Paragraf
§ 18 - § 21 Rada úradu
Obsah
Rada úradu
§ 18
§ 18
(1) Zriaďuje sa Rada úradu (ďalej len "rada"). Rada rozhoduje o rozklade a preskúmava rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Rada rozhoduje aj o obnove konania a o proteste prokurátora v prípadoch, v ktorých rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu.22) Radu tvorí predseda rady a šesť členov. Predseda úradu je súčasne predsedom rady.
(2) Členom rady nesmie byť osoba v pracovnom pomere ani obdobnom pracovnom vzťahu k úradu. Členovi rady patrí za výkon funkcie člena rady odmena. Výšku odmeny a podrobnosti o odmeňovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(3) Členov rady na návrh predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
(4) Funkčné obdobie členov rady je päťročné. Členovia rady sa vymenúvajú tak, aby sa v jednom kalendárnom roku skončilo funkčné obdobie najviac trom z nich.
(5) Ak sa výkon funkcie člena rady skončí pred uplynutím funkčného obdobia, nového člena rady možno vymenovať len na zvyšok tohto funkčného obdobia.
-----------------------------------------------------------------
22) § 63 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
§ 19
(1) Predseda úradu predkladá vláde Slovenskej republiky návrhy aspoň troch kandidátov na funkciu každého člena rady, a to najneskôr tri mesiace pred uplynutím ich funkčného obdobia. Vláda Slovenskej republiky vymenuje členov rady do dvoch mesiacov od doručenia zoznamu kandidátov. Novovymenovaní členovia rady sa ujmú funkcie v deň nasledujúci po dni uplynutia funkčného obdobia skôr vymenovaných členov rady.
(2) Za člena rady môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky, má vysokoškolské vzdelanie, spôsobilosť na právne úkony a je bezúhonná.
(3) Aspoň dvaja členovia rady musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a aspoň dvaja členovia rady musia mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ekonomického zamerania.
§ 20
(1) Rokovanie rady zvoláva a vedie predseda rady, v jeho neprítomnosti, alebo ak funkcia predsedu úradu nie je obsadená, podpredseda rady.
(2) Rada zo svojich členov volí a odvoláva podpredsedu rady nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov. Ak podpredseda rady nie je zvolený spôsobom podľa prvej vety, podpredsedom sa stane člen rady s najvyšším počtom hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhodne predseda rady.
(3) Rada je schopná uznášať sa, ak je prítomný predseda rady alebo podpredseda rady a najmenej ďalší štyria členovia rady, alebo predseda rady, podpredseda rady a najmenej ďalší traja členovia rady. Na prijatie rozhodnutia rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. V prípade rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedu rady, v jeho neprítomnosti, alebo ak funkcia predsedu úradu nie je obsadená, hlas podpredsedu rady.
(4) Rada rozhoduje hlasovaním. Rokovania rady sú neverejné.
(5) O hlasovaní rady sa vyhotovuje zápisnica, v ktorej sa uvedie stanovisko člena rady, predsedu rady alebo podpredsedu rady, ak je odlišné od prijatého rozhodnutia. Zápisnica o hlasovaní je tajná.
(6) Rozhodnutia rady podpisuje predseda rady, v jeho neprítomnosti, alebo ak funkcia predsedu úradu nie je obsadená, podpredseda rady.
(7) Člen rady je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti alebo ak sa v tej istej veci zúčastnil na konaní na inom stupni.
§ 21
(1) Výkon funkcie člena rady sa skončí
a) uplynutím funkčného obdobia,
b) vzdaním sa funkcie,
c) odvolaním z funkcie,
d) smrťou.
(2) Vzdanie sa funkcie člena rady je účinné doručením písomného oznámenia predsedovi vlády Slovenskej republiky. Ak sa člen rady vzdal funkcie, zostáva vo funkcii až do vymenovania nového člena rady.
(3) Vláda Slovenskej republiky odvolá člena rady na návrh predsedu úradu, ak
a) bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti priamo súvisiaci s výkonom jeho funkcie,
b) bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony,
c) nevykonáva svoju funkciu dlhšie ako štyri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace.
(4) V prípade skončenia funkčného obdobia člena rady, ktorý je zároveň jej podpredsedom, rada si zvolí nového podpredsedu po tom, čo sa novovymenovaný člen rady ujme svojej funkcie.
a) uplynutím funkčného obdobia,
b) vzdaním sa funkcie,
c) odvolaním z funkcie,
d) smrťou.
(2) Vzdanie sa funkcie člena rady je účinné doručením písomného oznámenia predsedovi vlády Slovenskej republiky. Ak sa člen rady vzdal funkcie, zostáva vo funkcii až do vymenovania nového člena rady.
(3) Vláda Slovenskej republiky odvolá člena rady na návrh predsedu úradu, ak
a) bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti priamo súvisiaci s výkonom jeho funkcie,
b) bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony,
c) nevykonáva svoju funkciu dlhšie ako štyri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace.
(4) V prípade skončenia funkčného obdobia člena rady, ktorý je zároveň jej podpredsedom, rada si zvolí nového podpredsedu po tom, čo sa novovymenovaný člen rady ujme svojej funkcie.
Komentár
Všeobecný výklad
Ustanovenia §§ 18, 19, 20 a 21 zákona vymedzujú postavenie Rady úradu v štruktúre úradu. Rada úradu je kolektívny správny orgán zriadený zákonom č. 136/2001 Z. z. zo dňa 27. februára 2001, kedy nahradila samostatné rozhodovanie predsedu úradu za podpory vtedy existujúcich osobitných komisií, ktoré boli navrhované predsedom úradu.
Uvedené ustanovenia riešia zriadenie Rady úradu, jej právomoci, vznik a zánik členstva v Rade úradu a rokovanie Rady úradu.
Uvedené ustanovenia riešia zriadenie Rady úradu, jej právomoci, vznik a zánik členstva v Rade úradu a rokovanie Rady úradu.
Detailný výklad
§§ 18, 19 a 21
Rada úradu rozhoduje o rozklade, preskúmava rozhodnutia mimo odvolacieho konania, o obnove konania a o proteste prokurátora podľa ustanovení správneho poriadku.
Radu úradu tvorí predseda rady a šesť členov rady. Členovia Rady úradu sú odborníci z praxe predovšetkým s právnickým a ekonomickým vzdelaním, ktorí spolupracujú s úradom externe. Predseda úradu je súčasne predsedom rady. Členom rady nesmie byť zamestnanec úradu. Členov rady na návrh predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky. Funkčné obdobie členov rady je päťročné. Členovia rady sa vymenúvajú tak, aby sa v jednom kalendárnom roku skončilo funkčné obdobie najviac trom z nich. Ak sa výkon funkcie člena rady skončí pred uplynutím funkčného obdobia, nového člena rady možno vymenovať len na zvyšok tohto funkčného obdobia. Členom Rady úradu patrí za výkon ich činnosti v Rade úradu odmena, ktorá je upravená výnosom úradu č. 173/2014 Z. z. o odmeňovaní členov Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.
Rada úradu ako kolektívny orgán v systéme právneho poriadku Slovenskej republiky koná v mene úradu a teda je inštitútom bez právnej subjektivity, čo má dopad na to, že Rada úradu ako taká žalovaná v súdnom konaní byť nemôže a všetky práva a povinnosti z takého konania znáša úrad.
Rozhodovací proces úradu je dvojstupňový, čo znamená, že v prípade vydania rozhodnutia prvostupňovým orgánom, ktoré vecne reprezentuje príslušný organizačný útvar, je možné zo strany účastníka konania využiť riadne aj mimoriadne opravné prostriedky. Na konania pre Radou úradu sa subsidiárne použijú ustanovenia SP1.
Voči všetkým rozhodnutiam úradu v prvom stupni je možné podať riadny opravný prostriedok – rozklad. Na konanie o rozklade sa primerane použijú ustanovenia piatej časti zákona, ktoré pojednávajú o konaní.2 V takomto prípade sa prípadom zaoberá Rada úradu, ktorá vydáva druhostupňové rozhodnutia.Rada úradu preverí celý postup prvostupňového orgánu, zaoberá sa námietkami účastníkov konania v prípade potreby doplní dokazovanie a vydá rozhodnutie.Rada môže prvostupňové rozhodnutie potvrdiť, zmeniť, zrušiť a vec vrátiť na nové konanie alebo konanie zastaviť.. . Tieto rozhodnutia sú právoplatnými rozhodnutiami úradu, pričom je možné voči nim podať žalobu na Krajský súd v Bratislave, a to vo veci preskúmania ich zákonnosti. Voči rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave je možné podať odvolanie na Najvyšší súd SR. K procesnému postupu v konaní pred Radou úradu pozri bližšie časť o konaní.3
§ 20
Ustanovenia o rokovaní Rady úradu sú záväzné pre všetkých členov Rady úradu. Ustanovenie § 20 zákona podrobne vymedzuje, spôsob zvolávania a vedenia zasadnutia Rady úradu, kedy je Rada úradu uznášaniaschopná, potrebný počet hlasov na prijatie rozhodnutia a spôsob riešenia rovnosti hlasov. Rokovania Rady úradu zvoláva a vedie predseda Rady úradu. Rada úradu zasadá a prijíma závery (rozhodnutia) na základe písomných materiálov predložených predsedom rady úradu alebo členmi rady. Rada zasadá na základe určeného programu. Zasadnutia Rady úradu sa konajú podľa potreby a sú neverejné. Závery zo zasadnutia Rady úradu sa prijímajú hlasovaním členov. Závery sú prijaté, ak za ich prijatie hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov Rady úradu. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu Rady úradu. Z priebehu zasadnutia Rady úradu sa vyhotovuje zápisnica. Každý člen Rady úradu môže požiadať, aby sa jeho odlišné stanovisko k prijatým záverom, uviedlo v písomnom zázname z rokovania.
V zmysle zákona sú aj členovia Rady úradu, tak ako aj ostatní zamestnanci úradu povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie v Rade úradu.4
Radu úradu tvorí predseda rady a šesť členov rady. Členovia Rady úradu sú odborníci z praxe predovšetkým s právnickým a ekonomickým vzdelaním, ktorí spolupracujú s úradom externe. Predseda úradu je súčasne predsedom rady. Členom rady nesmie byť zamestnanec úradu. Členov rady na návrh predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky. Funkčné obdobie členov rady je päťročné. Členovia rady sa vymenúvajú tak, aby sa v jednom kalendárnom roku skončilo funkčné obdobie najviac trom z nich. Ak sa výkon funkcie člena rady skončí pred uplynutím funkčného obdobia, nového člena rady možno vymenovať len na zvyšok tohto funkčného obdobia. Členom Rady úradu patrí za výkon ich činnosti v Rade úradu odmena, ktorá je upravená výnosom úradu č. 173/2014 Z. z. o odmeňovaní členov Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.
Rada úradu ako kolektívny orgán v systéme právneho poriadku Slovenskej republiky koná v mene úradu a teda je inštitútom bez právnej subjektivity, čo má dopad na to, že Rada úradu ako taká žalovaná v súdnom konaní byť nemôže a všetky práva a povinnosti z takého konania znáša úrad.
Rozhodovací proces úradu je dvojstupňový, čo znamená, že v prípade vydania rozhodnutia prvostupňovým orgánom, ktoré vecne reprezentuje príslušný organizačný útvar, je možné zo strany účastníka konania využiť riadne aj mimoriadne opravné prostriedky. Na konania pre Radou úradu sa subsidiárne použijú ustanovenia SP1.
Voči všetkým rozhodnutiam úradu v prvom stupni je možné podať riadny opravný prostriedok – rozklad. Na konanie o rozklade sa primerane použijú ustanovenia piatej časti zákona, ktoré pojednávajú o konaní.2 V takomto prípade sa prípadom zaoberá Rada úradu, ktorá vydáva druhostupňové rozhodnutia.Rada úradu preverí celý postup prvostupňového orgánu, zaoberá sa námietkami účastníkov konania v prípade potreby doplní dokazovanie a vydá rozhodnutie.Rada môže prvostupňové rozhodnutie potvrdiť, zmeniť, zrušiť a vec vrátiť na nové konanie alebo konanie zastaviť.. . Tieto rozhodnutia sú právoplatnými rozhodnutiami úradu, pričom je možné voči nim podať žalobu na Krajský súd v Bratislave, a to vo veci preskúmania ich zákonnosti. Voči rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave je možné podať odvolanie na Najvyšší súd SR. K procesnému postupu v konaní pred Radou úradu pozri bližšie časť o konaní.3
§ 20
Ustanovenia o rokovaní Rady úradu sú záväzné pre všetkých členov Rady úradu. Ustanovenie § 20 zákona podrobne vymedzuje, spôsob zvolávania a vedenia zasadnutia Rady úradu, kedy je Rada úradu uznášaniaschopná, potrebný počet hlasov na prijatie rozhodnutia a spôsob riešenia rovnosti hlasov. Rokovania Rady úradu zvoláva a vedie predseda Rady úradu. Rada úradu zasadá a prijíma závery (rozhodnutia) na základe písomných materiálov predložených predsedom rady úradu alebo členmi rady. Rada zasadá na základe určeného programu. Zasadnutia Rady úradu sa konajú podľa potreby a sú neverejné. Závery zo zasadnutia Rady úradu sa prijímajú hlasovaním členov. Závery sú prijaté, ak za ich prijatie hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov Rady úradu. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu Rady úradu. Z priebehu zasadnutia Rady úradu sa vyhotovuje zápisnica. Každý člen Rady úradu môže požiadať, aby sa jeho odlišné stanovisko k prijatým záverom, uviedlo v písomnom zázname z rokovania.
V zmysle zákona sú aj členovia Rady úradu, tak ako aj ostatní zamestnanci úradu povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie v Rade úradu.4
1 §§ 34, 35 a 35a zákona
2 § 34 ods. 2 zákona
3 Komentár k § 34 a nasl. zákona.
4 § 41 ods. 2 zákona
Dôvodová správa
Z dôvodovej správy k zákonu č. 151/2014 Z. z.:
„Všeobecná časť
Zmena nastáva aj v tretej časti zákona, kde sa upravuje zloženie Rady úradu, ktorá je orgánom rozhodujúcim o rozklade proti rozhodnutiam úradu. V budúcnosti podpredseda úradu už nebude súčasťou tohto kolektívneho orgánu rozhodovania, ale bude zodpovedný za činnosť odborov úradu rozhodujúcich v prvostupňovom správnom konaní.
K bodom 43 až 50
Hlavnou zmenou v rámci tretej časti „Úrad“ je úprava ustanovení týkajúcich sa podpredsedu úradu, ktorý podľa navrhovanej úpravy už nebude súčasťou rady úradu, ale súčasťou rozhodovania úradu v rámci prvostupňového konania, čo je vyjadrené v kompetencii podpisovať rozhodnutia úradu vydané v prvom stupni. Rovnaký model sa osvedčil napríklad aj v Českej republike. Rozhodovací orgán, ktorým je úrad, sa však nemení. Z dôvodu tejto zmeny nie je možné zastupovanie predsedu úradu podpredsedom úradu, pokiaľ ide o rozhodovací proces. Zároveň sa však dopĺňa zastupovanie podpredsedom úradu aj pre prípad, že funkcia predsedu nie je obsadená, aby mohli byť dodržané lehoty v rámci rozhodovacieho procesu a plnenie iných úloh úradom.
Vzhľadom na odčlenenie podpredsedu úradu od rady úradu, ktorý plnil zároveň funkciu podpredsedu rady úradu (zastupoval predsedu úradu, ktorý je zároveň predsedom rady úradu), bolo potrebné ustanoviť nového zástupcu predsedu rady úradu. Návrh ponecháva rozhodnutie o podpredsedovi rady úradu na členov rady, ktorí si spomedzi seba zvolia podpredsedu. Na voľbu sa vzťahujú rovnaké pravidlá, ktoré platia pre spôsob rozhodovania, hlasovania. Ak by si členovia rady nezvolili podpredsedu nadpolovičnou väčšinou, stáva sa podpredsedom ten, ktorý získal vo voľbe najvyšší počet hlasov. Vzhľadom na odčlenenie podpredsedu úradu od rady úradu, klesol počet členov tohto rozhodovacieho orgánu, preto sa dopĺňa počet členov rady o jedného člena tak, aby mal rozhodovací orgán aj po tejto zmene nepárny počet členov.
Keďže aj v súčasnosti sú členovia rady za výkon funkcie odmeňovaní, navrhuje sa upraviť túto skutočnosť v zákone. Výšku odmeny a podrobnosti ustanoví vykonávací predpis úradu.
Zároveň sa upravuje požiadavka na vzdelanie členov rady vzhľadom na povahu prípadov, ktoré sú predmetom rozhodovania pred radou úradu. Súčasná právna úprava stanovuje požiadavku na právnické vzdelanie v prípade aspoň dvoch členov rady, návrh zákona upravuje požiadavku na ekonomické vzdelanie aspoň dvoch členov rady.
K bodu 52
Zamestnanci úradu vykonávajú inšpekciu v priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou a konaním podnikateľa na základe poverenia. Toto poverenie v prvostupňovom konaní bude na rozdiel od súčasnej právnej úpravy vydávať podpredseda úradu, ktorý zároveň podľa novej právnej úpravy podpisuje rozhodnutia úradu vydané v prvom stupni. V prípade, že bude inšpekcia vykonávaná v konaní pred radou, poverenie vydá predseda rady. Návrh zákona špecifikuje, aké náležitosti má toto poverenie obsahovať.
K bodu 82
V § 41 sa špecifikuje povinnosť zamestnancov úradu a členov rady úradu zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s výkonom svojej činnosti dozvedeli pri plnení úloh úradu podľa § 22 zákona.“
Z dôvodovej správy k zákonu č. 136/2001 Z. z.:
„Všeobecná časť
Posilnenie nezávislosti rozhodovania sa navrhuje aj prostredníctvom rady úradu ako kolektívneho orgánu rozhodujúceho o rozklade. Ustanovenia o rade boli do zákona včlenené po prerokovaní návrhu zákona v Legislatívnej rade vlády SR.
Osobitné ustanovenia upravujú inštitút rozkladu, jeho vzdanie sa a späťvzatie a rokovanie a rozhodovanie rady ako kolektívneho orgánu rozhodujúceho o rozklade.
Prechodné ustanovenia sa týkajú aj vymenovania prvých členov rady, lehôt, ukladania pokút a podania žalôb na Najvyšší súd SR.
Návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení, v akom bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nemal mať žiadny dopad na štátny rozpočet. Listom zo dňa 13.6.2000 Ministerstvo financií SR konštatovalo, že návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet. Po prerokovaní v Rade hospodárskej a sociálnej pomoci a následne v Legislatívnej rade vlády SR boli však do návrhu zákona včlenené ustanovenia zriaďujúce radu úradu ako orgán rozhodujúci o rozklade. V súvislosti s touto zmenou bol predsedom úradu odoslaný list zo dňa 21.9.2000 ministerke financií so žiadosťou o opätovné vyjadrenie k dopadu zákona na štátny rozpočet. Z návrhu zákona vyplýva požiadavka na finančné prostriedky vo výške 600 tis. Sk, o ktoré bude potrebné zvýšiť prostriedky kapitoly úradu v podpoložke Odmeny za práce vykonávané mimo pracovného pomeru.
Osobitná časť
K § 18
Ustanovením odseku 1 sa zriaďuje nový orgán rozhodujúci o rozklade - rada úradu. K zavedeniu nového orgánu došlo v súvislosti s požiadavkami Európskej únie a trendom aj v OECD v záujme zvýšenia nezávislosti rozhodovania na druhom stupni v rámci správneho konania. Rada je kolektívny orgán zložený zo 7 osôb. Okrem predsedu úradu a podpredsedu úradu budú v nej odborníci z praxe predovšetkým s právnickým a ekonomickým vzdelaním, ktorí budú s úradom externe spolupracovať.
Odseky 2, 3, 4 a 5 upravujú spôsob vymenúvania a odvolávania členov rady a ich funkčné obdobie. Tiež bolo dôležité zabezpečiť priamo zákonom kontinuitu členstva v rade tak, aby rada bola stále funkčná. Členom rady nesmie byť zamestnanec úradu.
K § 19
Vláde SR musia byť navrhnutí najmenej 3 kandidáti na post každého člena rady.
Ustanovenia odsekov 2 a 3 stanovujú požiadavky na kandidáta na funkciu člena rady.
K § 20
Rokovanie rady zvoláva a vedie predseda úradu alebo podpredseda úradu. Aby bola rada uznášaniaschopná, musí byť prítomný predseda úradu alebo podpredseda úradu a toľko členov rady, aby prítomných spolu bolo najmenej 5 osôb.
K § 21
Zákon upravuje taxatívne spôsoby, akými funkcia člena rady končí a dôvody odvolania člena rady.
K § 34
Ak účastník konania nesúhlasí s rozhodnutím vydaným prvostupňovým orgánom, môže na tento orgán podať riadny opravný prostriedok - rozklad do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Pri splnení zákonom stanovených podmienok môže prvostupňový orgán rozhodnúť o rozklade sám v rámci tzv. autoremedúry.
Ak prvostupňový orgán nerozhodne o rozklade sám, v zákonom určenej lehote ho predloží aj s podkladmi uvedenými v zákone rade úradu, ktorá o rozklade rozhodne.
V ustanovení tohto paragrafu je upravený spôsob, akým rada rokuje a rozhoduje.
V konaní o rozklade postupuje rada analogicky podľa ustanovení o konaní na prvom stupni.
Z dôvodovej správy k návrhu zákona č. 204/2004 Z. z.:
„Čl. I
K bodu 42
Spresňujú sa tiež ustanovenia, že vstup do objektov, priestorov ako aj dopravných prostriedkov podnikateľa alebo iných osôb, u ktorých sa vykonáva inšpekcia majú nielen zamestnanci úradu, ale aj osoby, ktoré boli poverené plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu. Tieto osoby majú tiež oprávnenie požadovať podklady a dokumenty, ako aj ústne alebo písomné vysvetlenia. V prípade úradu sú to najmä členovia Rady úradu, ktorá je odvolacím orgánom a jej členovia nie sú zamestnancami úradu.
Uznesenie súdu o súhlase s inšpekciou sa doručuje osobe, u ktorej sa inšpekcia vykonáva až pri začatí inšpekcie. O vykonaní inšpekcie úrad vyhotoví zápisnicu.
Podnikateľ má právo podať opravný prostriedok (rozklad) proti rozhodnutiu úradu o vykonaní inšpekcie (v podnikateľských alebo v nepodnikateľských priestoroch) Rade úradu. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o vykonaní inšpekcie, podaný opravný prostriedok nemá odkladný účinok. Analogicky má podnikateľ právo podať opravný prostriedok na Európsky súdny dvor proti rozhodnutiu komisie, v prípadoch keď je inšpekcia vykonávaná na základe jej rozhodnutia.
K bodu 64 1
Dopĺňa sa povinnosť podnikateľovi umožniť vstup do uvedených objektov a prostriedkov aj vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú zamestnancami úradu, ale ktoré boli poverené plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu (napr. Rada úradu) ako aj zamestnancom iných národných súťažných orgánov, ktorí budú asistovať zamestnancom úradu pri výkone inšpekcie v súlade s nariadením 1/2003, resp. zástupcom komisie.
K článku II
K bodu 2
Zároveň má podnikateľ právo podať opravný prostriedok na Európsky súdny dvor proti rozhodnutiu komisie v prípadoch, keď je uznesenie súdu o súhlase s inšpekciou vydané na základe jej rozhodnutia. Analogicky má podnikateľ právo podať opravný prostriedok (rozklad) Rade úradu v prípadoch, keď je uznesenie súdu o súhlase s inšpekciou vydané na základe rozhodnutia úradu.“
Z dôvodovej správy k návrhu zákona č. 465/2002 Z. z.:
„Čl. II
K bodu 28 a 29
V súvislosti s § 34 ods. 2, podľa ktorého sa na konanie o rozklade použijú primerane ustanovenia § 25 ods. 3 až 5, § 27 až 33 a vzhľadom na to, že podľa § 18 ods. 1 Rada úradu rozhoduje aj o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, o obnove konania a o proteste prokurátora, bolo potrebné tieto ustanovenia zosúladiť aj z pohľadu lehôt a iných procesných inštitútov, tak aby sa v konaniach pri všetkých týchto opravných prostriedkoch uplatňovali rovnaké procesné pravidlá, prípadne aby sa rešpektovali osobitné predpisy. Súčasne sa § 25 rozšíril o odsek 6 a 7, čo sa tiež premieta do návrhu. Rozdiel je pri proteste prokurátora vzhľadom na to, že zákon o prokuratúre určuje 30 dňovú lehotu na vybavenie protestu.“
„Všeobecná časť
Zmena nastáva aj v tretej časti zákona, kde sa upravuje zloženie Rady úradu, ktorá je orgánom rozhodujúcim o rozklade proti rozhodnutiam úradu. V budúcnosti podpredseda úradu už nebude súčasťou tohto kolektívneho orgánu rozhodovania, ale bude zodpovedný za činnosť odborov úradu rozhodujúcich v prvostupňovom správnom konaní.
K bodom 43 až 50
Hlavnou zmenou v rámci tretej časti „Úrad“ je úprava ustanovení týkajúcich sa podpredsedu úradu, ktorý podľa navrhovanej úpravy už nebude súčasťou rady úradu, ale súčasťou rozhodovania úradu v rámci prvostupňového konania, čo je vyjadrené v kompetencii podpisovať rozhodnutia úradu vydané v prvom stupni. Rovnaký model sa osvedčil napríklad aj v Českej republike. Rozhodovací orgán, ktorým je úrad, sa však nemení. Z dôvodu tejto zmeny nie je možné zastupovanie predsedu úradu podpredsedom úradu, pokiaľ ide o rozhodovací proces. Zároveň sa však dopĺňa zastupovanie podpredsedom úradu aj pre prípad, že funkcia predsedu nie je obsadená, aby mohli byť dodržané lehoty v rámci rozhodovacieho procesu a plnenie iných úloh úradom.
Vzhľadom na odčlenenie podpredsedu úradu od rady úradu, ktorý plnil zároveň funkciu podpredsedu rady úradu (zastupoval predsedu úradu, ktorý je zároveň predsedom rady úradu), bolo potrebné ustanoviť nového zástupcu predsedu rady úradu. Návrh ponecháva rozhodnutie o podpredsedovi rady úradu na členov rady, ktorí si spomedzi seba zvolia podpredsedu. Na voľbu sa vzťahujú rovnaké pravidlá, ktoré platia pre spôsob rozhodovania, hlasovania. Ak by si členovia rady nezvolili podpredsedu nadpolovičnou väčšinou, stáva sa podpredsedom ten, ktorý získal vo voľbe najvyšší počet hlasov. Vzhľadom na odčlenenie podpredsedu úradu od rady úradu, klesol počet členov tohto rozhodovacieho orgánu, preto sa dopĺňa počet členov rady o jedného člena tak, aby mal rozhodovací orgán aj po tejto zmene nepárny počet členov.
Keďže aj v súčasnosti sú členovia rady za výkon funkcie odmeňovaní, navrhuje sa upraviť túto skutočnosť v zákone. Výšku odmeny a podrobnosti ustanoví vykonávací predpis úradu.
Zároveň sa upravuje požiadavka na vzdelanie členov rady vzhľadom na povahu prípadov, ktoré sú predmetom rozhodovania pred radou úradu. Súčasná právna úprava stanovuje požiadavku na právnické vzdelanie v prípade aspoň dvoch členov rady, návrh zákona upravuje požiadavku na ekonomické vzdelanie aspoň dvoch členov rady.
K bodu 52
Zamestnanci úradu vykonávajú inšpekciu v priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou a konaním podnikateľa na základe poverenia. Toto poverenie v prvostupňovom konaní bude na rozdiel od súčasnej právnej úpravy vydávať podpredseda úradu, ktorý zároveň podľa novej právnej úpravy podpisuje rozhodnutia úradu vydané v prvom stupni. V prípade, že bude inšpekcia vykonávaná v konaní pred radou, poverenie vydá predseda rady. Návrh zákona špecifikuje, aké náležitosti má toto poverenie obsahovať.
K bodu 82
V § 41 sa špecifikuje povinnosť zamestnancov úradu a členov rady úradu zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s výkonom svojej činnosti dozvedeli pri plnení úloh úradu podľa § 22 zákona.“
Z dôvodovej správy k zákonu č. 136/2001 Z. z.:
„Všeobecná časť
Posilnenie nezávislosti rozhodovania sa navrhuje aj prostredníctvom rady úradu ako kolektívneho orgánu rozhodujúceho o rozklade. Ustanovenia o rade boli do zákona včlenené po prerokovaní návrhu zákona v Legislatívnej rade vlády SR.
Osobitné ustanovenia upravujú inštitút rozkladu, jeho vzdanie sa a späťvzatie a rokovanie a rozhodovanie rady ako kolektívneho orgánu rozhodujúceho o rozklade.
Prechodné ustanovenia sa týkajú aj vymenovania prvých členov rady, lehôt, ukladania pokút a podania žalôb na Najvyšší súd SR.
Návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení, v akom bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nemal mať žiadny dopad na štátny rozpočet. Listom zo dňa 13.6.2000 Ministerstvo financií SR konštatovalo, že návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet. Po prerokovaní v Rade hospodárskej a sociálnej pomoci a následne v Legislatívnej rade vlády SR boli však do návrhu zákona včlenené ustanovenia zriaďujúce radu úradu ako orgán rozhodujúci o rozklade. V súvislosti s touto zmenou bol predsedom úradu odoslaný list zo dňa 21.9.2000 ministerke financií so žiadosťou o opätovné vyjadrenie k dopadu zákona na štátny rozpočet. Z návrhu zákona vyplýva požiadavka na finančné prostriedky vo výške 600 tis. Sk, o ktoré bude potrebné zvýšiť prostriedky kapitoly úradu v podpoložke Odmeny za práce vykonávané mimo pracovného pomeru.
Osobitná časť
K § 18
Ustanovením odseku 1 sa zriaďuje nový orgán rozhodujúci o rozklade - rada úradu. K zavedeniu nového orgánu došlo v súvislosti s požiadavkami Európskej únie a trendom aj v OECD v záujme zvýšenia nezávislosti rozhodovania na druhom stupni v rámci správneho konania. Rada je kolektívny orgán zložený zo 7 osôb. Okrem predsedu úradu a podpredsedu úradu budú v nej odborníci z praxe predovšetkým s právnickým a ekonomickým vzdelaním, ktorí budú s úradom externe spolupracovať.
Odseky 2, 3, 4 a 5 upravujú spôsob vymenúvania a odvolávania členov rady a ich funkčné obdobie. Tiež bolo dôležité zabezpečiť priamo zákonom kontinuitu členstva v rade tak, aby rada bola stále funkčná. Členom rady nesmie byť zamestnanec úradu.
K § 19
Vláde SR musia byť navrhnutí najmenej 3 kandidáti na post každého člena rady.
Ustanovenia odsekov 2 a 3 stanovujú požiadavky na kandidáta na funkciu člena rady.
K § 20
Rokovanie rady zvoláva a vedie predseda úradu alebo podpredseda úradu. Aby bola rada uznášaniaschopná, musí byť prítomný predseda úradu alebo podpredseda úradu a toľko členov rady, aby prítomných spolu bolo najmenej 5 osôb.
K § 21
Zákon upravuje taxatívne spôsoby, akými funkcia člena rady končí a dôvody odvolania člena rady.
K § 34
Ak účastník konania nesúhlasí s rozhodnutím vydaným prvostupňovým orgánom, môže na tento orgán podať riadny opravný prostriedok - rozklad do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Pri splnení zákonom stanovených podmienok môže prvostupňový orgán rozhodnúť o rozklade sám v rámci tzv. autoremedúry.
Ak prvostupňový orgán nerozhodne o rozklade sám, v zákonom určenej lehote ho predloží aj s podkladmi uvedenými v zákone rade úradu, ktorá o rozklade rozhodne.
V ustanovení tohto paragrafu je upravený spôsob, akým rada rokuje a rozhoduje.
V konaní o rozklade postupuje rada analogicky podľa ustanovení o konaní na prvom stupni.
Z dôvodovej správy k návrhu zákona č. 204/2004 Z. z.:
„Čl. I
K bodu 42
Spresňujú sa tiež ustanovenia, že vstup do objektov, priestorov ako aj dopravných prostriedkov podnikateľa alebo iných osôb, u ktorých sa vykonáva inšpekcia majú nielen zamestnanci úradu, ale aj osoby, ktoré boli poverené plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu. Tieto osoby majú tiež oprávnenie požadovať podklady a dokumenty, ako aj ústne alebo písomné vysvetlenia. V prípade úradu sú to najmä členovia Rady úradu, ktorá je odvolacím orgánom a jej členovia nie sú zamestnancami úradu.
Uznesenie súdu o súhlase s inšpekciou sa doručuje osobe, u ktorej sa inšpekcia vykonáva až pri začatí inšpekcie. O vykonaní inšpekcie úrad vyhotoví zápisnicu.
Podnikateľ má právo podať opravný prostriedok (rozklad) proti rozhodnutiu úradu o vykonaní inšpekcie (v podnikateľských alebo v nepodnikateľských priestoroch) Rade úradu. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o vykonaní inšpekcie, podaný opravný prostriedok nemá odkladný účinok. Analogicky má podnikateľ právo podať opravný prostriedok na Európsky súdny dvor proti rozhodnutiu komisie, v prípadoch keď je inšpekcia vykonávaná na základe jej rozhodnutia.
K bodu 64 1
Dopĺňa sa povinnosť podnikateľovi umožniť vstup do uvedených objektov a prostriedkov aj vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú zamestnancami úradu, ale ktoré boli poverené plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu (napr. Rada úradu) ako aj zamestnancom iných národných súťažných orgánov, ktorí budú asistovať zamestnancom úradu pri výkone inšpekcie v súlade s nariadením 1/2003, resp. zástupcom komisie.
K článku II
K bodu 2
Zároveň má podnikateľ právo podať opravný prostriedok na Európsky súdny dvor proti rozhodnutiu komisie v prípadoch, keď je uznesenie súdu o súhlase s inšpekciou vydané na základe jej rozhodnutia. Analogicky má podnikateľ právo podať opravný prostriedok (rozklad) Rade úradu v prípadoch, keď je uznesenie súdu o súhlase s inšpekciou vydané na základe rozhodnutia úradu.“
Z dôvodovej správy k návrhu zákona č. 465/2002 Z. z.:
„Čl. II
K bodu 28 a 29
V súvislosti s § 34 ods. 2, podľa ktorého sa na konanie o rozklade použijú primerane ustanovenia § 25 ods. 3 až 5, § 27 až 33 a vzhľadom na to, že podľa § 18 ods. 1 Rada úradu rozhoduje aj o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, o obnove konania a o proteste prokurátora, bolo potrebné tieto ustanovenia zosúladiť aj z pohľadu lehôt a iných procesných inštitútov, tak aby sa v konaniach pri všetkých týchto opravných prostriedkoch uplatňovali rovnaké procesné pravidlá, prípadne aby sa rešpektovali osobitné predpisy. Súčasne sa § 25 rozšíril o odsek 6 a 7, čo sa tiež premieta do návrhu. Rozdiel je pri proteste prokurátora vzhľadom na to, že zákon o prokuratúre určuje 30 dňovú lehotu na vybavenie protestu.“
Judikatúra
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Sž 157-161/00 zo dňa 31.01.2001
„O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy, a to na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.
Rozhodnutie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy je však vydané ústredným orgánom, ktorým je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.“
„O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy, a to na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.
Rozhodnutie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy je však vydané ústredným orgánom, ktorým je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.“
Literatúra a články
KALESNÁ, K.-BLAŽO, O.: Zákon o ochrane hospodárskej súťaže, komentár, 1. Vydanie, C.H. BECK Praha 2012 ISBN: 978-80-7400-257-1