Preskočiť na hlavný obsah
Aktualita

Súťažný aspekt a ochrana hospodárskej súťaže v podmienkach mimoriadnej situácie

Aktualizované:
Obsah
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) je nezávislý ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre ochranu hospodárskej súťaže a koordináciu štátnej pomoci. Úlohou úradu je chrániť hospodársku súťaž pred jej obmedzovaním, ako aj vytvárať podmienky na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a vykonávať dohľad nad dodržiavaním zákona o ochrane hospodárskej súťaže.
 
Úrad rešpektuje doterajšie kroky vlády Slovenskej republiky, ako aj ostatných príslušných orgánov. Úrad nespochybňuje potrebu prijímania opatrení a ich významnosť z hľadiska ochrany verejného zdravia a životov obyvateľov Slovenskej republiky.
 
S cieľom ochrany a podpory hospodárskej súťaže úrad uvádza svoje nasledujúce zistenia a odporúčania.
 
  1. Obmedzenie prevádzky vybraných predajní a zariadení poskytujúcich služby
Úrad víta kroky, ktorými boli predstavené jednotlivé fázy postupného uvoľňovania prijatých opatrení, ako aj to, že dňa 22. 4. 2020 bola začatá prvá fáza.
    
V marci 2020 boli na účel zníženia mobility obyvateľstva obmedzené otváracie hodiny väčšiny predajní a zariadení poskytujúcich služby (ďalej len „prevádzky“). Od 29. 3. 2020 v zmysle opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky platilo, že na území Slovenskej republiky mohli byť otvorené iba prevádzky vymenované v tomto opatrení. Patrili k nim napr. drogérie, predajne záhradkárskych potrieb, textilné galantérie a metrový textil, prevádzky záhradníctiev, predajne bicyklov, predajne potravín, a to vrátane predajní patriacich do siete obchodných reťazcov. Vstup do týchto prevádzok je možný len za dodržania prísnych hygienických podmienok a za podmienky, že obchodníci umožnia vstup do predajne len v počte 1 osoba na 25 m2.
 
V tejto súvislosti je dôležité poukázať na situáciu na maloobchodnom trhu, ktorá v dôsledku prijatých opatrení istým spôsobom zvýhodnila, resp. stále zvýhodňuje niektoré kategórie podnikateľov. Prijatými opatreniami tak zostávali uzatvorené menšie a špecializované prevádzky, medzi ktoré patria napr. aj papiernictvá, hračkárstva, predajne domácich potrieb, obuvi, kníhkupectvá, predajne kojeneckého textilu, bytových doplnkov a mnohé ďalšie, ktoré boli v dôsledku tejto situácie znevýhodnené na trhu. Naopak, veľké obchodné reťazce, ktoré predávajú rovnaký typ tovaru, aj keď častokrát v obmedzenej šírke príslušného (napríklad nepotravinárskeho) sortimentu, a ktoré môžu byť konkurentmi týmto menším a špecializovaným prevádzkam, mohli naďalej podnikať a predávať takýto tovar, čím ich trhová sila rástla. Zásadne sa tak môže narúšať rovnosť podmienok pri súťažení na trhu, keď sa väčším hráčom poskytuje trhová výhoda. Zároveň, ak by opatrenia naďalej pretrvávali, mohlo by dôjsť až k zániku menších a špecializovaných prevádzok, čo by viedlo aj k posilneniu trhového postavenia spoločností, ktoré boli/sú zvýhodňované.
 
Určitý čas tak mohlo dochádzať k obmedzeniu súťaže na trhoch s viacerými druhmi tovarov, následkom čoho obchodné reťazce čelia nižším súťažným tlakom. Bránenie podnikaniu ostatných prevádzok môže zlikvidovať množstvo podnikateľov, ktorí na trhu pôsobia, v dôsledku čoho môže dôjsť k narušeniu podnikateľského prostredia na určitých relevantných trhoch.
 
Opatrenia, ktoré boli prijaté, tak mali spôsobilosť, najmä z dlhodobého hľadiska, významne narušiť štruktúru a vzťahy na dotknutých trhoch a ovplyvniť nielen intenzitu hospodárskej súťaže podnikateľov na rovnakej úrovni výrobno-distribučného reťazca, ale prostredníctvom intenzívnych vertikálnych vzťahov a z dôvodu zúženia sortimentu spôsobeného výpadkom špecializovaných prevádzok vážne a v mnohých prípadoch nezvratne negatívne ovplyvniť aj subjekty na strane dodávateľov, ako aj vybraných výrobcov. Vo všeobecnosti pritom z ekonomickej teórie vyplýva, že v dôsledku zníženia konkurenčných tlakov na trhu a nedostatočnej konkurencie dochádza zvyčajne k zvyšovaniu cien a znižovaniu kvality tovarov či služieb, čo má negatívny dopad na spotrebiteľov.
 
    
  1. Výpadok tržieb a jeho priamy dopad na obraty podnikateľov v zmysle notifikačných kritérií pre oznamovanie koncentrácií
Podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže podliehajú kontrole úradu všetky koncentrácie podnikateľov, ktorých obrat za účtovné obdobie predchádzajúce vzniku koncentrácie prekročí vybrané prahové hodnoty1. Je preto logickým dôsledkom prijatých a podnikateľmi dôsledne dodržiavaných opatrení, že ich obraty nebudú dosahovať úroveň z období pred vyhlásením mimoriadnej situácie a s najväčšou pravdepodobnosťou sa im tieto výpadky nepodarí v príslušnom účtovnom roku (rok 2020) nahradiť ani po uvoľnení týchto opatrení.

V účtovnom období nasledujúcom po uvoľnení opatrení tak môžu na vybraných trhoch vznikať situácie, kedy by niektoré koncentrácie nemuseli podliehať kontrole úradu, pričom mimoriadny výpadok tržieb z dlhodobého hľadiska nemusel mať bezprostredný vplyv na trhovú silu týchto podnikateľov. Vzniknutá situácia by tak mohla umožniť uskutočnenie koncentrácií, pri ktorých by dochádzalo k nežiaducim zmenám na relevantných trhoch bez možnosti zásahu zo strany úradu.
 
 
  1. Možnosť využitia pravidiel v oblasti štátnej pomoci na pomoc podnikom, ktorých prevádzka je ovplyvnená pandémiou COVID-16
Pravidlá v oblasti štátnej pomoci sú dôležitým nástrojom pri navrhovaní a prijímaní opatrení zameraných na kompenzáciu strát podnikov, resp. zmiernenie dopadov opatrení prijímaných v súvislosti s nákazou COVID-19 na podniky.
 
Európska komisia promptne zareagovala na súčasnú situáciu a prijala dokument „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19“. Cieľom tohto dokumentu je umožniť členským štátom podporovať podniky, ktoré majú ťažkosti z dôvodu súčasnej pandémie COVID-19, so súčasným zachovaním integrity vnútorného trhu EÚ a zabezpečením rovnakých podmienok pre všetkých. Zároveň prisľúbila úzku spoluprácu s členskými štátmi a promptné posudzovanie nimi navrhovaných opatrení štátnej pomoci.
 
Rovnako zostávajú v platnosti aj ostatné právne normy upravujúce poskytovanie štátnej pomoci (napríklad Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy, ktoré sa týka opatrení nepodliehajúcich schvaľovaniu zo strany Európskej komisie), ako aj minimálnej pomoci.
 
 
  1. Vylúčenie štátnej pomoci pre podniky a organizácie zriadené verejným sektorom s predmetom činnosti hospodárskej povahy
Úrad pri posudzovaní jednotlivých prípadov štátnej pomoci podnikom a organizáciám zriadeným verejným sektorom, ako aj pri zistených porušeniach § 39 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, vždy posudzuje aspekt postavenia a činnosti takéhoto podniku alebo organizácie v trhovom prostredí. Preto, v záujme zachovania rovnakého prístupu ku všetkým účastníkom trhu, úrad zastáva názor, že aj tieto subjekty by mali byť rovnako oprávnené uchádzať sa o prostriedky a kompenzácie poskytované štátom na udržanie zamestnanosti, ako aj o akékoľvek ďalšie podporné opatrenia spojené s úľavami z vybraných zákonných povinností.
 
 
  1. Návrh legislatívnych úprav s cieľom minimalizovať negatívny dosah mimoriadnej situácie na priebeh konaní úradu, ako aj práva ich účastníkov
Úrad a účastníci správnych konaní, právnické osoby, ako aj fyzické osoby sú v zmysle príslušných ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže viazané rôznymi lehotami. Vzhľadom na obmedzené možnosti právnických osôb v súčasnej mimoriadnej situácii, ktoré zabezpečujú plnenie svojich povinností prostredníctvom svojich zamestnancov, fyzických osôb, má prípadné omeškanie na ich strane dopady aj na plnenie si povinností úradu. Úrad preto oslovil Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo hospodárstva SR s cieľom iniciovať nevyhnutné legislatívne zmeny, aby minimalizoval negatívny dosah mimoriadnej situácie na konania úradu, ako aj práva ich účastníkov. Navrhované úpravy by sa mali týkať okrem iného najmä:
 
  1. možnosti prerušenia konania, a tým aj plynutia dotknutých lehôt v prípade existencie zjavných a objektívnych prekážok na strane účastníkov konania alebo tretích strán,
  2. možnosti upustenia od uloženia pokuty za nepredloženie úradom požadovaných informácií a podkladov v úradom stanovenej lehote, ak podnikateľ, právnická alebo fyzická osoba preukáže, že ani pri vynaložení všetkého úsilia z dôvodov pandémie nebolo možné predložiť požadované informácie a podklady v stanovenej lehote.
 
  1. Aktualizácia prioritizačnej politiky úradu
Úrad aj z dôvodu vzniknutej situácie pristúpil k aktualizácii svojej prioritizačnej politiky. Tak, ako všetky súťažné autority vo svete vrátane Európskej komisie, aj úrad má snahu využívať svoje zdroje čo najefektívnejšie, s cieľom sústrediť sa na riešenie zmysluplných súťažných problémov, ktoré majú významný dosah na trh. V súvislosti s aktuálnou mimoriadnou situáciou sa však zvyšuje miera zraniteľnosti vybraných účastníkov trhu, a tak úrad, cítiac potrebu zohľadniť uvedené aj pri svojej rozhodovacej činnosti, doplnil politikou upravený proces prioritizácie o novú zohľadňovanú faktickú závažnosť, a to o zneužitie mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením infekčného ochorenia COVID-19, či už zneužitím dominantného postavenia, alebo zakázanou dohodou obmedzujúcou súťaž s dosahmi (aj potenciálnymi) na spotrebiteľov alebo ostatných účastníkov trhu.
 
 

Záver
 
Úrad zastáva názor, že pri prijímaní a uplatňovaní opatrení vo vybraných oblastiach je potrebné, vždy keď je to možné, brať v nevyhnutnej miere zreteľ aj na otázky hospodárskej súťaže a zabrániť tak možným nežiaducim štrukturálnym zmenám vo vybraných sektoroch. Cieľom je tiež upriamiť pozornosť na možné nežiaduce účinky dlhodobého pôsobenia takýchto opatrení na súťažné prostredie a štruktúru jednotlivých sektorov národného hospodárstva.

 

1 §10 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov