočnosť, že osoba, v súkromných priestoroch ktorej sa má inšpekcia vykonať, sa v predmetných priestoroch nenachádza. V takomto prípade sa súhlas súdu spolu so zápisnicou z priebehu inšpekcie odošle dotknutej osobe poštou najneskôr do 24 hodín po vykonaní inšpekcie.
 
K odseku 9
 
Pri vykonaní inšpekcie podľa odseku 8 je nutné prizvať opatrovníka, ktorého určí súd, ktorý vydal súhlas na vykonanie inšpekcie. Opatrovník je prizvaný za účelom dohľadu na prípadný stret záujmov dotknutej osoby na ochrane súkromia a súťažného orgánu, ktorý reprezentuje verejný záujem na odhalení protisúťažného konania.
 
K odseku 10
 
Ustanovenia zákona vymedzujúce oprávnenia zamestnancov úradu, ktorými disponujú v súvislosti so zabezpečením získania informácií a podkladov uvedených v § 22 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, sa použijú aj v prípade vykonania inšpekcie v súkromných a iných priestoroch podnikateľa resp. jeho zamestnancov, okrem zapečatenia priestorov, ktorými môžu byť jednak súkromné priestory dotknutých osôb alebo iné priestory, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou podnikateľa. Zapečatenie týchto priestorov je vylúčené z dôvodu prevažujúceho záujmu na ochrane obydlia a súkromia dotknutého podnikateľa alebo jeho zamestnanca.
 
K odseku 11
 
Pri výkone inšpekcie majú inšpektori právo privolať si príslušníkov policajného zboru, ktorí zabezpečia prekonanie odporu alebo obštrukcií vykonávaných zo strany podnikateľa, u ktorého sa má vykonať inšpekcia.


1 Rozsudok Súdu prvého stupňa zo dňa 8. marca 2007 vo veci T‑339/04 France Télécom SA v. Európska Komisia, ECLI:EU:T:2007:80.

Dôvodová správa

 
Právna úprava inšpekcií, ktorá bola doteraz súčasťou § 22 je vyčlenená do samostatného paragrafu. Cieľom nového ustanovenia je vytvoriť komplexnú a prehľadnejšiu právnu úpravu inšpekcií vykonávaných úradom. V porovnaní so súčasným znením zákona nedochádza k posilneniu právomocí úradu pri vykonávaní inšpekcií, dochádza však k určitým zmenám a k sprehľadneniu právnej úpravy.
 
Inšpekcie predstavujú významný nástroj, ktorý je zakotvený v slovenskej právnej úprave už od roku 2001. Slúži na odhaľovanie protisúťažných konaní, ktoré je v niektorých prípadoch mimoriadne náročné. Najmä odhaľovanie kartelov (pričom uplatnenie inšpekcií je možné i v prípadoch iných porušení), ktoré spôsobujú obrovské škody ekonomike a majú negatívny dopad na spotrebiteľov sa stáva čoraz náročnejším, nakoľko ich účastníci svoje konanie dôsledne utajujú. Existencia práva vykonávať inšpekcie je štandardná tak pre Európsku komisiu, ako aj pre súťažné orgány členských štátov Európskej únie. Podľa Správy o vyšetrovacích právomociach (Investigative powers report),1 ktorú zverejnila Európska komisia v roku 2012, majú právomoc vykonávať inšpekcie súťažné orgány všetkých členských štátov.
 
Inšpekcie môže úrad vykonať tak ako doteraz v priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou a konaním podnikateľa a tiež v iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa, ako aj v súkromných priestoroch a dopravných prostriedkoch zamestnancov podnikateľa, a to tak súčasných ako aj bývalých, ak je dôvodné podozrenie, že sa v týchto priestoroch alebo dopravných prostriedkoch nachádzajú podklady alebo dokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo konaním podnikateľa, na základe ktorých je možné preukázať obmedzenie súťaže.
 
Zamestnanci úradu vykonávajú inšpekciu v priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou a konaním podnikateľa na základe poverenia. Toto poverenie v prvostupňovom konaní bude na rozdiel od súčasnej právnej úpravy vydávať podpredseda úradu, ktorý zároveň podľa novej právnej úpravy podpisuje rozhodnutia úradu vydané v prvom stupni. V prípade, že bude inšpekcia vykonávaná v konaní pred radou, poverenie vydá predseda rady. Návrh zákona špecifikuje, aké náležitosti má toto poverenie obsahovať.
 
Návrh zákona tiež dopĺňa, že podpísaním zápisnice sa považuje inšpekcia za skončenú; za skončenú sa inšpekcia považuje aj vtedy, keď ju niektorá zo zúčastnených osôb odmietla podpísať.
 
V odsekoch 5 až 7 sú špecifikované právomoci úradu v súvislosti s vykonávaním inšpekcie a tomu zodpovedajúce povinnosti podnikateľov. Tak ako doposiaľ, podnikatelia majú povinnosť počas vykonávania inšpekcie spolupracovať s úradom, pričom povinnosť spolupráce zahŕňa ďalšie konkrétne povinnosti, ktoré sú v návrhu vymedzené. Oproti súčasnému zneniu zákona v odseku 5 písm. d) podrobnejšie špecifikuje právomoc úradu zabezpečiť si prístup k informáciám, ktoré sa týkajú podnikateľa, uloženým v elektronickej podobe.
 
Právna úprava vykonávania inšpekcií v iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa, ako aj súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkov zamestnancov podnikateľa sa oproti súčasnému zneniu výrazne nemení. Tento typ inšpekcií je naďalej možné vykonávať so súhlasom súdu vydaným na návrh úradu. Vypúšťa sa však potreba vydávania rozhodnutia o vykonaní tohto typu inšpekcie úradom, nakoľko išlo o duplicitu a zmätočnosť v právnej úprave možnosti podávania paralelne opravných prostriedkov tak správnych, ako aj súdnych. Dostatočné procesné záruky subjektu u ktorého je vykonávaná inšpekcia sú poskytnuté tým, že súd bude naďalej vydávať súhlas s vykonaním inšpekcie v týchto typoch priestorov. Návrh zákona vyslovene uvádza, že inšpekcie v súkromných priestoroch a súkromných dopravných prostriedkoch je možné vykonať aj u bývalých zamestnancov podnikateľa. Návrh zákona špecifikuje, že na výkon inšpekcií v tomto type priestorov sa použijú ustanovenia odsekov 4 až 7 a to s výnimkou zapečatenia priestorov a dopravných a prostriedkov. Zapečatiť podklady, nosiče a vybavenie je však možné i v tomto type priestorov.
 
Úprava odkazujúca na dodržiavanie pravidiel stanovených osobitným predpisom o ochrane utajovaných skutočností neznamená, že by skutočnosť, že sa u podnikateľa alebo inej osoby v ktorej priestoroch alebo dopravných prostriedkoch sa má vykonať inšpekcia, nachádzajú utajované skutočnosti bránila výkonu inšpekcie. Zamestnanci úradu sú pri manipulácii s utajovanými skutočnosťami povinní postupovať podľa osobitných predpisov o ochrane utajovaných skutočností.
 

http://ec.europa.eu/competition/ecn/investigative_powers_report_en.pdf (PDF, 237 kB)

Judikatúra

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júna 2015, č. 5 Sžnz 2/2015
 
Aby inšpekcia nebola len tzv. „fishing expedition“ (z angl. „rybárska expedícia“), teda návšteva podnikateľa s náhodným zberom informácií a dokumentov, je potrebné, aby poverenie bolo založené predovšetkým na dôvodnom podozrení z porušenia hospodárskej súťaže. Zároveň musí byť vymedzený predmet a účel inšpekcie, teda určenie možného porušenia, ktorého sa inšpekcia týka a trh, na ktorom malo dôjsť k porušeniu, ku ktorému má protimonopolný úrad dôvodné podozrenia.
 
Protimonopolný úrad nemusí predkladať podnikateľovi podrobnú právnu analýzu, avšak poverenie musí byť dostatočne odôvodnené a dostatočne určité, nakoľko na druhej strane vymedzuje podnikateľovi rozsah jeho spolupráce, ktorú je protimonopolnému úradu povinný poskytnúť podľa § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2014 (predkladať informácie a podklady, podávať vysvetlenie). Túto povinnosť má podnikateľ však len v rozsahu vymedzenom poverením. Následne len dôkazy získané počas inšpekcie v rámci zákonnými povereniami jasne vymedzeného predmetu inšpekcie možno použiť na ďalšie zákonné účely. Vymedzenie predmetu inšpekcie je preto dôležitým prvkom poverenia.
 
Z týchto aspektov je potrebné vo všeobecnosti k obsahu poverenia uviesť, že musí obsahovať také odôvodnenie, aby súd mohol preskúmať relevantnosť dôvodov na posúdenie nevyhnutnej miery zásahu, čiže či závažnosť podozrení o možnej spoluúčasti dotknutého subjektu na nezákonnom zásahu je aspoň v rovine dôvodného podozrenia, teda či zásah do sféry súkromnej činnosti právnickej osoby nenesie znaky neprimeranosti zvolených prostriedkov, teda neproporcionality.
 
Za týmto účelom, musí odôvodnenie poverenia na výkon inšpekcie obsahovať popis základných charakteristických vlastností podozrivého deliktu, označenie dotknutého trhu, charakter podozrivých obmedzení a vysvetlenia, z ktorých vyplynú závažné indície so všeobecným označením ich charakteru a druhu ako aj závažné materiálne indície, na základe ktorých vyplynie podozrenie vo vzťahu k dotknutému subjektu zo spolupáchateľstva deliktu. Ďalej je potrebné uviesť vysvetlenie, akým spôsobom bol spáchaný uvedený delikt, a najmä čo najpresnejšie označenie toho, čo sa kontrolou hľadá a čoho sa týka.
 
Odporca je oprávnený tieto údaje uviesť iba vo všeobecnej rovine, uvedením ich druhu a významu tak, aby boli chránené jeho zdroje informácií, pričom je potrebné preukázať, že zisťovanie skutočností svedčiacich o spáchaní deliktu by bolo odsúdené na neúspech, alebo výrazne sťažené, ak by nedošlo k oprávnenému zásahu do práv a slobôd preverovaných subjektov.
 
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. apríla 2011, č. 3 Sžz 1/2011
 
Najvyšší súd konštatuje, že poverenie pri „dawn raide“ musí obsahovať úradnú pečiatku protimonopolného úradu, aby podnikateľ mohol ihneď identifikovať, že ide o úradný výkon, ktorý je voči nemu realizovaný. Náležitosti rozhodnutia ustanovené v § 47 ods. 5 Správneho poriadku - označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby, úradná pečiatka a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby“ v spojení s § 3 ods.1 a ods. 6 Správneho poriadku možno hodnotiť ako esenciálne náležitosti vyplývajúce z univerzálnej zásady zrozumiteľnosti a určitosti každého individuálneho aktu správneho orgánu, teda nielen rozhodnutia, ale i poverenia.
 
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2008, č. 1Sžh 2/2007
 
Skutočnosť, že ju [zápisnicu o výkone inšpekcie] zástupcovia podnikateľa nepodpísali a neuviedli v nej svoje prípadné výhrady voči obsahu nemožno vytýkať žalovanému a nespochybňuje to, že žalobca mal do nej možnosť nahliadnuť v súlade so zákonom.
 
 
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2007, č. 2S 414/05
 
Súd má za to, že podľa ustanovenia § 2 ods. 2 ZOHS, ktoré upravuje pôsobnosť žalovaného, sa zákon vzťahuje na všetky činnosti a konania podnikateľov, ktoré obmedzujú alebo môžu obmedzovať súťaž, teda neviažu sa len na vykonávanie podnikania v užšom zmysle podľa definície Obchodného zákonníka. Ide o rôzne činnosti a konania, ktoré môžu mať vplyv na hospodársku súťaž, takže tu neobstojí názor žalobcu, že žalovaný mohol od neho žiadať len obchodné knihy a záznamy. Je to zrejmé aj zo samotného znenia § 22 ods. 2 ZOHS, podľa ktorého žalovaný má právo požadovať informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné na jeho činnosť, a účtovné a obchodné podklady a právne dokumenty sú v ňom uvádzané len príkladne. Z toho vyplýva, že žalovaný mal právo požadovať pri prešetrovaní akékoľvek informácie a podklady (bez ohľadu na nosič), z ktorých mohol získať vedomosť o veciach potrebných pre jeho činnosť. Pokiaľ v danom prípade bolo predmetom konania prešetrovanie, či na trhu PZP nebola uzavretá kartelová dohoda medzi žalobcom a druhým podnikateľom ALLIANZ-Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, žalovaný mohol o stretnutí zástupcov týchto dvoch podnikateľov získavať informácie v podstate z akýchkoľvek zdrojov, pokiaľ neboli chránené iným spôsobom.
 
Podľa súdu ani v prípade žiadosti o predloženie e-mailovej pošty nachádzajúcej sa v počítači v kalendári, nebolo možné a priori predpokladať zásah do základných práv a slobôd pracovníka, od ktorého sa pošta žiadala. Ochrana správ podávaných telekomunikačným zariadením a ochrana súkromia ako ústavou zaručené práva patria medzi základné ľudské práva a slobody, dotvárajú osobnostnú sféru jedinca, jeho osobnú integritu ako nevyhnutnú podmienku dôstojnej existencie jednotlivca a rozvoja ľudského života vôbec. Preto aj do týchto práv je možné zasahovať iba na základe zákona a v jeho medziach. Verejný záujem oprávňujúci zásah do tohto práva je v ZOHS vymedzený v ustanovení § 1 (ochrana hospodárskej súťaže na trhu výrobkov, výkonov, prác a služieb pred jej obmedzovaním, kao aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov) a v ustanovení § 22, ktorý upravuje právomoc a pôsobnosť správneho orgánu pri ochrane hospodárskej súťaže. Podľa súdu žalovaný vo veci konal v rámci legitímneho cieľa podľa ZOHS, i keď tento zákon výslovné obmedzenia v tomto smere týkajúce sa vykonanej inšpekcie nestanovuje. Pokiaľ však žalobca na mieste vykonania inšpekcie neuviedol dôvody odmietnutia nahliadnutia do e-mailov (minimálne zo zápisnice z inšpekcie, ktorú podpisovali aj pracovníci žalobcu, nie je zrejmé, že by pri vykonávaní inšpekcie odmietli vydať e-maily z dôvodu ochrany súkromia, resp. prepravovaných správ), pracovníci žalovaného vykonávajúci inšpekciu nemohli posúdiť, či mal právo odmietnuť poskytnutie požadovaných dokladov. Bolo na žalobcovi, aby pri predkladaní podkladov označil, ktoré sú chránené ako základné ľudské práva. To, že tak urobil až vo vyjadrení v správnom konaní vo veci uloženia pokuty, súd považoval za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za neposkytnutie podkladov. Konajúci inšpektori mali mať možnosť na mieste posúdiť aspoň zbežne, či ide o podklady osobného charakteru. Poliaľ išlo o veci nachádzajúce sa v kancelárii, treba predpokladať, že išlo o dokumenty aj pracovného charakteru, a nie výlučne súkromného.  
 
Zmyslom inšpekcie vykonanej žalovaným bolo operatívne získať informácie a podklady ku stretnutiam zástupcov dvoch najvýznamnejších podnikateľov na relevantnom trhu v oblasti PZP v relatívne presne stanovenom čase. Bolo potrebné vuyžiť pritom aj istú mieru prekvapenia, a preto nebol dôvod určiť na poskytnutie podkladov a informácií inú lehotu ako okamžite, bezodkladne. Žalovaný predpokladal, že všetky žiadané podklady sa nachádzajú v priestoroch, v ktorých sa realizovala inšpekcia, a preto zástupcom žalobcu nebránilo poskytnúť tieto informácie ihneď, bez odkladu. Navyše prítomní zástupcovia žalobcu, pokiaľ spolupracovali, reagovali na otázky pracovníkov ihneď, z čoho možno takisto usúdiť, že takáto lehota na mieste stanovená bola.
 
(...) Takto široko koncipované oprávnenia žalovaný pri vykonávaní inšpekcie nevyužil. Žalovaný správny orgán pri vykonávaní inšpekcie nemôže celú zodpovednosť za jej výsledok preniesť na subjekt, v ktorom sa inšpekcia vykonáva. Treba mať na zreteli jej zmysel a účel a prihliadnuť tiež na to, že kontrolovaný nemá žiadny záujem spolupracovať s inšpektormi viac, ako je to v danom momente nevyhnutné, a preto zákon dáva inšpektorom možnosť prekonať tento nedostatok záujmu o spoluprácu a vynútiť si ju. V zápisnici z vykonanej inšpekcie nie je zaznamenané, že by inšpektori vykonali viac ako to, že si doklady ústne vyžiadali. Pokiaľ sa tieto dokumenty nachádzali v kancelárii, inšpektori mali možnosť doklady odňať na nevyhnutný čas, vyhotoviť si z nich kópie alebo inak si zabezpečiť tieto doklady pre dané správne konanie. Odňať v tomto prípade znamenalo jednoducho zobrať si potrebné písomnosti, na akomkoľvek nosiči, ktoré sa nachádzali v priestoroch žalobcu, a v prípade, že by im v tom zamestnanci žalobcu bránili, požiadať o súčinnosť príslušný útvar policajného zboru, teda takýmto spôsobom inšpektori mohli prekonať prirodzenú neochotu žalobcu spolupracovať.
 
Rozsudok Krajského súdu v Brne z 27. septembra 2007, č. 62 Ca 1/2007, potvrdený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 29. mája 2009, č. 5 Afs 18/2008
 
Nemožno pritom prisvedčiť správnosti žalobcovho tvrdenia, podľa ktorého by malo byť v dispozícii žalobcu prostredníctvom svojich zamestnancov bez možnosti kontroly určovať, ktoré dokumenty majú charakter obchodných záznamov, a ktoré už nie. Pokiaľ ide o prešetrovanie prebiehajúce v obchodných priestoroch, potom je skutočne dôvodné predpokladať, že dokumenty, ktoré sa v týchto priestoroch nachádzajú (či už v listinnej, alebo elektronickej podobe) majú charakter dokumentov obchodnej povahy, pokiaľ nenasvedčujú konkrétne okolnosti o opakui. Nemožno síce vylúčiť, že sa v týchto priestoroch budú nachádzať aj iné dokumenty, avšak pokiaľ je preverovaný služobný (pracovný) notebook vedúceho zamestnanca subjektu, u ktorého prešetrovanie prebieha, umiestnený v okamihu prešetrovania v jeho obchodných priestoroch, žiadne okolnosti nenasvedčujú, že by v ňom nemali byť dokumenty obchodnej povahy umiestnené – a že by v ňom naopak mali byť založené dokumenty súkromnej povahy. Pokiaľ sa v ňom napriek tomu „okrem iného“ nachádzajú, potom si na overenie charakteru týchto dokumentov nemožno predstaviť iný postup, ako že ich charakter bude minimálne prima facie posúdený pracovníkmi vykonávajúcimi prešetrovanie, a to v danom prípade typicky podľa predmetu (označenia, názvu, pomenovania) príslušnej správy v elektronickej podobe.
 
Ponechať na ľubovôľu subjektu, u ktorého prešetrovanie prebieha, aby sám určil, do ktorých dokumentov pre ich obchodnú povahu možno nahliadať a do ktorých už nie, by poprelo samotný zmysel miestneho prešetrovania.
 
Súd tu tiež za podstatnú považuje skutočnosť, že prešetrovanie sa úzko zameralo na podklady obchodnej povahy – tu umiestnené zariadenie slúžiace na výkon práce (notebook), v ktorom súťažný úrad uloženie podkladov obchodnej povahy priamo súvisiacich s predmetom prešetrovania (zisťovanie konktaktov medzi jednotlivými súťažiteľmi, ku ktorým malo prichádzať práve prostredníctvom elektronickej komunikácie) dôvodne predpokladal, rovnako ako skutočnosť, že prešetrovanie sa neuskutočňovalo na mieste, o ktorom by bolo dôvodné predpokladať, že tam osoby vykonávajúce činnosť pre žalobcu vyvíjali tiež inú ako pracovnú činnosť a že sa v ňom zdržujú v súvislosti s inými ako pracovnými záležitosťami.
 
Rozsudok Súdu prvého stupňa, spojené veci T-125/03 a T- 253/03 Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd proti Komisii Európskych spoločenstiev
 
(80) Zdá sa teda, že samotná skutočnosť, že podnik sa domáha dôvernosti dokumentu, nestačí na to, aby zabránila Komisii oboznámiť sa s ním, ak tento podnik okrem toho nepredkladá žiadny vhodný dôkaz spôsobilý preukázať, že tento dokument je skutočne chránený dôvernosťou. Dotknutý podnik môže Komisii najmä uviesť, kto sú pôvodcami a adresátmi dokumentu, vysvetliť ich funkcie a povinnosti a odkázať na cieľ a kontext, v ktorom bol dokument vyhotovený. Rovnako sa môže zmieniť o kontexte, v ktorom sa dokument nachádza, o spôsobe jeho zaradenia alebo o iných dokumentoch, s ktorými súvisí.
 
(81) Vo veľkom počte prípadov samotné zbežné preskúmanie celkového vzhľadu dokumentu alebo jeho záhlavia, názvu alebo iných vonkajších znakov zamestnancami Komisie umožní týmto zamestnancom overiť správnosť dôvodov uvádzaných podnikom a presvedčiť sa o dôvernom charaktere dokumentu, aby nebol preskúmavaný. Predsa však platí, že v niektorých prípadoch dokonca aj zbežné preskúmanie dokumentu predstavuje nebezpečenstvo, že napriek tomu, že je povrchné, zamestnanci Komisie sa oboznámia s informáciami, na ktoré sa vzťahuje dôvernosť komunikácie medzi advokátmi a klientmi. To môže byť predovšetkým prípad, ak formálny vzhľad dokumentu jasne nenaznačuje jeho dôverný charakter.
 
(82) Ako však bolo uvedené v bode 79 vyššie, z rozsudku AM & S vyplýva, že podnik je povinný predložiť zamestnancom Komisie vhodné dôkazy spôsobilé preukázať dôverný charakter dokumentov odôvodňujúci ich ochranu bez toho, aby musel odhaliť ich obsah (bod 29 rozsudku). Preto je namieste dospieť k záveru, že podnik vyšetrovaný na základe článku 14 ods. 3 nariadenia č. 17 je oprávnený odoprieť zamestnancom Komisie možnosť prezrieť, aj zbežne, jeden alebo viac konkrétnych dokumentov, o ktorých tvrdí, že sú chránené dôvernosťou, len vtedy, keď sa domnieva, že takéto zbežné preskúmanie nie je možné bez odhalenia obsahu týchto dokumentov a keď to s uvedením dôvodov vysvetlí zamestnancom Komisie.
 
(83) V prípadoch, keď sa Komisia počas šetrenia založeného na článku 14 ods. 3 nariadenia č. 17 domnieva, že dôkazy predložené podnikom nie sú spôsobilé preukázať dôverný charakter sporných dokumentov, predovšetkým keď podnik odmieta umožniť zamestnancom Komisie zbežné prezretie dokumentu, sú zamestnanci Komisie oprávnení vložiť kópiu dotknutého dokumentu alebo dokumentov do zapečatenej obálky a zobrať ju so sebou pre neskoršie rozhodnutie sporu. Tento postup totiž umožňuje vylúčiť nebezpečenstvo porušenia dôvernosti, pričom zároveň necháva Komisii možnosť zachovať si určitú kontrolu nad dokumentmi, ktoré sú predmetom šetrenia, a zabraňuje nebezpečenstvu neskoršieho zmiznutia alebo manipulácie s týmito dokumentmi.
 
(90) Nakoniec je namieste poznamenať, ako to Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku AM & S, že zásada dôvernosti nemôže prekážať tomu, aby klient advokáta odhalil svoju komunikáciu s týmto advokátom, ak sa domnieva, že má na tom záujem (bod 28 rozsudku).
Posledná aktualizácia: 12.05.2016