Paragraf
§ 26 Spojenie vecí
Obsah
SPOJENIE VECÍ
§ 26
Detailný výklad
K ods. 1
K ods. 2
K ods. 3
K ods. 4
K § 26
„Predpokladom pre spojenie veci podľa § 26 ods. 1 okrem hospodárnosti konania je, že veci skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Ak uvedené dôvody chýbajú alebo ak dôvody pre spojenie odpadnú, úrad môže spojené veci vylúčiť na samostatné konanie (§ 26 ods. 2). Proti rozhodnutiu o spojení veci nemožno podať opravný prostriedok.“
K návrhu zákona č. 204/2004 Z.z.
K bodu 47
„Upresňuje sa, že rozklad nemožno podať ani proti rozhodnutiu o vylúčení veci na samostatné konanie.“
K návrhu zákona č. 151/2014 Z.z.
„Mení sa doterajšia právna úprava spojenia veci a vylúčenia veci na samostatné konanie. Správne konania začína úrad z vlastného podnetu i na návrh účastníka konania, doterajšia právna úprava však reflektuje situácie, keď sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia. Z tohto dôvodu úrad pristúpil k úprave tohto znenia tak, aby bolo zrejmé, že úrad môže vylúčiť na samostatné konanie i veci, o ktorých začal v spoločnom konaní konať sám, bez návrhu.“
„...aj po spojení veci treba vychádzať samostatne z predmetu každej spojenej veci. Spojenie veci podľa § 112 ods. 1 O.s.p. je iba technickým opatrením súdu sledujúcim hospodárnosť konania, ktoré nemá vplyv na procesné práva účastníkov a nemení ich postavenie. Nemení sa tiež ani predmet konania v jednotlivých spojených veciach, ani ich charakter.“
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 122/05 zo 14. júna 2006
„Spojenie veci a vylúčenie veci na samostatné konanie je rozhodnutie procesného charakteru, ku ktorému súd pristupuje z dôvodov racionality a hospodárnosti konania, a nemôže mať taký vplyv na postavenie účastníka v súdnom konaní, ktoré by viedlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu.“
Rozhodnutie Najvyššieho súdu 2Sžhpu/3/2011 zo dňa 22.mája 2013
„Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že krajský súd procesne pochybil, keď žaloby vedené na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 3S/56/2010 pre žalobcu, pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. pod sp. zn. 1S/18/2010 a pre Československú obchodnú banku, a.s. pod sp. zn. 3S/57/2010 nespojil do jedného konania, pretože boli dané podmienky pre spojenie veci podľa § 112 ods. 1 OSP a to jednak z dôvodu hospodárnosti konania a jednak z podstaty veci, keďže predmetom všetkých troch žalôb bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2009/KH/R/2/054 z 19. novembra 2009 v spojení s rozhodnutím č. 2009/KH/1/1/030 zo dňa 9. júna 2009, najvyšší súd poukazuje na to, že k procesnému pochybeniu nedošlo. Podľa § 112 ods. 1 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) súd nemá povinnosť spojiť konania na spoločné konanie, súd takéto spojenie vykonať môže, pokiaľ veci spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Z uvedeného je nepochybné, že ak nie je povinnosťou súdu spojiť veci na spoločné konanie, nemohol sa krajský súd v danej veci dopustiť žiadneho procesného pochybenia.“
Rozhodnutie NS SR 3Sžf/15/2011 3Sžf/112-173/2011 zo dňa 20.septembra 2011
„V prípade, ak by žalobca podal 63 samostatných, obsahovo zhodných žalôb, v každej zo 63 vecí by mu v prípade úspechu vo veci patrila náhrada trov právneho zastúpenia za každý jednotlivý úkon v plnej výške základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom až od momentu spojenia vecí na spoločné konanie by bolo možné pri posudzovaní náhrady trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony, obsahovo zhodné v každej zo 63 vecí, aplikovať ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Je preto nepochybné, že podaním jedného spoločného žalobného návrhu vynaložil žalobca trovy potrebné na uplatňovanie svojich práv voči žalovanému maximálne účelne. V ostatných 62 veciach by advokátovi patril 62-násobok plnej výšky základnej sadzby tarifnej odmeny. Nakoľko advokát v prípade spojenia dvoch alebo viacerých vecí, v tomto prípade spolu 63 vecí, vykonáva len jeden spoločný úkon, základná sadzba za tento úkon sa vypočíta ako l x tarifná hodnota + ½ zo 62-násobku tarifnej hodnoty, resp. l x tarifná hodnota + 1/3 zo 62-násobku tarifnej hodnoty.“
KOŠIČIAROVÁ, S.: Správny poriadok, komentár s novelou účinnou od 1. Januára 2004, HEURÉKA, Šamorín 2004 ISBN: 80-89122-14-0
SOBIHARD, J.: Spávny poriadok, komentár (Tretie prepracované vydanie), Wolters Kluwer (Iura Edition), 2007 ISBN: 8080781828
§ 26
(1)V záujme hospodárnosti konania môže úrad veci, v ktorých sa začalo konanie a ktoré spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, spojiť na spoločné konanie.
(2)Ak úrad spojil veci na spoločné konanie, vydá rozhodnutie v lehote, ktorá sa vzťahuje na to konanie, ktoré sa začalo skôr.
(3)Ak sa veci na spoločné konanie nehodia alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré úrad veci spojil, môže úrad niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
(4)Proti rozhodnutiu o spojení veci a proti rozhodnutiu o vylúčení veci na samostatné konanie nemožno podať rozklad.
Komentár
Všeobecný úvod
Veci sa na spoločné konanie podľa zákona spoja buď obligatórne alebo fakultatívne. Úrad podľa § 6 ods. 4 zákona obligatórne posudzuje v jednom konaní dohody obmedzujúce súťaž uzatvorené medzi podnikateľmi, ktorí na účely dohody obmedzujúcej súťaž podnikajú na inej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca, ak obsah takýchto dohôd obmedzujúcich súťaž je zhodný v predmete a v cieli.
V iných veciach úrad spája veci na spoločné konanie fakultatívne, čiže je to jeho možnosť a nie povinnosť.
Detailný výklad
K ods. 1
V danom odseku zákonodarca vyjadril jednu zo základných zásad správneho konania. Správne konanie musí byť podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku hospodárne, a teda správne orgány dbajú na to, aby samotné konanie prebiehalo bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb, pričom sú správne orgány povinné vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu danej veci.
Úrad má teda možnosť v záujme naplnenia zásady hospodárnosti konania, ktorá priamo vyplýva taktiež z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, veci spojiť na spoločné konanie, avšak musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky. Správne konanie bolo už začaté a tieto veci spolu vecne súvisia alebo sa dané veci týkajú tých istých účastníkov konania. Ide tu teda o identitu účastníkov dvoch a viacerých konaní alebo skutkovú súvislosť či až identitu v predmetoch konaní.
Hospodárnosť konania môže byť determinovaná procesnou náročnosťou, napríklad počtom účastníkov, počtom skutkov, ktoré je potrebné posúdiť, a mierou dokazovania, ktoré je potrebné vykonať. Efektívnosť konania treba porovnať pre prípad spojeného konania a v prípade nespojených konaní.
Konania možno spojiť na spoločné konanie v priebehu týchto konaní, ale nemožno vylúčiť ani situáciu, že úrad ex offo začne konanie o viacerých veciach spoločne v jednom konaní.
Príkladom spojenia vecí môže byť prípad viacnásobného bid rigging-u (kolúzia podnikateľov v procese verejného obstarávania), ak posudzované kolúzie spolu skutkovo súvisia a týkajú sa viacerých rovnakých účastníkov konania. T.j. predmetom skúmania v spoločnom konaní bude účasť viacerých podnikateľov na protisúťažnom konaní, ktoré sa uskutočňovalo formou koordinácie ich správania pri účasti a predkladaní ponúk vo viacerých verejných obstarávaniach.1
Klasickou situáciou, kde bude prichádzať do úvahy spojenie vecí, je aj porušenie zákona z dôvodu neoznámenia koncentrácie a z dôvodu porušenia zákazu vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z tej istej koncentrácie. Nakoľko v daných prípadoch sa obe porušenia budú týkať toho istého účastníka (identita účastníka konania) a zároveň aj rovnakej koncentrácie (skutková súvislosť), bude spojenie týchto konaní na konanie spoločné aktuálnou otázkou.2
Napokon, v minulosti úrad aplikoval spojenie vecí aj na správne konania s jediným účastníkom konania, predmetom ktorých bolo možné cieľové obmedzenie súťaže vyskytujúce sa v rozhodnutí združenia podnikateľov ako účastníka tohto správneho konania, a to konkrétne v jeho stanovách. Úrad opätovne, vzhľadom na fakt identického účastníka konania oboch správnych konaní a súvislosť konaní účastníka, ktoré boli predmetom týchto správnych konaní, rozhodol o spojení už začatých správnych konaní na konanie spoločné z dôvodu hospodárnosti a celkovej efektivity činnosti úradu.3
K ods. 2
Ak úrad usúdil, že v záujme hospodárnosti je vhodné spojiť veci na spoločné konanie, potom nezačína plynúť nová lehota na rozhodnutie a úrad má zákonnú povinnosť vydať rozhodnutie v lehote, ktorá sa vzťahuje na konanie, ktoré začalo najskôr. Táto lehota sa potom stáva spoločnou lehotou na rozhodnutie vo všetkých veciach v spojenom konaní.
Taktiež pri vylúčení veci na samostatné konanie nemožno v konaní začať počítať novú lehotu pre vylúčené konanie, a treba v počítaní lehoty pokračovať tak, ako sa začala počítať pôvodne spoločná lehota. Toto je z dôvodu zamedzenia prieťahov v konaniach a opäť sa týmto prejavuje zásada hospodárnosti konania.
K ods. 3
Veci sa na spoločné konanie v zásade nehodia najmä, ak by spoločné konanie nebolo hospodárne alebo veci spolu skutkovo vôbec nesúvisia alebo sa netýkajú tých istých účastníkov. Z tohto dôvodu je preto pre úrad veľmi dôležité vždy správne identifikovať účastníkov konania.
Zákon takisto pozná spätný proces spojenia vecí, kedy má úrad v prípade odpadnutia dôvodov spojenia možnosť vylúčiť určitú vec na samostatné konanie, pričom ako už bolo vyššie uvedené, počítanie pôvodnej spoločnej lehoty zostáva zachované aj pre vylúčené konanie a vylúčením veci nám nezačína plynúť nová lehota.
K ods. 4
Zákon explicitne stanovuje nemožnosť podať rozklad proti rozhodnutiu o spojení veci a proti rozhodnutiu o vylúčení veci na samostatné konanie. Tieto rozhodnutia sú procesného charakteru, čiže neprichádza do úvahy ani súdny prieskum týchto rozhodnutí.
1 Pozri napr.: MAHRLO, s.r.o., Stará Turá; MICRONIX spol. s .r.o., Bratislava; SlovEuroasia, a.s., Banská Bystrica; VISONA – Čičmanec, s.r.o., Trenčín; Ing. Vladimír Karvacký – APRES, Pravenec; Ing. Adriana Ondríková, Žiar nad Hronom; Ing. Ľudovít Koszorús – GLOBAL TRAD, správne konanie č. 2014/KH/1/1/023, rozhodnutie zo dňa 07.08.2014 dostupné na: <http://www.antimon.gov.sk/2014kh11023/>
2 Pozri napr.: M-MARKET, a.s., rozhodnutie č. 2015/SSK/3/1/026 o spojení správneho konania č. 0002/OK/2015 a správneho konanie č. 0025/OK/2015 do spoločného konania č. 0028/OK/2015 zo dňa 10.07.2015
3 Pozri napr.: Komora veterinárnych lekárov SR: rozhodnutie č. 2013/KH/1/1/017 zo dňa 07.08.2013 dostupné na: < http://www.antimon.gov.sk/2013kh11017/>, Rozhodnutie č. 2013/SSK/1/1/007 o spojení správnych konaní č. 0008/ODOS/2011 v spojení so správ. konaním 0002/ODOS/2012 a správneho konania č. 0004/OKT/2013 na spoločné správne konanie č.0005/OKT/2013 zo dňa 22.04.2013
Dôvodová správa
K návrhu zákona č. 136/2001 Z.z.K § 26
„Predpokladom pre spojenie veci podľa § 26 ods. 1 okrem hospodárnosti konania je, že veci skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Ak uvedené dôvody chýbajú alebo ak dôvody pre spojenie odpadnú, úrad môže spojené veci vylúčiť na samostatné konanie (§ 26 ods. 2). Proti rozhodnutiu o spojení veci nemožno podať opravný prostriedok.“
K návrhu zákona č. 204/2004 Z.z.
K bodu 47
„Upresňuje sa, že rozklad nemožno podať ani proti rozhodnutiu o vylúčení veci na samostatné konanie.“
K návrhu zákona č. 151/2014 Z.z.
„Mení sa doterajšia právna úprava spojenia veci a vylúčenia veci na samostatné konanie. Správne konania začína úrad z vlastného podnetu i na návrh účastníka konania, doterajšia právna úprava však reflektuje situácie, keď sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia. Z tohto dôvodu úrad pristúpil k úprave tohto znenia tak, aby bolo zrejmé, že úrad môže vylúčiť na samostatné konanie i veci, o ktorých začal v spoločnom konaní konať sám, bez návrhu.“
Judikatúra
Uznesenie NS SR 3 Obdo 21/2008 zo dňa 6.augusta 2008„...aj po spojení veci treba vychádzať samostatne z predmetu každej spojenej veci. Spojenie veci podľa § 112 ods. 1 O.s.p. je iba technickým opatrením súdu sledujúcim hospodárnosť konania, ktoré nemá vplyv na procesné práva účastníkov a nemení ich postavenie. Nemení sa tiež ani predmet konania v jednotlivých spojených veciach, ani ich charakter.“
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 122/05 zo 14. júna 2006
„Spojenie veci a vylúčenie veci na samostatné konanie je rozhodnutie procesného charakteru, ku ktorému súd pristupuje z dôvodov racionality a hospodárnosti konania, a nemôže mať taký vplyv na postavenie účastníka v súdnom konaní, ktoré by viedlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu.“
Rozhodnutie Najvyššieho súdu 2Sžhpu/3/2011 zo dňa 22.mája 2013
„Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že krajský súd procesne pochybil, keď žaloby vedené na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 3S/56/2010 pre žalobcu, pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. pod sp. zn. 1S/18/2010 a pre Československú obchodnú banku, a.s. pod sp. zn. 3S/57/2010 nespojil do jedného konania, pretože boli dané podmienky pre spojenie veci podľa § 112 ods. 1 OSP a to jednak z dôvodu hospodárnosti konania a jednak z podstaty veci, keďže predmetom všetkých troch žalôb bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2009/KH/R/2/054 z 19. novembra 2009 v spojení s rozhodnutím č. 2009/KH/1/1/030 zo dňa 9. júna 2009, najvyšší súd poukazuje na to, že k procesnému pochybeniu nedošlo. Podľa § 112 ods. 1 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) súd nemá povinnosť spojiť konania na spoločné konanie, súd takéto spojenie vykonať môže, pokiaľ veci spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Z uvedeného je nepochybné, že ak nie je povinnosťou súdu spojiť veci na spoločné konanie, nemohol sa krajský súd v danej veci dopustiť žiadneho procesného pochybenia.“
Rozhodnutie NS SR 3Sžf/15/2011 3Sžf/112-173/2011 zo dňa 20.septembra 2011
„V prípade, ak by žalobca podal 63 samostatných, obsahovo zhodných žalôb, v každej zo 63 vecí by mu v prípade úspechu vo veci patrila náhrada trov právneho zastúpenia za každý jednotlivý úkon v plnej výške základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom až od momentu spojenia vecí na spoločné konanie by bolo možné pri posudzovaní náhrady trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony, obsahovo zhodné v každej zo 63 vecí, aplikovať ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Je preto nepochybné, že podaním jedného spoločného žalobného návrhu vynaložil žalobca trovy potrebné na uplatňovanie svojich práv voči žalovanému maximálne účelne. V ostatných 62 veciach by advokátovi patril 62-násobok plnej výšky základnej sadzby tarifnej odmeny. Nakoľko advokát v prípade spojenia dvoch alebo viacerých vecí, v tomto prípade spolu 63 vecí, vykonáva len jeden spoločný úkon, základná sadzba za tento úkon sa vypočíta ako l x tarifná hodnota + ½ zo 62-násobku tarifnej hodnoty, resp. l x tarifná hodnota + 1/3 zo 62-násobku tarifnej hodnoty.“
Literatúra a články
KALESNÁ, K.-BLAŽO, O.: Zákon o ochrane hospodárskej súťaže, komentár, 1. Vydanie, C.H. BECK Praha 2012 ISBN: 978-80-7400-257-1KOŠIČIAROVÁ, S.: Správny poriadok, komentár s novelou účinnou od 1. Januára 2004, HEURÉKA, Šamorín 2004 ISBN: 80-89122-14-0
SOBIHARD, J.: Spávny poriadok, komentár (Tretie prepracované vydanie), Wolters Kluwer (Iura Edition), 2007 ISBN: 8080781828