PMÚ SR sprístupnil bližšie informácie o ukončenom prešetrovaní možného zneužívania dominantného postavenia spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len ,,úrad“) dňa 21. 07. 2016 oznámil ukončenie prešetrovania správania sa spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ďalej len ,,ZSSK“) vo veci možného zneužívania dominantného postavenia formou uplatňovania podnákladových, resp. predátorských cien. Na základe uverejnených informácií od spoločnosti RegioJet v súvislosti s ukončením uvedeného prešetrovania, úrad sprístupňuje bližšie informácie o prešetrovaní a jeho záveroch.
 
 
Podstata podnetu 
 
Spoločnosť RegioJet v podnete namietala, že spoločnosť ZSSK zneužíva svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu železničnej osobnej dopravy realizovanej IC vlakmi a rýchlikmi severnou trasou formou:
 

 
 
Prešetrovanie
 
Na základe vyššie uvedeného začal úrad prešetrovanie podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona. Cieľom prešetrovania bolo zistiť, či by konanie spoločnosti ZSSK mohlo predstavovať porušenie súťažných pravidiel, a teda či existuje dôvod na začatie správneho konania. Úrad v rámci prešetrovania oslovil viackrát spoločnosť ZSSK ako aj spoločnosť RegioJet za účelom podania vysvetlenia a predloženia podkladov v danej veci.
 
Na základe získaných údajov sa úrad oboznámil s fungovaním trhu a zisťoval, či správanie sa spoločnosti ZSSK na území Slovenskej republiky môže vyvolávať súťažné obavy. Na základe výstupov z analyzovaných podkladov úrad dospel k záveru, že nie je dôvodné podozrenie, ktoré by oprávňovalo pokračovanie prešetrovania, resp. začatie správneho konania. Úrad z tohto dôvodu predmetné prešetrovanie ukončuje. Úrad svoje závery opiera o nasledovné skutočnosti/zistenia:
 
 
Teoretické východiská
 
Pre naplnenie skutkovej podstaty zneužívania dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 zákona a čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je potrebné kumulatívne preukázať, či:

Teda nato, aby úrad rozhodol, že v konkrétnom prípade došlo k zneužitiu dominantného postavenia a k porušeniu súťažných pravidiel, je potrebné vykonať dôkladné prešetrovanie a zvážiť všetky okolnosti prípadu (ako je napr. definícia relevantného trhu, vyhodnotenie dominantného postavenia, analyzovanie negatívneho dopadu na spotrebiteľský prospech, existencia objektívnych príčin konania dominanta, atď.), nakoľko nie každé konanie podnikateľa v dominantnom postavení je možné automaticky považovať za porušenie zákona. V zmysle Oznámenia Komisie - Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu ⁽¹⁾  (ďalej len „Usmernenie Komisie k čl. 82 ⁽²⁾) sa v súťažnom práve uplatňuje „effects-based approach“, ktorý znamená, že pravdepodobný negatívny dopad konania dominantného podnikateľa na spotrebiteľov a na súťažný proces je pre stanovenie zneužitia dominantného postavenia nevyhnutnou podmienkou. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj dominantný podnikateľ je oprávnený konkurovať ostatným hráčom na trhu. 

 
 
Relevantný trh
 
Osobná doprava ako celok (vrátane železničnej osobnej dopravy) je, čo sa týka spôsobu definovania relevantných trhov, špecifickou oblasťou. Európska komisia vo svojich rozhodnutiach relevantné trhy v oblasti dopravy definuje buď na úrovni sietí, alebo na úrovni „origin – destination“, teda ako relevantné trhy definuje jednotlivé dopravné spojenia medzi dvoma konkrétnymi bodmi, nakoľko pre spotrebiteľa je v takomto prípade dopravné spojenie z bodu A do bodu B nezameniteľné s dopravným spojením medzi ktorýmikoľvek inými bodmi. V každom prípade definícia relevantného trhu vždy závisí od špecifík daného prípadu.
 
Vzhľadom na charakter tohto prípadu je možné sa prikloniť k definícii relevantného trhu na princípe „origin – destination“, a preto sa úrad zameral len na dopravné spojenie Bratislava – Košice, na ktorom prebiehal konkurenčný boj oboch spoločností. Zároveň ide o jediné dopravné spojenie na území SR, na ktorom sú služby osobnej železničnej dopravy poskytované na komerčnej báze. Na základe vyhodnotených skutočností je podľa úradu možné potenciálny relevantný trh zúžiť na železničnú osobnú dopravu na trati Bratislava – Košice a späť severnou trasou.
 
Na tejto trase v čase podania podnetu prevádzkovala spoločnosť ZSSK rýchliky aj IC vlaky a spoločnosť RegioJet IC vlaky. Podľa spoločnosti RegioJet sú IC vlaky a rýchliky vzájomne zastupiteľné, patria na jeden relevantný trh a relevantný trh by mal byť definovaný ako trh osobnej železničnej dopravy na trase Bratislava – Košice zaisťovanej vlakmi IC a rýchlikmi po severnej trase cez Žilinu. Naopak, podľa spoločnosti ZSSK sú rýchliky a IC vlaky rozdielne segmenty, a preto by mal úrad zadefinovať samostatný trh pre rýchliky a samostatný trh pre IC vlaky.
 
Pri hodnotení zameniteľnosti IC vlakov a rýchlikov mal úrad k dispozícii údaje o cenách a počtoch prepravených cestujúcich. Avšak vzhľadom na krátke obdobie, za ktoré mal úrad údaje k dispozícii, v ktorom sa naviac odohrali zmeny ako vstup nového konkurenta na trh a zavedenie tzv. nulového cestovného pre určité kategórie cestujúcich, ktoré viedli k neštandardnej situácii na trhu a k zmenám v cenách a počtoch cestujúcich z iných dôvodov ako klasického konkurenčného správania sa, nie je možné dospieť k jednoznačnému a presnému záveru ohľadom definovania relevantného trhu. Otázka zadefinovania relevantného trhu však môže ostať otvorená vzhľadom na závery týkajúce sa praktiky – pokiaľ nie sú zrejmé žiadne protisúťažné dopady vyplývajúce zo správania spoločnosti ZSSK, nie je nutné riešiť presnú definíciu relevantného trhu a existenciu dominancie.
 
 
Podstata praktiky predátorstva 
 
Podstata praktiky predátorstva spočíva v zmysle bodu 63 a nasl. Usmernenia Komisie k čl. 82 v tom, že dominantný podnikateľ si krátkodobo, úmyselne spôsobuje straty alebo sa zrieka ziskov (hoci by sa tomu dalo inak vyhnúť) s cieľom vytlačiť konkurenta z trhu alebo zabrániť vstupu potenciálneho konkurenta na trh. Takéto správanie je realizované s úmyslom posilniť si alebo udržať trhovú silu a následne si na trhu zo strednodobého až dlhodobého hľadiska uplatňovať vyššie ceny, pričom v konečnom dôsledku je týmto správaním poškodený spotrebiteľ.
 
Pri preukazovaní praktiky predátorstva je v zmysle judikatúry a Usmernenia Komisie k čl. 82 relevantné posúdenie/preukázanie, či :
 

 
 
Posúdenie správania spoločnosti ZSSK 
 
Spoločnosť RegioJet svoje tvrdenia ohľadom predátorských strát založila na správach z tlače, v rámci ktorých spoločnosť ZSSK priznáva straty z prevádzkovania IC vlakov. Z kontextu tlačových správ síce nie je zrejmé, o aké straty ide (akým spôsobom sú počítané), z neskorších vysvetlení spoločnosti ZSSK je však možné domnievať sa, že ide o straty účtovné. Praktiku predátorského správania pritom nemožno zakladať na účtovných nákladoch, tie na účely súťažného posúdenia prípadu nie sú postačujúce/smerodajné. Podľa spoločnosti ZSSK vlaková doprava je mimoriadne nákladný segment s vysokými vstupnými investíciami, kde je možné očakávať stratu v prvých rokoch od uskutočnenia investície. V tomto prípade bol projekt IC vlakov na komerčnej báze spustený v roku 2012.
 
Čo sa týka cenovej stratégie spoločnosti ZSSK, je pravdou, že pri vstupe spoločnosti RegioJet pristúpila spoločnosť ZSSK pri predaji cestovných lístkov na IC vlaky cez internet k tzv. dynamickému cestovnému ⁽³⁾, na základe ktorého sa cena niektorých lístkov znížila na 9,90 eur z Bratislavy do Košíc. Podľa podkladov predložených spoločnosťou ZSSK však za zľavnenú cenu 9,90 eur bolo ponúkané iba obmedzené množstvo lístkov, pričom cena ďalších lístkov ďalej rástla. Reálne bolo za sumu 9,90 eur za obdobie 14.12.2014 – november 2015 na trase Bratislava – Košice predané iba nepatrné množstvo lístkov. Na základe podkladov spoločnosti ZSSK sa aj vernostné rabaty týkali nepatrnej časti zákazníkov, ktorí využili predmetnú akciu, pričom táto cenová akcia spoločnosti ZSSK mala len krátkodobý charakter.
 
Samotná existencia marketingových akcií dominanta nie je protisúťažnou praktikou. Aj dominantný podnikateľ má právo cenovo súťažiť a reagovať na cenovú politiku svojich konkurentov. Dôležité je však vyhodnotiť význam a dopad týchto cenových opatrení. V tomto prípade ide o vyhodnotenie, ako ovplyvnili opatrenia spoločnosti ZSSK priemernú cenu cestovného spoločnosti ZSSK pri IC vlakoch a ako celkovo ovplyvnili situáciu na trhu. Preto úrad vypočítal priemernú cenu cestovného na trase Bratislava – Košice pre IC vlaky spoločnosti ZSSK od januára 2014 do novembra 2015 a IC vlaky spoločnosti RegioJet od decembra 2014 do novembra 2015.
 
Z vývoja priemerných cien je možné súhrnne konštatovať, že zmena systému predaja cestovných lístkov ani marketingové akcie spoločnosti ZSSK sa neprejavili v celkovej priemernej cene lístka, pričom z vykonaných analýz nie je vidieť žiadne zásadné zmeny, resp. žiadne zmeny ako reakciu na vstup konkurenta. Z vývoja priemerných vien vyplýva, že spoločnosť ZSSK nereagovala svojou cenovou politikou na ceny spoločnosti RegioJet, neznižovala ceny ako odvetné opatrenie na vstup konkurenta na trh, ako to tvrdila spoločnosť RegioJet. Ceny spoločnosti ZSSK pri IC vlakoch boli po celý čas súbežného pôsobenia spoločnosti ZSSK a spoločnosti RegioJet na trhu na všetkých častiach trate Bratislava – Košice systematicky vyššie ako ceny spoločnosti RegioJet.
 
Ďalej úrad skúmal, či spoločnosť ZSSK nerealizovala voči spoločnosti RegioJet aj iné, necenové opatrenia s cieľom vytlačiť spoločnosť RegioJet z trhu. Na trhu dopravy je častou praktikou namierenou voči konkurencii napr. načasovanie odchodu spoja tesne pred spoj konkurenta, zmena frekvencie spojov a pod. Úrad skúmal vývoj frekvencie a časov odchodov IC vlakov a rýchlikov oboch spoločností.
 
Odchody IC vlakov spoločnosti RegioJet kopírovali časy odchodov spoločnosti ZSSK, pričom spoločnosť ZSSK časy odchodov postupne posúvala a zároveň  postupne znižovala počet IC vlakov. V januári 2016 došlo k úplnému zrušeniu IC vlakov spoločnosti ZSSK, ktorá v súčasnosti na trati Bratislava – Košice a späť pôsobí len v oblasti rýchlikov. IC vlaky v súčasnosti prevádzkuje len spoločnosť RegioJet, ktorá časy odchodov IC vlakov posunula tak, aby IC vlaky mali väčší odstup od rýchlikov spoločnosti ZSSK.
 
Úrad ďalej skúmal vývoj v počte prepravených cestujúcich na trase Bratislava –  a Košice a späť. Z predložených údajov vyplýva, že po vstupe spoločnosti RegioJet na trh počet prepravených osôb v IC vlakoch spoločnosti ZSSK výrazne klesol a počet zákazníkov spoločnosti RegioJet rýchlo narástol ⁽⁴⁾ a následne dosahoval stabilnú úroveň.
 
Na základe vyššie uvedeného je možné zhrnúť, že z vývoja cien cestovného v IC vlakoch spoločnosti ZSSK, z počtu vypravovaných IC vlakov a časov ich odchodov ako aj z počtu prepravených osôb nevyplýva, že by spoločnosť ZSSK realizovala politiku cielenú voči spoločnosti RegioJet. Po vstupe spoločnosti RegioJet na trh spoločnosť ZSSK nemenila ceny (okrem malých akcií neprejavujúcich sa takmer vôbec v priemernej cene), nemenila frekvencie odchodov IC vlakov, nezvyšovala kapacity. Stratégiu spoločnosti ZSSK v danej oblasti možno vyhodnotiť skôr ako defenzívnu, teda ako ustupovanie z trhu až po úplné zrušenie komerčných IC vlakov v januári 2016, a nie ako „útočnú“, namierenú voči spoločnosti RegioJet. Z uvedeného nie je viditeľný žiadny negatívny dopad na pozíciu spoločnosti RegioJet na trhu. V prípade predátorského správania dominanta dochádza k stabilizácii alebo posilneniu jeho trhovej pozície a zároveň k zabráneniu vstupu konkurentov na trh, k zabráneniu ich rastu alebo k ich úplnému vytlačeniu z trhu. V tomto prípade však došlo k presnému opaku, spoločnosť, o ktorej bolo tvrdené, že je dominantná a správa sa predátorsky, priebežne strácala pozíciu na trhu a po cca roku od vstupu konkurenta na trh z danej časti trhu úplne odišla. Vstupujúci konkurent, naopak, priebežne získaval pozíciu na trhu a pôsobí na ňom aj po odchode spoločnosti označovanej za dominanta z danej časti trhu.
 
 
Záver
 
Na základe celkového vyhodnotenia správania sa spoločnosti ZSSK a toho, ako sa aktivity spoločnosti ZSSK prejavili na trhu, možno skonštatovať, že reakcia spoločnosti ZSSK na vstup spoločnosti RegioJet na trh bola minimálna. Spoločnosť ZSSK pristúpila iba k cenovým a marketingovým akciám malého rozsahu, bez významného dopadu na priemerné ceny. Spoločnosť ZSSK sa po vstupe spoločnosti RegioJet skôr sťahovala z trhu, nepodnikala žiadne kroky namierené voči spoločnosti RegioJet vedúce  k oslabeniu jej pozície na trhu a nakoniec podnikanie v oblasti IC vlakov úplne ukončila. Uvedené skutočnosti nevyvolávajú dôvodné podozrenie, že správanie spoločnosti ZSSK by bolo možné považovať za predátorské. Na základe vyššie uvedeného úrad prešetrovanie ukončuje.