§ 29 Osobitné ustanovenia o doručovaní

§29

(1) Účastníci konania alebo ich zástupcovia sú povinní bezodkladne oznámiť úradu zmenu bydliska, sídla, zmenu osoby určenej na prijímanie písomností alebo akúkoľvek obdobnú skutočnosť nevyhnutnú na riadne doručovanie písomností.

(2) Za doručenú sa považuje aj písomnosť vrátená poštou ako nedoručiteľná, ak sa adresát v mieste doručenia nezdržiava a ak ju úrad doručoval na poslednú známu adresu, ktorá bola oznámená úradu, obchodnému registru alebo živnostenskému registru ako sídlo právnickej osoby, ak ide o právnickú osobu, alebo ako miesto podnikania, trvalé bydlisko alebo prechodné bydlisko, ak ide o fyzickú osobu. Za deň doručenia sa považuje deň vrátenia písomnosti úradu.

(3) Ak by doručovanie účastníkovi konania bolo spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi alebo ak ide o účastníka konania so sídlom v cudzine, môže mu úrad uložiť, aby si zvolil na prijímanie písomností zástupcu, ktorému ich možno bez ťažkostí a prieťahov doručovať. Ak si ho účastník konania nezvolí, budú sa preňho písomnosti ukladať na úrade s účinkami doručenia; o tom je úrad povinný účastníka konania poučiť.

(4) Ak niekoľko účastníkov konania podalo spoločný návrh na začatie konania, úrad im môže určiť spoločného splnomocnenca pre doručovanie, ak si ho neurčili sami.

(5) Ak nemožno použiť ustanovenia osobitného predpisu upravujúce elektronické doručovanie,24) písomnosti úradu možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak o to účastník konania alebo jeho zástupca požiada a oznámi adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami. Písomnosť sa považuje za doručenú tretí deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprebral, pokiaľ nepotvrdí jej doručenie skôr.

(6) Doručovanie podľa odseku 5 je vylúčené pri doručovaní oznámenia o začatí konania, predvolania na ústne pojednávanie, výzvy pred vydaním rozhodnutia a pri doručovaní rozhodnutia.

Komentár

Všeobecný úvod
 
Toto ustanovenie obsahuje osobitnú právnu úpravu o doručovaní písomností úradom. Keďže vzťah medzi Správnym poriadkom a Zákonom o hospodárskej súťaži je vzťahom subsidiárnym, otázky upravené osobitne ZOHS sú k Správnemu poriadku vo vzťahu špeciality, a teda ich použitie má prednosť pred ustanoveniami Správneho poriadku upravujúcim rovnaké otázky. Za účelom obmedzenia duplicity boli v súčasnom znení zákona o hospodárskej súťaži vypustené ustanovenia obsahovo zhodné s  ustanoveniami týkajúcimi sa doručovania, ktoré sú súčasťou správneho poriadku. V tomto odseku boli naopak ponechané alebo doplnené ustanovenia o doručovaní, ktoré Správny poriadok ako základný procesný kódex pre správne konania neobsahuje.
Detailný výklad
K ods. 1
Tento odsek ustanovuje osobitnú oznamovaciu povinnosť pre účastníka konania ako aj jeho zástupcu bezodkladne oznámiť úradu zmenu bydliska, sídla, zmenu osoby určenej na prijímanie písomností alebo akúkoľvek obdobnú skutočnosť nevyhnutnú na riadne doručovanie písomností.Pojem bezodkladne nie je zákonom definovaný, a preto treba jeho primeranosť posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. Podľa judikatúry slovenských súdov by súd posudzoval, či účastník konania alebo jeho zástupca mal objektívne reálnu možnosť splniť si túto povinnosť. V praxi sa môže stať, že zástupca neoznámi zmeny, ktoré sa týkajú priamo jeho osoby. V tomto prípade nesie zodpovednosť sám zástupca, keďže je sám povinnou osobou. Za porušenie tejto povinnosti hrozí povinnej osobe podľa § 38b ZOHS poriadková pokuta do 3 300 Eur.
K ods. 2
Ustanovenie odseku 2 predstavuje osobitnú úpravu vo vzťahu k Správnemu poriadku, ktorá ho dopĺňa a aplikuje sa vtedy, ak nemožno použiť všeobecnú úpravu Správneho poriadku. Správny poriadok komplexne upravuje doručovanie do vlastných rúk, kde zakotvuje fikciu doručenia v tretí deň od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu.ZOHS je na rozdiel od Správneho poriadku v tomto smere prísnejší, pretože fikcia doručenia nastáva už dňom vrátenia nedoručiteľnej zásielky úradu. ZOHS vyžaduje pre aplikáciu fikcie doručenia splnenie dvoch podmienok- t.j. aby sa zásielka vrátila ako nedoručiteľná a aby sa daná osoba, ktorej je táto zásielka určená v mieste doručenia nezdržiavala. Nedoručiteľnosť sa musí preukázať trvalým stavom. V praxi môže ísť o prípady, kedy sa adresát na danej adrese nezdržiava vôbec, nemá na nej svoje sídlo alebo obydlie označené svojím menom a taktiež nemá ani určeného splnomocnenca na preberanie zásielok. Nemôže ísť teda o dočasný stav (napr. adresát je na dovolenke, v nemocnici či ide o štúdium v zahraničí), ale toto ustanovenie sa nepoužije ani v prípade, ak adresát stratil subjektivitu (ako PO zanikol alebo ako FO zomrel a pod.)
K ods. 3
Toto ustanovenie rieši situáciu, kedy by doručenie písomností bolo objektívne možné, ale bolo by procesne neefektívne. Úrad má na základe tohto ustanovenia možnosť procesným rozhodnutím uložiť účastníkovi konania, aby si zvolil na prijímanie písomností od úradu zástupcu, ktorému možno doručovať tieto písomnosti bez ťažkostí a prieťahov.
Musí byť splnená aspoň jedna z nasledujúcich podmienok:
·        Doručovanie ÚK by bolo spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi v konaní, kde možno vidieť uplatnenie zásady hospodárnosti konania
·        alebo tu je daná objektívna skutočnosť, že účastník konania má sídlo v cudzine
 
Je potrebné uviesť, že následok v podobe ukladania písomností na úrade s účinkami doručenia  nastane nielen v prípade nezvolenia si zástupcu pre doručovanie písomností, ale aj v prípade jeho zvolenia, avšak takémuto účastníkom zvolenému zástupcovi nemožno doručiť tieto písomnosti bez ťažkostí a prieťahov. Keďže ide o vážny zásah do práv účastníka konania, úrad má explicitnú povinnosť ho o takomto následku vopred poučiť.
 
Situáciu, keď nemožno dodávať zásielku účastníkovi konania, nerieši ZOHS ale Správny poriadok, preto sa bude v danom prípade aplikovať Správny poriadok. Ak si teda ÚK, ktorého pobyt je neznámy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine neustanovil svojho zástupcu, úrad mu procesným rozhodnutím ustanoví opatrovníka.
K ods. 4
 
V tomto ustanovení sa priznáva úradu možnosť určenia spoločného splnomocnenca pre doručovanie za splnenia dvoch podmienok:
a)      Niekoľko ÚK podalo spoločný návrh na začatie konania
b)     Spoločného splnomocnenca si títo účastníci konania neurčili sami
Z uvedeného vyplýva, že prioritne majú určiť spoločného splnomocnenca sami účastníci a až keď sa tak nestane, úrad to môže urobiť za nich v záujme uľahčenia procesu doručovania. Urobí tak formou procesného rozhodnutia, ktoré musí spĺňať príslušné formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia.
Spoločným splnomocnencom obvykle bude jeden z týchto účastníkov konania. Nič však nebráni, aby si účastníci za spoločného splnomocnenca určili jedného zo svojich zástupcov, napríklad advokáta. V takom prípade nie je už potrebné určovať osobitne aj spoločného splnomocnenca na doručovanie.
Toto ustanovenie obsahovo zodpovedá § 17 ods.4 Správneho poriadku, až na to, že Správny poriadok ustanovuje povinnosť správneho orgánu tohto spoločného splnomocnenca určiť, ak si ho nezvolili účastníci konania sami a Správny poriadok dodáva, že proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nie je prípustné odvolanie (v prípade úradu rozklad), o čom musí byť adresát rozhodnutia samozrejme poučený.  
K ods. 5
V záujme celkového zefektívnenia a zrýchlenia správneho konania a zvyšujúcej sa elektronizácie verejnej správy toto ustanovenie zakotvuje možnosť doručovania písomností úradu elektronickými prostriedkami. Musia byť splnené kumulatívne dve podmienky :
a)      účastník konania alebo jeho zástupca musia o elektronické doručovanie požiadať
b)     a súčasne oznámiť adresu, na ktorú majú byť písomnosti elektronickými prostriedkami doručené.
 
Táto možnosť je obdobná možnosti doručovania elektronickými prostriedkami v občianskom súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 45 ods. 4 OSP).  Vzhľadom na prijatie predpisu o e-Governemente, ktorý obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa elektronického doručovania, bude možnosť doručovania elektronickými prostriedkami podľa tohto zákona pripadať do úvahy len v prípade, ak osobitný predpis o e-Governemente nebude možné aplikovať.
Právny účinok doručenia v prípade elektronického doručenia písomnosti úradom nastane tretí deň od odoslania písomnosti, a to aj v prípade, že adresát danú písomnosť neprebral, resp. neprečítal, a to za predpokladu, že adresát nepreukáže, že písomnosť mu bola doručená ešte skôr ako tretí deň od jej odoslania.
 
 
K ods. 6
Podľa zákona niektoré špecificky dôležité písomnosti sú z doručovania elektronickými prostriedkami vylúčené. Ide o doručovanie oznámenia o začatí správneho konania, predvolania na ústne pojednávanie, výzvy pred vydaním rozhodnutia a doručovanie rozhodnutia úradu, čiže v tomto prípade sú zároveň tieto písomnosti aj písomnosťami, ktoré musia byť účastníkovi konania doručené do vlastných rúk.

Dôvodová správa

Dôvodová správa k návrhu zákona č. 136/2001 Z.z.
K § 29
 
„Vzhľadom na skutočnosť, že zo skúseností úradu pri doručovaní vyplynuli isté nejasnosti, navrhuje sa podrobnejšia úprava doručovania písomností. V tejto súvislosti sa účastníkom konania a ich zástupcom tiež ukladá povinnosť informovať úrad o zmene akýchkoľvek skutočností nevyhnutných pre riadne doručovanie písomností.
Z praxe úradu vyplynulo, že pre konanie úradu je nevyhnutné spresnenie úpravy doručovania v zákone.
Spôsoby doručovania podľa odseku 1 sú bežné aj v súdnej praxi.
Odsek 2 stanovuje subjekty, ktorým sa doručujú písomnosti určené fyzickým a právnickým osobám a orgánom.
Odsek 3 upravuje doručovanie v prípade, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom. Nakoľko úrad často doručuje písomnosti advokátom, komerčným právnikom, exekútorom, či notárom, je praktické v zákone upraviť aj túto situáciu.
Návrh zákona ukladá účastníkom konania a ich zástupcom povinnosť oznámiť úradu zmenu údajov potrebných pre doručovanie.
V odseku 6 návrh zákona rieši situáciu, keď sa písomnosť vráti poštou ako nedoručiteľná. Analogické ustanovenie § 24 Správneho poriadku upravuje prípad, ak adresát nebol zastihnutý, avšak v mieste doručenia sa zdržiava. V návrhu zákona sa rieši situácia, ak sa adresát v mieste doručenia nezdržiava a neoznámil úradu svoju aktuálnu adresu.
Odsek 7 upravuje situáciu, keď je doručovanie spojené s ťažkosťami a prieťahmi alebo ide o účastníka konania so sídlom v cudzine. V takom prípade môže dôjsť k uloženiu písomností na úrade s účinkami doručenia. O týchto následkoch musí byť účastník konania vopred poučený.“
 
Dôvodová správa k návrhu zákona č. 151/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z.z.
K bodom 65 až 67
 
„Ustanovenie obsahuje osobitnú právnu úpravu o doručovaní písomností úradom. Zo súčasného znenia zákona boli vypustené ustanovenia obsahovo zhodné s ustanoveniami týkajúcimi sa doručovania, ktoré sú súčasťou správneho poriadku a v tomto smere nedochádza k obsahovej zmene. Zároveň návrh zákona v záujme zrýchlenia a zefektívnenia správneho konania stanovuje možnosť doručovania písomností úradu elektronickými prostriedkami v prípade, ak o to účastník konania alebo jeho zástupca požiada a súčasne oznámi adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami. Táto možnosť je obdobná stanoveniu možnosti doručovania elektronickými prostriedkami v občianskom súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 45 ods. 4). Vzhľadom na prijatie predpisu o e-Governemente, ktorý obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa elektronického doručovania, bude možnosť doručovania elektronickými prostriedkami podľa zákona pripadať do úvahy len v prípade, ak elektronické doručovanie podľa osobitného predpisu nebude možné. Doručovanie elektronickými prostriedkami podľa zákona je v niektorých prípadoch vylúčené. Ide o doručovanie oznámenia o začatí správneho konania, predvolania na ústne pojednávanie, výzvy pred vydaním rozhodnutia a doručovanie rozhodnutia úradu.“

Judikatúra

1)   Doručovanie právnickým osobám-V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu o tom nedozvie. Doručenka je verejnou listinou a údaje na nej uvedené sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak (§ 45 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
 
Judikát uznesenie NS SR z 21. júla 2010, sp. zn. 2 Sžo 496/2009
„V predmetnej právnej veci bola zásielka doručovaná žalobcovi na adresu uvedenú v obchodnom registri, iná adresa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nie je známa. Zásielka sa odvolaciemu súdu vrátila ako nedoručená dňa 8.apríla 2010, t.j. účinky doručenia nastali 11.apríla 2010 (§ 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku); opakovaná výzva sa odvolaciemu súdu vrátila 12.mája 2010 a účinky jej doručenia nastali 15.mája 2010 (§ 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. II. ÚS 213/09-10 zo dňa 27. mája 2009), podľa ktorej nemožno súdu pripísať zodpovednosť za okolnosti, ktoré nastali mimo jeho sféry vplyvu; Ústavný súd zároveň pripomenul aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sťažovateľa pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Táto zásada teda predpokladá, že sťažovateľ môže využiť príslušný prostriedok, ktorý mu poskytuje zákon, na zistenie stavu konania a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv.“
Dostupné na: <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/dorucovanie-sudnych-pisomnosti/dorucovanie-pravnickym-osobam.html>
 
2)     Riadne doručenie písomnosti-V prípade vzniku akýchkoľvek pochybností, či už zo strany správneho orgánu alebo adresáta písomnosti o riadnom doručení písomnosti, je vhodné doručovať písomnosť znovu (pričom sa zistené nedostatky odstránia ), ak totižto nemožno doručenie preukázať, nemôžu nastať ani právne účinky doručenia písomnosti .
JudikátR 30/1971 - nemôže byť súdom vecne preskúmavané rozhodnutie vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ nebolo účastníkom konania doručené.
 
3)     Pojem zdržiavanie sa v mieste doručenia a náhodná neprítomnosť (pri FO/FO podnikateľ a povinnosť opakovaného doručenia)-miestom doručenia môže byť napr. byt, ide o situáciu, keď  adresát nebol momentálne zastihnutý napr. pre prítomnosť na pracovisku, z ktorého sa do miesta doručovania pravidelne vracia. Musí ísť teda o neprítomnosť náhodnú. Naopak o zdržovanie sa v mieste kam je adresovaná písomnosť by nešlo, ak by adresát bol na inom mieste v čase dovolenky alebo by bol na dlhšej pracovnej ceste, bol dlhodobo hospitalizovaný.
Judikát  R NS SR, sp. zn. 4 Sž 80/98-  Toto rozhodnutie svedčí o vyššie uvedenom výklade pojmu zdržiavanie sa v mieste doručenia a náhodná neprítomnosť, keďže ním bolo zrušené žalobou napadnuté rozhodnutie a vrátené správnemu orgánu na nové prejednanie z dôvodu, že správny orgán postupoval na základe § 24 ods.2 Správneho poriadku, aj keď sa adresát písomnosti v mieste doručenia nezdržiaval- v čase doručenia rozhodnutia bol dlhodobo v zahraničí.
Judikát R NS SR, sp.zn. 4 Sž 35/2002 zdržovanie sa adresáta v mieste doručenia- Prípad, keď sa adresát písomnosti v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp. ak ide o podnikateľa, miesto podnikania, teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa, urobenými podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku. Za neprítomnosť v mieste doručenia treba považovať aj prípad, ak sa adresát v obci síce zdržuje, ale pre svoj zdravotný stav sa objektívne nemôže na adresu doručenia dostaviť, a takto nemá možnosť sa dozvedieť o uložení zásielky.
Judikát R V 1/1971- Z platnej judikatúry možno poukázať tiež aj na toto rozhodnutie podľa ktorého v prípade, že poštový doručovateľ písomnosť doručovanú do vlastných rúk (rozsudok) hneď po prvom bezúspešnom pokuse uložil na pošte, hoci sa mal znova pokúsiť ju doručiť, neuplatní sa ustanovenie podľa ktorého sa písomnosť pokladá za doručenú tretí deň po jej uložení, ale adresátovi začne plynúť odvolacia lehota až odo dňa, keď písomnosť potom na pošte skutočne prevzal, i keď sa tak stalo až po uplynutí troch dní od jej uloženia.

Literatúra a články

KALESNÁ, K.-BLAŽO, O.: Zákon o ochrane hospodárskej súťaže, komentár, 1. Vydanie, C.H.BECK Praha 2012 ISBN: 978-80-7400-257-1

KOŠIČIAROVÁ, S.: Správny poriadok, komentár s novelou účinnou od 1. Januára 2004, HEURÉKA, Šamorín 2004 ISBN: 80-89122-14-0

SOBIHARD, J.: Spávny poriadok, komentár (Tretie prepracované vydanie),   Wolters Kluwer (Iura Edition), 2007 ISBN: 8080781828