Komentár
Všeobecný úvod
Ustanovenie § 3 vymedzuje základné pojmy, s ktorými zákon pracuje. Ustanovenie vymedzuje pojem podnikateľ – teda sčasti bližšie vymedzuje aj osobnú pôsobnosť zákona, ďalej pojem relevantný trh (tovarový a priestorový) a vymedzuje tiež pojem obrat ako základný pojem používaný úradom na účely uplatňovania ďalších ustanovení zákona (napríklad pri určení výšky pokút, alebo v prípade koncentrácií; v prípade kontroly koncentrácií tento pojem dopĺňajú ďalšie ustanovenia zákona o celkovom obrate obsiahnuté v § 10 zákona.)
Detailný výklad
Odsek 1 – Pojem podnikateľ
Ustanovenie § 3 ods. 1 nadväzuje na vymedzenie osobnej pôsobnosti zákona uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a) zákona.
Definícia podnikateľa je koncipovaná široko. Hoci definícia čiastočne využíva i pojem „podnikateľ“ podľa ObZ, samotná je chápaná extenzívnejšie. Účelom definície je, aby do pôsobnosti zákona boli zahrnutí nielen podnikatelia v zmysle ObZ, ale tiež subjekty, pokiaľ ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku.
Znamená to teda, že úrad najskôr skúma, či ide o podnikateľa podľa ObZ a v prípade, že nejde o podnikateľa podľa ObZ, skúma povahu prešetrovanej činnosti alebo konania daného subjektu.
Podnikateľom podľa § 2 ods. 2 ObZ sa rozumie
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
V prípade, že podľa zistení úradu nepôjde o podnikateľa podľa § 2 ods. 2 ObZ, úrad preskúma naplnenie definície vo vzťahu k povahe prešetrovanej činnosti alebo konania daného subjektu. Ak táto činnosť súvisí s hospodárskou súťažou, potom je možné dospieť k záveru že ide o podnikateľa. Podnikateľom sa teda rozumie akýkoľvek subjekt, ktorý je zúčastnený na trhových vzťahoch buď na strane ponuky alebo dopytu.
Podnikateľom na účely tohto zákona môže byť teda každý ekonomicky nezávislý subjekt s právnou subjektivitu, ktorý sa zúčastňuje hospodárskej súťaže. Podnikateľom podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže sa tak môžu rozumieť napríklad obchodné spoločnosti, družstvá, osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia,1 advokáti, členovia komôr podnikajúci na základe iného oprávnenia, zahraničné obchodné spoločnosti, rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a pod. Za podnikateľa sa však môžu považovať aj fyzické osoby, ktoré síce nemajú živnostenské oprávnenie alebo iné oprávnenie na podnikanie, avšak ich činnosti alebo konania súvisia s hospodárskou súťažou (napríklad fyzická osoba, ktorá je účastníkom koncentrácie a kontroluje ďalšie spoločnosti a pod.). Nie je vylúčené, že za podnikateľa bude možné považovať aj subjekty vykonávajúce aktivity v oblasti športu za predpokladu, že šport možno považovať za hospodársku činnosť. Podmienky aplikácie práva hospodárskej súťaže na takéto typy subjektov stanovila európska judikatúra.2
Za podnikateľa bude za určitých podmienok možné považovať aj orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, ak posudzované činnosti alebo konania súvisia so súťažou. Avšak v prípade, že k protisúťažnému konaniu (resp. k posudzovanému konaniu) týchto subjektov dôjde pri výkone štátnej správy, prenesenom výkone štátnej správy alebo pri výkone samosprávy, prichádza do úvahy ich postih podľa § 39 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.
Pojem združenie podnikateľov môže zahŕňať najmä odvetvové zväzy, komory, živnostenské spoločenstvá alebo asociácie. Pokiaľ ide o združenia, ktoré vykonávajú záujmovú samosprávu, ich konanie je možné posúdiť ako konanie podnikateľa podľa skutkových podstát uvedených v§ 4 a 8 zákona, alebo podľa § 39. Uvedené bude závisieť od povahy skúmaného konania.
Pojem podnikateľ tiež zahŕňa aj ekonomických nástupcov podnikateľov – t.j. podnikateľov, ktorí sa samotní nedopustili protisúťažných konaní, ale ktorí za nižšie uvedených podmienok vstúpili do ekonomickej činnosti svojho predchodcu. Aplikácia tohto princípu vychádza z praxe práva hospodárskej súťaže potvrdenej judikatúrou na európskej i národnej úrovni.3 Tá vymedzila základné podmienky aplikácie testu ekonomickej kontinuity. Tento test tak možno aplikovať za predpokladu, že sú splnené dve podmienky. Prvá, že nová spoločnosť pokračuje v aktivitách subjektu, ktorý sa dopustil porušenia, t.j. existuje kontinuita ekonomických činností týchto dvoch spoločností a druhá, že pôvodný subjekt zanikol. Ak teda nástupnícka spoločnosť, ktorá nadobudne materiálne a osobné zložky podnikania a pokračuje v ekonomických aktivitách zaniknutej spoločnosti, sa naďalej zúčastňuje hospodárskej súťaže na trhu a v prípade protiprávneho konania predchodcu benefituje aj z prípadného protisúťažného správania, je potrebné zabezpečiť, aby protiprávne konanie nezostalo nepotrestané z dôvodu organizačných či štrukturálnych zmien na strane podnikateľov. V zmysle európskej judikatúry sa môže test ekonomickej kontinuity použiť i v prípade vnútorných reštrukturalizácií podniku, keď pôvodný prevádzkovateľ neprestal nevyhnutne existovať, ale nevykonáva už hospodársku činnosť na dotknutom trhu, a s ohľadom na štrukturálne väzby medzi pôvodným a novým prevádzkovateľom podniku.4
Pojem podnikateľa uvedený v § 3 ods. 1 zákona sa sčasti líši od konceptu „podnik,“ ktorý je súčasťou európskeho práva. Hoci definícia podnikateľa podľa zákona je značne široká, a snaží sa postihnúť čo najširšie spektrum hospodárskych činností, podnikateľom podľa zákona sa rozumie vždy subjekt s právnou subjektivitou na rozdiel od európskeho konceptu, kde právna subjektivita podniku nie je rozhodujúca.
SD EÚ definoval termín „podnik“ ako termín cit.: „označujúci ekonomickú jednotku na účel podstaty predmetnej dohody, hoci právne táto ekonomická jednotka pozostáva z viacerých osôb, či už fyzických alebo právnických.5 Ide o koncept, ktorý akcentuje skôr činnosť, resp. aktivitu ekonomickej jednotky, ako jej „inštitucionálnu stránku“.
Pojem podnik zahŕňa každý subjekt cit.: „vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania“ a tento pojem v zmysle ustanovení ZFEÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže, cit.: „nevyžaduje, aby dotknutý hospodársky celok mal právnu subjektivitu.“6.
Pre definíciu pojmu „podnik“ je teda nevyhnutné analyzovanie povahy činnosti, ktorú ekonomická entita vykonáva. Pojem podnik je však cit.: „relatívny koncept, v tom zmysle, že určitá entita môže byť považovaná za podnik pre časť jeho činností, zatiaľ čo na časť jeho činností sa súťažné pravidlá nemusia vzťahovať.“7.
S konceptom podniku v európskom práve súvisí aj problematika zodpovednostných vzťahov v rámci ekonomických skupín, solidárna zodpovednosť materských a dcérskych spoločností, ekonomické nástupníctvo, a pod.
Vzhľadom na to, že úrad popri zákone aplikuje i európske právo, musí zároveň aj pri vyvodzovaní zodpovednosti za protisúťažné konanie vykladať zodpovednostné inštitúty eurokonformne, v súlade s princípmi podľa európskej judikatúry.
Odseky 2 až 4 – Relevantný trh
Pre zistenie situácie/stavu hospodárskej súťaže je potrebné zistiť, aké sú pomery na trhu, kde sa súťaž odohráva. Relevantný trh vytvára rámec pre aplikáciu politiky hospodárskej súťaže – t.j. jeho vymedzenie je predpokladom, aby sa mohli uplatniť pravidlá hospodárskej súťaže.
Zákonná definícia relevantného trhu vychádza z európskej legislatívy8 a judikatúry v tejto oblasti. Z tohto dôvodu sú princípy prístupu k zadefinovaniu relevantného trhu uplatňované v EÚ a Slovenskej republike totožné.9 Pri definícii relevantného trhu teda možno aplikovať princípy stanovené v európskom práve.
Relevantný trh predstavuje trh, na ktorom dochádza k stretu dopytu a ponuky po určitom tovare, či službe. Definovanie relevantného trhu má význam pri vymedzení protisúťažných praktík, alebo iných činností a konaní, ktoré spadajú do vecnej pôsobnosti zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ku ktorým dochádza vždy na určitom úseku hospodárskej činnosti podnikateľov. Prostredníctvom definície relevantného trhu je možné zistiť pozíciu podnikateľa na trhu, zistiť súťažné tlaky, ktorým musí podnikateľ čeliť a zistiť jeho konkurentov, ktorí ovplyvňujú správanie podnikateľa.
Napríklad pri praktike zneužitia dominantného postavenia umožňuje definícia relevantného trhu určenie trhových podielov pre účely určenia dominancie. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž zasa definícia relevantného trhu umožňuje napríklad posúdiť aplikáciu výnimky zo zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž, pri kontrole koncentrácií táto definícia predstavuje základ pre posúdenie koncentrácie, resp. pre určenie, v akom súťažnom prostredí dochádza ku koncentrácii.
Relevantný trh je dynamickým konceptom, nie je nemenným, keďže trh ako taký sa neustále vyvíja. Preto sa relevantný trh zisťuje a vyhodnocuje znovu pri každom novom prípade aplikácie súťažného práva. Postup pri určení relevantného trhu sa môže líšiť v prípade posudzovania dohôd obmedzujúcich súťaž a zneužívania dominantného postavenia a v prípade kontroly koncentrácií.
Relevantný trh sa definuje v tovarovej a v priestorovej dimenzii.
Pri vymedzení tovarového relevantného trhu je dôležité hľadisko užívateľa a zhodnotenie zameniteľnosti dopytu, čiže určenie škály tovarov, ktoré sú chápané užívateľom ako substitúty. Ide o zameniteľnosť na strane dopytu. Jedným spôsobom určenia zastupiteľnosti na strane dopytu je zisťovanie, či zákazníci zmenia orientáciu na iný výrobok, alebo na výrobok od dodávateľa v inej oblasti ak dôjde k malej ale trvalej zmene ceny nahor.10
V súťažnom práve sa pri definícii relevantného trhu a pri určení zameniteľnosti výrobkov a služieb vyskytuje tiež pojem „celofánový efekt“. Ide o riziko nesprávnej definície relevantného trhu v prípade, ak sa pri určení tovarov a služieb, ktoré by mali byť na jednom relevantnom trhu, vychádza z existujúcich cien, ktoré nepredstavujú súťažnú úroveň cien a ktoré túto úroveň presahujú. Na jeden relevantný trh tak môžu byť zahrnuté výrobky, ktoré by v prípade súťažnej úrovne cien neboli zastupiteľné. Príliš široká definícia relevantného trhu tak môže viesť k podceneniu trhovej sily podnikateľov.
Pri vymedzení tovarového relevantného trhu je tiež možné zobrať do úvahy substitúciu zo strany ponuky, a to najmä vtedy, keď účinnosť dopadu ponukovej substitúcie je porovnateľná s dopadmi substitúcie dopytovej. Zameniteľnosť na strane ponuky prakticky znamená, že dodávatelia sú schopní prejsť na výrobu (dodávku) relevantných produktov a zrealizovať ich na trhu v krátkom časovom horizonte bez toho, aby znášali výrazné dodatočné náklady alebo riziká spojené s akceptovateľnými stálymi zmenami cien zo strany užívateľa.11
Relevantný trh sa vždy vyhodnocuje s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Špecifickým prípadom definície tovarového relevantného trhu v praxi úradu bola definícia relevantného trhu, ktorá bola založená na právach duševného vlastníctva. V niektorých prípadoch je možné definíciu relevantného trhu založiť aj výlučne na právach duševného vlastníctva, a to vtedy, ak právo duševného vlastníctva je oddelené, separátne od technológie, alebo produktu, pri ktorom je toto právo duševného vlastníctva používané.14 Úrad zadefinoval v predmetom prípade relevantný trh tak, že tento relevantný trh sa vzťahuje na práva duševného vlastníctva a to na konkrétnu ochrannú známku.13 Vychádzal pritom z rozhodovacej praxe EK. Podobne úzko pristúpila k definovaniu relevantných trhov aj EK, ktorá vo svojej praxi viackrát založila definíciu relevantného trhu na konkrétnych právach duševného vlastníctva. V prípade Magill sa jednalo o práva duševného vlastníctva k televíznym programom a samostatnými relevantnými trhmi boli televízne programy jednotlivých televízií (chránené autorskými právami), ktoré neboli zameniteľné. V prípade Volvo15 bol relevantným trhom trh náhradných súčiastok pre daný, konkrétny typ auta, chránený právom duševného vlastníctva.
Priestorový relevantný trh zahŕňa oblasť, v ktorej sú súťažné podmienky dostatočne homogénne a ktorá sa od ostatných oblastí výrazne odlišuje práve preto, že súťažné podmienky v nej sú zjavne odlišné od podmienok v iných oblastiach. Podstatou vymedzenia priestorového relevantného trhu je vymedziť územie, na ktorom medzi sebou podnikatelia súťažia.
Skúmanie priestorového relevantného trhu závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu. Pri skúmaní geografického relevantného trhu sa skúmajú aj regulačné bariéry v určitých sektoroch, kvóty, clá, limitovaný prístup k distribučným kanálom, a pod.
Vymedzenie geografického relevantného trhu môže zahŕňať napríklad celkový popis, charakteristiku a štruktúru trhov v danej krajine a v okolitých krajinách, vyhodnotenie existujúcej úrovne exportu a importu, a pod.16
V niektorých situáciách nie je potrebné zvažovať, či trhy obsahujú aj nejaké iné výrobky, a ani nie je nutné dosiahnuť konečné rozhodnutie o presnom vymedzení relevantného trhu. Je to tak v prípade, ak podľa dostupných alternatívnych definícií trhu nepredstavujú skúmané aktivity zdroj pochybností týkajúcich sa hospodárskej súťaže. Vtedy otázka definície trhov zostáva otvorená.17
Presná definícia relevantného trhu nie je potrebná v každom prípade.
Ide napríklad o prípady tzv. „ťažkých kartelov“, t.j. dohôd obmedzujúcich súťaž, ktorých cieľom je obmedzenie súťaže (napr. horizontálne dohody o cenách, rozdelení trhov a pod.), keďže tieto sú zakázané už na základe svojho škodlivého cieľa a bez ohľadu na ich dopady a na podiel ich účastníkov na trhu.18
V prípadoch zneužitia dominantného postavenia rovnako nie je vždy nevyhnutné ďalej členiť definovaný relevantný trh, ak takéto členenie nemá na posúdenie prípadu vplyv – napríklad v prípade, keď je posudzovaný podnikateľ v danej oblasti monopolom, vymedzenie trhu užším spôsobom nijako neovplyvní záver týkajúci sa dominantného postavenia na trhu.19
V prípade koncentrácií nie je v každom prípade nevyhnutné definovať relevantné trhy. a otázka presnej identifikácie tovarových a priestorových relevantných trhov sa ponecháva otvorená. Definícia relevantného trhu je časovo náročný proces a vyžaduje si veľké množstvo informácií získavaných od podnikateľov. Z tohto dôvodu, sa najmä v prípadoch, ak notifikovaná koncentrácia nevyvoláva súťažné obavy v prípade žiadnej z možných širších či užších definícií relevantného trhu v daných oblastiach.V konaniach o koncentráciách je z tohto dôvodu vhodné a žiadúce, aby oznamovatelia kocentrácie predkladali informácie pre viacero alternatív relevantných trhov.
Tiež napríklad pri porušeniach § 39 zákona nie je potrebné relevantný trh definovať. Uvedené vyplýva už z povahy takéhoto porušenia a zo znenia skutkovej podstaty § 39 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.20
Odseky 5 a 6 – definícia obratu
Zákon v tomto ustanovení konkretizuje výpočet obratu na účely zákona. Obrat podnikateľa sa napríklad využíva na účely výpočtu výšky pokuty. Zároveň je pojem obrat používaný ako základ pre určenie celkového obratu v prípade kontroly koncentrácií. Celkový obrat, definovaný v § 10 zákona sa potom používa ako kritérium pre posúdenie, či koncentrácia, na ktorej sa zúčastňuje, podlieha kontrole úradu.
Obratom podnikateľa je súčet tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá podnikateľovi. Pokiaľ ide o obrat združenia, k tomuto súčtu sa pripočíta aj súčet prijatých príspevkov členov združenia. Ak je obrat podnikateľa vyčíslený v cudzej mene, prepočíta sa na eurá, pričom sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.
Úrad bližšie spôsob a postup výpočtu obratu a celkového obratu na účely kontroly koncentrácií objasňuje vo svojom Usmernení k výpočtu obratu.21
1 Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
2 Napríklad rozsudok SD zo dňa 15.12.1995 vo veci C-415/93 Union royale belge des sociétés de football association ASBL proti Jean-Marc Bosman, Royal club liégeois SA proti Jean-Marc Bosman a iní a Union des associations européennes de football (UEFA) proti Jean-Marc Bosman, Zb. /daewoo-motor-slovakia-sro-piestany;-topcar-spol-s-ro-zilina/, s. I-4921, rozsudok SD zo dňa 13. 4. 2000 vo veci C 176/96 Lehtonen a Castors Braine, Zb. (2000), s. I 2681, rozsudok SD zo dňa 18.7.2006 vo veci C-519/04 David Meca-Medina a Igor Majcen proti EK, Zb. (2006), s. I-6991
3 Rozsudok SD zo dňa 16.12.1975 v spojených veciach 40 až 48, 50, 54 až 56, 111, 113 a 114-73 Coöperatieve Vereniging „Suiker Unie" UA a iní proti EK, Zb. (1975), s. 01663, rozsudok SD zo dňa 28.3.1984 v spojených veciach 29/83 a 30/83 Compagnie royale asturienne des mines SA a Rheinzink GmbH proti EK, Zb. (1984), s. 1679, rozsudok SD zo dňa 8.7.1999 vo veci C-49/92 P EK proti Anic Partecipazioni SpA, Zb. (1999), s. I-4125, rozsudok SD zo dňa 7.1.2004 v spojených veciach C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P Aalborg Portland A/S, Irish Cement Ltd, Ciments français SA, Italcementi - Fabbriche Riunite Cemento SpA, Buzzi Unicem SpA a Cementir - Cementerie del Tirreno SpA proti EK, Zb. (2004), s. I-00123, tiež rozsudok NS SR č. 1Sžhpu/1/2011 zo dňa 31.1.2012.
4 Rozsudok VS z 30. 9.2009 vo veci T-161/05, Hoechst GmbH proti EK, Zb. (2009), s. II-3555
5 Rozsudok SD zo dňa 12.7.1984 vo veci 170/83 Hydrotherm Gerätebau GmbH proti Firma Compact del Dott. Ing. Mario Andreoli & C. Sas, Zb. (1984), s. 2999, bod 11
6 Rozsudok SD zo dňa 28.6.2005 v spojených veciach C 189/02 P, C 202/02 P, C 205/02 P až C 208/02 P a C 213/02, Dansk Rørindustri A/S a i. proti EK, (2005), s. I-5425, body 112 a 113
7 JONES, A. –SUFRIN, B.: EC Competition law: Text, cases and materials. Second edition. New York: Oxford University Press. 2004. s. 1303, ISBN -13:978-0-19-926997-6
8 Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva Ú.v. ES C 372 , 09.12.1997 s. 5 –13 (ďalej v texte ako „Oznámenie Komisie“)
9 Napríklad rozhodnutie úradu č. 2009/DZ/2/1/040 zo dňa 28.8.2009.
10 Oznámenie Komisie uvádza ako príklad uplatnenia tohto testu zisťovanie zameniteľnosti nealkoholických nápojov. V praxi by sa posudzovala otázka, či by spotrebitelia nealkoholických nápojov príchute A prešli na nealkoholické nápoje s inými príchuťami, ak by sa cena nápoja A zvýšila o 5-10 %. Ak by dostatočné množstvo spotrebiteľov prešlo po cenovom zvýšení na príchuť B (dostatočné množstvo je také množstvo spotrebiteľov, pri ktorom sa nárast ceny nápoja príchute A stal stratovým v dôsledku značných strát zo zníženého objemu predaja), potom by sa trh skladal prinajmenšom z nápojov príchute A a B. Proces skúmania by bolo potom treba rozšíriť.
11 Oznámenie Komisie uvádza ako príklad substitúcie na strane ponuky oblasť papierenského priemyslu. Papierenské kombináty sú spravidla pripravené plynule prejsť na výrobu papiera rôznej kvality, pričom prechod na inú produkciu sú schopné zrealizovať so zanedbateľnými nákladmi a v krátkom časovom rozmedzí. Výrobcovia papiera sú tak schopní navzájom si konkurovať pri zákazkách na rôzne druhy papiera, najmä ak sú tieto zákazky oznámené s dostatočným predstihom na zmenu produkcie. Za takýchto okolností sa rôzne druhy papiera zahrnú do jedného relevantného trhu.
12 Napríklad Rozhodnutie EK zo dňa 8.10.2002 vo veci COMP/C2/38.014 – IFPI Simulcasting, Ú. v. EÚ L 107, 30.04.2003, s. 58 – 84
13 Rozhodnutie úradu č. 2009/DZ/2/1/040 zo dňa 28.8.2009
14 Rozhodnutie EK zo dňa 21.12.1988 vo veci č. 89/205/EEC– Magill TV Guide/ITP, BBC a RTV, Ú.v.ES L 078, 21.03.1989, s. 43 - 51
15 Rozsudok SD zo dňa 05.10.1988 vo veci C- 238/87– AV Volvo proti Erik Veng, Zb. (1988), s. 06211
16 Napríklad Rozhodnutie úradu č. 2010/DZ/2/1/068 z 10.12.2010
17 Oznámenie Komisie, bod 27
18 Napríklad rozsudok SD zo dňa 21.9.2006 C- 105/04 Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied proti proti EK, Zb. (2006), s. I-8725, bod 125
19 Napríklad rozhodnutie úradu č. 2011/DZ/2/1/057 zo dňa 28.12.2011
20 Napríklad rozhodnutie úradu č. 2012/39/2/1/023 zo dňa 30.5.2012
21 Usmernenie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky k výpočtu obratu zo dňa 15.10.2013
/data/files/36_usmernenie-k-vypoctu-obratu.pdf
Ustanovenie § 3 ods. 1 nadväzuje na vymedzenie osobnej pôsobnosti zákona uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a) zákona.
Definícia podnikateľa je koncipovaná široko. Hoci definícia čiastočne využíva i pojem „podnikateľ“ podľa ObZ, samotná je chápaná extenzívnejšie. Účelom definície je, aby do pôsobnosti zákona boli zahrnutí nielen podnikatelia v zmysle ObZ, ale tiež subjekty, pokiaľ ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku.
Znamená to teda, že úrad najskôr skúma, či ide o podnikateľa podľa ObZ a v prípade, že nejde o podnikateľa podľa ObZ, skúma povahu prešetrovanej činnosti alebo konania daného subjektu.
Podnikateľom podľa § 2 ods. 2 ObZ sa rozumie
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
V prípade, že podľa zistení úradu nepôjde o podnikateľa podľa § 2 ods. 2 ObZ, úrad preskúma naplnenie definície vo vzťahu k povahe prešetrovanej činnosti alebo konania daného subjektu. Ak táto činnosť súvisí s hospodárskou súťažou, potom je možné dospieť k záveru že ide o podnikateľa. Podnikateľom sa teda rozumie akýkoľvek subjekt, ktorý je zúčastnený na trhových vzťahoch buď na strane ponuky alebo dopytu.
Podnikateľom na účely tohto zákona môže byť teda každý ekonomicky nezávislý subjekt s právnou subjektivitu, ktorý sa zúčastňuje hospodárskej súťaže. Podnikateľom podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže sa tak môžu rozumieť napríklad obchodné spoločnosti, družstvá, osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia,1 advokáti, členovia komôr podnikajúci na základe iného oprávnenia, zahraničné obchodné spoločnosti, rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a pod. Za podnikateľa sa však môžu považovať aj fyzické osoby, ktoré síce nemajú živnostenské oprávnenie alebo iné oprávnenie na podnikanie, avšak ich činnosti alebo konania súvisia s hospodárskou súťažou (napríklad fyzická osoba, ktorá je účastníkom koncentrácie a kontroluje ďalšie spoločnosti a pod.). Nie je vylúčené, že za podnikateľa bude možné považovať aj subjekty vykonávajúce aktivity v oblasti športu za predpokladu, že šport možno považovať za hospodársku činnosť. Podmienky aplikácie práva hospodárskej súťaže na takéto typy subjektov stanovila európska judikatúra.2
Za podnikateľa bude za určitých podmienok možné považovať aj orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, ak posudzované činnosti alebo konania súvisia so súťažou. Avšak v prípade, že k protisúťažnému konaniu (resp. k posudzovanému konaniu) týchto subjektov dôjde pri výkone štátnej správy, prenesenom výkone štátnej správy alebo pri výkone samosprávy, prichádza do úvahy ich postih podľa § 39 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.
Pojem združenie podnikateľov môže zahŕňať najmä odvetvové zväzy, komory, živnostenské spoločenstvá alebo asociácie. Pokiaľ ide o združenia, ktoré vykonávajú záujmovú samosprávu, ich konanie je možné posúdiť ako konanie podnikateľa podľa skutkových podstát uvedených v§ 4 a 8 zákona, alebo podľa § 39. Uvedené bude závisieť od povahy skúmaného konania.
Pojem podnikateľ tiež zahŕňa aj ekonomických nástupcov podnikateľov – t.j. podnikateľov, ktorí sa samotní nedopustili protisúťažných konaní, ale ktorí za nižšie uvedených podmienok vstúpili do ekonomickej činnosti svojho predchodcu. Aplikácia tohto princípu vychádza z praxe práva hospodárskej súťaže potvrdenej judikatúrou na európskej i národnej úrovni.3 Tá vymedzila základné podmienky aplikácie testu ekonomickej kontinuity. Tento test tak možno aplikovať za predpokladu, že sú splnené dve podmienky. Prvá, že nová spoločnosť pokračuje v aktivitách subjektu, ktorý sa dopustil porušenia, t.j. existuje kontinuita ekonomických činností týchto dvoch spoločností a druhá, že pôvodný subjekt zanikol. Ak teda nástupnícka spoločnosť, ktorá nadobudne materiálne a osobné zložky podnikania a pokračuje v ekonomických aktivitách zaniknutej spoločnosti, sa naďalej zúčastňuje hospodárskej súťaže na trhu a v prípade protiprávneho konania predchodcu benefituje aj z prípadného protisúťažného správania, je potrebné zabezpečiť, aby protiprávne konanie nezostalo nepotrestané z dôvodu organizačných či štrukturálnych zmien na strane podnikateľov. V zmysle európskej judikatúry sa môže test ekonomickej kontinuity použiť i v prípade vnútorných reštrukturalizácií podniku, keď pôvodný prevádzkovateľ neprestal nevyhnutne existovať, ale nevykonáva už hospodársku činnosť na dotknutom trhu, a s ohľadom na štrukturálne väzby medzi pôvodným a novým prevádzkovateľom podniku.4
Pojem podnikateľa uvedený v § 3 ods. 1 zákona sa sčasti líši od konceptu „podnik,“ ktorý je súčasťou európskeho práva. Hoci definícia podnikateľa podľa zákona je značne široká, a snaží sa postihnúť čo najširšie spektrum hospodárskych činností, podnikateľom podľa zákona sa rozumie vždy subjekt s právnou subjektivitou na rozdiel od európskeho konceptu, kde právna subjektivita podniku nie je rozhodujúca.
SD EÚ definoval termín „podnik“ ako termín cit.: „označujúci ekonomickú jednotku na účel podstaty predmetnej dohody, hoci právne táto ekonomická jednotka pozostáva z viacerých osôb, či už fyzických alebo právnických.5 Ide o koncept, ktorý akcentuje skôr činnosť, resp. aktivitu ekonomickej jednotky, ako jej „inštitucionálnu stránku“.
Pojem podnik zahŕňa každý subjekt cit.: „vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania“ a tento pojem v zmysle ustanovení ZFEÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže, cit.: „nevyžaduje, aby dotknutý hospodársky celok mal právnu subjektivitu.“6.
Pre definíciu pojmu „podnik“ je teda nevyhnutné analyzovanie povahy činnosti, ktorú ekonomická entita vykonáva. Pojem podnik je však cit.: „relatívny koncept, v tom zmysle, že určitá entita môže byť považovaná za podnik pre časť jeho činností, zatiaľ čo na časť jeho činností sa súťažné pravidlá nemusia vzťahovať.“7.
S konceptom podniku v európskom práve súvisí aj problematika zodpovednostných vzťahov v rámci ekonomických skupín, solidárna zodpovednosť materských a dcérskych spoločností, ekonomické nástupníctvo, a pod.
Vzhľadom na to, že úrad popri zákone aplikuje i európske právo, musí zároveň aj pri vyvodzovaní zodpovednosti za protisúťažné konanie vykladať zodpovednostné inštitúty eurokonformne, v súlade s princípmi podľa európskej judikatúry.
Odseky 2 až 4 – Relevantný trh
Pre zistenie situácie/stavu hospodárskej súťaže je potrebné zistiť, aké sú pomery na trhu, kde sa súťaž odohráva. Relevantný trh vytvára rámec pre aplikáciu politiky hospodárskej súťaže – t.j. jeho vymedzenie je predpokladom, aby sa mohli uplatniť pravidlá hospodárskej súťaže.
Zákonná definícia relevantného trhu vychádza z európskej legislatívy8 a judikatúry v tejto oblasti. Z tohto dôvodu sú princípy prístupu k zadefinovaniu relevantného trhu uplatňované v EÚ a Slovenskej republike totožné.9 Pri definícii relevantného trhu teda možno aplikovať princípy stanovené v európskom práve.
Relevantný trh predstavuje trh, na ktorom dochádza k stretu dopytu a ponuky po určitom tovare, či službe. Definovanie relevantného trhu má význam pri vymedzení protisúťažných praktík, alebo iných činností a konaní, ktoré spadajú do vecnej pôsobnosti zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ku ktorým dochádza vždy na určitom úseku hospodárskej činnosti podnikateľov. Prostredníctvom definície relevantného trhu je možné zistiť pozíciu podnikateľa na trhu, zistiť súťažné tlaky, ktorým musí podnikateľ čeliť a zistiť jeho konkurentov, ktorí ovplyvňujú správanie podnikateľa.
Napríklad pri praktike zneužitia dominantného postavenia umožňuje definícia relevantného trhu určenie trhových podielov pre účely určenia dominancie. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž zasa definícia relevantného trhu umožňuje napríklad posúdiť aplikáciu výnimky zo zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž, pri kontrole koncentrácií táto definícia predstavuje základ pre posúdenie koncentrácie, resp. pre určenie, v akom súťažnom prostredí dochádza ku koncentrácii.
Relevantný trh je dynamickým konceptom, nie je nemenným, keďže trh ako taký sa neustále vyvíja. Preto sa relevantný trh zisťuje a vyhodnocuje znovu pri každom novom prípade aplikácie súťažného práva. Postup pri určení relevantného trhu sa môže líšiť v prípade posudzovania dohôd obmedzujúcich súťaž a zneužívania dominantného postavenia a v prípade kontroly koncentrácií.
Relevantný trh sa definuje v tovarovej a v priestorovej dimenzii.
Pri vymedzení tovarového relevantného trhu je dôležité hľadisko užívateľa a zhodnotenie zameniteľnosti dopytu, čiže určenie škály tovarov, ktoré sú chápané užívateľom ako substitúty. Ide o zameniteľnosť na strane dopytu. Jedným spôsobom určenia zastupiteľnosti na strane dopytu je zisťovanie, či zákazníci zmenia orientáciu na iný výrobok, alebo na výrobok od dodávateľa v inej oblasti ak dôjde k malej ale trvalej zmene ceny nahor.10
V súťažnom práve sa pri definícii relevantného trhu a pri určení zameniteľnosti výrobkov a služieb vyskytuje tiež pojem „celofánový efekt“. Ide o riziko nesprávnej definície relevantného trhu v prípade, ak sa pri určení tovarov a služieb, ktoré by mali byť na jednom relevantnom trhu, vychádza z existujúcich cien, ktoré nepredstavujú súťažnú úroveň cien a ktoré túto úroveň presahujú. Na jeden relevantný trh tak môžu byť zahrnuté výrobky, ktoré by v prípade súťažnej úrovne cien neboli zastupiteľné. Príliš široká definícia relevantného trhu tak môže viesť k podceneniu trhovej sily podnikateľov.
Pri vymedzení tovarového relevantného trhu je tiež možné zobrať do úvahy substitúciu zo strany ponuky, a to najmä vtedy, keď účinnosť dopadu ponukovej substitúcie je porovnateľná s dopadmi substitúcie dopytovej. Zameniteľnosť na strane ponuky prakticky znamená, že dodávatelia sú schopní prejsť na výrobu (dodávku) relevantných produktov a zrealizovať ich na trhu v krátkom časovom horizonte bez toho, aby znášali výrazné dodatočné náklady alebo riziká spojené s akceptovateľnými stálymi zmenami cien zo strany užívateľa.11
Relevantný trh sa vždy vyhodnocuje s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Špecifickým prípadom definície tovarového relevantného trhu v praxi úradu bola definícia relevantného trhu, ktorá bola založená na právach duševného vlastníctva. V niektorých prípadoch je možné definíciu relevantného trhu založiť aj výlučne na právach duševného vlastníctva, a to vtedy, ak právo duševného vlastníctva je oddelené, separátne od technológie, alebo produktu, pri ktorom je toto právo duševného vlastníctva používané.14 Úrad zadefinoval v predmetom prípade relevantný trh tak, že tento relevantný trh sa vzťahuje na práva duševného vlastníctva a to na konkrétnu ochrannú známku.13 Vychádzal pritom z rozhodovacej praxe EK. Podobne úzko pristúpila k definovaniu relevantných trhov aj EK, ktorá vo svojej praxi viackrát založila definíciu relevantného trhu na konkrétnych právach duševného vlastníctva. V prípade Magill sa jednalo o práva duševného vlastníctva k televíznym programom a samostatnými relevantnými trhmi boli televízne programy jednotlivých televízií (chránené autorskými právami), ktoré neboli zameniteľné. V prípade Volvo15 bol relevantným trhom trh náhradných súčiastok pre daný, konkrétny typ auta, chránený právom duševného vlastníctva.
Priestorový relevantný trh zahŕňa oblasť, v ktorej sú súťažné podmienky dostatočne homogénne a ktorá sa od ostatných oblastí výrazne odlišuje práve preto, že súťažné podmienky v nej sú zjavne odlišné od podmienok v iných oblastiach. Podstatou vymedzenia priestorového relevantného trhu je vymedziť územie, na ktorom medzi sebou podnikatelia súťažia.
Skúmanie priestorového relevantného trhu závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu. Pri skúmaní geografického relevantného trhu sa skúmajú aj regulačné bariéry v určitých sektoroch, kvóty, clá, limitovaný prístup k distribučným kanálom, a pod.
Vymedzenie geografického relevantného trhu môže zahŕňať napríklad celkový popis, charakteristiku a štruktúru trhov v danej krajine a v okolitých krajinách, vyhodnotenie existujúcej úrovne exportu a importu, a pod.16
V niektorých situáciách nie je potrebné zvažovať, či trhy obsahujú aj nejaké iné výrobky, a ani nie je nutné dosiahnuť konečné rozhodnutie o presnom vymedzení relevantného trhu. Je to tak v prípade, ak podľa dostupných alternatívnych definícií trhu nepredstavujú skúmané aktivity zdroj pochybností týkajúcich sa hospodárskej súťaže. Vtedy otázka definície trhov zostáva otvorená.17
Presná definícia relevantného trhu nie je potrebná v každom prípade.
Ide napríklad o prípady tzv. „ťažkých kartelov“, t.j. dohôd obmedzujúcich súťaž, ktorých cieľom je obmedzenie súťaže (napr. horizontálne dohody o cenách, rozdelení trhov a pod.), keďže tieto sú zakázané už na základe svojho škodlivého cieľa a bez ohľadu na ich dopady a na podiel ich účastníkov na trhu.18
V prípadoch zneužitia dominantného postavenia rovnako nie je vždy nevyhnutné ďalej členiť definovaný relevantný trh, ak takéto členenie nemá na posúdenie prípadu vplyv – napríklad v prípade, keď je posudzovaný podnikateľ v danej oblasti monopolom, vymedzenie trhu užším spôsobom nijako neovplyvní záver týkajúci sa dominantného postavenia na trhu.19
V prípade koncentrácií nie je v každom prípade nevyhnutné definovať relevantné trhy. a otázka presnej identifikácie tovarových a priestorových relevantných trhov sa ponecháva otvorená. Definícia relevantného trhu je časovo náročný proces a vyžaduje si veľké množstvo informácií získavaných od podnikateľov. Z tohto dôvodu, sa najmä v prípadoch, ak notifikovaná koncentrácia nevyvoláva súťažné obavy v prípade žiadnej z možných širších či užších definícií relevantného trhu v daných oblastiach.V konaniach o koncentráciách je z tohto dôvodu vhodné a žiadúce, aby oznamovatelia kocentrácie predkladali informácie pre viacero alternatív relevantných trhov.
Tiež napríklad pri porušeniach § 39 zákona nie je potrebné relevantný trh definovať. Uvedené vyplýva už z povahy takéhoto porušenia a zo znenia skutkovej podstaty § 39 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.20
Odseky 5 a 6 – definícia obratu
Zákon v tomto ustanovení konkretizuje výpočet obratu na účely zákona. Obrat podnikateľa sa napríklad využíva na účely výpočtu výšky pokuty. Zároveň je pojem obrat používaný ako základ pre určenie celkového obratu v prípade kontroly koncentrácií. Celkový obrat, definovaný v § 10 zákona sa potom používa ako kritérium pre posúdenie, či koncentrácia, na ktorej sa zúčastňuje, podlieha kontrole úradu.
Obratom podnikateľa je súčet tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá podnikateľovi. Pokiaľ ide o obrat združenia, k tomuto súčtu sa pripočíta aj súčet prijatých príspevkov členov združenia. Ak je obrat podnikateľa vyčíslený v cudzej mene, prepočíta sa na eurá, pričom sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.
Úrad bližšie spôsob a postup výpočtu obratu a celkového obratu na účely kontroly koncentrácií objasňuje vo svojom Usmernení k výpočtu obratu.21
1 Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
2 Napríklad rozsudok SD zo dňa 15.12.1995 vo veci C-415/93 Union royale belge des sociétés de football association ASBL proti Jean-Marc Bosman, Royal club liégeois SA proti Jean-Marc Bosman a iní a Union des associations européennes de football (UEFA) proti Jean-Marc Bosman, Zb. /daewoo-motor-slovakia-sro-piestany;-topcar-spol-s-ro-zilina/, s. I-4921, rozsudok SD zo dňa 13. 4. 2000 vo veci C 176/96 Lehtonen a Castors Braine, Zb. (2000), s. I 2681, rozsudok SD zo dňa 18.7.2006 vo veci C-519/04 David Meca-Medina a Igor Majcen proti EK, Zb. (2006), s. I-6991
3 Rozsudok SD zo dňa 16.12.1975 v spojených veciach 40 až 48, 50, 54 až 56, 111, 113 a 114-73 Coöperatieve Vereniging „Suiker Unie" UA a iní proti EK, Zb. (1975), s. 01663, rozsudok SD zo dňa 28.3.1984 v spojených veciach 29/83 a 30/83 Compagnie royale asturienne des mines SA a Rheinzink GmbH proti EK, Zb. (1984), s. 1679, rozsudok SD zo dňa 8.7.1999 vo veci C-49/92 P EK proti Anic Partecipazioni SpA, Zb. (1999), s. I-4125, rozsudok SD zo dňa 7.1.2004 v spojených veciach C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P Aalborg Portland A/S, Irish Cement Ltd, Ciments français SA, Italcementi - Fabbriche Riunite Cemento SpA, Buzzi Unicem SpA a Cementir - Cementerie del Tirreno SpA proti EK, Zb. (2004), s. I-00123, tiež rozsudok NS SR č. 1Sžhpu/1/2011 zo dňa 31.1.2012.
4 Rozsudok VS z 30. 9.2009 vo veci T-161/05, Hoechst GmbH proti EK, Zb. (2009), s. II-3555
5 Rozsudok SD zo dňa 12.7.1984 vo veci 170/83 Hydrotherm Gerätebau GmbH proti Firma Compact del Dott. Ing. Mario Andreoli & C. Sas, Zb. (1984), s. 2999, bod 11
6 Rozsudok SD zo dňa 28.6.2005 v spojených veciach C 189/02 P, C 202/02 P, C 205/02 P až C 208/02 P a C 213/02, Dansk Rørindustri A/S a i. proti EK, (2005), s. I-5425, body 112 a 113
7 JONES, A. –SUFRIN, B.: EC Competition law: Text, cases and materials. Second edition. New York: Oxford University Press. 2004. s. 1303, ISBN -13:978-0-19-926997-6
8 Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva Ú.v. ES C 372 , 09.12.1997 s. 5 –13 (ďalej v texte ako „Oznámenie Komisie“)
9 Napríklad rozhodnutie úradu č. 2009/DZ/2/1/040 zo dňa 28.8.2009.
10 Oznámenie Komisie uvádza ako príklad uplatnenia tohto testu zisťovanie zameniteľnosti nealkoholických nápojov. V praxi by sa posudzovala otázka, či by spotrebitelia nealkoholických nápojov príchute A prešli na nealkoholické nápoje s inými príchuťami, ak by sa cena nápoja A zvýšila o 5-10 %. Ak by dostatočné množstvo spotrebiteľov prešlo po cenovom zvýšení na príchuť B (dostatočné množstvo je také množstvo spotrebiteľov, pri ktorom sa nárast ceny nápoja príchute A stal stratovým v dôsledku značných strát zo zníženého objemu predaja), potom by sa trh skladal prinajmenšom z nápojov príchute A a B. Proces skúmania by bolo potom treba rozšíriť.
11 Oznámenie Komisie uvádza ako príklad substitúcie na strane ponuky oblasť papierenského priemyslu. Papierenské kombináty sú spravidla pripravené plynule prejsť na výrobu papiera rôznej kvality, pričom prechod na inú produkciu sú schopné zrealizovať so zanedbateľnými nákladmi a v krátkom časovom rozmedzí. Výrobcovia papiera sú tak schopní navzájom si konkurovať pri zákazkách na rôzne druhy papiera, najmä ak sú tieto zákazky oznámené s dostatočným predstihom na zmenu produkcie. Za takýchto okolností sa rôzne druhy papiera zahrnú do jedného relevantného trhu.
12 Napríklad Rozhodnutie EK zo dňa 8.10.2002 vo veci COMP/C2/38.014 – IFPI Simulcasting, Ú. v. EÚ L 107, 30.04.2003, s. 58 – 84
13 Rozhodnutie úradu č. 2009/DZ/2/1/040 zo dňa 28.8.2009
14 Rozhodnutie EK zo dňa 21.12.1988 vo veci č. 89/205/EEC– Magill TV Guide/ITP, BBC a RTV, Ú.v.ES L 078, 21.03.1989, s. 43 - 51
15 Rozsudok SD zo dňa 05.10.1988 vo veci C- 238/87– AV Volvo proti Erik Veng, Zb. (1988), s. 06211
16 Napríklad Rozhodnutie úradu č. 2010/DZ/2/1/068 z 10.12.2010
17 Oznámenie Komisie, bod 27
18 Napríklad rozsudok SD zo dňa 21.9.2006 C- 105/04 Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied proti proti EK, Zb. (2006), s. I-8725, bod 125
19 Napríklad rozhodnutie úradu č. 2011/DZ/2/1/057 zo dňa 28.12.2011
20 Napríklad rozhodnutie úradu č. 2012/39/2/1/023 zo dňa 30.5.2012
21 Usmernenie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky k výpočtu obratu zo dňa 15.10.2013
/data/files/36_usmernenie-k-vypoctu-obratu.pdf