§ 39



§ 39


Orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy, obce a vyššie územné celky pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a záujmová samospráva pri prenesenom výkone štátnej správy nesmú zjavnou podporou zvýhodňujúcou určitého podnikateľa alebo iným spôsobom obmedzovať súťaž.


Komentár


Orgány štátnej správy môžu niekedy svojím konaním deformovať podmienky hospodárskej súťaže napríklad tým, že zvýhodnia na trhu určitú skupinu podnikateľov. Zvýhodnení podnikatelia nie sú motivovaní znižovať ceny, náklady, inovovať a efektívne súťažiť o zákazníkov. Protimonopolný úrad môže preto postihnúť aj konanie orgánov štátnej správy, územnej samosprávy  (obce a VÚC) a tiež záujmovej samosprávy (rôzne komory a profesijné združenia) v prípade, že vykonávajú štátnu správu (ide o tzv. prenesený výkon štátnej správy) a orgány územnej samosprávy aj samosprávu. Svojím konaním nesmú uvedené orgány zároveň zjavnou podporou zvýhodňovať určitého podnikateľa alebo iným spôsobom obmedzovať súťaž. Hoci v tomto prípade nejde o klasický inštitút súťažného práva, tento nástroj umožňuje presadzovanie súťažných princípov v rámci tvorby iných, najmä lokálnych politík.
Predmetné ustanovenie predstavuje generálnu klauzulu, ktorá dopĺňa ustanovenie vzťahujúce sa na podnikateľov1, keďže čl. 55 ods. 2 Ústavy SR prikazuje chrániť hospodársku súťaž bez ohľadu na osobu, ktorá súťažné pravidlá porušuje. Uvedené ustanovenie teda predstavuje normatív postupu pri výkone verejnej moci a stanovuje okruh subjektov ako aj okruh činnosti, pri ktorej sa zákaz uplatňuje.

Osobná pôsobnosť

Orgány štátnej správy sú definované v jednotlivých osobitných predpisoch. Na uplatnenie zákona je potrebné, aby bol subjekt výslovne označený ako orgán štátnej správy, a teda nepostačuje, že ide o štátny orgán.  Na základe tejto skutočnosti sa predmetné ustanovenie nevzťahuje na orgány, ktoré síce vykonávajú verejnú moc spôsobom podobným výkonu štátnej správy, ale nejde o orgány štátnej správy (napríklad Národná banka Slovenska, Sociálna poisťovňa a iné). Vylúčenie z pôsobnosti podľa tohto ustanovenia však neznamená, že tieto subjekty nie sú povinné dbať na to, aby zjavnou podporou zvýhodňujúcou určitého podnikateľa alebo iným spôsobom obmedzovali súťaž.. Osobná pôsobnosť sa podľa predmetného ustanovenia vzťahuje aj na obce2 a vyššie územné celky3 pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a na záujmovú samosprávu pri prenesenom výkone štátnej správy.

Vecná pôsobnosť

Na aplikáciu tohto paragrafu je ďalej nevyhnutné, aby v posudzovanom prípade išlo o výkon štátnej správy a pri obciach a vyšších územných celkoch o výkon samosprávy. Výkon štátnej správy a samosprávy je pri tom potrebné vnímať v čo najširšom zmysle slova.

V prípade orgánov štátnej správy možno všetku ich činnosť v rámci zverených právomocí považovať za výkon štátnej správy, pokiaľ nie je výslovne uvedené, resp. vzhľadom na okolnosti zrejmé, že ide o inú činnosť (napr. podnikanie). V prípade obcí a vyšších územných celkov musí ísť o takú činnosť, ktorá bola zákonom výslovne označená za prenesený výkon štátnej správy.4

Pôsobnosť obce pri výkone samosprávy je upravená v § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990  Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Medzi úlohy, ktoré obec pri výkone samosprávy zabezpečuje, môžeme zaradiť napríklad:
  • usmerňovanie ekonomickej činnosti v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis vydávať súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydávať záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci,
  • zabezpečovanie verejnoprospešných služieb, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavať čistotu v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovať vodou, odvádzať odpadové vody, nakladať s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu,
  • plniť úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvárať podmienky na zásobovanie obce; určovať nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravovať trhoviská,
  • zabezpečovanie verejného poriadku v obci; nariadením môže obec ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste.
 
Dodávame, že výpočet uvedený v § 4 ods. 3 je demonštratívny, a teda zákon o obecnom zriadení v predmetnom ustanovení uvádza len tie najdôležitejšie aktivity v tejto oblasti. Z osobitného zákona môžu pre obec vyplývať aj ďalšie úlohy, ktoré môžu byť považované za prenesený výkon štátnej správy.
 
Rovnako ako v prípade obcí aj pri vyšších územných celkoch nám zákon demonštratívnym spôsobom upravuje, ktoré činnosti vykonáva samosprávny kraj ako prenesený výkon štátnej správy. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov sa za samosprávu vykonávanú samosprávnym krajom považujú najmä činnosti, v rámci ktorých vyšší územný celok:
  • zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja,
  • vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja,
  • obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov,
  • vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja samosprávneho kraja,
  • zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov,
  • obstaráva a schvaľuje program rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych služieb a spolupracuje s obcami a inými právnickými osobami a fyzickými osobami pri výstavbe zariadení a bytov určených na poskytovanie sociálnych služieb,
  • spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí,
  • vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi.
 
Úkony orgánov štátnej správy, úkony obcí a vyšších územných celkov pri výkone samosprávy ako aj pri prenesenom výkone štátnej správy a úkony záujmovej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy môžu mať formu individuálnych správnych aktov (rozhodnutia, záväzné stanoviská a iné), všeobecne záväzných právnych predpisov (napríklad ministerstiev), ako aj interných predpisov, ktoré upravujú postup orgánov voči podnikateľom, či spôsob poskytovania dotácií alebo financovanie niektorých aktivít. V súvislosti s posudzovaním konania subjektov zodpovedných pri vydávaní všeobecne záväzných právnych predpisov je potrebné poznamenať, že úrad nebude posudzovať zákonnosť predpisu ako takého, ale bude hodnotiť samostatnú činnosť orgánu5. Na druhej strane aj zdanlivo obchodná činnosť môže spadať pod úpravu § 39, pokiaľ pri uzatváraní zmlúv s podnikateľmi ide o realizáciu štátnej správy6 alebo samosprávy7.

Obsah zákazu

Subjekty uvedené v predmetnom ustanovení sa môžu dopustiť dvoch skutkových podstát, ktorými môžu obmedziť súťaž, a to:

a)      zjavnou podporou zvýhodňovať určitého podnikateľa alebo
b)      iným spôsobom obmedzovať súťaž.

Generálnu klauzulu teda predstavuje zákaz obmedzovať súťaž akýmkoľvek spôsobom, pričom zákon pomenúva iba jeden spôsob a ostatné necháva na aplikačnú prax úradu. Okrem zjavnej podpory určitého podnikateľa môže ísť napríklad o diskrimináciu medzi podnikateľmi.

Porušením zákazu nie je poskytnutie štátnej pomoci v súlade s čl. 107 a 108 ZFEÚ a príslušnými procedurálnymi pravidlami8.

Hoci zákon v predmetnom ustanovení nestanovuje žiadne ďalšie liberačné dôvody, paralelu možno hľadať v pravidlách určených pre podnikateľov. Zakázané nebude obmedzovanie súťaže zo strany súťažiteľov, ktorí poskytujú služby vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, ak uplatňovanie zákona znemožňuje fakticky alebo právne plniť ich úlohy podľa osobitného predpisu (napr. § 5 a 7 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov).

Orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy, obce a vyššie územné celky pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a záujmová samospráva pri prenesenom výkone štátnej správy sú povinné dodržiavať pravidlá súťaže, inak vzniká úradu právomoc rozhodovať o ich činnosti spadajúcej pod predmetné ustanovenie. V tomto smere pôsobí právomoc úradu podporne a všeobecný imperatív zákazu uvedený v predmetnom ustanovení, musí byť aplikovaný v každom rozhodovacom procese a v každej jeho fáze, či už ide o rámcovú úpravu danej oblasti alebo o praktickú aplikáciu práva a realizáciu právomocí. Pre konštatovanie porušenia § 39 je nevyhnutné, aby bolo konanie orgánu dokonané. Ak je za zakázaný výkon orgánu štátnej správy, obce alebo vyššieho územného celku považovaný akt, ktorý má za cieľ obmedziť súťaž, alebo o ňom možno dôvodne predpokladať, že súťaž obmedzí, je potrebné, aby bol tento akt záväzný alebo bol považovaný za záväzný (napr. teda nepostačuje podanie návrhu všeobecne záväzného nariadenia či neprávoplatné rozhodnutie).

Osobitný prípad obmedzovania súťaže prostredníctvom zvýhodňovania určitého podnikateľa predstavuje stanovenie diskriminačných podmienok vo verejnom obstarávaní. V tomto prípade však predmetné ustanovenie predstavuje lex generalis vo vzťahu k antidiskriminačným ustanoveniam zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov9. V tomto prípade obsahuje zákon o verejnom obstarávaní sankčný mechanizmus, ktorý sa v prípade diskriminačných alebo netransparentných podmienok uplatní.
 

1 Ustanovenie ods. 1 zákona upravuje osobnú pôsobnosť zákona. ZOHS sa vzťahuje na dve kategórie subjektov. V prvom rade sú to podnikatelia podliehajúci všetkým ustanoveniam zákona a v druhom rade sú to orgány štátnej správy podliehajúce osobitnému režimu podľa § 39 zákona.
2 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov je obec definovaná ako samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky a je právnickou osobou.
3 Vyšší územný celok je v súlade s § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov samosprávnym krajom. Samosprávny kraj je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky.
4 Pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. februára 2007, č. 2S 192/2005.
5 Pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. septembra 2009, č. 2S 11/2007.
6 Taktiež pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. septembra 2009, č. 2S 11/2007.
7 Pozri napr. rozhodnutie úradu č. 2005/KV/1/1/043 zo dňa 4. apríla 2005.
8 Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy, zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).
9 § 9 ods. 3: Pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
 

Dôvodová správa

K návrhu zákona č. 151/2014 Z. z.

„V súlade s doterajšou praxou a judikatúrou slovenských súdov sa spresňuje, že porušenia sa nedopúšťajú orgány územných samosprávnych celkov a záujmovej samosprávy, ale samotné obce a vyššie územné celky a záujmová samospráva.“

K návrhu zákona č. 204/2004 Z. z.

„Upresňuje sa osobná pôsobnosť zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Ten sa vzťahuje na podnikateľa, ktorý je zadefinovaný v § 3 ods. 2. Podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže úrad môže posudzovať konanie a činnosť podnikateľa v správnom konaní ako možnú formu nedovoleného obmedzovania súťaže, t. j. dohodu obmedzujúcu súťaž alebo zneužívanie dominantného postavenia a posudzuje tiež ekonomické spojenia podnikateľov - koncentrácie. V zmysle § 2 ods. 1 písm. b) sa ďalej vzťahuje na orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy, orgány územnej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy a pri výkone samosprávy a orgány záujmovej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy. Orgány záujmovej samosprávy pri výkone samosprávy sú subsumované pod pojmom podnikateľ. Subjekty uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) môžu však byť pri výkone inej činnosti ako uvedenej v písmene b) podnikateľmi podľa § 3 ods. 2. Rozhodujúcim kritériom či tieto subjekty sú podnikateľmi alebo ich podraďujeme pod § 2 ods. 1 písm. b) je teda druh činnosti alebo konania, ktoré je posudzované.“

Judikatúra

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. júna 1998, sp. zn. PL. ÚS 13/97 zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 847, pod číslom 221/1998:
Článok 55 ods. 2 sa v systematike ústavy zaraďuje do tretej hlavy prvého oddielu, ktorý má názov Hospodárstvo Slovenskej republiky. Na rozdiel od práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ktoré je subjektívnym právom oprávnených osôb, čl. 55 ods. 2 sa neupravuje subjektívne právo fyzickej alebo právnickej osoby.
Ústava čl. 55 ods. 2 nezaručuje právo na hospodársku súťaž ani právo byť účastníkom hospodárskej súťaže. Ustanovením čl. 55 sa formulujú princípy hospodárskej politiky Slovenskej republiky, medzi ktoré patrí aj podporovanie a ochrana konkurenčného hospodárskeho prostredia a vytváranie právnych prostriedkov a záruk proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže, ktoré zákon označí za nedovolené. Princípy hospodárskej politiky patria k základným ústavným princípom a ich prostredníctvom sa v Slovenskej republike zaručuje aj ústavná ochrana právnických osôb. Základné ústavné princípy v právnom štáte určujú činnosť všetkých štátnych orgánov a predurčujú proces tvorby a obsah právnych predpisov, pretože normy uvedené v ústave v právnom štáte nemajú iba politický alebo deklaratívny význam.
 
Ustanovením čl. 55 ods. 2 ústavy sa právne záväzným spôsobom ustanovuje záujem Slovenskej republiky chrániť a podporovať hospodársku súťaž.. Pretože čl. 55 ods. 2 je ústavnou normou, v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 sa touto normou zakladá povinnosť všetkých štátnych orgánov Slovenskej republiky správať sa tak, aby v relevantných spoločenských vzťahoch chránili a podporovali hospodársku súťaž.
 
Článok 55 ods. 2 neustanovuje, že Slovenská republika chráni a podporuje len takú časť alebo podobu hospodárskej súťaže, ktorú za hospodársku súťaž označí zákon vydaný na ochranu hospodárskej súťaže. Preto ochranu a podporu hospodárskej súťaže podľa ústavy nemožno stotožniť s ochranou hospodárskej súťaže upravenej v § 1 zákona č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Druhá veta čl. 55 ods. 2 ústavy má právny význam nielen pre určenie, ktorý štátny orgán má právomoc tvoriť právo na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Formuláciou „podrobnosti ustanoví zákon“ sa nevytvára len ústavný základ pre prijatie zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Národná rada Slovenskej republiky môže prijať ľubovoľné množstvo zákonov, v ktorých budú právne normy vzťahujúce sa výlučne alebo čiastočne aj na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. V súlade s ústavou prevzatým prísľubom chrániť a podporovať hospodársku súťaž má Národná rada Slovenskej republiky právomoc prijímať právne normy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže v zákonoch o daniach, cenách a v množstve ďalších zákonov, v ktorých možno chrániť a podporiť hospodársku súťaž.
 
Základom hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre účastníkov hospodárskej súťaže. Slovenská republika prostredníctvom čl. 55 ods. 2 zaručuje, že zabezpečí základné pravidlá vstupu do hospodárskej súťaže a účasti na hospodárskej súťaži.
 
Hospodárska súťaž je pre trhovú ekonomiku nutná. Nie každé správanie súťažnej povahy však je relevantné z hľadiska hospodárskej súťaže. Popri súťažnom správaní bez ekonomickej podstaty existujú aj spoločenské vzťahy s ekonomickou podstatou, v ktorých pôsobia alebo by mohli pôsobiť zákonitosti hospodárskej súťaže, ale existujú spoločenské záujmy prevažujúce nad záujmami uplatňovanými pri ochrane hospodárskej súťaže. V prípade stretnutia záujmov chránených právnymi normami sa nijakému záujmu neposkytuje taká veľká ochrana, ktorá by mala za následok absolútnu neuplatniteľnosť práv slúžiacich na ochranu konfliktného záujmu. V súlade s touto zásadou sa zaručuje aj podpora a ochrana hospodárskej súťaže podľa čl. 55 ods. 2 ústavy. Hospodársku súťaž štát chráni len tam a dovtedy, kde a dokiaľ nevzniknú dôvody pre obmedzenie alebo vylúčenie hospodárskej súťaže vo verejnom záujme. Súdny dvor Európskej únie napríklad vyslovil, že „navigácia vzdušnej dopravy je úlohou zahŕňajúcou uplatňovanie verejnej moci a nemá ekonomickú podstatu, nakoľko táto činnosť predstavuje službu vo verejnom záujme, ktorý sa zameriava tak na ochranu užívateľov leteckej dopravy, ako aj obyvateľstva vystaveného vplyvom lietadiel letiacich nad ním“ (Sat fluggesellschaft Mbh v. eurocontrol, C-364/92). Ochranu hospodárskej súťaže teda nemožno nadraďovať nad všetky ostatné verejné záujmy ani nad práva a slobody priznané súkromným osobám.
 
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2007, č. 2S 192/2005:
Za výkon štátnej správy možno považovať realizáciu politiky štátu v danej oblasti akýmikoľvek spôsobmi a metódami, ktoré sa nepriečia platnému právu. Rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, je len jedným z prejavov štátnej správy, nie jeho definíciou, ako si to mysle vysvetľuje žalobca.
 
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. septembra 2008, č. 2S 60/2008:
Obec pri tom má právo vo svojom záväznom stanovisku vyjadriť svoj názor na vec, resp. nemusí vydávať vždy len kladné stanoviská, keďže právomoc obce usmerňovať ekonomickú činnosť v obci je daná zákonom. Obec však môže konať len v medziach ústavy zákonov a pri výkone svojich právomocí nesmie porušovať iné právne predpisy, t. j. ani ZOHS.
 
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. septembra 2009, č. 2S 11/2007:
Z toho vyplýva, že do 30.4.2004 mal úrad len určitú signalizačnú právomoc ohľadne činnosti orgánov štátnej správy a územnej samosprávy. Od. 1.5.2004 sa pôsobnosť úradu rozšírila aj na zisťovanie, samotné posudzovanie a na prípad zistenia porušenia zákonom chráneného záujmu aj rozhodovanie o takomto zistenom delikte. Takúto pôsobnosť úradu konkretizuje ustanovenie § 22 ods. 1 písm. c) zákona, podľa ktorého úrad vydáva rozhodnutie o tom, že orgán štátnej správy, územnej samosprávy  pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy  porušil tento zákon. Ide o úplne samostatné posudzovanie činnosti dotknutého orgánu žalovaným z hľadiska ochrany záujmov chránených zákonom o ochrane hospodárskej súťaže. Ide tu o posudzovanie, či činnosťou samosprávneho orgánu nedošlo alebo došlo k porušeniu chránených záujmov, a to v takej intenzite, ktorú zákon spája so spáchaním správneho deliktu. Z tohto hľadiska je potom aj posúdenie činnosti orgánu územnej samosprávy, výsledkom ktorej je vydanie všeobecne záväzného nariadenia s obsahom regulatívov vytvárajúcich prostredie reálneho porušovania chráneného záujmu, posúdením deliktuózneho konania tohto orgánu. Postup žalovaného preto nie je posúdením súladu VZN so zákonom, čo by nesporne patrilo do pôsobnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle čl. 125 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky.
 
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, č. 1 Sžhpu/1/2008:
Verejnoprávnym nástrojom na ochranu hospodárskej súťaže je zákonom zriadený Protimonopolný úrad, ktorý z úradnej povinnosti prešetruje, či nedochádza k porušeniu zákona o ochrane hospodárskej súťaže a pokiaľ takéto porušenie zistí, je oprávnený uložiť sankcie, ktoré nepredstavujú náhradu škody, ale sú príjmom štátneho rozpočtu.
Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že takáto právomoc neprislúcha súdu, ktorý v zmysle § 244 a nasledujúcich OSP preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy t. j., či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, preto bolo potrebné prisvedčiť námietke žalovaného vytýkajúcej súdu, že sám sa ocitol v pozícii správneho orgánu, keď posudzoval konanie žalobcu a sám konštatoval neporušenie § 39 ZOHS.
Niet legitímneho dôvodu hľadať (iný ako gramatický) rozdiel medzi konaním orgánu štátnej správy pri výkone štátnej správy a samotným výkonom štátnej správy a rovnako neobstojí tvrdenie, že činnosť orgánu štátnej správy pri výkone štátnej správy nemôže ovplyvniť hospodársku súťaž.
Ak teda žalobca (ako ústredný orgán štátnej správy povinný pri jej výkone rešpektovať aj ZOHS) pri poskytnutí finančných prostriedkov neurčil taký spôsob financovania, aby nedochádzalo k skresľovaniu súťažných podmienok, ale pri poskytnutí finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu T. umožnil, aby táto financovala z poskytnutých finančných prostriedkov aj činnosti, ktoré sú poskytované v konkurenčnom prostredí, čím sa deformoval trh, žalovaný dôvodne ustálil jeho zodpovednosť za porušenie § 39 citovaného zákona.
 
Aj podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s nálezmi ústavného súdu (nález sp. zn. PL ÚS 13/97 z 19. júna 1998, podľa ktorého „hospodársku súťaž štát chráni len tam a dovtedy, kde a dokiaľ nevzniknú dôvody pre obmedzenie alebo vylúčenie hospodárskej súťaže vo verejnom záujme“, nález sp. zn. PL ÚS 2/04-48 z 31. marca 2005) z dôvodu, že ako už bolo uvedené spochybnenie legitimity postavenia T. ako orgánu vytvoreného na plnenie pozitívneho záväzku štátu na zabezpečovaní práva na prístup k informáciám z rozhodnutia nevyplýva a ani nemá za následok prípadné ovplyvňovanie činnosti T. v rozpore s ústavou garantovaným právom na slobodu prejavu.
 
Rozhodnutie PMÚ SR
 
Rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky zo dňa 7.3.2008, č. 2008/39/R/2/018
Rada úradu sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi prvostupňového orgánu, že konanie Mestskej časti v období od 16.10.2006 do 27.02.2007 pri výkone samosprávy spočívajúce vo vydaní nesúhlasného záväzného stanoviska k začatiu činnosti a umiestneniu lekárne v objekte Polikliniky Tehelná a.s. spoločnosti Enotrade, s.r.o., s odôvodnením, že cit.: „súčasťou objektu Polikliniky Tehelná je fungujúca lekáreň, ktorá spolu s ďalšími lekárňami nachádzajúcimi sa v blízkosti Polikliniky zabezpečuje v dostatočnej miere poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom bývajúcim v predmetnej lokalite.“ predstavovalo v uvedenom období zjavnú podporu zvýhodňujúcu podnikateľov poskytujúcich lekárenskú starostlivosť vo verejných lekárňach v Mestskej časti Bratislava Nové Mesto.
 
Obec môže konať len v medziach ústavy a zákonov a pri výkone svojich právomocí nesmie porušovať iné právne predpisy, t. j. ani zákon. Úrad v rozkladom napadnutom rozhodnutí v rámci kompetencií, ktoré mu prináležia, posúdil konanie Mestskej časti, predstavujúce porušenie zákona. Takéto konanie je podľa zákona zakázané. V žiadnom prípade nezasahoval do uvedených kompetencií Mestskej časti, ani jej nezakázal vyjadrovať sa k začatiu činnosti a umiestneniu prevádzky, resp. nezaviazal ju vyjadrovať sa len určitým spôsobom.
Posledná aktualizácia: 09.05.2016