§ 38f Záväzky

§ 38f
Záväzky

 

(1) Úrad môže konanie vo veci porušenia zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž, zákazu zneužitia dominantného postavenia alebo vo veci iných foriem nedovoleného obmedzovania súťaže skončiť rozhodnutím, v ktorom účastníkovi konania uloží plnenie záväzkov, ktoré úradu predložil na účely odstránenia možného obmedzenia súťaže. Úrad môže vydať takéto rozhodnutie na určený čas. Na vydanie takého rozhodnutia nie je právny nárok.

(2) Účastník konania môže predložiť záväzky najneskôr do uplynutia lehoty na vyjadrenie k výzve pred vydaním rozhodnutia podľa § 33. Na záväzky podané neskôr úrad neprihliada. Úrad môže predložené záväzky testovať priamym oslovením fyzických osôb a právnických osôb, zverejnením alebo iným spôsobom.

(3) Úrad môže rozhodnutie podľa odseku 1 z vlastného podnetu zmeniť alebo zrušiť, ak
a) sa po vydaní rozhodnutia podstatne zmenili podmienky, ktoré boli rozhodujúce na jeho vydanie,
b) účastník konania neplní záväzky uložené mu rozhodnutím úradu, alebo
c) účastníkom konania poskytnuté informácie, ktoré boli rozhodujúce na jeho vydanie, boli neúplné alebo nepravdivé.

(4) Návrh záväzkov predkladaný podľa odseku 1 môže zahŕňať aj povinnosť ustanoviť nezávislého správcu na náklady účastníka konania a spôsob jeho ustanovenia; ustanovenie § 12 ods. 8 sa uplatní primerane.

Jednou z alternatívnych foriem ukončenia správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže je rozhodnutie o prijatí návrhu záväzkov („záväzkové rozhodnutie“), ktoré je obsahom predmetného ustanovenia. V súlade s nariadenie Rady (ES) č. 1/2003¹ bol novelizáciou zákonom č. 204/2004 Z. z. zavedený tento nový typ rozhodnutia do ZOHS. Podstatou inštitútu záväzkov je, že úrad rozhoduje o uložení povinnosti plniť záväzky predložené mu podnikateľom, pokiaľ takýto spôsob rozhodnutia podľa záverov úradu dostatočne rieši možný súťažný problém. Hlavnou úlohou takejto právnej úpravy je možnosť efektívnejšieho a rýchlejšieho riešenia súťažných problémov.

K ods. 1

Podľa § 38f ods. 1 zákona môže úrad konanie vo veci porušenia zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž, zákazu zneužitia dominantného postavenia alebo vo veci iných foriem nedovoleného obmedzovania súťaže skončiť rozhodnutím, v ktorom účastníkovi konania uloží plniť záväzky, ktoré účastník konania úradu predložil na účely odstránenia možného obmedzenia súťaže. Úrad môže vydať takéto rozhodnutie na určený čas. Ustanovenie § 38f zákona vytvára možnosť úradu ukončiť správne konanie vo veci dohôd obmedzujúcich súťaž, zákazu zneužitia dominantného postavenia alebo vo veci iných foriem nedovoleného obmedzovania súťaže aj inak, ako len „klasickým“ rozhodnutím úradu podľa § 22 ods. 1 písm. d)² a e)³ zákona („zákazové rozhodnutie“), a teda skončiť konanie podľa § 38f ods. 1 zákona. V niektorých prípadoch môže teda účastník konania z vlastnej iniciatívy navrhnúť a predložiť úradu záväzky - určité návrhy riešení, ktoré sa účastník zaviaže plniť a ktorými sa odstránia súťažné obavy identifikované úradom. Dôležité je pripomenúť, že predloženie návrhu záväzkov úradu nie je klasifikované ako „priznanie si viny“ účastníkom konania. Ak úrad predložené záväzky akceptuje, teda ak ich vyhodnotí za dostatočné na efektívne odstránenie súťažného problému, vydá rozhodnutie o záväzkoch, ktorým zaviaže účastníka konania na plnenie týchto schválených záväzkov.

 
Inštitút záväzkov je upravený v čl. 9 ods. 1 a 2 nariadenia Rady č. 1/2003. V súčasnosti môžeme konštatovať, že okrem predmetnej úpravy v spomínanom nariadení neexistuje žiadne oznámenie resp. odporúčanie Komisie vo vzťahu k uplatňovaniu inštitútu záväzkov.
 
Hlavný rozdiel medzi zákazovým rozhodnutím a rozhodnutím o záväzkoch je skutočnosť, že v rozhodnutí podľa § 38f ods. 1 zákona úrad nedeklaruje porušenie zákona, a teda účastníkovi konania neuloží pokutu. V zákazovom rozhodnutí úrad deklaruje, že došlo k porušeniu pravidiel súťaže, zatiaľ čo v rozhodnutí o záväzkoch namiesto toho úrad uvádza, že má obavy z možného porušenia súťažných pravidiel.⁴ Úrad na takéto konanie dotknutého súťažiteľa v budúcnosti nebude prihliadať ako na porušovanie zákona (t. j. nebude sa zohľadňovať v rámci priťažujúcich okolností pri ukladaní pokút⁵.
 
Pri rozhodnutí o záväzkoch dochádza k zníženiu administratívnych nákladov ako aj k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu zásahu na trhu, z čoho v konečnom dôsledku majú prospech najmä spotrebitelia.
 
Rozhodovanie o prijatí záväzkov je v právomoci úradu. Podľa § 38f ods. 1 posledná veta zákona účastník konania nemá právny nárok na prijatie záväzkového rozhodnutia. V prípadoch s veľmi závažným dopadom na trh⁶ pristúpi úrad na predložené záväzky len vo výnimočných situáciách⁷. Úrad pri posudzovaní predloženého návrhu záväzkov zváži najmä nasledovné skutočnosti, a to či:
 

 
Záväzky, ktoré nesúvisia s identifikovanými súťažnými obavami alebo ktoré neodstraňujú súťažné obavy úradu, nebudú akceptované. O tejto skutočnosti úrad listom informuje účastníka konania, ktorý takýto návrh záväzkov úradu predložil.
Predložený návrh záväzkov smerovaný úradu by mal obsahovať najmä:
 

 
Okrem týchto náležitostí môže návrh obsahovať aj iné skutočnosti (napr. stanovenie nezávislého zástupcu podľa § 38f ods. 4 zákona).
 
K ods. 2

Návrh záväzkov prekladá účastník konania, čo však nevylučuje konzultácie s úradom o vhodnosti navrhovaných záväzkov na riešenie identifikovaných obáv z porušenia súťažných pravidiel. Procesný postup úradu pri posudzovaní predložených záväzkov je upravený v pokynoch úradu s názvom „Záväzky (úprava postupu Protimonopolného úradu SR podľa §38f zákona)“⁸.
 
Návrh záväzkov prekladá účastník konania úradu v priebehu správneho konania, avšak podnikateľ má možnosť prejaviť záujem rokovať o záväzkoch už aj v priebehu prešetrovania. Priama účasť účastníka konania pri formulovaní záväzkov je jednou z výhod samotného inštitútu záväzkov⁹. Zákon nedeklaruje, v ktorej fáze konania je potrebné predkladať záväzky. Zo samotnej povahy záväzkov však môžeme konštatovať, že na vydanie záväzkového rozhodnutia je vhodné, efektívne  a účelné signalizovať (prejaviť) záujem zo strany účastníka konania na vyriešení prípadu formou záväzkového rozhodnutia v čo najskoršej fáze konania. Zákon však výslovne stanovuje koniec lehoty na predloženie návrhu záväzkov účastníkom konania. V súlade s týmto ustanovením môže účastník konania predložiť návrh záväzkov najneskôr do uplynutia lehoty na vyjadrenie k výzve pred vydaním rozhodnutia podľa § 33 zákona. Na záväzky podané po márnom uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada.
 
Rokovanie o záväzkoch je súčasťou správneho konania, a teda úrad má v tejto súvislosti rovnaké vyšetrovacie právomoci ako počas konania, ktoré sa končí prijatím zákazového rozhodnutia a uložením sankcie. Na návrh účastníka konania alebo na návrh úradu sa môže uskutočniť osobné stretnutie účastníka konania a zamestnancom úradu za účelom konzultácie návrhu záväzkov. Z takéhoto stretnutia sa spíše zápisnica.
 
Podľa § 38f ods. 2 posledná veta môže úrad predložené záväzky testovať priamym oslovením fyzických osôb a právnických osôb, zverejnením alebo iným spôsobom. Úrad navrhnuté záväzky spravidla testuje. Samotným cieľom testovania záväzkov je zistiť, či sú predložené záväzky spôsobilé odstrániť úradom identifikované súťažné obavy vyjadrené v predbežnom posúdení prípadu. Testovanie poskytuje zainteresovaným subjektom (konkurentom, zákazníkom, atď.) možnosť vyjadriť sa k predloženým záväzkom. Pri testovaní záväzkov úrad zhromažďuje informácie a podklady od účastníkov trhu, či sú predložené záväzky vhodné na odstránenie súťažných obáv identifikovaných úradom. Testovanie záväzkov sa uskutočňuje ich uverejnením na internetovej stránke úradu alebo priamym oslovením účastníkov trhu, alebo iným spôsobom, poprípade aj kombináciou uvedených spôsobov. Zverejnenie informácií o testovaní záväzkov obsahuje podstatné skutočnosti daného prípadu, súťažné obavy, ktoré úrad identifikoval a obsah záväzkov navrhovaných účastníkom konania. Zároveň úrad uvedie v oznámení aj lehotu, v rámci ktorej sa môžu subjekty vyjadriť k predkladaným záväzkom (zvyčajne sú to 2 až 4 týždne).
 
Ak predkladané záväzky obsahujú skutočnosti, ktoré môžu byť predmetom obchodného tajomstva, alebo obsahujú dôverné informácie podľa § 40 zákona, účastník konania bude vyzvaný na predloženie takej verzie záväzkov, ktoré takéto informácie neobsahujú.
 
V prípade, že po posúdení predloženého návrhu alebo po testovaní záväzkov sa nepreukáže odstránenie identifikovaných súťažných obáv úradu, úrad túto skutočnosť dotknutým účastníkom konania písomne oznámi. Účastník konania môže požiadať úrad o možnosť pokračovať v rokovaní o záväzkoch a predložiť nové znenie záväzkov. V takomto prípade úrad zváži opätovné testovanie navrhnutých záväzkov.

K ods. 3
 
V prípade, ak účastník konania neplní záväzky, ktoré mu boli rozhodnutím uložené, alebo úrad zistí, že účastníkom konania poskytnuté informácie, ktoré boli rozhodujúce a smerodajné na vydanie takéhoto rozhodnutia boli neúplné alebo nepravdivé, môže úrad takéto rozhodnutie z vlastného podnetu zmeniť alebo zrušiť. Úrad môže taktiež takéto rozhodnutie zrušiť z vlastného podnetu aj vtedy, ak sa po vydaní rozhodnutia podľa § 38f ods. 1 zákona podstatne zmenili podmienky, ktoré boli pri jeho vydaní rozhodujúce. Najčastejšie by malo ísť o prípady, kedy dôjde po určitom časovom období po vydaní rozhodnutia podľa § 38f ods. 1 zákona k takému vývoju na relevantnom trhu, alebo aj k zmene príslušnej legislatívy, že plnenie záväzkov nie je potrebné, stratilo svoj význam, resp. je potrebné ich upraviť, modifikovať. V týchto prípadoch môže úrad znova začať prešetrovanie a po zistení relevantných informácií môže vydať rozhodnutie podľa § 22 ods. 1 písm. d) a e) zákona¹⁰.
 
Zrušeniu alebo zmene rozhodnutia podľa tohto odseku zákona bude predchádzať správne konanie, ktoré sa začína, tak ako aj v iných prípadoch, doručením oznámenia o začatí konania účastníkovi konania. V prípade, keď podnikateľ neplní rozhodnutie o záväzkoch, môže úrad nielen pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia, ale zároveň v súlade s § 38 ods. 1 písm. e) zákona platí, že úrad uloží tomuto podnikateľovi pokutu až do výšky 10% z obratu podnikateľa¹¹.

K ods. 4

Okrem podstatných náležitostí (uvedených vyššie k výkladu ods. 3) môže návrh záväzkov podľa § 38f ods. 4 zákona obsahovať aj povinnosť ustanoviť nezávislého správcu na náklady účastníkov konania a taktiež aj spôsob jeho ustanovenia. Ustanovenie § 12 ods. 8 zákona sa uplatní primerane. V prípade, ak predložené záväzky nemožno implementovať bez súhlasu tretej strany, účastník konania má povinnosť predložiť dôkaz preukazujúci takýto súhlas tretej strany. Strany môžu navrhnúť aj rozsiahlejšie záväzky, než sú skutočné obavy úradu¹².

K návrhu zákona č. 151/2014 Z. z.

„Ďalšou z alternatívnych foriem ukončenia správneho konania je návrh a prijatie tzv. záväzkov podľa § 38f. Na rozdiel od inštitútu urovnania, inštitút záväzkov má výslovné vyjadrenie v súčasnom znení zákona a obsahovo sa nemení. Uvedený inštitút je upravený i v čl. 9 Nariadenia 1/2003; vo svojej praxi ho aplikuje i Európska komisia. Aplikácia tohto inštitútu umožňuje podnikateľom ukončiť konanie pred úradom tým, že ponúknu úradu záväzky, pričom navrhnuté záväzky musia byť spôsobilé podľa zhodnotenia úradu odstrániť obavu z možného obmedzenia súťaže. Úrad v rozhodnutí pri aplikácii záväzkov nekonštatuje, že došlo k porušeniu zákona alebo osobitného predpisu. Rozhodnutím zaviaže podnikateľov na plnenie záväzkov, ktoré sami navrhli, to znamená, že obsahom výroku rozhodnutia je uloženie povinnosti plniť navrhnuté záväzky, ktoré sa týmto stanú pre podnikateľa záväznými. Rovnako ako v prípade podmienky a povinnosti v konaní o koncentrácii, úrad záväzky pred ich prípadným prijatím testuje a to priamy oslovením fyzických a právnických osôb, zverejnením, alebo iným spôsobom. Aplikácia tohto inštitútu zabezpečí rýchlejšie a efektívnejšie ukončenie konania, ktoré zabezpečí promptné vyriešenie vzniknutého súťažného problému. Úrad môže takéto rozhodnutie zmeniť v konaní začatom z vlastného podnetu, ak budú naplnené podmienky uvedené v § 38f odseku 3.Za účelom monitorovania, resp. plnenia záväzkov môže samotný návrh záväzkov obsahovať i povinnosť ustanoviť nezávislého správcu na náklady účastníka konania a spôsob jeho ustanovenia. Správca úradu napomáha pri vykonávaní dohľadu nad plnením záväzkov a/alebo v mene a na účet účastníka konania zabezpečuje ich plnenie, pritom pri výkone svojej činnosti postupuje v úzkej súčinnosti s úradom. Jeho úloha je obdobná ako úloha správcu pri monitorovaní plnenia, resp. pri plnení podmienky a povinnosti určenej úradom v rozhodnutí o koncentrácii podľa § 12 zákona.“

K návrhu zákona č. 204/2004 Z. z.
 
„V súlade s nariadením 1/2003 návrh zákona zavádza nový typ rozhodnutia, ktorým úrad bude rozhodovať o uložení povinnosti plniť záväzky predložené mu podnikateľom samým, pokiaľ takýto spôsob rozhodnutia podľa záverov úradu dostatočne rieši možný súťažný problém. Využitie tejto právnej úpravy umožní efektívne a rýchle riešenie možného súťažného problému.“

„Celý text ustanovenia § 38 sa spresňuje v tom zmysle, aby z neho bolo zrejmé, že sa nejedná iba o porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ale aj článku 81 alebo 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a tiež povinností, podmienok a záväzkov, ktoré boli uložené podnikateľovi rozhodnutím úradu. Dochádza k úprave tzv. programu zhovievavosti alebo leniency programu. Navrhovaná úprava sa viac približuje k Oznámeniu komisie (ES) o neuložení alebo znížení pokuty v prípadoch kartelových dohôd (2002/C 45/03). Spresňuje sa, že imunitu alebo redukciu pokuty nemožno priznať podnikateľom vo všetkých prípadoch dohôd obmedzujúcich súťaž, ale iba v tých, ktoré predstavujú najzávažnejšie porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Výslovne sa tiež ustanovujú podmienky, ktoré musia byť splnené na neuloženie pokuty alebo na zníženie pokuty.“
 
 

Judikatúra 

Rozsudok SDEÚ vo veci T-282/02 Cementbouw Handel & Industrie/Komisia zo dňa 23. februára 2006

Rozsudok SDEÚ vo veci C-441/07 P - Komisia/Alrosa zo dňa 29. júna 2010

Záväzkové rozhodnutia Komisie

Rozhodnutie Komisie vo veci COMP/AT.39727 – CEZ zo dňa 10. apríla 2013

Rozhodnutie Komisie vo veci COMP/AT.39678 – Deutsche Bahn I a COMP/AT.39731 – Deutsche Bahn II  zo dňa 18. decembra 2013             
         
Rozhodnutie Komisie vo veci COMP/AT.39595 - Continental/United/Lufthansa/Air Canada zo dňa 23. mája 2013