Judikatúra
Odsek 1
C 189/02 P, C 202/02 P, C 205/02 P až C 208/02 P a C 213/02, Dansk Rørindustri A/S a i. proti EK: 22
„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v oblasti práva hospodárskej súťaže pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania.”,
(…)
Z tejto judikatúry jasne vyplýva, že pojem podnik v zmysle ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže nevyžaduje, aby dotknutý hospodársky celok mal právnu subjektivitu. Tiež nejde o výklad, ako tvrdí skupina Henss/Isoplus, zúžený len na prejednávané veci, v ktorých Súdny dvor vydal predmetné rozsudky, konkrétne Hydrotherm alebo Höfner a Elser, už citované, ale o výklad, ktorý má všeobecnú platnosť.”.
C-41/90, Klaus Höfner a Fritz Elser proti Macrotron GmbH:23
„Musí sa prísť k záveru, že v kontexte súťažného práva, za prvé koncept podniku zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť, bez ohľadu na jej právny status, alebo spôsobov financovania, a za druhé, že obstaranie zamestnania je ekonomickou aktivitou.”.
C-35/96, EK proti Talianskej republike:24
„Za prvé je potrebné poznamenať, že podľa ustálenej judikatúry, koncept podniku zahŕňa akýkoľvek subjekt vykonávajúci hospodársku činnosti ,bez ohľadu na jeho status, alebo spôsob financovania (…) a že aktivita spočívajúca v poskytovaní tovaru a služieb na príslušnom trhu je hospodárskou činnosťou....”.
C-218/00, Cisal di Battistello Venanzio & C. Sas proti Istituto nazionale per l'assicurazione contro gli infortuni sul lavoro (INAIL):25
„Koncept podniku podľa článku 85 a 86 Zmluvy (...) nezahŕňa orgán, ktorému zákonom bolo zverené riadenie systému poskytovania poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania ako je Istituto nazionale per l'assicurazione contro gli infortuni sul lavori (INAIL).”.
C-138/11, Compass-Datenbank:26
„Vzhľadom na uvedené úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že činnosť orgánu verejnej moci spočívajúca jednak v ukladaní údajov, ktoré sú podniky povinné oznamovať na základe zákonnej povinnosti, do databázy, a jednak v umožnení záujemcom nahliadnuť do nej a/alebo vyhotovovať z nej výpisy, nie je hospodárskou činnosťou, a preto tento orgán verejnej moci nemožno v rámci tejto činnosti považovať za podnik v zmysle článku 102 ZFEÚ. Skutočnosť, že nahliadnutie a/alebo vyhotovenie výpisov sa uskutočňuje za poplatok, ktorý je stanovený zákonom a neurčuje ho, či už priamo, alebo nepriamo, predmetný subjekt, nemôže viesť k zmene právneho posúdenia uvedenej činnosti. Navyše taký orgán verejnej moci nevykonáva hospodársku činnosť ani v prípade, že zakáže akékoľvek iné použitie takto zhromaždených a uverejnených údajov s odvolaním sa na ochranu sui generis, ktorá sa mu ako autorovi predmetnej databázy priznáva na základe článku 7 smernice 96/9, alebo na akékoľvek iné právo duševného vlastníctva, a nemožno ho teda v rámci tejto činnosti považovať za podnik v zmysle článku 102 ZFEÚ.“.
T-23/09, CNOP a CCG proti EK:27
„Treba uviesť, že lekárnici, prinajmenšom samostatne zárobkovo činní, ponúkajú za odplatu predovšetkým služby maloobchodnej distribúcie liekov a znášajú finančné riziká tejto činnosti. Treba preto dospieť k záveru, že tieto osoby vykonávajú hospodársku činnosť, a teda sú podnikmi v zmysle článkov 81 ES, 82 ES a 86 ES (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdneho dvora z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C 180/98 až C 184/98, Zb. s. I 6451, body 76 a 77, a Wouters a i., už citovaný v bode 42 vyššie, body 48 a 49).
Žalobkyne napokon nepopierajú, že istý počet lekárnikov, ktorí sú členmi ONP, možno kvalifikovať ako podniky v zmysle práva hospodárskej súťaže, pretože vykonávajú svoju činnosť ako slobodné povolanie a znášajú tak finančné riziká.“.
C- 475/99, Ambulanz Glöckner:28
„Povinnosti poskytovania verejných služieb môžu učiniť služby poskytované danou organizáciou zdravotníckej pomoci za menej súťažné ako porovnateľné služby poskytované inými poskytovateľmi, ktorí nie sú viazaní takýmito povinnosťami, ale táto skutočnosť nemôže zabrániť, aby tieto aktivity boli považované za hospodárske činnosti.“.
C 159/91 a C 160/91, Christian Poucet proti Assurances générales de France a Caisse mutuelle régionale du Languedoc-Roussillon:29
„Nasledovné posúdenie musí byť vzaté do úvahy pri skúmaní, či pojem „podnik“ podľa článkov 85 a 86 Zmluvy zahŕňa organizácie poverené riadením systému sociálneho zabezpečenia takého druhu, na ktorý odkazuje národný súd.
Súd uviedol (najmä v prípade C-41/90 Höfner v Elser Zb., /2007fk31042/ s. I-1979, ods. 21), že v kontexte súťažného práva, pojem podnik zahŕňa každý subjekt, vykonávajúci hospodársku činnosť, bez ohľadu na právny status tohto subjektu a spôsob jeho financovania.
Nemocenský fond a organizácie poverené riadením verejný systém sociálneho zabezpečenia, napĺňajú exkluzívne sociálnu funkciu. Takáto aktivita je založená na princípoch národnej solidarity, a je úplne nezisková. Vyplácané dávky sú dávky vyplácané na základe zákona, ktoré nejmú žiadny vzťah k výške príspevkov.
V súlade s tým, táto činnosť nie je hospodárskou činnosťou, a preto organizácie, ktorým je táto činnosť zverená nie sú podnikmi podľa článkov 85 a 86 Zmluvy.“.
C-437/09, AG2R Prévoyance proti Beaudout Père et Fils SARL:30
„V danom prípade z článku L 931-1 code de la sécurité sociale vyplýva, že AG2R ako inštitúcia sociálneho poistenia upravená týmto zákonníkom je neziskovou súkromnoprávnou osobou, ktorej cieľom je krytie škody na zdraví spojenej s úrazmi a chorobou. Takáto inštitúcia preto jednak v zmysle článku L 932-9 toho istého zákonníka nemôže pozastaviť poistné krytie ani zrušiť účasť podniku na tomto režime v prípade, ak jej podnik neuhrádza poistné. Okrem toho, ak sú podniky patriace do pôsobnosti vnútroštátnej kolektívnej zmluvy remeselných podnikov pekárstva a cukrárstva povinné pristúpiť k režimu spravovanému AG2R, z toho zodpovedajúco vyplýva, že samotná AG2R je v zmysle podmienok dodatku č. 83 povinná poistiť všetkých zamestnancov týchto podnikov bez ohľadu na pokryté riziko, ktoré sa má poistiť, a to za jednotnú poistnú sadzbu, ktorú rovným dielom znášajú zamestnávateľ a zamestnanec bez ohľadu na veľkosť podniku alebo mzdu poisteného zamestnanca.
Preto ak doplnkový režim náhrady nákladov zdravotnej starostlivosti, ako je ten v konaní vo veci samej, stanovuje povinnú doplnkovú sociálnu ochranu pre všetkých zamestnancov určitého hospodárskeho odvetvia, sleduje sociálny cieľ.
Sociálny cieľ režimu poistenia však sám osebe nepostačuje na to, aby nebola dotknutá činnosť charakterizovaná ako hospodárska činnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky Albany, už citovaný, bod 86; Pavlov a i., už citovaný, bod 118; Cisal, už citovaný, bod 37, a Kattner Stahlbau, už citovaný, bod 42).
Ešte je potrebné osobitne preskúmať jednak to, či možno tento režim považovať za režim uplatňujúci zásadu solidarity, a jednak to, do akej miery podlieha dohľadu štátu, ktorý ho zaviedol, čo sú okolnosti, ktoré môžu vylúčiť hospodársku povahu danej činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Kattner Stahlbau, už citovaný, bod 43 a citovanú judikatúru).“.
T-319/99, EK proti Francúzskej republike:31
„V tejto súvislosti, je to práve aktivita spočívajúca v ponúkaní tovarov a služieb na danom trhu, čo je charakteristickou črtou hospodárskej činnosti (...), nie vykonávanie nákupu ako také. Preto, ako argumentovala Komisia, by bolo nesprávne pri určovaní povahy následnej aktivity, oddeliť túto aktivitu nákupu tovarov od ich následného použitia. Povaha nákupnej aktivity musí byť preto určená vzhľadom k tomu, či následné použitie nakúpených tovarov vyústi do hospodárskej činnosti.“.
C-22/98, trestné konanie proti Jean Claude Becu, Annie Verweire, Smeg NV a Adia Interim NV:32
„Je potrebné prísť k záveru, že zamestnanecké vzťahy, ktoré majú robotníci v doku s podnikmi, pre ktoré vykonávajú prácu v doku sú charakterizované tým, že vykonávajú prácu pre a na základe inštrukcií každého z týchto podnikov, takže musia byť považovaní za pracovníkov (...). Keďže sú, počas trvania tohto vzťahu“ inkorporovaní do podnikov, pre ktoré pracujú a preto tvoria ekonomickú jednotku s každým z týchto podnikov, nemôžu byť považovaní za podniky v zmysle súťažného práva Spoločenstva.“ .
C-519/04, David Meca-Medina a Igor Majcen proti EK:33
„Je potrebné pripomenúť, že berúc do úvahy ciele Spoločenstva, výkon športu spadá do práva Spoločenstva v rozsahu, v akom predstavuje hospodársku činnosť v zmysle článku 2 ES (pozri rozsudky z 12. decembra 1974, Walrave a Koch, 36/74, Zb. s. 1405, bod 4; zo 14. júla 1976, Donà, 13-76, Zb. s. 1333, bod 12; z 15. decembra 1995, Bosman, C 415/93, Zb. s. I 4921, bod 73; z 11. apríla 2000, Deliège, C 51/96 a C 191/97, Zb. s. I 2549, bod 41, a z 13. apríla 2000, Lehtonen a Castors Braine, C 176/96, Zb. s. I 2681, bod 32).
To platí aj v prípade, ak má športová činnosť povahu platenej činnosti alebo poskytovania služieb za odmenu, čo je prípad činnosti poloprofesionálnych alebo profesionálnych športovcov (pozri v tomto zmysle rozsudky Walrave a Koch, už citovaný, bod 5, Donà, už citovaný, bod 12, a Bosman, už citovaný, bod 73), konkrétnejšie, športová činnosť spadá do pôsobnosti článkov 39 ES a nasledujúcich alebo článkov 49 ES a nasledujúcich.”.
170/83, Hydrotherm Gerätebau GmbH proti Firma Compact del Dott. Ing. Mario Andreoli & C. Sas:34
„V súťažnom práve, pojem „podnik“ musí byť chápaný ako tvoriaci ekonomickú jednotku na účel predmetu posudzovanej dohody, hoci podľa práva túto ekonomickú jednotku tvorí viacero osôb, či už fyzických alebo právnických.“.
T-6/89, Enichem Anic SpA proti EK:35
„Súd dospel k záveru, že článok 85 (1) zakazujúci podnikom medziiným vstupovať do dohôd, alebo zúčastňovať sa na zosúladených postupoch, ktoré môžu mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi na spoločnom trhu, je zameraný na ekonomické jednotky pozostávajúce z kombinácie fyzických alebo ľudských elementov, ktoré prispeli k spáchaniu porušenia takého druhu, ako je uvedené v tomto ustanovení.
V prípade záveru o spáchaní porušenia, je potrebné identifikovať fyzické alebo právnické osoby, ktoré boli zodpovedné za prevádzku podniku v čase, keď došlo k spáchaniu porušenia a môže za toto porušenie zodpovedať.
Avšak tam, kde medzi spáchaním porušenia a časom, kde príslušný podnik musí za toto porušenie zodpovedať, osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie prestala právne existovať, je potrebné, za prvé nájsť kombináciu fyzických a ľudských elementov, ktoré prispeli k spáchaniu porušenia a potom identifikovať osobu, ktorá je zodpovedná za porušenie, tak aby sa predišlo tomu, že kvôli zmiznutiu osoby zodpovednej za konanie v čase, keď bolo spáchané porušenie, podnik nebude za toto porušenie zodpovedný.
V prípade žalobcu, právnická osoba, zodpovedná za prevádzku podniku v čase porušenia ďalej existovala až od vydania rozhodnutia. Komisia bola preto oprávnená ju uznať za zodpovednú za porušenie.”.
C-49/92, EK proti Anic Partecipazioni SpA:36
„Tam, kde medzi spáchaním porušenia a časom, kde príslušný podnik musí za toto porušenie zodpovedať, osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie prestala právne existovať, je potrebné, za prvé nájsť kombináciu fyzických a ľudských elementov, ktoré prispeli k spáchaniu porušenia a potom identifikovať osobu, ktorá je zodpovedná za porušenie, tak aby sa predišlo tomu, že kvôli zmiznutiu osoby zodpovednej za konanie v čase, keď bolo spáchané porušenie, podnik nebude za toto porušenie zodpovedný.“.
T-161/05, Hoechst GmbH proti EK:37
„Súdny dvor tak zastával názor, že kritérium tzv. „hospodárskej kontinuity“ sa použije len v prípade, keď právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku prestala po porušení právne existovať (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný, bod 145, a HFB a i./Komisia, už citovaný, bod 104), alebo v prípade vnútorných reštrukturalizácií podniku, keď pôvodný prevádzkovateľ neprestane nevyhnutne existovať, ale nevykonáva už hospodársku činnosť na dotknutom trhu, a s ohľadom na štrukturálne väzby medzi pôvodným a novým prevádzkovateľom podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C 204/00 P, C 205/00 P, C 211/00 P, C 213/00 P, C 217/00 P a C 219/00 P, Zb. s. I 123, bod 359 a ETI a i., už citovaný, bod 41).”.
29 & 30/83, Compagnie royale asturienne des mines SA a Rheinzink GmbH proti EK:38
„Na účely článku 85 Zmluvy, zmena v právnej forme alebo mene podniku nevytvára nový podnik oslobodený od zodpovednosti za protisúťažné konanie jeho predchodcu, ak, z ekonomického pohľadu, sú tieto dva podniky identické.“.
T 259/02 až T 264/02 a T 271/02 Raiffeisen Zentralbank Österreich a i. proti EK:39
„Ak predmetný podnik prestane existovať z dôvodu, že bol prevzatý nadobúdateľom, preberá tento nadobúdateľ jeho aktíva a pasíva vrátane jeho zodpovednosti z dôvodu porušenia práva Spoločenstva (návrhy, ktoré podal generálny advokát Mischo k rozsudku Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C 286/98 P, Zb. s. I 9925, I 9928, bod 75). V takom prípade môže byť zodpovednosť za porušenie, ktorého sa dopustil prevzatý podnik, pripísaná nadobúdateľovi (pozri analogicky rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 189 vyššie, bod 145).“.
T-208/08 a T-209/08 Gosselin Group NV a Stichting Administratiekantoor Portielje proti EK:40
„Vo vyššie citovaných veciach však nebolo sporné, že materská spoločnosť bola podnikom, aj keď sa nepodieľala na sankcionovanom správaní. Pojem hospodárska jednotka, ktorý môže zahŕňať viaceré samostatné právne subjekty, bol teda zavedený s cieľom umožniť pripísať správanie jedného právneho subjektu (dcérskej spoločnosti) inému právnemu subjektu (materskej spoločnosti), a nie na to, aby umožnil kvalifikovať materskú spoločnosť ako podnik. Pojem hospodárska jednotka preto nemá nijaký vplyv na skutočnosť, že materská spoločnosť nemá postavenie podniku.“.
Rozsudok NS SR 1Sžhpu/1/2011:41
„Pokuty by mali mať dostatočný odstrašujúci účinok „nielen s cieľom sankcionovať konkrétne podniky (špecifický odstrašujúci účinok), ale aj s cieľom odradiť ostatné podniky od konania alebo od pokračovania v konaní, ktoré je v rozpore s čl. 81 a 82 Zmluvy (všeobecný odstrašujúci účinok). ...
Rešpektovanie obidvoch funkcií pokuty je preto nevyhnutné za účelom zabezpečenia účinnosti pokút za porušenie európskeho súťažného práva a akcentovanie iba jej represívnej zložky by nepochybne znížilo jej efektívnosť. Berúc do úvahy, že pokuta má viac funkcií, skutočnosť, že nástupnícka spoločnosť je pokutovaná za konanie svojho predchodcu pri aplikovaní inštitútu ekonomického nástupníctva, nemôže odôvodniť odklon od judikatúry ESD.“.
Odseky 2 až 4
Rozsudok NS SR 2Sžhpu/3/2011:42
„V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, vecné posúdenie a definovanie relevantného trhu je plne v kompetencii žalovaného a súd v rámci súdneho prieskumu má právomoc posúdiť, či správna úvaha žalovaného nevybočila z medzí zákonnosti (medzi inými napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/108/2003).“.
85/76, Hoffmann-La Roche & Co. AG proti EK:43
„Pojem relevantný trh v skutočnosti znamená, že musí ísť o efektívnu súťaž medzi produktmi, ktoré sa na ňom nachádzajú, čo predpokladá dostatočný stupeň zameniteľnosti medzi všetkými produktmi, ktoré tvoria súčasť toho istého trhu, pokiaľ ide o špecifické použitie daného produktu.
(...)
Na druhej strane môžu vzniknúť pochybnosti či je potrebné, na účely určenia trhov vitamínov skupiny C a E, zahrnúť vitamíny všetky vitamíny danej skupiny do trhu príslušnej skupiny vitamínov, alebo či naopak, každá z týchto skupín musí vyť umiestnená na osobitnom trhu- jeden zahŕňajúci vitamíny na bio-nutričné účely a druhý zahŕňajúci vitamíny na technologické účely.
Avšak na účely správneho výpočtu trhového podielu Roche a jeho konkurentov, táto nemusí byť zodpovedaná, keďže ako Komisia správne poznamenala, ak by bolo potrebné urobiť takéto rozdelenie, urobilo by sa rovnako pre konkurentov Roche ako aj pre Roche samotné v podobnom podiele, keďže žalobca nenasvedčoval opak, čo má za následok , že percentuálne podiely trhových podielov by zostali nezmenené.
Nakoniec Roche vo svojej odpovedi na otázku položenú súdom uviedla, že všetky vitamíny z každej skupiny, bez ohľadu na plánované koncové používanie, podliehali tomu istému cenovému systému, a teda by nemali byť rozdelené do samostatných trhov.“.
T-321/05, AstraZeneca proti EK:44
Na úvod treba pripomenúť, že ako to vyplýva najmä z bodu 2 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155, ďalej len „oznámenie o definícii trhu“), definícia relevantného trhu sa pri uplatňovaní článku 82 ES vykonáva s cieľom definovať okruh, vnútri ktorého treba posúdiť, či je posudzovaný podnik schopný správať sa do značnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebiteľov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden Industrie Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37).
Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že na účely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku treba možnosti hospodárskej súťaže posudzovať v rámci trhu zahŕňajúceho všetky tovary, ktoré sa so zreteľom na svoje vlastnosti zvlášť hodia na uspokojovanie stálych potrieb a sú málo zameniteľné s inými tovarmi, pričom tieto možnosti treba posudzovať aj s prihliadnutím na podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru ponuky a dopytu (rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, bod 37; rozsudky Súdu prvého stupňa z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T 229/94, Zb. s. II 1689, bod 54, a zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, T 219/99, Zb. s. II 5917, bod 91). Ako vyplýva najmä z bodu 7 oznámenia o definícii trhu, relevantný tovarový trh pozostáva zo všetkých tovarov alebo služieb, ktoré spotrebitelia považujú za zastupiteľné na základe ich vlastností, ceny a zamýšľaného účelu použitia.
V bodoch 15 až 19 oznámenia o definícii trhu Komisia uvádza, že má v úmysle posudzovať zastupiteľnosť na strane dopytu s prihliadnutím na teoretický prístup, ktorý spočíva v predpoklade mierneho, 5 až 10 %, ale trvalého zvyšovania ceny výrobku, na základe ktorého je definovaný relevantný trh, a v posúdení, či by toto hypotetické zvyšovanie mohol so ziskom uplatňovať hypotetický monopolista, ktorý vyrába daný výrobok. Podľa tohto ekonomického testu, tak ako je vysvetlený v bode 17 oznámenia o definícii trhu, ak je zastupiteľnosť dostatočná na to, aby vylúčila akýkoľvek záujem na takomto zvyšovaní cien z dôvodu poklesu predaja, ktorý by z neho vyplynul, treba náhradné výrobky považovať za výrobky, ktoré vyvíjajú významný konkurenčný tlak na daný výrobok.
Pokiaľ ide o špecifický prípad uvedenia nového výrobku na trh, a ako to vyplýva najmä z bodu 45 oznámenia Komisie Pravidlá uplatňovania článku 81 [ES] na dohody o horizontálnej spolupráci (Ú. v. ES C 3, 2001, s. 2; Mim. vyd. 08/002, s. 25), nie je zriedkavé, že nárast predajov nového výrobku, ktorý čo len čiastočne nahrádza existujúci výrobok, trvá istý čas a v dôsledku toho tieto predaje narastajú postupne.
Na základe teoretického rámca pripomenutého v bode 87 vyššie, v ktorom chce Komisia posudzovať dostupné dôkazné prostriedky, aby určila, či existujúci výrobok vyvíja významný konkurenčný tlak na nový výrobok, si treba položiť otázku, či by s prihliadnutím na postupný nárast predajov nového výrobku mierne zvyšovanie ceny nového výrobku viedlo k preorientovaniu sa dopytu na existujúci výrobok, takže toto zvyšovanie ceny by neprinášalo zisk s ohľadom na príjmy, ktoré by boli dosahované, ak by k uvedenému zvyšovaniu cien nedochádzalo. Treba však uviesť, že postupnosť zvyšovania predajov nového výrobku nemusí vymiznúť za okolností, ak by toto zvyšovanie cien prinášalo zisk, a preto by bolo potrebné dospieť k záveru, že existujúci výrobok nevyvíja významný konkurenčný tlak na nový výrobok.
V dôsledku toho treba uviesť, že Komisia sa mohla domnievať, že postupnosť zvyšovania predajov nového výrobku nahrádzajúceho existujúci výrobok v zásade nemôže sama osebe postačovať na záver, že existujúci výrobok vyvíja významný konkurenčný tlak na nový výrobok.“.
T-427/08, CEAHR proti EK:45
„Ako teda vyplýva zo všeobecného konštatovania uvedeného v bode 24 napadnutého rozhodnutia, trh záručného a pozáručného servisu pre primárne výrobky určitej značky nemusí predstavovať samostatný relevantný trh v dvoch situáciách: po prvé, ak má spotrebiteľ možnosť zvoliť si náhradné diely iného výrobcu, a po druhé, ak si môže zvoliť iný primárny výrobok a vyhnúť sa tak vyšším cenám na trhu náhradných dielov.
Je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa toto všeobecné konštatovanie ako také nespochybňuje. Okrem toho sa Všeobecný súd domnieva, že uvedené konštatovanie je v súlade s judikatúrou citovanou v bode 67 vyššie a s oznámením Komisie o definícii relevantného trhu, avšak pod podmienkou, že sa preukáže, že v prípade mierneho a stáleho zvýšenia ceny sekundárnych výrobkov by si dostatočný počet spotrebiteľov zvolil iné primárne alebo sekundárne výrobky, a preto by takéto zvýšenie neprinieslo zisk.
Na základe uvedených skutočností treba dospieť k záveru, že Komisia v bode 26 napadnutého rozhodnutia nepreukázala, že spotrebitelia, ktorí už majú luxusné alebo prestížne hodinky, si skutočne môžu zvoliť iný primárny výrobok, aby sa vyhli zvýšeniu ceny náhradných dielov. Dôkazy predložené Komisiou poukazujú len na čisto teoretickú možnosť prechodu na iný primárny výrobok, čo na účely definovania relevantného trhu nie je dostačujúce. Uvedená možnosť totiž spočíva v koncepte existencie účinnej hospodárskej súťaže a predpokladá, že v prípade mierneho zvýšenia ceny náhradných dielov by dostatočný počet spotrebiteľov skutočne uprednostnil iný primárny výrobok, a preto by takéto zvýšenie neprinieslo zisk (pozri body 67, 69 a 70 vyššie).
Z judikatúry citovanej v bode 67 vyššie a z oznámenia o definícii relevantného trhu vyplýva, že na to, aby sa primárny trh a trhy záručného a pozáručného servisu mohli posudzovať spoločne, prípade ako jeden zjednotený trh alebo „trh systému“, je potrebné v prípade predpokladu, z ktorého vychádzala Komisia (pozri bod 103 vyššie), dokázať, že v prípade mierneho zvýšenia ceny výrobkov alebo služieb patriacich na trhy záručného a pozáručného servisu by dostatočný počet spotrebiteľov uprednostnil iné primárne výrobky, a preto by takéto zvýšenie neprinieslo zisk (pozri v tomto zmysle tiež rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, T 30/89, Zb. s. II 1439, bod 75). Inak povedané – na rozdiel od tvrdenia Komisie uvedeného v bode 26 a v poznámke pod čiarou 27 napadnutého rozhodnutia –, na to, aby sa primárny trh a trhy záručného a pozáručného servisu posudzovali ako jeden trh, nestačí iba skutočnosť, že spotrebiteľ má len možnosť zvoliť si medzi mnohými existujúcimi značkami primárneho výrobku, ak nie je dokázané, že uvedená voľba závisí najmä od podmienok hospodárskej súťaže na sekundárnom trhu.
Tento záver má oporu v skutočnosti, že ako vyplýva z rozhodnutia švajčiarskych orgánov pre hospodársku súťaž vo veci ETA SA Manufacture horlogère suisse, ETA je najväčším výrobcom súčiastok a náhradných dielov do švajčiarskych hodiniek, vrátane luxusných a prestížnych hodiniek. Táto spoločnosť však nevyrába hodinky ako celok. Podľa judikatúry pritom skutočnosť, že určité hospodárske subjekty sú špecializované a aktívne iba na trhu záručného a pozáručného servisu patriaceho do primárneho trhu, predstavuje závažný nepriamy dôkaz existencie osobitného trhu...“.
T-336/07, Telefónica a Telefónica de España proti EK:46
„Podľa ustálenej judikatúry sa na účely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku na vymedzenom odvetvovom trhu musia možnosti hospodárskej súťaže posudzovať v rámci trhu zahŕňajúceho všetky výrobky, ktoré sú v závislosti od svojich vlastností osobitne vhodné na uspokojenie stálych potrieb a sú málo zameniteľné s inými výrobkami. Navyše vzhľadom na to, že vymedzenie relevantného trhu slúži na posúdenie, či má predmetný podnik možnosť brániť zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže a správať sa v značnom rozsahu nezávisle od správania svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebiteľov, sa na tieto účely nemožno obmedzovať iba na preskúmanie objektívnych vlastností predmetných výrobkov, ale treba tiež zohľadniť podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru dopytu a ponuky na trhu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37, a rozsudky France Télécom/Komisia, už citovaný v bode 60 vyššie, bod 78, a Clearstream/Komisia, už citovaný v bode 70 vyššie, bod 48 a tam citovanú judikatúru).
Z pojmu predmetný trh vyplýva, že účinná hospodárska súťaž môže existovať medzi výrobkami, ktoré sú jeho súčasťou, čo predpokladá dostatočný stupeň zastupiteľnosti na účely rovnakého použitia medzi všetkými výrobkami tvoriacimi súčasť toho istého trhu (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaný v bode 76 vyššie, bod 28, a Clearstream/Komisia, už citovaný v bode 70 vyššie, bod 49).
Z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5, ods. 7; Mim. vyd. 08/001, s. 155) vyplýva, že „relevantný trh s výrobkami pozostáva zo všetkých výrobkov a/alebo služieb, ktoré sú považované za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné z hľadiska spotrebiteľa, a to na základe ich vlastností, cien a zamýšľaného účelu použitia“. Z ekonomického hľadiska na definíciu relevantného trhu predstavuje zameniteľnosť dopytu najbezprostrednejšiu a najúčinnejšiu disciplinárnu silu pôsobiacu na dodávateľov daného výrobku, a to najmä v oblasti určovania cien (odsek 13 tohto oznámenia). Okrem toho zastupiteľnosť zo strany ponuky možno brať do úvahy aj v prípadoch definície predmetného trhu v situácii, keď je účinnosť a bezprostrednosť dosahu tejto zastupiteľnosti porovnateľná s dosahmi dopytovej zastupiteľnosti. Na to je potrebné, aby mohli dodávatelia zmeniť svoju orientáciu na výrobu relevantných výrobkov a uviesť ich na trh v krátkom časovom horizonte bez toho, aby znášali výrazné dodatočné náklady alebo riziká spojené s malými, ale trvalými zmenami cien (odsek 20 uvedeného oznámenia).
Treba pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia zdôraznila značné investície, ktoré si vyžaduje prechod z celoštátneho veľkoobchodného produktu na regionálny veľkoobchodný produkt (odôvodnenie č. 185 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiež konštatovala, že prechod z regionálneho veľkoobchodného produktu na neviazaný prístup k účastníckej prípojke bol extrémne nákladný, keďže zahŕňal spustenie siete z bodu regionálneho prepojenia do miestnych liniek Telefónica, vysoké veľkoobchodné ceny vyžadované spoločnosťou Telefónica na vykonanie tohto prechodu a získanie kolokalizácie a iných súvisiacich služieb na umožnenie poskytnutia maloobchodných služieb vysokorýchlostného prístupu na internet. Okrem toho podľa Komisie takýto prechod zaberá veľa času, nepredstavuje možnosť realizovateľnú na celom španielskom území a vyžaduje si určitý minimálny kritický objem (odôvodnenia č. 173 až 177 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiež v odôvodnení č. 180 napadnutého rozhodnutia pripomenula, že v liste Komisii z 2. marca 2005 sama Telefónica odkazovala na skutočnosť, že alternatívni prevádzkovatelia musia dosiahnuť určitý kritický objem predtým, ako začnú investovať do vlastnej infraštruktúry, ktorá im umožní využívať neviazaný prístup k účastníckej prípojke.
Po druhé žalobkyne tvrdia, že Komisia založila svoju definíciu dvoch odlišných trhov na neexistencii ekonomického odôvodnenia prechodu z regionálneho veľkoobchodného produktu na celoštátny veľkoobchodný produkt, ako uvádza France Telecom (odôvodnenie č. 187 napadnutého rozhodnutia), kým France Telecom si sama protirečí, pokiaľ ide o toto tvrdenie, v dokumentoch pripojených k spisu, keď uvádza, že alternatívny prevádzkovateľ sa môže rozhodnúť prejsť z regionálneho veľkoobchodného produktu na celoštátny veľkoobchodný produkt, ak cena celoštátneho veľkoobchodného produktu klesla. Okrem toho Albura úspešne reprodukovala sieť regionálneho prístupu spoločnosti Telefónica.
V tejto súvislosti je potrebné najprv uviesť, že ako vyplýva z odôvodnenia č. 187 napadnutého rozhodnutia, keď sa zohľadnia nenávratné náklady, alternatívni prevádzkovatelia, ktorí už urobili investície potrebné na to, aby sa pripojili k 109 bodom nepriameho prístupu, budú chcieť mať zo svojich investícií zisk, vyberú si regionálny veľkoobchodný produkt a nebudú chcieť koncentrovať prenos dát do jedného celoštátneho bodu prístupu. Vzhľadom na náklady spojené s prechodom z celoštátneho veľkoobchodného produktu na regionálny veľkoobchodný produkt je totiž aj v prípade mierneho, ale značného a trvalého zvýšenia ceny regionálneho veľkoobchodného produktu málo pravdepodobné a z ekonomického hľadiska nelogické, aby prevádzkovatelia, ktorí už investovali do spustenia siete, znášali náklady za nevyužívanie tejto siete a aby sa rozhodli využívať celoštátny veľkoobchodný produkt, ktorý im z hľadiska kontroly kvality služby týkajúcej sa maloobchodného produktu nedáva tie isté možnosti ako regionálny veľkoobchodný produkt. Okrem toho France Telecom, ktorej bola v tejto súvislosti na pojednávaní položená otázka, naozaj potvrdila, že sa domnieva, že neexistovali ekonomické dôvody na prechod z regionálneho veľkoobchodného produktu na celoštátny veľkoobchodný produkt. Hoci k takémuto prechodu raz výnimočne došlo, bolo to z dôvodu technického obmedzenia spojeného s potrebami France Telecom získať dodatočnú kapacitu na úrovni regionálneho veľkoobchodného produktu. Argument žalobkýň preto nemožno uznať.“.
T-301/04, Clearstream proti EK:47
„Na úvod je dôležité uviesť, že z dôvodu, že definícia tovarového trhu zahŕňa komplexné ekonomické posúdenia zo strany Komisie, môže byť predmetom iba obmedzeného preskúmania zo strany súdu Spoločenstva. Súd Spoločenstva sa však nemôže zdržať preskúmania toho, ako Komisia vyložila údaje ekonomickej povahy. V tomto ohľade je jeho úlohou overiť, či Komisia založila svoje posúdenie na dôkazných prostriedkoch, ktoré sú správne, spoľahlivé a koherentné, ktoré obsahujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie a ktoré sú spôsobilé podporiť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T 201/04, Zb. s. II 3601, bod 482 a tam citovanú judikatúru).
Okrem toho je potrebné pripomenúť, že hoci existencia konkurenčného vzťahu medzi dvoma službami nepredpokladá úplnú zameniteľnosť na účely určitého použitia, podmienkou konštatovania dominantného postavenia pre službu nie je úplná neexistencia konkurencie iných čiastočne zameniteľných služieb, pokiaľ táto konkurencia nespochybňuje schopnosť podniku podstatne ovplyvniť podmienky, za ktorých sa táto konkurencia vyvinie, a v každom prípade sa v rozsiahlej miere správať bez toho, aby ju musel zohľadňovať a aby mu takýmto správaním vznikla ujma (rozsudok Michelin/Komisia, už citovaný v bode 48 vyššie, bod 48).
V prejednávanej veci služby, ktoré poskytuje CBF, patria do osobitnej ponuky a osobitného dopytu. Depozitári sprostredkovatelia totiž nemôžu poskytovať svoje služby, pokiaľ nedisponujú službami spoločnosti CBF. Z judikatúry vyplýva, že čiastkový trh, ktorý má špecifické vlastnosti z hľadiska dopytu a ponuky a na ktorom sú ponúkané výrobky, ktoré sú nevyhnutné a nezameniteľné na všeobecnejšom trhu, ktorého je súčasťou, musí byť považovaný za odlišný trh výrobkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T 229/94, Zb. s. II 1689, body 55 a 56).
V rámci toho stačí, že možno identifikovať potenciálny, ba dokonca hypotetický trh, čo je prípad, keď sú výrobky alebo služby nevyhnutné na výkon danej činnosti a keď po nich existuje skutočný dopyt zo strany podnikov, ktoré chcú vykonávať túto činnosť. Je teda rozhodujúce, aby bolo možné identifikovať dve rozličné výrobné štádiá spojené tým, že výrobok na vstupe je nevyhnutný na dodávanie výrobku na výstupe (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, IMS Health, C 418/01, Zb. s. I 5039, body 43 až 45, a rozsudok Microsoft/Komisia, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 335).
Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyne nepreukázali, že záver Komisie, podľa ktorého neexistuje zastupiteľnosť ani na strane dopytu, ani na strane ponuky (odôvodnenie č. 200 napadnutého rozhodnutia), by bol zjavne nesprávny.
Keďže sa Komisia nedopustila zjavnej nesprávnosti pri zistení žiadateľov o služby a poskytovateľov služieb, uskutočnený rozdiel medzi primárnymi a sekundárnymi službami zúčtovania a vyrovnania je odôvodnený. Okrem toho žalobkyne neposkytli žiadny dôkaz, ktorý by mohol vyvrátiť posúdenie vykonané Komisiou v prejednávanej veci, ktoré vychádza z informácií získaných priamo od subjektov trhu a od žalobkýň.“.
T-201/04, Microsoft proti EK:48
„Komisia, aby dospela k spornej definícii tovarového trhu, zohľadnila zastupiteľnosť produktov tak na strane dopytu, ako aj na strane ponuky. V tomto ohľade treba pripomenúť, že, ako vyplýva z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5, bod 7; Mim. vyd. 08/001, s. 155), „relevantný trh výrobkov pozostáva zo všetkých výrobkov a/alebo služieb, ktoré sú považované za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné z hľadiska spotrebiteľa, a to na základe ich vlastností, cien a zamýšľaného účelu použitia“. Rovnako treba pripomenúť, ako je uvedené v bode 20 tohto oznámenia, že pri definícii relevantného trhu možno zohľadniť zastupiteľnosť na strane ponuky, a to za situácie, keď má táto zastupiteľnosť z hľadiska bezprostrednosti a účinnosti účinky rovnocenné účinkom zastupiteľnosti na strane dopytu. Na to je potrebné, aby dodávatelia pri reakcii na malé, ale sústavné zmeny relatívnych cien mohli preorientovať svoju výrobu na relevantné tovary a uviesť ich na trh v krátkom čase bez toho, aby znášali výrazné dodatočné náklady alebo riziká.
Na úvod je namieste uviesť, že vymedzenie druhého trhu nie je nijako založené na myšlienke, že existuje samostatná skupina operačných systémov pre servery vykonávajúcich iba úlohy zdieľania súborov a tlačiarní, ako aj správy užívateľov a skupín užívateľov. Práve naopak, Komisia v napadnutom rozhodnutí niekoľkokrát výslovne uznala, že operačné systémy pre servery pracovnej skupiny možno rovnako používať na vykonávanie iných úloh, a najmä že tieto systémy môžu spúšťať aplikácie, ktoré nemajú „kritické poslanie“ (pozri najmä odôvodnenie č. 59, 355, 356 a 379 napadnutého rozhodnutia). V odôvodnení č. 59 napadnutého rozhodnutia Komisia upresňuje, že aplikácie, ktoré nemajú „kritické poslanie“, sú aplikácie, ktorých nefungovanie „bude mať dopad na činnosť niektorých užívateľov, [ale] preto ešte neohrozí celkovú činnosť organizácie“. V tomto ohľade sa Komisia zvlášť odvoláva na spúšťanie služieb internej elektronickej pošty. Ako bude podrobnejšie vysvetlené nižšie, definícia, ktorú použila Komisia, sa v skutočnosti zakladá na zistení, podľa ktorého schopnosť operačných systémov pre servery pracovnej skupiny hromadne poskytovať služby zdieľania súborov a tlačiarní, ako aj služby správy užívateľov a skupín užívateľov predstavuje bez toho, aby boli dotknuté ostatné úlohy, ktoré sú tieto systémy schopné vykonávať, podstatnú vlastnosť týchto systémov a podľa ktorého sú tieto systémy hlavne určené, uvádzané na trh, kupované a používané na to, aby poskytovali uvedené služby.“.
22 Rozsudok SD zo dňa 28.6.2005 v spojených veciach C 189/02 P, C 202/02 P, C 205/02 P až C 208/02 P a C 213/02 Dansk Rørindustri A/S a i. proti EK, Zb. (2005) s. I-05425, body 112 a 113
23 Rozsudok SD zo dňa 23.4.1991 vo veci C-41/90 Klaus Höfner a Fritz Elser proti Macrotron GmbH, Zb. (1991), s. I-01979, bod 21
24 Rozsudok SD z 18.6.1998 vo veci C-35/96 EK proti Talianskej republike, Zb. /2000kv21222/, s. I-03851, bod 36
25 Rozsudok SD zo dňa 22.1.2002 vo veci C-218/00 Cisal00Cisal di Battistello Venanzio & C. Sas proti Istituto nazionale per l'assicurazione contro gli infortuni sul lavoro (INAIL), Zb (2002), s. I-00691
26 Rozsudok z 12. 7. 2012 vo veci C-138/11 Compass-Datenbank zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 51
27 Rozsudok VS z 26.10.2010 vo veci T-23/09 CNOP a CCG proti EK, Zb. (2010), s. II-05291, body 70 a 71
28 Rozsudok SD zo dňa 25.10.2001 vo veci C 475/99 Ambulanz Glöckner, Zb. (2001), s. I 8089, bod 21
29 Rozsudok SD zo dňa 17.2.1993 v spojených veciach C-159/91 a C-160/91 Christian Poucet proti Assurances générales de France a Caisse mutuelle régionale du Languedoc-Roussillon, Zb. (1993), s. I-637, bod 17
30 Rozsudok SD zo dňa 3.3.2011 vo veci C-437/09 AG2R Prévoyance proti Beaudout Père et Fils SARL, Zb. (2011), s- I-00973, body 43 až 46
31 Rozsudok SD zo dňa 23.11.2000 vo veci C-319/99 EK proti Francúzskej republike, Zb. (2000), s. I-10439, bod 36
32 Rozsudok SD zo dňa16.9.1999 vo veci C-22/98 trestné konanie proti Jean Claude Becu, Annie Verweire, Smeg NV a Adia Interim NV., Zb. (1999), s. I-05665, bod 26
33 Rozsudok SD zo dňa 18.7.2006 vo veci C-519/04 David Meca-Medina a Igor Majcen proti EK, Zb. (2006), s. I-06991, body 22 a 23
34 Rozsudok SD zo dňa 12.7.1984 vo veci 170/83 Hydrotherm Gerätebau GmbH proti Firma Compact del Dott. Ing. Mario Andreoli & C. Sas, Zb. (1984), s. 02999, bod 11
35 Rozsudok VS zo dňa 17.12.1991 vo veci T-6/89, Enichem Anic SpA proti EK, Zb. /2007fk31042/, s. II-01623, body 235 až 238
36 Rozsudok SD zo dňa 8.7.1999 vo veci C-49/92 EK proti Anic Partecipazioni SpA, Zb. (1999), s. I-04125, bod 237
37 Rozsudok VS z 30. 9.2009 vo veci T-161/05 Hoechst GmbH proti EK, Zb. (2009), s. II-03555, bod 52
38 Rozsudok SD zo dňa 28.3.1984 v spojených veciach 29/83 a 30/83, Compagnie royale asturienne des mines SA a Rheinzink GmbH proti EK, (1984), s. 01679
39 Rozsudok VS zo 14.12.2006 v spojených veciach T 259/02 až T 264/02 a T 271/02, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i. proti EK, Zb. (2006), s. II 5169, bod 326
40 Rozsudok VS zo dňa 16.6.2011 v spojených veciach T-208/08 a T-209/08 Gosselin Group NVa Stichting Administratiekantoor Portielje proti EK, Zb. (2011), s. II-03639, bod 41
41 Rozsudok NS SR zo dňa 31.1.2012
42 Rozsudok NS SR zo dňa 22.5.2013
43 Rozsudok SD zo dňa 13. 2.1979 - vo veci 85/76 Hoffmann-La Roche & Co. AG proti EK, (1979), s. 00461, body 28 až 30
44 Rozsudok VS zo dňa 1.7.2010 vo veci T-321/05AstraZeneca proti EK, Zb. (2010), s. II-2805, body 30 až 31 a 87 až 90
45 Rozsudok VS zo dňa 15.12.2010 vo veci T-427/08 CEAHR proti EK, Zb. (2010), s. II-5865, body 79 a 80 a 102 až 108
46 Rozsudok VS zo dňa 29.3.2012 vo veci T-336/07 Telefónica et Telefónica de España proti EK, Zb. (2008), s. I-10889 (body 11 až 113, 116, 127, 134, 139, 143)
47 Rozsudok VS zo dňa 9.9.2009 vo veci T-301/04 Clearstream proti Komisii, Zb. (2009) s. II-3155, body 47,64 až 68
48 Rozsudok VS zo 17.9.2007 vo veci T-201/04 Microsoft proti Komisii, Zb. (2007), s. II-3601, body 484 a 485
C 189/02 P, C 202/02 P, C 205/02 P až C 208/02 P a C 213/02, Dansk Rørindustri A/S a i. proti EK: 22
„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v oblasti práva hospodárskej súťaže pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania.”,
(…)
Z tejto judikatúry jasne vyplýva, že pojem podnik v zmysle ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže nevyžaduje, aby dotknutý hospodársky celok mal právnu subjektivitu. Tiež nejde o výklad, ako tvrdí skupina Henss/Isoplus, zúžený len na prejednávané veci, v ktorých Súdny dvor vydal predmetné rozsudky, konkrétne Hydrotherm alebo Höfner a Elser, už citované, ale o výklad, ktorý má všeobecnú platnosť.”.
C-41/90, Klaus Höfner a Fritz Elser proti Macrotron GmbH:23
„Musí sa prísť k záveru, že v kontexte súťažného práva, za prvé koncept podniku zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť, bez ohľadu na jej právny status, alebo spôsobov financovania, a za druhé, že obstaranie zamestnania je ekonomickou aktivitou.”.
C-35/96, EK proti Talianskej republike:24
„Za prvé je potrebné poznamenať, že podľa ustálenej judikatúry, koncept podniku zahŕňa akýkoľvek subjekt vykonávajúci hospodársku činnosti ,bez ohľadu na jeho status, alebo spôsob financovania (…) a že aktivita spočívajúca v poskytovaní tovaru a služieb na príslušnom trhu je hospodárskou činnosťou....”.
C-218/00, Cisal di Battistello Venanzio & C. Sas proti Istituto nazionale per l'assicurazione contro gli infortuni sul lavoro (INAIL):25
„Koncept podniku podľa článku 85 a 86 Zmluvy (...) nezahŕňa orgán, ktorému zákonom bolo zverené riadenie systému poskytovania poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania ako je Istituto nazionale per l'assicurazione contro gli infortuni sul lavori (INAIL).”.
C-138/11, Compass-Datenbank:26
„Vzhľadom na uvedené úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že činnosť orgánu verejnej moci spočívajúca jednak v ukladaní údajov, ktoré sú podniky povinné oznamovať na základe zákonnej povinnosti, do databázy, a jednak v umožnení záujemcom nahliadnuť do nej a/alebo vyhotovovať z nej výpisy, nie je hospodárskou činnosťou, a preto tento orgán verejnej moci nemožno v rámci tejto činnosti považovať za podnik v zmysle článku 102 ZFEÚ. Skutočnosť, že nahliadnutie a/alebo vyhotovenie výpisov sa uskutočňuje za poplatok, ktorý je stanovený zákonom a neurčuje ho, či už priamo, alebo nepriamo, predmetný subjekt, nemôže viesť k zmene právneho posúdenia uvedenej činnosti. Navyše taký orgán verejnej moci nevykonáva hospodársku činnosť ani v prípade, že zakáže akékoľvek iné použitie takto zhromaždených a uverejnených údajov s odvolaním sa na ochranu sui generis, ktorá sa mu ako autorovi predmetnej databázy priznáva na základe článku 7 smernice 96/9, alebo na akékoľvek iné právo duševného vlastníctva, a nemožno ho teda v rámci tejto činnosti považovať za podnik v zmysle článku 102 ZFEÚ.“.
T-23/09, CNOP a CCG proti EK:27
„Treba uviesť, že lekárnici, prinajmenšom samostatne zárobkovo činní, ponúkajú za odplatu predovšetkým služby maloobchodnej distribúcie liekov a znášajú finančné riziká tejto činnosti. Treba preto dospieť k záveru, že tieto osoby vykonávajú hospodársku činnosť, a teda sú podnikmi v zmysle článkov 81 ES, 82 ES a 86 ES (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdneho dvora z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C 180/98 až C 184/98, Zb. s. I 6451, body 76 a 77, a Wouters a i., už citovaný v bode 42 vyššie, body 48 a 49).
Žalobkyne napokon nepopierajú, že istý počet lekárnikov, ktorí sú členmi ONP, možno kvalifikovať ako podniky v zmysle práva hospodárskej súťaže, pretože vykonávajú svoju činnosť ako slobodné povolanie a znášajú tak finančné riziká.“.
C- 475/99, Ambulanz Glöckner:28
„Povinnosti poskytovania verejných služieb môžu učiniť služby poskytované danou organizáciou zdravotníckej pomoci za menej súťažné ako porovnateľné služby poskytované inými poskytovateľmi, ktorí nie sú viazaní takýmito povinnosťami, ale táto skutočnosť nemôže zabrániť, aby tieto aktivity boli považované za hospodárske činnosti.“.
C 159/91 a C 160/91, Christian Poucet proti Assurances générales de France a Caisse mutuelle régionale du Languedoc-Roussillon:29
„Nasledovné posúdenie musí byť vzaté do úvahy pri skúmaní, či pojem „podnik“ podľa článkov 85 a 86 Zmluvy zahŕňa organizácie poverené riadením systému sociálneho zabezpečenia takého druhu, na ktorý odkazuje národný súd.
Súd uviedol (najmä v prípade C-41/90 Höfner v Elser Zb., /2007fk31042/ s. I-1979, ods. 21), že v kontexte súťažného práva, pojem podnik zahŕňa každý subjekt, vykonávajúci hospodársku činnosť, bez ohľadu na právny status tohto subjektu a spôsob jeho financovania.
Nemocenský fond a organizácie poverené riadením verejný systém sociálneho zabezpečenia, napĺňajú exkluzívne sociálnu funkciu. Takáto aktivita je založená na princípoch národnej solidarity, a je úplne nezisková. Vyplácané dávky sú dávky vyplácané na základe zákona, ktoré nejmú žiadny vzťah k výške príspevkov.
V súlade s tým, táto činnosť nie je hospodárskou činnosťou, a preto organizácie, ktorým je táto činnosť zverená nie sú podnikmi podľa článkov 85 a 86 Zmluvy.“.
C-437/09, AG2R Prévoyance proti Beaudout Père et Fils SARL:30
„V danom prípade z článku L 931-1 code de la sécurité sociale vyplýva, že AG2R ako inštitúcia sociálneho poistenia upravená týmto zákonníkom je neziskovou súkromnoprávnou osobou, ktorej cieľom je krytie škody na zdraví spojenej s úrazmi a chorobou. Takáto inštitúcia preto jednak v zmysle článku L 932-9 toho istého zákonníka nemôže pozastaviť poistné krytie ani zrušiť účasť podniku na tomto režime v prípade, ak jej podnik neuhrádza poistné. Okrem toho, ak sú podniky patriace do pôsobnosti vnútroštátnej kolektívnej zmluvy remeselných podnikov pekárstva a cukrárstva povinné pristúpiť k režimu spravovanému AG2R, z toho zodpovedajúco vyplýva, že samotná AG2R je v zmysle podmienok dodatku č. 83 povinná poistiť všetkých zamestnancov týchto podnikov bez ohľadu na pokryté riziko, ktoré sa má poistiť, a to za jednotnú poistnú sadzbu, ktorú rovným dielom znášajú zamestnávateľ a zamestnanec bez ohľadu na veľkosť podniku alebo mzdu poisteného zamestnanca.
Preto ak doplnkový režim náhrady nákladov zdravotnej starostlivosti, ako je ten v konaní vo veci samej, stanovuje povinnú doplnkovú sociálnu ochranu pre všetkých zamestnancov určitého hospodárskeho odvetvia, sleduje sociálny cieľ.
Sociálny cieľ režimu poistenia však sám osebe nepostačuje na to, aby nebola dotknutá činnosť charakterizovaná ako hospodárska činnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky Albany, už citovaný, bod 86; Pavlov a i., už citovaný, bod 118; Cisal, už citovaný, bod 37, a Kattner Stahlbau, už citovaný, bod 42).
Ešte je potrebné osobitne preskúmať jednak to, či možno tento režim považovať za režim uplatňujúci zásadu solidarity, a jednak to, do akej miery podlieha dohľadu štátu, ktorý ho zaviedol, čo sú okolnosti, ktoré môžu vylúčiť hospodársku povahu danej činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Kattner Stahlbau, už citovaný, bod 43 a citovanú judikatúru).“.
T-319/99, EK proti Francúzskej republike:31
„V tejto súvislosti, je to práve aktivita spočívajúca v ponúkaní tovarov a služieb na danom trhu, čo je charakteristickou črtou hospodárskej činnosti (...), nie vykonávanie nákupu ako také. Preto, ako argumentovala Komisia, by bolo nesprávne pri určovaní povahy následnej aktivity, oddeliť túto aktivitu nákupu tovarov od ich následného použitia. Povaha nákupnej aktivity musí byť preto určená vzhľadom k tomu, či následné použitie nakúpených tovarov vyústi do hospodárskej činnosti.“.
C-22/98, trestné konanie proti Jean Claude Becu, Annie Verweire, Smeg NV a Adia Interim NV:32
„Je potrebné prísť k záveru, že zamestnanecké vzťahy, ktoré majú robotníci v doku s podnikmi, pre ktoré vykonávajú prácu v doku sú charakterizované tým, že vykonávajú prácu pre a na základe inštrukcií každého z týchto podnikov, takže musia byť považovaní za pracovníkov (...). Keďže sú, počas trvania tohto vzťahu“ inkorporovaní do podnikov, pre ktoré pracujú a preto tvoria ekonomickú jednotku s každým z týchto podnikov, nemôžu byť považovaní za podniky v zmysle súťažného práva Spoločenstva.“ .
C-519/04, David Meca-Medina a Igor Majcen proti EK:33
„Je potrebné pripomenúť, že berúc do úvahy ciele Spoločenstva, výkon športu spadá do práva Spoločenstva v rozsahu, v akom predstavuje hospodársku činnosť v zmysle článku 2 ES (pozri rozsudky z 12. decembra 1974, Walrave a Koch, 36/74, Zb. s. 1405, bod 4; zo 14. júla 1976, Donà, 13-76, Zb. s. 1333, bod 12; z 15. decembra 1995, Bosman, C 415/93, Zb. s. I 4921, bod 73; z 11. apríla 2000, Deliège, C 51/96 a C 191/97, Zb. s. I 2549, bod 41, a z 13. apríla 2000, Lehtonen a Castors Braine, C 176/96, Zb. s. I 2681, bod 32).
To platí aj v prípade, ak má športová činnosť povahu platenej činnosti alebo poskytovania služieb za odmenu, čo je prípad činnosti poloprofesionálnych alebo profesionálnych športovcov (pozri v tomto zmysle rozsudky Walrave a Koch, už citovaný, bod 5, Donà, už citovaný, bod 12, a Bosman, už citovaný, bod 73), konkrétnejšie, športová činnosť spadá do pôsobnosti článkov 39 ES a nasledujúcich alebo článkov 49 ES a nasledujúcich.”.
170/83, Hydrotherm Gerätebau GmbH proti Firma Compact del Dott. Ing. Mario Andreoli & C. Sas:34
„V súťažnom práve, pojem „podnik“ musí byť chápaný ako tvoriaci ekonomickú jednotku na účel predmetu posudzovanej dohody, hoci podľa práva túto ekonomickú jednotku tvorí viacero osôb, či už fyzických alebo právnických.“.
T-6/89, Enichem Anic SpA proti EK:35
„Súd dospel k záveru, že článok 85 (1) zakazujúci podnikom medziiným vstupovať do dohôd, alebo zúčastňovať sa na zosúladených postupoch, ktoré môžu mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi na spoločnom trhu, je zameraný na ekonomické jednotky pozostávajúce z kombinácie fyzických alebo ľudských elementov, ktoré prispeli k spáchaniu porušenia takého druhu, ako je uvedené v tomto ustanovení.
V prípade záveru o spáchaní porušenia, je potrebné identifikovať fyzické alebo právnické osoby, ktoré boli zodpovedné za prevádzku podniku v čase, keď došlo k spáchaniu porušenia a môže za toto porušenie zodpovedať.
Avšak tam, kde medzi spáchaním porušenia a časom, kde príslušný podnik musí za toto porušenie zodpovedať, osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie prestala právne existovať, je potrebné, za prvé nájsť kombináciu fyzických a ľudských elementov, ktoré prispeli k spáchaniu porušenia a potom identifikovať osobu, ktorá je zodpovedná za porušenie, tak aby sa predišlo tomu, že kvôli zmiznutiu osoby zodpovednej za konanie v čase, keď bolo spáchané porušenie, podnik nebude za toto porušenie zodpovedný.
V prípade žalobcu, právnická osoba, zodpovedná za prevádzku podniku v čase porušenia ďalej existovala až od vydania rozhodnutia. Komisia bola preto oprávnená ju uznať za zodpovednú za porušenie.”.
C-49/92, EK proti Anic Partecipazioni SpA:36
„Tam, kde medzi spáchaním porušenia a časom, kde príslušný podnik musí za toto porušenie zodpovedať, osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie prestala právne existovať, je potrebné, za prvé nájsť kombináciu fyzických a ľudských elementov, ktoré prispeli k spáchaniu porušenia a potom identifikovať osobu, ktorá je zodpovedná za porušenie, tak aby sa predišlo tomu, že kvôli zmiznutiu osoby zodpovednej za konanie v čase, keď bolo spáchané porušenie, podnik nebude za toto porušenie zodpovedný.“.
T-161/05, Hoechst GmbH proti EK:37
„Súdny dvor tak zastával názor, že kritérium tzv. „hospodárskej kontinuity“ sa použije len v prípade, keď právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku prestala po porušení právne existovať (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný, bod 145, a HFB a i./Komisia, už citovaný, bod 104), alebo v prípade vnútorných reštrukturalizácií podniku, keď pôvodný prevádzkovateľ neprestane nevyhnutne existovať, ale nevykonáva už hospodársku činnosť na dotknutom trhu, a s ohľadom na štrukturálne väzby medzi pôvodným a novým prevádzkovateľom podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C 204/00 P, C 205/00 P, C 211/00 P, C 213/00 P, C 217/00 P a C 219/00 P, Zb. s. I 123, bod 359 a ETI a i., už citovaný, bod 41).”.
29 & 30/83, Compagnie royale asturienne des mines SA a Rheinzink GmbH proti EK:38
„Na účely článku 85 Zmluvy, zmena v právnej forme alebo mene podniku nevytvára nový podnik oslobodený od zodpovednosti za protisúťažné konanie jeho predchodcu, ak, z ekonomického pohľadu, sú tieto dva podniky identické.“.
T 259/02 až T 264/02 a T 271/02 Raiffeisen Zentralbank Österreich a i. proti EK:39
„Ak predmetný podnik prestane existovať z dôvodu, že bol prevzatý nadobúdateľom, preberá tento nadobúdateľ jeho aktíva a pasíva vrátane jeho zodpovednosti z dôvodu porušenia práva Spoločenstva (návrhy, ktoré podal generálny advokát Mischo k rozsudku Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C 286/98 P, Zb. s. I 9925, I 9928, bod 75). V takom prípade môže byť zodpovednosť za porušenie, ktorého sa dopustil prevzatý podnik, pripísaná nadobúdateľovi (pozri analogicky rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 189 vyššie, bod 145).“.
T-208/08 a T-209/08 Gosselin Group NV a Stichting Administratiekantoor Portielje proti EK:40
„Vo vyššie citovaných veciach však nebolo sporné, že materská spoločnosť bola podnikom, aj keď sa nepodieľala na sankcionovanom správaní. Pojem hospodárska jednotka, ktorý môže zahŕňať viaceré samostatné právne subjekty, bol teda zavedený s cieľom umožniť pripísať správanie jedného právneho subjektu (dcérskej spoločnosti) inému právnemu subjektu (materskej spoločnosti), a nie na to, aby umožnil kvalifikovať materskú spoločnosť ako podnik. Pojem hospodárska jednotka preto nemá nijaký vplyv na skutočnosť, že materská spoločnosť nemá postavenie podniku.“.
Rozsudok NS SR 1Sžhpu/1/2011:41
„Pokuty by mali mať dostatočný odstrašujúci účinok „nielen s cieľom sankcionovať konkrétne podniky (špecifický odstrašujúci účinok), ale aj s cieľom odradiť ostatné podniky od konania alebo od pokračovania v konaní, ktoré je v rozpore s čl. 81 a 82 Zmluvy (všeobecný odstrašujúci účinok). ...
Rešpektovanie obidvoch funkcií pokuty je preto nevyhnutné za účelom zabezpečenia účinnosti pokút za porušenie európskeho súťažného práva a akcentovanie iba jej represívnej zložky by nepochybne znížilo jej efektívnosť. Berúc do úvahy, že pokuta má viac funkcií, skutočnosť, že nástupnícka spoločnosť je pokutovaná za konanie svojho predchodcu pri aplikovaní inštitútu ekonomického nástupníctva, nemôže odôvodniť odklon od judikatúry ESD.“.
Odseky 2 až 4
Rozsudok NS SR 2Sžhpu/3/2011:42
„V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, vecné posúdenie a definovanie relevantného trhu je plne v kompetencii žalovaného a súd v rámci súdneho prieskumu má právomoc posúdiť, či správna úvaha žalovaného nevybočila z medzí zákonnosti (medzi inými napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/108/2003).“.
85/76, Hoffmann-La Roche & Co. AG proti EK:43
„Pojem relevantný trh v skutočnosti znamená, že musí ísť o efektívnu súťaž medzi produktmi, ktoré sa na ňom nachádzajú, čo predpokladá dostatočný stupeň zameniteľnosti medzi všetkými produktmi, ktoré tvoria súčasť toho istého trhu, pokiaľ ide o špecifické použitie daného produktu.
(...)
Na druhej strane môžu vzniknúť pochybnosti či je potrebné, na účely určenia trhov vitamínov skupiny C a E, zahrnúť vitamíny všetky vitamíny danej skupiny do trhu príslušnej skupiny vitamínov, alebo či naopak, každá z týchto skupín musí vyť umiestnená na osobitnom trhu- jeden zahŕňajúci vitamíny na bio-nutričné účely a druhý zahŕňajúci vitamíny na technologické účely.
Avšak na účely správneho výpočtu trhového podielu Roche a jeho konkurentov, táto nemusí byť zodpovedaná, keďže ako Komisia správne poznamenala, ak by bolo potrebné urobiť takéto rozdelenie, urobilo by sa rovnako pre konkurentov Roche ako aj pre Roche samotné v podobnom podiele, keďže žalobca nenasvedčoval opak, čo má za následok , že percentuálne podiely trhových podielov by zostali nezmenené.
Nakoniec Roche vo svojej odpovedi na otázku položenú súdom uviedla, že všetky vitamíny z každej skupiny, bez ohľadu na plánované koncové používanie, podliehali tomu istému cenovému systému, a teda by nemali byť rozdelené do samostatných trhov.“.
T-321/05, AstraZeneca proti EK:44
Na úvod treba pripomenúť, že ako to vyplýva najmä z bodu 2 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155, ďalej len „oznámenie o definícii trhu“), definícia relevantného trhu sa pri uplatňovaní článku 82 ES vykonáva s cieľom definovať okruh, vnútri ktorého treba posúdiť, či je posudzovaný podnik schopný správať sa do značnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebiteľov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden Industrie Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37).
Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že na účely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku treba možnosti hospodárskej súťaže posudzovať v rámci trhu zahŕňajúceho všetky tovary, ktoré sa so zreteľom na svoje vlastnosti zvlášť hodia na uspokojovanie stálych potrieb a sú málo zameniteľné s inými tovarmi, pričom tieto možnosti treba posudzovať aj s prihliadnutím na podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru ponuky a dopytu (rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, bod 37; rozsudky Súdu prvého stupňa z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T 229/94, Zb. s. II 1689, bod 54, a zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, T 219/99, Zb. s. II 5917, bod 91). Ako vyplýva najmä z bodu 7 oznámenia o definícii trhu, relevantný tovarový trh pozostáva zo všetkých tovarov alebo služieb, ktoré spotrebitelia považujú za zastupiteľné na základe ich vlastností, ceny a zamýšľaného účelu použitia.
V bodoch 15 až 19 oznámenia o definícii trhu Komisia uvádza, že má v úmysle posudzovať zastupiteľnosť na strane dopytu s prihliadnutím na teoretický prístup, ktorý spočíva v predpoklade mierneho, 5 až 10 %, ale trvalého zvyšovania ceny výrobku, na základe ktorého je definovaný relevantný trh, a v posúdení, či by toto hypotetické zvyšovanie mohol so ziskom uplatňovať hypotetický monopolista, ktorý vyrába daný výrobok. Podľa tohto ekonomického testu, tak ako je vysvetlený v bode 17 oznámenia o definícii trhu, ak je zastupiteľnosť dostatočná na to, aby vylúčila akýkoľvek záujem na takomto zvyšovaní cien z dôvodu poklesu predaja, ktorý by z neho vyplynul, treba náhradné výrobky považovať za výrobky, ktoré vyvíjajú významný konkurenčný tlak na daný výrobok.
Pokiaľ ide o špecifický prípad uvedenia nového výrobku na trh, a ako to vyplýva najmä z bodu 45 oznámenia Komisie Pravidlá uplatňovania článku 81 [ES] na dohody o horizontálnej spolupráci (Ú. v. ES C 3, 2001, s. 2; Mim. vyd. 08/002, s. 25), nie je zriedkavé, že nárast predajov nového výrobku, ktorý čo len čiastočne nahrádza existujúci výrobok, trvá istý čas a v dôsledku toho tieto predaje narastajú postupne.
Na základe teoretického rámca pripomenutého v bode 87 vyššie, v ktorom chce Komisia posudzovať dostupné dôkazné prostriedky, aby určila, či existujúci výrobok vyvíja významný konkurenčný tlak na nový výrobok, si treba položiť otázku, či by s prihliadnutím na postupný nárast predajov nového výrobku mierne zvyšovanie ceny nového výrobku viedlo k preorientovaniu sa dopytu na existujúci výrobok, takže toto zvyšovanie ceny by neprinášalo zisk s ohľadom na príjmy, ktoré by boli dosahované, ak by k uvedenému zvyšovaniu cien nedochádzalo. Treba však uviesť, že postupnosť zvyšovania predajov nového výrobku nemusí vymiznúť za okolností, ak by toto zvyšovanie cien prinášalo zisk, a preto by bolo potrebné dospieť k záveru, že existujúci výrobok nevyvíja významný konkurenčný tlak na nový výrobok.
V dôsledku toho treba uviesť, že Komisia sa mohla domnievať, že postupnosť zvyšovania predajov nového výrobku nahrádzajúceho existujúci výrobok v zásade nemôže sama osebe postačovať na záver, že existujúci výrobok vyvíja významný konkurenčný tlak na nový výrobok.“.
T-427/08, CEAHR proti EK:45
„Ako teda vyplýva zo všeobecného konštatovania uvedeného v bode 24 napadnutého rozhodnutia, trh záručného a pozáručného servisu pre primárne výrobky určitej značky nemusí predstavovať samostatný relevantný trh v dvoch situáciách: po prvé, ak má spotrebiteľ možnosť zvoliť si náhradné diely iného výrobcu, a po druhé, ak si môže zvoliť iný primárny výrobok a vyhnúť sa tak vyšším cenám na trhu náhradných dielov.
Je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa toto všeobecné konštatovanie ako také nespochybňuje. Okrem toho sa Všeobecný súd domnieva, že uvedené konštatovanie je v súlade s judikatúrou citovanou v bode 67 vyššie a s oznámením Komisie o definícii relevantného trhu, avšak pod podmienkou, že sa preukáže, že v prípade mierneho a stáleho zvýšenia ceny sekundárnych výrobkov by si dostatočný počet spotrebiteľov zvolil iné primárne alebo sekundárne výrobky, a preto by takéto zvýšenie neprinieslo zisk.
Na základe uvedených skutočností treba dospieť k záveru, že Komisia v bode 26 napadnutého rozhodnutia nepreukázala, že spotrebitelia, ktorí už majú luxusné alebo prestížne hodinky, si skutočne môžu zvoliť iný primárny výrobok, aby sa vyhli zvýšeniu ceny náhradných dielov. Dôkazy predložené Komisiou poukazujú len na čisto teoretickú možnosť prechodu na iný primárny výrobok, čo na účely definovania relevantného trhu nie je dostačujúce. Uvedená možnosť totiž spočíva v koncepte existencie účinnej hospodárskej súťaže a predpokladá, že v prípade mierneho zvýšenia ceny náhradných dielov by dostatočný počet spotrebiteľov skutočne uprednostnil iný primárny výrobok, a preto by takéto zvýšenie neprinieslo zisk (pozri body 67, 69 a 70 vyššie).
Z judikatúry citovanej v bode 67 vyššie a z oznámenia o definícii relevantného trhu vyplýva, že na to, aby sa primárny trh a trhy záručného a pozáručného servisu mohli posudzovať spoločne, prípade ako jeden zjednotený trh alebo „trh systému“, je potrebné v prípade predpokladu, z ktorého vychádzala Komisia (pozri bod 103 vyššie), dokázať, že v prípade mierneho zvýšenia ceny výrobkov alebo služieb patriacich na trhy záručného a pozáručného servisu by dostatočný počet spotrebiteľov uprednostnil iné primárne výrobky, a preto by takéto zvýšenie neprinieslo zisk (pozri v tomto zmysle tiež rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, T 30/89, Zb. s. II 1439, bod 75). Inak povedané – na rozdiel od tvrdenia Komisie uvedeného v bode 26 a v poznámke pod čiarou 27 napadnutého rozhodnutia –, na to, aby sa primárny trh a trhy záručného a pozáručného servisu posudzovali ako jeden trh, nestačí iba skutočnosť, že spotrebiteľ má len možnosť zvoliť si medzi mnohými existujúcimi značkami primárneho výrobku, ak nie je dokázané, že uvedená voľba závisí najmä od podmienok hospodárskej súťaže na sekundárnom trhu.
Tento záver má oporu v skutočnosti, že ako vyplýva z rozhodnutia švajčiarskych orgánov pre hospodársku súťaž vo veci ETA SA Manufacture horlogère suisse, ETA je najväčším výrobcom súčiastok a náhradných dielov do švajčiarskych hodiniek, vrátane luxusných a prestížnych hodiniek. Táto spoločnosť však nevyrába hodinky ako celok. Podľa judikatúry pritom skutočnosť, že určité hospodárske subjekty sú špecializované a aktívne iba na trhu záručného a pozáručného servisu patriaceho do primárneho trhu, predstavuje závažný nepriamy dôkaz existencie osobitného trhu...“.
T-336/07, Telefónica a Telefónica de España proti EK:46
„Podľa ustálenej judikatúry sa na účely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku na vymedzenom odvetvovom trhu musia možnosti hospodárskej súťaže posudzovať v rámci trhu zahŕňajúceho všetky výrobky, ktoré sú v závislosti od svojich vlastností osobitne vhodné na uspokojenie stálych potrieb a sú málo zameniteľné s inými výrobkami. Navyše vzhľadom na to, že vymedzenie relevantného trhu slúži na posúdenie, či má predmetný podnik možnosť brániť zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže a správať sa v značnom rozsahu nezávisle od správania svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebiteľov, sa na tieto účely nemožno obmedzovať iba na preskúmanie objektívnych vlastností predmetných výrobkov, ale treba tiež zohľadniť podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru dopytu a ponuky na trhu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37, a rozsudky France Télécom/Komisia, už citovaný v bode 60 vyššie, bod 78, a Clearstream/Komisia, už citovaný v bode 70 vyššie, bod 48 a tam citovanú judikatúru).
Z pojmu predmetný trh vyplýva, že účinná hospodárska súťaž môže existovať medzi výrobkami, ktoré sú jeho súčasťou, čo predpokladá dostatočný stupeň zastupiteľnosti na účely rovnakého použitia medzi všetkými výrobkami tvoriacimi súčasť toho istého trhu (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaný v bode 76 vyššie, bod 28, a Clearstream/Komisia, už citovaný v bode 70 vyššie, bod 49).
Z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5, ods. 7; Mim. vyd. 08/001, s. 155) vyplýva, že „relevantný trh s výrobkami pozostáva zo všetkých výrobkov a/alebo služieb, ktoré sú považované za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné z hľadiska spotrebiteľa, a to na základe ich vlastností, cien a zamýšľaného účelu použitia“. Z ekonomického hľadiska na definíciu relevantného trhu predstavuje zameniteľnosť dopytu najbezprostrednejšiu a najúčinnejšiu disciplinárnu silu pôsobiacu na dodávateľov daného výrobku, a to najmä v oblasti určovania cien (odsek 13 tohto oznámenia). Okrem toho zastupiteľnosť zo strany ponuky možno brať do úvahy aj v prípadoch definície predmetného trhu v situácii, keď je účinnosť a bezprostrednosť dosahu tejto zastupiteľnosti porovnateľná s dosahmi dopytovej zastupiteľnosti. Na to je potrebné, aby mohli dodávatelia zmeniť svoju orientáciu na výrobu relevantných výrobkov a uviesť ich na trh v krátkom časovom horizonte bez toho, aby znášali výrazné dodatočné náklady alebo riziká spojené s malými, ale trvalými zmenami cien (odsek 20 uvedeného oznámenia).
Treba pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia zdôraznila značné investície, ktoré si vyžaduje prechod z celoštátneho veľkoobchodného produktu na regionálny veľkoobchodný produkt (odôvodnenie č. 185 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiež konštatovala, že prechod z regionálneho veľkoobchodného produktu na neviazaný prístup k účastníckej prípojke bol extrémne nákladný, keďže zahŕňal spustenie siete z bodu regionálneho prepojenia do miestnych liniek Telefónica, vysoké veľkoobchodné ceny vyžadované spoločnosťou Telefónica na vykonanie tohto prechodu a získanie kolokalizácie a iných súvisiacich služieb na umožnenie poskytnutia maloobchodných služieb vysokorýchlostného prístupu na internet. Okrem toho podľa Komisie takýto prechod zaberá veľa času, nepredstavuje možnosť realizovateľnú na celom španielskom území a vyžaduje si určitý minimálny kritický objem (odôvodnenia č. 173 až 177 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiež v odôvodnení č. 180 napadnutého rozhodnutia pripomenula, že v liste Komisii z 2. marca 2005 sama Telefónica odkazovala na skutočnosť, že alternatívni prevádzkovatelia musia dosiahnuť určitý kritický objem predtým, ako začnú investovať do vlastnej infraštruktúry, ktorá im umožní využívať neviazaný prístup k účastníckej prípojke.
Po druhé žalobkyne tvrdia, že Komisia založila svoju definíciu dvoch odlišných trhov na neexistencii ekonomického odôvodnenia prechodu z regionálneho veľkoobchodného produktu na celoštátny veľkoobchodný produkt, ako uvádza France Telecom (odôvodnenie č. 187 napadnutého rozhodnutia), kým France Telecom si sama protirečí, pokiaľ ide o toto tvrdenie, v dokumentoch pripojených k spisu, keď uvádza, že alternatívny prevádzkovateľ sa môže rozhodnúť prejsť z regionálneho veľkoobchodného produktu na celoštátny veľkoobchodný produkt, ak cena celoštátneho veľkoobchodného produktu klesla. Okrem toho Albura úspešne reprodukovala sieť regionálneho prístupu spoločnosti Telefónica.
V tejto súvislosti je potrebné najprv uviesť, že ako vyplýva z odôvodnenia č. 187 napadnutého rozhodnutia, keď sa zohľadnia nenávratné náklady, alternatívni prevádzkovatelia, ktorí už urobili investície potrebné na to, aby sa pripojili k 109 bodom nepriameho prístupu, budú chcieť mať zo svojich investícií zisk, vyberú si regionálny veľkoobchodný produkt a nebudú chcieť koncentrovať prenos dát do jedného celoštátneho bodu prístupu. Vzhľadom na náklady spojené s prechodom z celoštátneho veľkoobchodného produktu na regionálny veľkoobchodný produkt je totiž aj v prípade mierneho, ale značného a trvalého zvýšenia ceny regionálneho veľkoobchodného produktu málo pravdepodobné a z ekonomického hľadiska nelogické, aby prevádzkovatelia, ktorí už investovali do spustenia siete, znášali náklady za nevyužívanie tejto siete a aby sa rozhodli využívať celoštátny veľkoobchodný produkt, ktorý im z hľadiska kontroly kvality služby týkajúcej sa maloobchodného produktu nedáva tie isté možnosti ako regionálny veľkoobchodný produkt. Okrem toho France Telecom, ktorej bola v tejto súvislosti na pojednávaní položená otázka, naozaj potvrdila, že sa domnieva, že neexistovali ekonomické dôvody na prechod z regionálneho veľkoobchodného produktu na celoštátny veľkoobchodný produkt. Hoci k takémuto prechodu raz výnimočne došlo, bolo to z dôvodu technického obmedzenia spojeného s potrebami France Telecom získať dodatočnú kapacitu na úrovni regionálneho veľkoobchodného produktu. Argument žalobkýň preto nemožno uznať.“.
T-301/04, Clearstream proti EK:47
„Na úvod je dôležité uviesť, že z dôvodu, že definícia tovarového trhu zahŕňa komplexné ekonomické posúdenia zo strany Komisie, môže byť predmetom iba obmedzeného preskúmania zo strany súdu Spoločenstva. Súd Spoločenstva sa však nemôže zdržať preskúmania toho, ako Komisia vyložila údaje ekonomickej povahy. V tomto ohľade je jeho úlohou overiť, či Komisia založila svoje posúdenie na dôkazných prostriedkoch, ktoré sú správne, spoľahlivé a koherentné, ktoré obsahujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie a ktoré sú spôsobilé podporiť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T 201/04, Zb. s. II 3601, bod 482 a tam citovanú judikatúru).
Okrem toho je potrebné pripomenúť, že hoci existencia konkurenčného vzťahu medzi dvoma službami nepredpokladá úplnú zameniteľnosť na účely určitého použitia, podmienkou konštatovania dominantného postavenia pre službu nie je úplná neexistencia konkurencie iných čiastočne zameniteľných služieb, pokiaľ táto konkurencia nespochybňuje schopnosť podniku podstatne ovplyvniť podmienky, za ktorých sa táto konkurencia vyvinie, a v každom prípade sa v rozsiahlej miere správať bez toho, aby ju musel zohľadňovať a aby mu takýmto správaním vznikla ujma (rozsudok Michelin/Komisia, už citovaný v bode 48 vyššie, bod 48).
V prejednávanej veci služby, ktoré poskytuje CBF, patria do osobitnej ponuky a osobitného dopytu. Depozitári sprostredkovatelia totiž nemôžu poskytovať svoje služby, pokiaľ nedisponujú službami spoločnosti CBF. Z judikatúry vyplýva, že čiastkový trh, ktorý má špecifické vlastnosti z hľadiska dopytu a ponuky a na ktorom sú ponúkané výrobky, ktoré sú nevyhnutné a nezameniteľné na všeobecnejšom trhu, ktorého je súčasťou, musí byť považovaný za odlišný trh výrobkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T 229/94, Zb. s. II 1689, body 55 a 56).
V rámci toho stačí, že možno identifikovať potenciálny, ba dokonca hypotetický trh, čo je prípad, keď sú výrobky alebo služby nevyhnutné na výkon danej činnosti a keď po nich existuje skutočný dopyt zo strany podnikov, ktoré chcú vykonávať túto činnosť. Je teda rozhodujúce, aby bolo možné identifikovať dve rozličné výrobné štádiá spojené tým, že výrobok na vstupe je nevyhnutný na dodávanie výrobku na výstupe (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, IMS Health, C 418/01, Zb. s. I 5039, body 43 až 45, a rozsudok Microsoft/Komisia, už citovaný v bode 47 vyššie, bod 335).
Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyne nepreukázali, že záver Komisie, podľa ktorého neexistuje zastupiteľnosť ani na strane dopytu, ani na strane ponuky (odôvodnenie č. 200 napadnutého rozhodnutia), by bol zjavne nesprávny.
Keďže sa Komisia nedopustila zjavnej nesprávnosti pri zistení žiadateľov o služby a poskytovateľov služieb, uskutočnený rozdiel medzi primárnymi a sekundárnymi službami zúčtovania a vyrovnania je odôvodnený. Okrem toho žalobkyne neposkytli žiadny dôkaz, ktorý by mohol vyvrátiť posúdenie vykonané Komisiou v prejednávanej veci, ktoré vychádza z informácií získaných priamo od subjektov trhu a od žalobkýň.“.
T-201/04, Microsoft proti EK:48
„Komisia, aby dospela k spornej definícii tovarového trhu, zohľadnila zastupiteľnosť produktov tak na strane dopytu, ako aj na strane ponuky. V tomto ohľade treba pripomenúť, že, ako vyplýva z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5, bod 7; Mim. vyd. 08/001, s. 155), „relevantný trh výrobkov pozostáva zo všetkých výrobkov a/alebo služieb, ktoré sú považované za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné z hľadiska spotrebiteľa, a to na základe ich vlastností, cien a zamýšľaného účelu použitia“. Rovnako treba pripomenúť, ako je uvedené v bode 20 tohto oznámenia, že pri definícii relevantného trhu možno zohľadniť zastupiteľnosť na strane ponuky, a to za situácie, keď má táto zastupiteľnosť z hľadiska bezprostrednosti a účinnosti účinky rovnocenné účinkom zastupiteľnosti na strane dopytu. Na to je potrebné, aby dodávatelia pri reakcii na malé, ale sústavné zmeny relatívnych cien mohli preorientovať svoju výrobu na relevantné tovary a uviesť ich na trh v krátkom čase bez toho, aby znášali výrazné dodatočné náklady alebo riziká.
Na úvod je namieste uviesť, že vymedzenie druhého trhu nie je nijako založené na myšlienke, že existuje samostatná skupina operačných systémov pre servery vykonávajúcich iba úlohy zdieľania súborov a tlačiarní, ako aj správy užívateľov a skupín užívateľov. Práve naopak, Komisia v napadnutom rozhodnutí niekoľkokrát výslovne uznala, že operačné systémy pre servery pracovnej skupiny možno rovnako používať na vykonávanie iných úloh, a najmä že tieto systémy môžu spúšťať aplikácie, ktoré nemajú „kritické poslanie“ (pozri najmä odôvodnenie č. 59, 355, 356 a 379 napadnutého rozhodnutia). V odôvodnení č. 59 napadnutého rozhodnutia Komisia upresňuje, že aplikácie, ktoré nemajú „kritické poslanie“, sú aplikácie, ktorých nefungovanie „bude mať dopad na činnosť niektorých užívateľov, [ale] preto ešte neohrozí celkovú činnosť organizácie“. V tomto ohľade sa Komisia zvlášť odvoláva na spúšťanie služieb internej elektronickej pošty. Ako bude podrobnejšie vysvetlené nižšie, definícia, ktorú použila Komisia, sa v skutočnosti zakladá na zistení, podľa ktorého schopnosť operačných systémov pre servery pracovnej skupiny hromadne poskytovať služby zdieľania súborov a tlačiarní, ako aj služby správy užívateľov a skupín užívateľov predstavuje bez toho, aby boli dotknuté ostatné úlohy, ktoré sú tieto systémy schopné vykonávať, podstatnú vlastnosť týchto systémov a podľa ktorého sú tieto systémy hlavne určené, uvádzané na trh, kupované a používané na to, aby poskytovali uvedené služby.“.
22 Rozsudok SD zo dňa 28.6.2005 v spojených veciach C 189/02 P, C 202/02 P, C 205/02 P až C 208/02 P a C 213/02 Dansk Rørindustri A/S a i. proti EK, Zb. (2005) s. I-05425, body 112 a 113
23 Rozsudok SD zo dňa 23.4.1991 vo veci C-41/90 Klaus Höfner a Fritz Elser proti Macrotron GmbH, Zb. (1991), s. I-01979, bod 21
24 Rozsudok SD z 18.6.1998 vo veci C-35/96 EK proti Talianskej republike, Zb. /2000kv21222/, s. I-03851, bod 36
25 Rozsudok SD zo dňa 22.1.2002 vo veci C-218/00 Cisal00Cisal di Battistello Venanzio & C. Sas proti Istituto nazionale per l'assicurazione contro gli infortuni sul lavoro (INAIL), Zb (2002), s. I-00691
26 Rozsudok z 12. 7. 2012 vo veci C-138/11 Compass-Datenbank zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 51
27 Rozsudok VS z 26.10.2010 vo veci T-23/09 CNOP a CCG proti EK, Zb. (2010), s. II-05291, body 70 a 71
28 Rozsudok SD zo dňa 25.10.2001 vo veci C 475/99 Ambulanz Glöckner, Zb. (2001), s. I 8089, bod 21
29 Rozsudok SD zo dňa 17.2.1993 v spojených veciach C-159/91 a C-160/91 Christian Poucet proti Assurances générales de France a Caisse mutuelle régionale du Languedoc-Roussillon, Zb. (1993), s. I-637, bod 17
30 Rozsudok SD zo dňa 3.3.2011 vo veci C-437/09 AG2R Prévoyance proti Beaudout Père et Fils SARL, Zb. (2011), s- I-00973, body 43 až 46
31 Rozsudok SD zo dňa 23.11.2000 vo veci C-319/99 EK proti Francúzskej republike, Zb. (2000), s. I-10439, bod 36
32 Rozsudok SD zo dňa16.9.1999 vo veci C-22/98 trestné konanie proti Jean Claude Becu, Annie Verweire, Smeg NV a Adia Interim NV., Zb. (1999), s. I-05665, bod 26
33 Rozsudok SD zo dňa 18.7.2006 vo veci C-519/04 David Meca-Medina a Igor Majcen proti EK, Zb. (2006), s. I-06991, body 22 a 23
34 Rozsudok SD zo dňa 12.7.1984 vo veci 170/83 Hydrotherm Gerätebau GmbH proti Firma Compact del Dott. Ing. Mario Andreoli & C. Sas, Zb. (1984), s. 02999, bod 11
35 Rozsudok VS zo dňa 17.12.1991 vo veci T-6/89, Enichem Anic SpA proti EK, Zb. /2007fk31042/, s. II-01623, body 235 až 238
36 Rozsudok SD zo dňa 8.7.1999 vo veci C-49/92 EK proti Anic Partecipazioni SpA, Zb. (1999), s. I-04125, bod 237
37 Rozsudok VS z 30. 9.2009 vo veci T-161/05 Hoechst GmbH proti EK, Zb. (2009), s. II-03555, bod 52
38 Rozsudok SD zo dňa 28.3.1984 v spojených veciach 29/83 a 30/83, Compagnie royale asturienne des mines SA a Rheinzink GmbH proti EK, (1984), s. 01679
39 Rozsudok VS zo 14.12.2006 v spojených veciach T 259/02 až T 264/02 a T 271/02, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i. proti EK, Zb. (2006), s. II 5169, bod 326
40 Rozsudok VS zo dňa 16.6.2011 v spojených veciach T-208/08 a T-209/08 Gosselin Group NVa Stichting Administratiekantoor Portielje proti EK, Zb. (2011), s. II-03639, bod 41
41 Rozsudok NS SR zo dňa 31.1.2012
42 Rozsudok NS SR zo dňa 22.5.2013
43 Rozsudok SD zo dňa 13. 2.1979 - vo veci 85/76 Hoffmann-La Roche & Co. AG proti EK, (1979), s. 00461, body 28 až 30
44 Rozsudok VS zo dňa 1.7.2010 vo veci T-321/05AstraZeneca proti EK, Zb. (2010), s. II-2805, body 30 až 31 a 87 až 90
45 Rozsudok VS zo dňa 15.12.2010 vo veci T-427/08 CEAHR proti EK, Zb. (2010), s. II-5865, body 79 a 80 a 102 až 108
46 Rozsudok VS zo dňa 29.3.2012 vo veci T-336/07 Telefónica et Telefónica de España proti EK, Zb. (2008), s. I-10889 (body 11 až 113, 116, 127, 134, 139, 143)
47 Rozsudok VS zo dňa 9.9.2009 vo veci T-301/04 Clearstream proti Komisii, Zb. (2009) s. II-3155, body 47,64 až 68
48 Rozsudok VS zo 17.9.2007 vo veci T-201/04 Microsoft proti Komisii, Zb. (2007), s. II-3601, body 484 a 485