§ 38a - 38c

§ 38a - 38c
 

§ 38a 
 

(1) Úrad za porušenie povinnosti predložiť úradu v určenej lehote podklady alebo informácie, za predloženie nepravdivých alebo neúplných podkladov alebo informácií, alebo za neumožnenie ich preverenia uloží
a) podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, pokutu do 1 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné obdobie,
b) fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, pokutu do 1 650 eur.

(2) Úrad uloží podnikateľovi, v ktorého priestoroch alebo dopravných prostriedkoch sa mala vykonať alebo sa vykonávala inšpekcia, za porušenie povinnosti uvedenej v
a) § 22a ods. 7 písm. a) alebo písm. e) pokutu do 5 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné obdobie,
b) § 22a ods. 7 písm. b) až d) pokutu do 1 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné obdobie.

(3) Úrad uloží fyzickej osobe, v ktorej súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkoch sa mala vykonať alebo sa vykonávala inšpekcia podľa § 22a ods. 8, za porušenie povinnosti uvedenej v
a) § 22a ods. 7 písm. a) alebo písm. e) pokutu do 80 000 eur,
b) § 22a ods. 7 písm. b) až d) pokutu do 25 000 eur.
 

§ 38b
 
Úrad môže za nedostavenie sa na ústne pojednávanie bez závažných dôvodov, za nesplnenie povinnosti podľa § 25 ods. 5 alebo § 29 ods. 1 alebo za iné sťažovanie postupu konania uložiť poriadkovú pokutu do 3 300 eur.
 

§ 38c 
 
Spoločné ustanovenia k pokutám
 
(1) Predchádzajúcim účtovným obdobím na účely § 38 a 38a je účtovné obdobie, za ktoré bola zostavená posledná účtovná závierka.

(2) Ak podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá nie je podnikateľom, za predchádzajúce účtovné obdobie dosiahla obrat podľa § 3 ods. 5 do 330 eur alebo nemala žiadny obrat podľa § 3 ods. 5, alebo jej obrat podľa § 3 ods. 5 nemožno vyčísliť, úrad uloží za porušenia podľa § 38 ods. 1 a § 38a ods. 1 a 2 pokutu do 330 000 eur, ak § 38d neustanovuje inak.

(3)  Pokutu uloženú podľa § 38 ods. 1 a 2 a § 38a ods. 1 až 3, s výnimkou pokuty za porušenie povinnosti podľa § 22a ods. 7 písm. e), môže úrad uložiť opakovane.

(4) Pokuty podľa § 38 ods. 1 a 2, § 38a a 38b môže úrad uložiť do štyroch rokov od začatia konania, najneskôr do ôsmich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu ustanovení tohto zákona, porušeniu ustanovení osobitného predpisu,22a) nesplneniu podmienky alebo k porušeniu povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu.

(5) Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Pokuty za tzv. „poriadkové porušenia“, boli prenesené z predchádzajúcej právnej úpravy, pričom došlo k ich formálnemu odčleneniu od pokút za  porušenie substantívnych súťažných pravidiel.
 
Žiadosti o informácie sú jedným z najdôležitejších vyšetrovacích nástrojov úradu, nakoľko na zaslanie žiadosti sa viaže povinnosť právnických a fyzických osôb na takéto žiadosti pravdivo a úplne odpovedať, t.j. poskytnúť požadované informácie. Tejto povinnosti však musí zodpovedať adekvátna pokuta za jej nesplnenie tak, aby si úrad mohol splnenie tejto povinnosti vynútiť, resp. potrestať fyzické a právnické osoby  za jej nesplnenie.   
 
Zákonom č. 151/2014  Z. z. bola možnosť uložiť pokutu za toto porušenie rozšírená aj na fyzické osoby, nakoľko aj  fyzické osoby môžu disponovať rozhodujúcimi informáciami pre správne konanie/prešetrovanie. Pri neexistencii adekvátnej pokuty za nesplnenie  povinnosti predkladať úplné a pravdivé informácie by bola  možnosť  úradu efektívne prešetrovať protiprávne konania ohrozená. Táto pokuta je však ohraničená pevnou sumou vo výške 1650 eur.
 
Fyzické a právnické osoby sa tejto povinnosti nemôžu zbaviť, judikatúra Súdneho dvora Európskej únie stanovuje určité hranice, pokiaľ ide o kladené otázky s ohľadom na zákaz sebaobviňovania.¹
 
V praxi môže nastať situácia, keď si povinnosť predložiť pravdivé a úplné informácie nesplní podnikateľ,  ktorý je zároveň účastníkom konania. Úrad má v takomto prípade právomoc aplikovať túto priťažujúcu okolnosť alebo uložiť za takéto konanie samostatnú pokutu v oddelenom konaní.²
 
Zároveň zákonom č. 151/2014 boli tie odčlenené pokuty za porušenie povinností súvisiacich s výkonom inšpekcie úradu v priestoroch podnikateľa, alebo v súkromných priestoroch.  
 
Úrad v roku 2014 uložil spoločnosti Automax³ pokutu vo výške 44 358 eur za porušenie povinnosti podľa vtedajšieho § 40 zákona (v znení účinnom do 30.6.2014), predložiť úradu požadované informácie a podklady, podrobiť sa preskúmaniu týchto informácií alebo podkladov, spolupracovať s úradom pri ich preverovaní a umožniť zamestnancom úradu vstup do všetkých objektov, priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľov.
 
Za porušenie povinnosti umožniť  zamestnancom úradu vstup do priestorov podnikateľa pri výkone inšpekcie sa v súčasnom znení zákona stanovuje pokuta až do 5 % z obratu. Rovnako aj  v prípade, ak dôjde k porušeniu pečate, ktorá je pripevnená  počas vykonávanej inšpekcie. Tieto pokuty sa ukladajú vždy iba podnikateľovi, v ktorého priestoroch sa inšpekcia vykonáva alebo sa má vykonať, nie konkrétnym fyzickým osobám.  Hranica 5 % z obratu bola zvolená z dôvodu, že povinnosť umožniť vstup do priestorov podnikateľa a povinnosť zabezpečiť neporušenie pečate  sú povinnosti veľmi podstatnými pre výkon inšpekcií.
 
 Vo veci E.ON⁴ Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie Európskej komisie, ktorá podnikateľovi uložila pokutu 38 000 000 eur za porušenie pečate počas vykonávanej inšpekcie v priestoroch podnikateľa E.ON.  Súdny dvor v tejto súvislosti uviedol, že postačuje, abyEurópska komisia preukázala, že došlo k porušeniu pečate, nemusí však preukazovať, že cit.: „že sa skutočne vstúpilo do zapečatenej miestnosti alebo že sa manipulovalo s dokumentmi, ktoré tam boli uskladnené.“⁵
 
Za porušenie ďalších povinností pri výkone inšpekcie (povinnosť spolupráce so zamestnancami úradu, povinnosť zabezpečiť  prístup k podkladom, povinnosť umožniť zamestnancovi podať vysvetlenie) sa stanovuje maximálna  pokuta vo výške 1 % z obratu.
 
V právne úprave do prijatia zákona č. 151/2014 Z.z. chýbala pokuta, ktorá by  za  nesplenenie povinností pri výkone inšpekcie v súkromných priestoroch bola ukladaná fyzickej osobe v ktorej  súkromných priestoroch sa vykonáva inšpekcia podľa § 22a ods. 8 zákona.
 
Na rozdiel od podnikateľov je maximálna hranica pokuty  v takýchto prípadoch určená pevnou sumou. V prípade porušenia povinnosti umožniť vstup do priestorov fyzickej osoby a porušenia pečate môže úrad uložiť pokutu až do výšky 80 000 eur. V prípade, že fyzická osoba poruší ostatné povinnosti viažuce sa k výkonu inšpekcie, úrad jej uloží pokutu až do výšky 25 000 eur. 
 
            Ustanovenie § 38b stanovuje pokuty pre fyzické osoby za nedostavenie sa na pojednávanie, neoznámenie zmeny týkajúce sa predmetu konania alebo za iné sťažovanie predmetu konania. V takomto prípade je pokutu možné uložiť až do výšky 3300 eur.
 
 § 38 c obsahuje spoločné ustanovenia k pokutám.  V ustanovení sa detailne upravuje čo sa rozumie predchádzajúcim účtovným obdobím – prostredníctvom obratu dosiahnutého za účtovné obdobie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia sa stanovuje  10 %  maximálna hranica pre uloženie pokuty. 
 
Ustanovenie stanovuje tiež maximálnu pokutu v prípade deliktov podnikateľov, ktorý nedosahujú obrat, dosiahli obrat veľmi malý (t.j. do 330 eur) resp. v prípade, ak  ich obrat nemožno vyčísliť. Takýmto podnikateľom môže byť uložená pokuta až do výšky 330 000 eur.
 
Zároveň § 38 c stanovuje premlčaciu dobu pre uloženie pokút – ide o subjektívnu premlčaciu lehotu v dĺžke štyri roky od začatia konania a zároveň objektívnu premlčaciu lehotu v dĺžke 8 rokov od porušenia.
 
Rada úradu sa v súvislosti s plynutím premlčacej doby vo svojej rozhodovacej praxi zaoberala otázkou  či  v zmysle zákona je možné po uplynutí premlčacej doby konštatovať porušenie bez uloženia  sankcie.⁶ V posudzovanom prípade išlo o situáciu, keď uplynutie premlčacej doby prichádzalo do úvahy u niektorých z účastníkov kartelovej dohody.  Rada úradu dospela k záveru, že posudzovaný kartel bol spáchaný konaním viacerých účastníkov a uplynutím lehoty na uloženie pokuty pri niektorých účastníkoch nemôže úrad zbaviť kompetencie zasiahnuť voči takémuto konaniu.⁷
 
Všetky pokuty, ktoré úrad uloží a ktoré mu právnické a fyzické osoby uhradia sú príjmom štátneho rozpočtu. Úrad je v zmysle zákona č. 374/2014 Z.z.  o pohľadávkach štátu  v znení neskorších predpisov správcom  pohľadávok štátu a  všetky úkony týkajúce sa pohľadávok teda robí v mene štátu.
 
 

K § 38a, 38 b a 38c
 
Návrh zákona vyčleňuje do osobitného ustanovenia § 38a a 38b doterajšiu právnu úpravu v oblasti sankcií za porušenie osobitného typu povinností, t.j. za porušenie iných povinností, než je porušenie súťažných pravidiel stanovených v zákone alebo ZFEÚ, za ktoré sa ukladá pokuta podľa § 38 zákona. Pokuty za správne delikty spočívajúce v neposkytnutí podkladov a informácií, poskytnutie nepravdivých podkladov a informácií, či neumožnenie vykonania inšpekcie vychádzajú z doterajšej právnej úpravy. Zároveň dochádza k zaradeniu niektorých nových správnych deliktov do právnej úpravy, ktoré korešpondujú so špecifikovanými povinnosťami právnických a fyzických osôb uvedenými v iných častiach zákona. Sadzby pokút sú stanovené rôzne podľa typu porušenej povinnosti. Do zákona boli vzhľadom na zmeny v ďalších ustanoveniach zákona zaradené sankcie za porušenie ustanovení § 22a ods. 7 písm. a) až d) zákona a tiež sankcie za porušenie pečate pripevnenej podľa § 22a ods. 7 písm. e) zákona. Pri stanovení hornej hranice pokuty za porušenie pečate úrad prihliadol na závažnosť takéhoto konania, vzhľadom na to, že takéto porušenie môže prakticky znamenať zmarenie celej inšpekcie a je teda rovnaká, ako v prípade neumožnenia vykonania inšpekcie.
 
Za porušenie povinností pri výkone inšpekcií je možné uložiť pokutu okrem podnikateľa, v priestoroch ktorého sa vykonáva/má vykonať inšpekcia i fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, v ktorej priestoroch sa inšpekcia vykonáva/má vykonať. Ide o prípady inšpekcie v súkromných priestoroch súčasného alebo bývalého zamestnanca podnikateľa, ak je podozrenie, že v týchto priestoroch sa nachádzajú podklady alebo dokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, na základe ktorých možno preukázať obmedzenie súťaže. V týchto prípadoch je dôvodné, aby za porušenie povinností pri výkone inšpekcie zodpovedala táto fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom, keďže ide o priestory, kde sa zdržiava. Sankciu podľa § 38a je možné uložiť i v prípade, ak dôjde k upusteniu od protiprávneho konania, alebo k dodatočnému splneniu povinnosti.
 
Ustanovenie § 38c definuje predchádzajúce účtovné obdobie. Vzhľadom na to, že pojem „predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie“, ktorý je používaný doterajším znením zákona nie je zakotvený v iných právnych predpisoch a v praxi dochádzalo k určitým nejasnostiam pri jeho aplikácii, tento pojem je nahradený pojmom „predchádzajúce účtovné obdobie“, ktoré je definované ako účtovné obdobie, za ktoré bola zostavená posledná účtovná závierka, čo neumožňuje spory o výklad. Uvedené ustanovenie sa bude aplikovať obdobne, ako je to v prípade konaní o kontrole koncentrácií. Posudzuje sa účtovná závierka, k obdobiu resp. ku dňu vydania rozhodnutia (v prípade rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta, na účely kontroly, či by uložená pokuta nepresahovala 10% z obratu podnikateľa).“ Ďalej ustanovenie § 38c stanovuje, že pokuty uložené podľa zákona (s výnimkou pokút za porušenie pečate a za nedostavenie sa na pojednávanie bez závažných dôvodov) je možné ukladať aj opakovane, tak, aby bolo dosiahnuté splnenie povinnosti uloženej rozhodnutím úradu. Ustanovenie tiež definuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu na uloženie pokuty za porušenie súťažných pravidiel. Vo väčšine členských štátov nie je stanovená premlčacia lehota na rozhodnutie. Pre zabezpečenie právnej istoty účastníka správneho konania a za účelom dodržania záruk spravodlivého procesu je však vhodné takúto lehotu ponechať, preto sa neupúšťa od jej ohraničenia. Objektívna premlčacia lehota v trvaní osem rokov a subjektívna premlčacia lehota v trvaní 4 roky, sa nemení.

K § 38a

 
„právomoc Európskej komisie požadovať všetky nevyhnutné informácie od podnikateľov, ktoré majú k dispozícii neohrozuje právo na obhajobu dotknutého podniku. Európska komisia však nemôže požadovať informácie, ktoré by mohli zahŕňať priznanie o existencii protisúťažného správania, pričom je na Európskej komisii aby táto existencia bola dokázaná.“
 

 
„Jednoduchá skutočnosť byť povinný odpovedať na čisto faktické otázky Európskej komisie a vyhovieť požiadavke poskytnúť dôkazy, ktoré existujú, nemôže založiť porušenie práv na obhajobu alebo oslabiť právo na spravodlivý proces (...) niektoré typy otázok, napr. tie, týkajúce sa cieľa určitých stretnutí, ukladajú podnikom povinnosť poskytnúť ex post kvalifikáciu udalostí, ktorá môže zahŕňať priznanie porušenia súťažných pravidiel a takéto otázky sú neprípustné.“
 

„Napokon treba zdôrazniť, že súd Únie uznal, že pre Komisiu je nevyhnutné vyžiadať si v rámci vecí týkajúcich sa uplatnenia článku 81 ES informácie pochádzajúce z časového obdobia, ktoré predchádzalo obdobiu, v ktorom došlo k porušeniu, aby tak mohla spresniť kontext, za akého došlo počas obdobia, v ktorom došlo k porušeniu, k určitému správaniu. Vo svojom rozsudku zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia (T‑259/02 až T‑264/02 a T‑271/02, Zb. s. II‑5169, bod 150), Súd prvého stupňa tiež zdôraznil, že je dôvodné, ak Komisia v rozhodnutí, ktorým sa ukladajú pokuty, opíše širší kontext správania, v rámci ktorého došlo k porušeniu. Okolnosť zdôraznená žalobkyňou, že dotknuté podniky v tejto veci nenapadli presnosť konkrétnych zistení uvedených v dotknutom rozhodnutí z dôvodu, že sa nezakladali na dôkazoch z príslušného obdobia (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, už citovaný, bod 151), nie je v tejto súvislosti relevantná. Okrem toho sa Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia (T‑54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 428), tiež domnieval, že poznámka pochádzajúca z obdobia, ktoré predchádzalo obdobiu, v ktorom došlo k porušeniu, môže byť Komisiou zohľadnená „s cieľom vytvoriť si celkový obraz o kontaktoch medzi konkurentmi, a tak potvrdiť správnosť výkladu ostatných dôkazov, podľa ktorých sa dotknuté konkurenčné podniky v danom prípade navzájom kontaktovali o zvýšení cien.“

„V súlade s článkom 23 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 1/2003 môže Komisia uložiť pokuty, keď sa úmyselne alebo z nedbalosti „porušia pečate pripevnené… úradníkmi alebo inými sprevádzajúcimi osobami oprávnenými Komisiou“. Komisia má teda v súlade s týmto ustanovením povinnosť preukázať porušenie pečate. Naproti tomu nie je povinná preukázať, že sa skutočne vstúpilo do zapečatenej miestnosti alebo že sa manipulovalo s dokumentmi, ktoré tam boli uskladnené. V prejednávanom prípade z odôvodnení č. 74 až 76 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa skutočne domnievala, že sporná pečať bola porušená. V tejto súvislosti Komisia najmä uviedla (odôvodnenie č. 74 napadnutého rozhodnutia), že „stav pečate ráno 30. mája 2006 vedie k záveru, že v noci bola odstránená z dverí kancelárie a že tieto dvere teda mohli byť v danom čase otvorené“. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sú tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých dvere dotknutej miestnosti neboli v noci ani odblokované, ani otvorené, čo potvrdzujú miestoprísažné vyhlásenia držiteľov kľúčov, bezpredmetné.“