Judikatúra
Odsek 2
C- 393/92, Commune d’Almelo:9
„Článok 90 ods. 2 Zmluvy musí byť vykladaný v tom zmysle, že uplatňovanie takých exkluzívnych nákupných klauzúl regionálnym distribútorom energie nie je zahrnuté v zákazoch obsiahnutých v článkoch 85 a 86 Zmluvy, pokiaľ obmedzenie súťaže je potrebné za tým účelom, aby bolo podniku umožnené vykonávať jeho úlohy všeobecného záujmu. Je na národnom súde, aby posúdil, či takáto podmienka bola splnená.
(....)
Odpoveď na otázku, ktorú súdu predložil Tribunal Correctionnel de Liège preto bude taká, že je v rozpore s článkom 90 Zmluvy, pre legislatívu členského štátu, ktorá priznáva orgánu, ako je Régie des Postes exkluzívne právo zbierať, dopravovať a roznášať poštu, zakázať hospodárskemu subjektu, pod hrozbou kriminálnych sankcií, poskytovať niektoré špecifické služby oddelené od služieb všeobecného záujmu, ktoré uspokojujú osobitné požiadavky hospodárskych subjektov a vyžadujú si niektoré dodatočné služby neposkytované tradičnými poštovými službami, pokiaľ tieto služby neohrozujú ekonomickú rovnováhu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu vykonávaných držiteľom týchto exkluzívnych práv. Je na národnom súde, aby posúdil, či posudzované služby v hlavom konaní napĺňajú tieto kritériá.“.
C 67/96, Albany International BV proti Stichting Bedrijfspensioenfonds Textielindustrie:10
„Z užitočného a koherentného výkladu ustanovení Zmluvy ako celku vyplýva, že dohody uzavreté v rámci kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi na účely takých cieľov sa musia s ohľadom na ich povahu a predmet považovať za nepatriace do rozsahu pôsobnosti článku 85 ods. 1 Zmluvy ES.”.
C 280/08, Deutsche Telekom AG proti EK:11
„Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že články 81 ES a 82 ES sa neuplatnia len vtedy, ak je protisúťažné konanie uložené podnikom vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo pokiaľ tieto predpisy tvoria právny rámec, ktorý sám vylučuje akúkoľvek možnosť protisúťažného konania z ich strany. V takej situácii totiž nemá obmedzenie hospodárskej súťaže tak, ako to napovedajú tieto ustanovenia, príčinu v samostatnom konaní podnikov. Články 81 ES a 82 ES sa naopak môžu uplatniť, ak sa preukáže, že vnútroštátne právne predpisy ponechávajú priestor na to, aby hospodárska súťaž mohla byť vylúčená, obmedzená alebo narušená samostatným konaním podnikov (rozsudok z 11. novembra 1997, Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, C 359/95 P a C 379/95 P, Zb. s. I 6265, body 33 a 34, ako aj citovaná judikatúra).
Možnosť vylúčiť protisúťažné konanie z pôsobnosti článkov 81 ES a 82 ES z toho dôvodu, že toto konanie bolo dotknutým podnikom uložené existujúcimi právnymi predpismi alebo že tieto predpisy vylúčili akúkoľvek možnosť konkurenčného konania zo strany týchto podnikov, tak Súdny dvor pripustil len v obmedzenej miere (pozri rozsudky z 20. marca 1985, Taliansko/Komisia, 41/83, Zb. s. 873, bod 19; z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia, 240/82 až 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, body 27 až 29, ako aj z 9. septembra 2003, CIF, C 198/01, Zb. s. I 8055, bod 67).
Z toho vyplýva, že samotná skutočnosť, že zásahy regulačného orgánu, akým je RegTP, podnietili odvolateľku na zachovanie jej cenových postupov, ktoré viedli k stláčaniu cien jej prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov, nemôže sama osebe vylúčiť jej zodpovednosť v zmysle článku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 1985, Clair, 123/83, Zb. s. 391, body 21 až 23).“.
Rozsudok NS SR 2 Sž14/2004:12
„...Z takto definovaného postavenia Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky však nemožno vyvodiť jeho výlučnú pôsobnosť v telekomunikačnom sektore vo význame, že by z pôsobnosti Protimonopolného úradu boli vylúčené jeho právomoci týkajúce sa súťaže dané mu zákonom v oblasti telekomunikácií. Konania podnikateľov, pôsobiacich v sektore telekomunikácií (a iných), napĺňajúce obsah pojmov definovaných zákonom o ochrane hospodárskej súťaže (pri dohodách obmedzujúcich súťaž, pri kontrole koncentrácií a tiež pri zneužívaní dominantného postavenia) sú posudzované v zmysle zákona orgánom týmto zákonom zriadeným, ktorý na túto povinnosť vyplývajúcu z jeho postavenia prierezového regulátora nemôže rezignovať.“.
Rozsudok NS SR 3 Sžhpu/1/2012:13
„Napriek tomu, že z dôvodu právnej istoty bolo ustanovenie § 2 ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže s účinnosťou od 01.06.2009 zrušené, nie je prípustné ho po dobu jeho účinnosti vykladať tak, že vylučovalo pôsobnosť Protimonopolného úradu Slovenskej republiky na posudzovanie stláčanie marže (margin squeeze) a ďalších skutkových podstát zneužívania dominantného po stavania, majúcich právny základ v ZOHS. Margin squeeze a iné praktiky, ktoré majú svoj základ v generálnej klauzule zákona o hospodárskej súťaže, prípadne a fortiori zneužívajúce praktiky tam výslovne uvedené, patria do pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky i keď sa vyskytnú na trhu elektronických komunikácií.”.
C- 393/92, Commune d’Almelo:9
„Článok 90 ods. 2 Zmluvy musí byť vykladaný v tom zmysle, že uplatňovanie takých exkluzívnych nákupných klauzúl regionálnym distribútorom energie nie je zahrnuté v zákazoch obsiahnutých v článkoch 85 a 86 Zmluvy, pokiaľ obmedzenie súťaže je potrebné za tým účelom, aby bolo podniku umožnené vykonávať jeho úlohy všeobecného záujmu. Je na národnom súde, aby posúdil, či takáto podmienka bola splnená.
(....)
Odpoveď na otázku, ktorú súdu predložil Tribunal Correctionnel de Liège preto bude taká, že je v rozpore s článkom 90 Zmluvy, pre legislatívu členského štátu, ktorá priznáva orgánu, ako je Régie des Postes exkluzívne právo zbierať, dopravovať a roznášať poštu, zakázať hospodárskemu subjektu, pod hrozbou kriminálnych sankcií, poskytovať niektoré špecifické služby oddelené od služieb všeobecného záujmu, ktoré uspokojujú osobitné požiadavky hospodárskych subjektov a vyžadujú si niektoré dodatočné služby neposkytované tradičnými poštovými službami, pokiaľ tieto služby neohrozujú ekonomickú rovnováhu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu vykonávaných držiteľom týchto exkluzívnych práv. Je na národnom súde, aby posúdil, či posudzované služby v hlavom konaní napĺňajú tieto kritériá.“.
C 67/96, Albany International BV proti Stichting Bedrijfspensioenfonds Textielindustrie:10
„Z užitočného a koherentného výkladu ustanovení Zmluvy ako celku vyplýva, že dohody uzavreté v rámci kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi na účely takých cieľov sa musia s ohľadom na ich povahu a predmet považovať za nepatriace do rozsahu pôsobnosti článku 85 ods. 1 Zmluvy ES.”.
C 280/08, Deutsche Telekom AG proti EK:11
„Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že články 81 ES a 82 ES sa neuplatnia len vtedy, ak je protisúťažné konanie uložené podnikom vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo pokiaľ tieto predpisy tvoria právny rámec, ktorý sám vylučuje akúkoľvek možnosť protisúťažného konania z ich strany. V takej situácii totiž nemá obmedzenie hospodárskej súťaže tak, ako to napovedajú tieto ustanovenia, príčinu v samostatnom konaní podnikov. Články 81 ES a 82 ES sa naopak môžu uplatniť, ak sa preukáže, že vnútroštátne právne predpisy ponechávajú priestor na to, aby hospodárska súťaž mohla byť vylúčená, obmedzená alebo narušená samostatným konaním podnikov (rozsudok z 11. novembra 1997, Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, C 359/95 P a C 379/95 P, Zb. s. I 6265, body 33 a 34, ako aj citovaná judikatúra).
Možnosť vylúčiť protisúťažné konanie z pôsobnosti článkov 81 ES a 82 ES z toho dôvodu, že toto konanie bolo dotknutým podnikom uložené existujúcimi právnymi predpismi alebo že tieto predpisy vylúčili akúkoľvek možnosť konkurenčného konania zo strany týchto podnikov, tak Súdny dvor pripustil len v obmedzenej miere (pozri rozsudky z 20. marca 1985, Taliansko/Komisia, 41/83, Zb. s. 873, bod 19; z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia, 240/82 až 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, body 27 až 29, ako aj z 9. septembra 2003, CIF, C 198/01, Zb. s. I 8055, bod 67).
Z toho vyplýva, že samotná skutočnosť, že zásahy regulačného orgánu, akým je RegTP, podnietili odvolateľku na zachovanie jej cenových postupov, ktoré viedli k stláčaniu cien jej prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov, nemôže sama osebe vylúčiť jej zodpovednosť v zmysle článku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 1985, Clair, 123/83, Zb. s. 391, body 21 až 23).“.
Rozsudok NS SR 2 Sž14/2004:12
„...Z takto definovaného postavenia Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky však nemožno vyvodiť jeho výlučnú pôsobnosť v telekomunikačnom sektore vo význame, že by z pôsobnosti Protimonopolného úradu boli vylúčené jeho právomoci týkajúce sa súťaže dané mu zákonom v oblasti telekomunikácií. Konania podnikateľov, pôsobiacich v sektore telekomunikácií (a iných), napĺňajúce obsah pojmov definovaných zákonom o ochrane hospodárskej súťaže (pri dohodách obmedzujúcich súťaž, pri kontrole koncentrácií a tiež pri zneužívaní dominantného postavenia) sú posudzované v zmysle zákona orgánom týmto zákonom zriadeným, ktorý na túto povinnosť vyplývajúcu z jeho postavenia prierezového regulátora nemôže rezignovať.“.
Rozsudok NS SR 3 Sžhpu/1/2012:13
„Napriek tomu, že z dôvodu právnej istoty bolo ustanovenie § 2 ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže s účinnosťou od 01.06.2009 zrušené, nie je prípustné ho po dobu jeho účinnosti vykladať tak, že vylučovalo pôsobnosť Protimonopolného úradu Slovenskej republiky na posudzovanie stláčanie marže (margin squeeze) a ďalších skutkových podstát zneužívania dominantného po stavania, majúcich právny základ v ZOHS. Margin squeeze a iné praktiky, ktoré majú svoj základ v generálnej klauzule zákona o hospodárskej súťaže, prípadne a fortiori zneužívajúce praktiky tam výslovne uvedené, patria do pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky i keď sa vyskytnú na trhu elektronických komunikácií.”.
9 Rozsudok SD zo dňa 27.4.1994 vo veci C-393/92 Commune d'Almelo a iní proti NV Energiebedrijf Ijsselmij, Zb. (1994), s. I-1477, bod 51
10 Rozsudok SD zo dňa 21.9.1999 vo veci C-67/96 Albany International BV proti Stichting Bedrijfspensioenfonds Textielindustrie, Zb. (1999), s. I-5751, bod 60
11 Rozsudok SD zo dňa 14.10.2010 vo veci C-280/08 Deutsche Telekom AG proti EK, Zb. /2szh12009/, s. I-9555, body 80 a 81
12 Rozsudok NS SR zo dňa 28.2.2005
13 Uznesenie NS SR zo dňa 11.2.2014