PMÚ objasňuje svoje možnosti a kompetencie pri posudzovaní cien pohonných hmôt

S cieľom predísť nedorozumeniam o úlohe a možných zásahoch Protimonopolného úrad Slovenskej republiky (PMÚ) pri zvyšovaní predajných cien pohonných hmôt (PHM) zo strany predajcov si PMÚ dovoľuje objasniť svoje kompetencie v tejto oblasti.

Právomoci PMÚ sú presne určené zákonom o ochrane hospodárskej súťaže. Zákon (§ 5), ako aj Zmluva o fungovaní Európskej únie (čl. 102) upravujú problematiku neprimerane vysokých cien. Podľa oboch je zneužívanie dominantného postavenia na trhu zakázané a za zneužitie dominantného postavania sa považuje aj uplatňovanie neprimerane vysokých cien. PMÚ teda má kompetencie posúdiť, či cena určitého konkrétneho tovaru uvádzaného na trh podnikateľom v dominantnom postavení nie je neprimerane vysoká. Nemá však žiadnu zákonom danú kompetenciu posudzovať/hodnotiť celkovú ziskovosť podnikateľov ani primeranosť, resp. neprimeranosť ich celkového zisku alebo celkových marží ako takých.

Konštatovať, či došlo k zneužitiu dominantného postavenia formou uplatňovania neprimeraných cien môže PMÚ až po definovaní relevantných trhov, preukázaní dominantného postavenia a najmä po komplexnej analýze nákladov spojených s výrobou daného tovaru a fungovania trhu ako takého (štandardy preukazovania neprimerane vysokých cien sú dané prípadovým právom). Prípadné porušenie zákona PMÚ neposudzuje iba na základe čiastkových informácií týkajúcich sa vývoja cien jednej vstupnej suroviny (v prípade PHM ropy) a bez zohľadnenia vývoja ostatných nákladov, ani na základe výšky ceny v krátkom časovom úseku.

V prípadoch, kedy na trhu dochádza k zvyšovaniu cien PHM je PMÚ často spomínaný ako ten štátny orgán, ktorý by sa tým mal zaoberať. V prvom rade je potrebné povedať, že PMÚ chráni hospodársku súťaž. V trhovej ekonomike bežne dochádza k pohybom cien nahor aj nadol. Samotný nárast ceny a/alebo marže preto sám osebe nie je možné považovať za neštandardný jav, ktorý by mal vyvolávať obavy z protisúťažného konania. Je pravdou, že v posledných rokoch bol vývoj cien PHM v Európe pomerne turbulentný. V prípade takýchto výrazných a neštandardných pohybov na trhu súťažné právo nemusí byť vhodným nástrojom na riešenie takejto situácie.

Táto situácia na trhu s PHM (hlavne nárast burzových cien PHM) spôsobila to, že v rokoch 2022 a čiastočne v roku 2023 rafinériám celosvetovo vzrástli marže. Tieto rafinérske marže však nepredstavujú čisté zisky rafinérií (nezohľadňujú všetky náklady rafinérií) a samé osebe nepredstavujú protisúťažnú praktiku. V rámci súťažných orgánov prevláda názor, že najvhodnejšou  odpoveďou na výnimočne vysoké zisky je zdanenie dodatočných ziskov rafinérií.¹

PMÚ priebežne monitoruje trhy PHM a v prípade dôvodného podozrenia na protisúťažné správanie začne konať v zmysle zákona. Podozrenie, že dochádza k porušeniu zákona sa však musí zakladať na komplexných objektívnych faktoch.

Ceny pohonných hmôt v SR a vo svete

Pre komplexné pochopenie situácie je dôležité uvedomiť si, ako sa tvorí maloobchodná cena pohonných hmôt. V skutočnosti približne polovicu maloobchodnej ceny benzínu a nafty, ktorú spotrebiteľ vidí na čerpacej stanici tvorí daň – spotrebná daň a daň z pridanej hodnoty. Výška daní je daná zákonom, je príjmom štátneho rozpočtu, výrobca PHM ju nevie ovplyvniť a tá časť maloobchodnej ceny PHM, ktorá je tvorená daňami, nie je a ani nemôže byť príjmom výrobcu.

Ku dňu 18. 3. 2024 bola priemerná maloobchodná cena benzínu v Slovenskej republike (SR) s daňou 1,624 eur/l a cena bez daní 0,8 eur/l – daň teda predstavovala 0,824 eur/l, čo je 51 % z konečnej ceny benzínu. V prípade nafty bola dňa 18. 3. 2024 v SR priemerná maloobchodná cena s daňou 1,589 eur/l a cena bez dane 0,917 eur/l – daň teda predstavovala 0,672 eur/l, čo je 42 % z konečnej ceny nafty. Priemerné maloobchodné ceny benzínu a nafty (v eur/l) sú znázornené v nasledujúcich grafoch:

Aj v rámci prešetrovania správania podnikateľov v cenovej oblasti sa PMÚ môže zaoberať len cenami bez daní, keďže podnikateľ je zodpovedný len za túto časť ceny. Maloobchodné ceny s daňami (teda tie ceny, ktoré spotrebiteľ vníma) nie sú pre analýzu z hľadiska súťažného práva relevantné.

Zároveň, dane týkajúce sa PHM sú v jednotlivých krajinách EÚ rozdielne – ceny PHM s daňami preto nie sú porovnateľné medzi jednotlivými štátmi.

Je potrebné tiež ozrejmiť, že existujú dve kategórie – burzové ceny ropy a burzové ceny PHM. Kým cena ropy samotnej sa odvíja od burzových cien ropy, cena nafty a benzínu sa odvíja od burzových cien PHM. Obidve tieto kategórie sú ovplyvňované rôznymi faktormi, preto burzové ceny PHM nie sú totožné s burzovými cenami ropy a nemusia nevyhnutne sledovať úplne rovnaký trend.

V nasledujúcich grafoch je znázornený vývoj priemernej maloobchodnej ceny benzínu a nafty bez daní od polovice roka 2021 do súčasnosti v SR, Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Nemecku a priemer cien v EÚ27.

Ako je zrejmé z grafov, do marca 2022 sa ceny PHM bez daní v SR a ostatných krajinách líšili len mierne a sledovali rovnaký trend. Od marca 2022 (začiatok vojny na Ukrajine) začala maloobchodná cena PHM bez daní výrazne rásť v SR aj v ostatných sledovaných krajinách (s výnimkou Maďarska, kde bola v marci 2022 zavedená regulácia cien PHM). Ku koncu roka 2022 a v priebehu roka 2023 došlo k poklesu cien PHM (opäť s výnimkou Maďarska, kde došlo po odstránení cenovej regulácie ku skokovému zvýšeniu cien). V roku 2024 opätovne dochádza k miernemu nárastu maloobchodnej ceny PHM bez daní, avšak stále ide o úroveň výrazne nižšiu ako v roku 2022.

---