Komentár

Ustanovenie § 4 obsahuje zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž, pričom definuje tento pojem, rozsah tohto zákazu, ako aj výnimky zo zákazu. Ustanovenie § 4 je obsahovo zhodné so zákazom podľa čl. 101 ZFEÚ, a preto na jeho interpretáciu možno okrem slovenskej judikatúry využiť aj európsku judikatúru.

Pojem dohoda obmedzujúca súťaž je širší pojem ako pojem kartel alebo kartelová dohoda. Pojem kartelová dohoda sa vzťahuje iba na jednu kategóriudohôd obmedzujúcich súťaž, a to horizontálne obmedzenia súťaže, t. j. dohody medzi súťažiteľmi navzájom, ktorá obsahuje tzv. tvrdé alebo prísne (hard core) obmedzenia. Definíciu pojmu hard core  kartel možno nájsť v odporúčaní Rady OECD, ktoré sa vzťahuje na efektívne konanie proti hard core kartelom z 25. marca 1998 [C(98)35/FINAL], ktoré definuje hard core  kartel ako protisúťažnú dohodu, protisúťažný zosúladený postup alebo protisúťažné dojednanie na stanovenie cien, prispôsobovanie sa na dražbách (koluzívne tendre), stanovenie obmedzení výstupu alebo kvót, rozdelenie trhov pridelením zákazníkov, dodávateľov, území alebo obchodných liniek, okrem tých, ktoré sú oprávnene spojené so zákonnou efektivizáciou spojenou so znižovaním nákladov alebo zvyšovaním výstupu, alebo priamo alebo nepriamo vyňaté z pôsobnosti národného práva alebo schválené podľa národného práva.

Širší pojem dohody obmedzujúce súťaž potom zahŕňa aj dohody, ktoré nie sú dohodami obsahujúcimi tvrdé obmedzenia a zahŕňa horizontálne dohody (dohody medzi konkurentmi) a vertikálnymi dohodami (dohody dojednané medzi dvoma alebo viacerými podnikateľmi, z ktorých každý podniká, na účely dohody alebo zosúladeného postupu na inej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca a ktoré sa týkajú podmienok, za ktorých môžu strany nakupovať, predávať alebo ďalej predávať určitý tovar alebo služby).

Zákon nepoužíva pojem horizontálne dohody a vertikálne dohody (obmedzenia) a pri formulovaní zákazu ani medzi nimi nerozlišuje, keďže z pohľadu zákazu je toto delenie dohôd obmedzujúcich súťaž irelevantné. Toto rozdelenie sa však využíva pri uplatňovaní programu zhovievavosti a uplatňovaní urovnania, kde však zákon využíva opisný spôsob definovania horizontálnej dohody a vertikálnej dohody.

Pre väčšinu vertikálnych obmedzení môžu obavy z ohrozenia hospodárskej súťaže vzniknúť iba vtedy, ak je nedostatočná hospodárska súťaž na jednej alebo viacerých úrovniach obchodu, t. j. ak na strane dodávateľa, kupujúceho alebo na obidvoch úrovniach existuje určitý stupeň vplyvu na trhu. Vertikálne obmedzenia sú spravidla menej škodlivé ako horizontálne obmedzenia a môžu poskytnúť značný priestor na pozitívne účinky. Hlavným dôvodom na väčší dôraz na horizontálne obmedzenie spočíva v skutočnosti, že takéto obmedzenie sa môže týkať dohody medzi konkurenčnými podnikmi vyrábajúcimi rovnaký alebo zastupiteľný tovar alebo služby. V takýchto horizontálnych vzťahoch presadzovanie vplyvu na trhu jednou spoločnosťou (vyššia cena jej výrobku) môže byť výhodou pre jej konkurenčných podnikateľov. To by mohlo predstavovať stimul pre konkurenčných podnikateľov, aby sa navzájom podporovali v správaní sa, ktoré narúša hospodársku súťaž. Pri vertikálnych vzťahoch je výrobok jedného vstupom pre druhého, inými slovami, činnosti strán dohody sa navzájom dopĺňajú. Ak spoločnosť horizontálne integrovaná smerom nahor alebo vertikálne integrovaná smerom nadol uplatňuje vplyv na trhu, spravidla tým poškodzuje dopyt ostatných po výrobku. Preto sa spoločnosti, ktoré uzatvárajú dohodu, obvykle snažia druhej strane zabrániť v uplatňovaní vplyvu na trhu druhou stranou. Takáto vlastnosť sebaobmedzovania by sa však nemala preceňovať. Keď spoločnosť nemá na trhu žiaden vplyv, môže sa pokúsiť o zvýšenie zisku iba optimalizovaním svojich výrobných a distribučných postupov, či už s pomocou vertikálnych obmedzení alebo bez nich. Všeobecnejšie povedané, z dôvodu doplňujúcej úlohy strán vertikálnej dohody pri dodávaní výrobku na trh môžu vertikálne obmedzenia vytvárať značný priestor na pozitívne účinky. Keď však podnikateľ má vplyv na trhu, môže sa snažiť svoj zisk zvýšiť aj na úkor priamych konkurentov tým, že zvýši ich náklady a na úkor kupujúcich a napokon aj spotrebiteľov tým, že sa usiluje o privlastnenie si určitej časti ich prebytku. To sa môže stať vtedy, keď sa spoločnosť horizontálne integrovaná smerom nahor a vertikálne integrovaná smerom nadol delí o mimoriadne zisky alebo vtedy, keď jedna z týchto dvoch využíva vertikálne obmedzenia na privlastnenie si všetkých mimoriadnych ziskov.
 

Odsek 1 – Pojem dohoda obmedzujúca súťaž

Ustanovenie odseku 1 obsahuje vyjadrenie zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž. Samotný pojem „dohoda obmedzujúca súťaž“ je však  v podstate len spoločnou legislatívnou skratkou pre pojmy dohoda obmedzujúca súťaž v užšom zmysle, zosúladená postup podnikateľov, ktorý obmedzuje hospodársku súťaž a rozhodnutie združenia podnikateľov obmedzujúce hospodársku súťaž. Tieto pojmy sú potom definované v odseku 2.

Výnimky zo zákazu stanoveného v § 4 ods. 1 zákona môžu byť stanovené iba týmto zákonom. Zo žiadneho iného ustanovenia slovenského právneho poriadku nemožno odvodiť umožnenie obmedzenia súťaže. Dané ustanovenia sa vzťahujú na všetky odvetvia a všetky hospodárske vzťahy. Ak aj právny poriadok predpokladá určité klauzuly reštriktívneho charakteru, podnikatelia sa musia správať tak, aby súťaž neobmedzili.
Zákon rozoznáva dve skupiny výnimiek:
1) tzv. skupinové výnimky (§ 5)
2) tzv. individuálne výnimky (§ 4 ods. 5)
 
Skutkový znak, že dohoda má „za cieľ alebo následok“ ovplyvnenie súťaže predstavuje väzbu medzi konaním podnikateľa (združenia podnikateľov), ktoré spočíva v uzatvorení dohody (vydaní rozhodnutia, zosúladenom postupe) a vplyvom na súťaž (vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie). Práve táto väzba je podstatná pre zaradenie správania podnikateľov  medzi zakázané konania, pretože prisudzuje konaniu podnikov protisúťažný charakter. Bez konštatovania existencie tohto prvku skutkovej podstaty nie je možnú posudzovať dohodu ako porušujúcu súťažné pravidlá. Z textu daného ustanovenia je zrejmé, že protisúťažný cieľ dohody a protisúťažné následky dohody sú alternatívne znaky skutkovej podstaty. „Skutočnosť, že ide nie o kumulatívne ale o alternatívne požiadavky, čo naznačuje spojka ‚alebo‘, vedie, po prvé, k potrebe posúdiť presný účel dohody v ekonomickom kontexte, v ktorom má byť aplikovaná. Tento zásah do súťaže, na ktorý odkazuje čl. [101 ods. 1], musí vyplývať zo všetkých alebo niektorých ustanovení zmluvy samotnej.“¹ Preto keď analýza ustanovení dohody nepreukáže, že dohodou sledovaný účel je pre súťaž dostatočne škodlivý, musia sa posúdiť následky dohody. To, že ide o alternatívu, a nie kumulatívne podmienky má za následok to, že pokiaľ je zistený protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej následky, a tiež pokiaľ sú zistené protisúťažné následky dohody, nie je potrebné skúmať jej skutočné ciele. : „Okrem toho, na účely uplatnenia článku [101 ods. 1], je nadbytočné zohľadniť konkrétne účinky dohody, keď sa už raz zistí, že jej cieľom je obmedziť, zabrániť alebo skresliť hospodársku súťaž.“² Tento princíp sa stal jedným zo základných princípov posudzovania dohôd, a je systematicky potvrdzovaný judikatúrou. Pokiaľ bol identifikovaný protisúťažný cieľ zmluvy, nielen nie je potrebné brať do úvahy následky dohody³, ale je aj irelevantné pre posúdenie aplikácie § 4 ods. 1 zákona, či vôbec mala dohoda za následok ovplyvnenie súťaže⁴, a tiež nie je potrebné skúmať geografický relevantný trh, na ktorý sa dohoda vzťahuje⁵, a ani to, či bola dohoda skutočne implementovaná⁶ alebo či bola dodržiavaná zo strany daného podnikateľa⁷.

Odsek 2 – de minimis

Ustanovenie odseku 2 obsahuje tzv. pravidlo „de minimis“. Podstatou pravidla  „de minimis“ je, že konania, ktoré nemajú citeľný skutočný alebo potenciálny dopad na súťaž, nepodliehajú zákazu podľa § 4 ods. 1 zákona. Takéto dohody, zosúladené postupy alebo rozhodnutia združení ani nenapĺňajú pojem „dohoda obmedzujúca súťaž“.

Citeľnosť dopadu na súťaž je vyjadrená prahovými hodnotami stanovenými vo vyhláške úradu. Tieto prahové hodnoty vyjadrujú trhové podiely účastníkov dohody, pri ktorých sa dohoda ešte považuje za dohodu so zanedbateľným účinkom, a preto nie je dohodou obmedzujúcou súťaž.

Pravidlo de minimis však nemožno uplatniť v prípade, ak mala dohoda, zosúladený postup alebo rozhodnutie združenia  podnikateľov za cieľ obmedzenie súťaže. V takomto prípade je naplnená skutková podstata § 4 ods. 1  bez ohľadu na trhový podiel podnikateľov. Ak sa napríklad konkurenti dohodnú na cene alebo na rozdelení trhu, tak ich dohoda podlieha zákazu bez ohľadu na ich trhový podiel, ktorý môže byť v danom prípade aj minimálny.

Pravidlo de minimis nie je v európskom práve zakotvené v ZFEÚ a ani v žiadnom nariadení, ale uplatňuje sa iba prostredníctvom soft law, ktoré však nie je záväzné pre členské štáty. V zásade sú však zásady uplatňovania tohto inštitútu v slovenskom a európskom práve obdobné.

Na základe vyhlášky Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 169/2014 Z.z. ktorou sa ustanovujú prahové hodnoty na určenie, či dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov alebo rozhodnutie združenia podnikateľov má zanedbateľný účinok na hospodársku súťaž (ďalej len „vyhláška de minimis“) sú stanovené osobitne prahové hodnoty pre horizontálne dohody a pre vertikálne obmedzenia.

Pre horizontálne dohody (dohody medzi konkuretmi)  je táto prahová hodnota stanovená na úrovni 10 %, teda dohody medzi podnikateľmi, ktorých spoločný trhový podiel nepresahuje 10 % sa nepovažujú za dohody obmedzujúce súťaž, pokiaľ ich cieľom nie je obmedzenie súťaže.

V prípade vertikálnych dohôd  (dohody medzi nekonkurentmi) je prahová hodnota stanovená tak, že trhový podiel žiadneho z účastníkov dohody na ktorejkoľvek úrovni príslušného reťazca nemôže prekročiť 15 %.

Ak nemožno určiť, či ide o dohodu medzi konkuretmi alebo nekonkurentmi, uplatní sa prísnejšie pravidlo, teda na žiadnom dotknutom trhu nemôžu mať účastníci dohody spoločný trhový podiel ako 10 %.

Osobitne je stanovené pravidlo v prípade dohôd s kumulatívnym účinkom, ktorý pokrýva viac ako 30 % trhu, kedy je prahová hodnota stanovená na úrovni 5 %.
Ďalšie podrobnosti o výpočte trhového podielu stanovuje vyhláška de minimis.   
  
Odsek 3 – definovanie pojmu dohoda, rozhodnutie združenia a zosúladený postup

V ustanovení odseku 3 sú uvedené legálne definície pojmov „dohoda“, „zosúladený postup podnikateľov“ a „rozhodnutie združenia podnikateľov“. Pojem „zosúladený postup podnikateľov“ je pojem výlučne používaný v súťažnom práva, zatiaľ čo pojmy „dohoda“ a „rozhodnutie“ možno nájsť aj v iných právnych predpisoch. Všetky pojmy je však potrebné vykladať autonómne a výlučne na účely uplatňovania súťažného práva.

Preto ak je dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania, zákon nestotožňuje pojem dohoda s pojmom zmluva alebo dohoda podľa súkromného práva.

Za dohodu je možné považovať aj zdanlivo jednostranné úkony. Takáto situácia môže vzniknúť vtedy, ak sú „jednostranné“ úkony súčasťou širšieho zmluvného rámca  a „jednostranné“ úkony jedného podniku sú výslovne alebo mlčky akceptované druhým podnikom. Takéto vzťahy možno pozorovať najmä pri vertikálnych vzťahoch , keď výrobca adresuje distribútorom pokyny alebo výzvy na prijatie určitej politiky. Avšak aj v tomto prípade je potrebné identifikovať súhlasnú vôľu najmenej dvoch subjektov, a preto je na vznik dohody nevyhnutné, aby bol okrem „jednostranného“ opatrenia identifikovaný súhlas adresáta tohto opatrenia, či už výslovný, alebo konkludentný. Súhlas môže byť daný vopred, napríklad v rámcovej zmluve, v ktorej sa jedna strana zaviaže akceptovať určitý druh príkazov alebo výziev, alebo následne, a to napríklad výslovnou akceptáciou opatrenia, alebo jeho samotné vykonávanie. K akceptácii príkazu môže prísť aj nekonaním, respektíve tým, že adresát neprotestoval voči takýmto podmienkam a opakovane prijímal za „dohodnutých“ podmienok objednávky.

Pri posudzovaní existencie dohody je relevantný prejav vôle, a nie iba vôľa, teda vnútorný vzťah osoby k skutočnosti, samotná. Ak by sa aj podnikateľ teda necítil byť viazaný, či už podľa práva, fakticky, alebo morálne, prijatou dohodou, táto skutočnosť je irelevantná, a postačuje, že podnikateľ vyjadril spolu s iným podnikateľom spoločný úmysel správať sa na trhu určitým spôsobom.⁸ Nie je podmienkou aplikácie § 4 ods. 1, aby sa podnikatelia považovali za viazané kolúziou, ktorej sa zúčastnili⁹.

Za súhlas s prijatou dohodou konštantná judikatúra považuje aj mlčanie, a to aj v prípade, keď tento podnik túto dohodu nevykonáva, a teda nemožno hovoriť o konkludentnom uzatvorení zmluvy. Často totiž kartelová dohoda vzniká na rokovaniach zástupcov strán, pričom z tohto rokovania nezvykne byť vyhotovovaný záznam. Podnikateľ nemôže namietať, že sa síce zúčastnil stretnutí, avšak napríklad nepodpísal cenové dohody¹⁰, pretože ak sa zistí protisúťažných charakter schôdzok, podnikateľ, ktorý sa ich zúčastnil bez toho, aby sa verejne dištancoval od toho, čo sa na nich udialo, vzbudil u ostatných účastníkov dojem, že prijíma závery schôdzky a bude sa podľa nich správať¹¹. Ak sa teda podnikateľ zúčastní na stretnutiach, ktorých cieľom je obmedziť súťaž, respektíve obchod medzi členskými štátmi, tak sa stáva stranou zakázanej dohody vyplývajúcej z týchto stretnutí¹². Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť ani to, že by sa na predmetnom stretnutí správal neaktívne¹³. Podnikateľ sa stáva stranou dohody vyplývajúcej so stretnutia podnikateľov, bez ohľadu na to, či sa priamo zapájal do rokovaní a či vyjadril výslovne svoju vôľu byť viazaný závermi schôdzky a tiež či realizoval tieto závery¹⁴, pokiaľ sa verejne nedištancuje od týchto záverov, pričom je však potrebné, aby mal vedomosť o protisúťažných cieľoch schôdzky.

Podnikateľ môže byť považovaný za stranu dohôd, ktoré vzišli z rokovaní, ktorých sa priamo nezúčastnil. Podnikateľ môže byť zodpovedný za všetky dohody obmedzujúce hospodársku súťaž, dokonca aj vtedy, ak je preukázané, že sa priamo zúčastnil iba jednej alebo viacerých častí tvoriacich dohodu, ak vedel alebo musel vedieť, že dohoda, na ktorej sa zúčastňuje, osobitne prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných počas niekoľkých rokov, ho začlení do celkového plánu určeného na narušenie normálneho fungovania hospodárskej súťaže a tiež, že tento plán pokrýva súbor častí tvoriacich dohodu obmedzujúcu hospodársku súťaž¹⁵. Neúčasťou všetkých strán  takéhoto „celkového kartelu“ (pokračujúcej dohody) môže vzniknúť síce zdanie, že zmenou účastníkov dohôd ide o rôzne dohody. Aj v takomto prípade sú však postihnutí za jednu pokračujúcu dohodu všetci podnikatelia, hoci niektorí z nich neboli prítomní na všetkých stretnutiach.

Pojem „zosúladený postup podnikateľov“ je vymedzený dvoma negatívnymi definíciami: nejde o dohodu a nejde ani o prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa (paralelné správanie, tichá kolúzia). Pokiaľ hranica medzi „dohodou“  a „zosúladeným postupom“ je z hľadiska uplatnenia zákazu v zásade irelevantná, je potrebné stanoviť hranicu medzi dovoleným správaním (prirodzené paralelné správanie) a nedovoleným zosúladeným postupom.  Zosúladený postup medzi podnikateľmi možno definovať na základe nasledujúcich znakov:

Najmä v súvislosti so zosúladeným postupom sa pozornosť súťažného práva zameriava na oblasť výmeny informácií. Výmena informácií môže mať rôzne formy. Po prvé, údaje sa môžu zdieľať priamo medzi konkurentmi. Po druhé, údaje sa môžu zdieľať nepriamo prostredníctvom spoločnej agentúry (napríklad obchodného združenia) alebo tretej strany, ako je napríklad organizácia pre výskum trhu, alebo prostredníctvom dodávateľov alebo maloobchodných predajcov daných spoločností. Výmena informácií je bežným javom na mnohých konkurenčných trhoch, ktorý môže priniesť rôzne druhy zvýšenia efektívnosti. Môže vyriešiť problémy súvisiace s informačnou asymetriou, a tak zvýšiť efektívnosť trhov. Okrem toho podnikatelia môžu zlepšiť svoju vnútornú efektívnosť prostredníctvom vzájomného referenčného porovnávania svojich najlepších postupov. Výmena informácií môže spoločnostiam pomôcť k úspore nákladov prostredníctvom zníženia ich zásob, umožnenia rýchlejších dodávok produktov podliehajúcich skaze spotrebiteľom alebo vyrovnávania sa s nestabilným dopytom atď. Výmeny informácií tiež môžu priniesť priamu výhodu spotrebiteľom prostredníctvom zníženia ich nákladov na vyhľadávanie a zlepšenia výberu. Napriek tomu výmena informácií o trhu tiež môže mať za následok obmedzenie hospodárskej súťaže, a to najmä v situáciách, v ktorých výmena informácií podnikateľom umožní, aby boli informované o trhových stratégiách svojich konkurentov. Výsledok výmeny informácií, pokiaľ ide o hospodársku súťaž, závisí od charakteristík trhu, na ktorom sa výmena uskutočňuje (ako je napríklad koncentrácia, transparentnosť, stabilita, symetria, zložitosť atď.) a aj od druhu informácií, ktoré sú predmetom výmeny, čo môže pozmeniť príslušné trhové prostredie smerom k prostrediu podliehajúcemu koordinácii. Oznamovanie informácií medzi konkurentmi môže byť zamerané najmä na stanovenie cien alebo množstva tovaru.. Tieto druhy výmeny informácií sa za normálnych okolností budú považovať za kartely a ako také budú predmetom sankcií. Výmena informácií tiež môže umožniť implementáciu kartelu tým, že umožní spoločnostiam, aby monitorovali, či účastníci dodržiavajú dohodnuté podmienky. Tieto druhy výmen informácií sa budú posudzovať ako súčasť kartelu.¹⁶

Výmena informácií môže predstavovať zosúladený postup, ak znižuje strategickú neistotu na trhu, čím uľahčuje kolúziu, t. j. ak vymieňané údaje majú strategický charakter. Zdieľanie strategických údajov medzi konkurentmi teda predstavuje dohodu, pretože obmedzuje nezávislosť konania konkurentov na trhu a znižuje ich motiváciu súťažiť. K takémuto poskytnutiu údajov môže dôjsť napríklad vďaka kontaktom prostredníctvom pošty, elektronickej pošty, telefónnych hovorov, stretnutí atď. V takom prípade nie je dôležité, či len jeden podnikateľ jednostranne informuje svojich konkurentov o svojom plánovanom správaní na trhu, alebo či sa všetci zúčastnení podnikatelia navzájom informujú o svojich úvahách a zámeroch. Na to, aby sa znížil stupeň strategickej neistoty, pokiaľ ide o budúce fungovanie predmetného trhu pre všetkých dotknutých konkurentov a aby sa zvýšilo riziko obmedzenia hospodárskej súťaže a výskytu zosúladených konaní stačí, aby jediný podnikateľ poskytol svojim konkurentom strategické informácie o svojej budúcej obchodnej politike. Ak podnikateľ dostane strategické údaje od konkurenta (či už na stretnutí, poštou alebo elektronicky), bude sa predpokladať, že informácie prijala a zodpovedajúcim spôsobom upravila svoje správanie na trhu, pokiaľ nezareaguje jasným vyhlásením, že si neželá takéto údaje získať. ¹⁷

Pri posudzovaní vymieňaných informácií  a škodlivosti tejto výmeny na hospodársku súťaž treba brať do úvahy

Rozhodnutie združenia podnikateľov zahŕňa aj formálne a aj neformálne akty združení podnikateľov, bez ohľadu na to, ako sú tieto akty označené, a akú majú formálnu záväznosť. Dokonca je irelevantná právna forma združenia. Dôležité je, aby rozhodnutie vydal nejaký orgán, ktorého členovia združenia poverili výkonom príslušných právomocí. Neobstojí však námietka, že by príslušný orgán konal nad rámec svojich právomocí, respektíve, že združenie má legálny základ.

Za rozhodnutie sa považuje akékoľvek opatrenie združenia podnikov bez ohľadu na jeho právny charakter, ktoré predstavuje verný obraz  odhodlania združenia koordinovať správanie svojich členov na trhu v súlade s podmienkami rozhodnutia¹⁸.

Prvou podmienkou pre posúdenie rozhodnutia je, aby išlo o konanie združenia podnikateľov. Dôležité je, aby združenie združovalo podnikateľov, ktorí majú vplyv na jeho riadenie. Je však irelevantné, na základe akého aktu, či súkromnoprávneho alebo verejnoprávneho, bolo zriadené, a či disponuje aj inými právomocami, napríklad, či mu bol zverený aj výkon verejnej moci.

Preto je druhou podmienkou, aby sa rozhodnutie týkalo trhového správania jeho členov. Zákaz sa nevzťahuje na také opatrenia združenia, ktoré by sa neviazali k ekonomickej aktivite jeho členom, alebo by boli výkonom verejnej moci¹⁹.

Najjednoduchším prípadom rozhodnutia môže byť opatrenie adresované priamo členom združenia, ale za rozhodnutie združenia sa považujú aj aktivity združenia voči tretím osobám, napríklad kontrakty medzi týmito združeniami a tretími osobami, napríklad inými združeniami.

Rozhodnutia združenia môžu mať rôznu povahu, môže ísť o odporúčania, usmernenia, rozhodovanie sporov, rozhodnutia administratívnych orgánov, napríklad disciplinárnych, nariadenia, štatúty, stanovy, nariadenia, ústne napomenutia alebo povzbudenia a iné. Pre posúdenie rozhodnutia teda nie je dôležité, nakoľko je sporný inštitút formalizovaný a zakotvený v základných dokumentov. Môže ísť o ad hoc opatrenie, ale môže ísť o tiež o formu opakovaných opatrení. Tiež nemá relevanciu skutočnosť, že akt združenia bol označený ako nezáväzný, keď je z jeho obsahu zrejmá povinnosť ho uplatňovať, respektíve podľa štatútu má združenie právomoc usmerňovať správanie členov na trhu.²⁰

Ak  by aj rozhodnutie nemalo záväzný charakter, nemôže byť vyňaté spod zákazu pokiaľ to, že sa mu podnikatelia, ktorým je adresované, podvolia, má podstatný vplyv na súťaž na danom trhu.²¹ Z uvedeného vyplýva, že opatrenie má charakter rozhodnutia podľa § 4 ods. 1 zákona, pokiaľ podnikatelia prejavia vôľu sa mu podvoliť pri správaní sa na trhu, pričom túto vôľu prejavia vopred tým, že priznajú združeniu právomoc prijímať takéto rozhodnutia, alebo následne, tým, že ak aj rozhodnutie nie je pre podnikatelia právne záväzné, tak sa mu podvoľujú tak, ako keby bolo.
  
Odsek 4 – demonštratívny výpočet typových dohôd obmedzujúcich súťaž

Ustanovenie odseku obsahuje demonštratívny výpočet typových dohôd obmedzujúcich súťaž. Keďže ide o demonštratívny výpočet  znamená to, že pod zákaz môže spadať akákoľvek dohoda, ktorá spĺňa znaky podľa § 4 ods. 1 zákona, bez ohľadu na to, či je uvedená v odseku 4 alebo nie. Dané ustanovenie však obsahuje najtypickejšie druhy dohôd obmedzujúcich súťaž, pri ktorých nie je pochybnosť o tom, že majú negatívny vplyv na súťaž. Uvedené však neznamená, že by tieto druhy dohôd boli zakázané automaticky a aj dohody spadajúce do niektorej z vymenovaných kategórií môžu spadať pod individuálnu výnimku alebo spĺňať podmienky skupinovej výnimky.

Písm. a) – cenové dohody

Dohody smerujúce k priamemu či nepriamemu určeniu cien zvyčajne predstavujú najzávažnejšie porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré priamo smeruje k poškodeniu zákazníkov, lebo cena je jedným z najdôležitejších nástrojov súťaže.  Z pohľadu dohody o cene je irelevantné, či ceny budú stanovené priamo alebo nepriamo. K nepriamemu určeniu ceny v praxi dochádza, ak podnikatelia na základe dohody uplatnia rovnaký princíp pri určovaní cien ich tovarov, prípadne využijú výmenu citlivých informácii o cenách konkurencie ako východisko pre stanovenie vlastných cien. Môže ísť pritom napr. o využitie rovnakých kalkulačných vzorcov, marže, stanovenie vhodných cenových rozpätí, respektíve dohodnutie vyberania poplatkov, či stanovovania cien určitých vstupov, či položiek, ktoré majú vplyv na konečnú cenu.

Dohoda o určení cien nemusí znamenať, že dohodnuté ceny sú rovnaké, ale zahŕňa akúkoľvek cenovú manipuláciu.

Dohoda o cenách môže byť horizontálna (kartel), alebo vertikálne prípade vertikálnych dohôd ide najmä o určenie pevnej ceny pre ďalší predaj (resale price maintenance). Najčastejšie pôjde o určenie minimálnej ceny pre predajcu.²² Zákazu však vo všeobecnosti nepodlieha možnosť určiť maximálne či odporúčané ceny, v rámci ktorých sa potom pohybuje vlastná cenotvorba predajcu, pokiaľ stanovenie maximálnej ceny nemá za následok celkové zvýšenie cenovej hladiny. V prípade zmluvných ustanovení alebo zosúladených postupov, ktoré priamo stanovujú ceny ďalšieho predaja, je obmedzenie zrejmé. Zachovanie cien ďalšieho predaja sa však môže dosiahnuť aj nepriamymi prostriedkami. Príkladmi uvedeného je dohoda, ktorá stanovuje distribučnú maržu, pevne určuje maximálnu výšku zľavy, ktorú môže distribútor poskytnúť z predpísanej cenovej úrovne, podmieňovanie poskytovania rabatov alebo náhrady nákladov, ktoré dodávateľ vynaložil na reklamu, dodržiavaním stanovenej cenovej úrovne, spájanie predpísanej ceny pre ďalší predaj s cenami konkurenčných podnikov, hrozby, zastrašovanie, varovania, sankcie, oneskorenia alebo prerušenia dodávok alebo vypovedania zmluvy v súvislosti s nedodržaním danej cenovej úrovne. Priame alebo nepriame prostriedky dosiahnutia stanovovania pevných cien môžu byť ešte účinnejšie, ak sa skombinujú s opatreniami na identifikáciu distribútorov, ktorí znižujú ceny, napríklad zavedením systému sledovania cien alebo zavedenia povinnosti pre maloobchodníkov upozorňovať na iných členov distribučnej siete, ktorí nedodržiavajú štandardnú cenovú úroveň. Podobne, priame alebo nepriame pevné stanovovanie cien môže byť účinnejšie, keď sa skombinuje s opatreniami, ktoré môžu obmedzovať úmysel kupujúceho znížiť maloobchodnú cenu, napríklad dodávateľ môže vytlačiť svoju odporúčanú predajnú cenu na výrobok alebo stanoviť kupujúcemu povinnosť, že musí uplatňovať doložku zákazníka s najlepšími obchodnými podmienkami. Rovnaké nepriame prostriedky a tie isté „podporné“ opatrenia sa môžu použiť tak, aby maximálne alebo odporúčané ceny slúžili na zachovanie cien pre ďalší predaj. Použitie konkrétneho podporného opatrenia alebo poskytnutie zoznamu odporúčaných cien alebo maximálnych cien kupujúcemu dodávateľom sa svojou podstatou nepovažuje za skutočnosť, ktorá by viedla k zachovaniu cien pre ďalší predaj.²³

Zachovanie cien pre ďalší predaj však môže nielen obmedzovať hospodársku súťaž, ale môže takisto viesť k zvýšeniu účinnosti, najmä keď výrobca uvádza na trh nový výrobok, zachovanie cien pre ďalší predaj môže byť užitočné počas uvádzacieho obdobia, kedy sa zvyšuje dopyt, na to, aby nabádalo distribútorov na lepšie zohľadnenie záujmu výrobcu propagovať daný výrobok. Zachovanie ceny pre ďalší predaj poskytuje distribútorom prostriedky na zvyšovanie úsilia pri predaji a ak na distribútorov na tomto trhu pôsobí tlak zo strany konkurenčných podnikov, to ich môže motivovať k tomu, aby rozšírili celkový dopyt po výrobku a aby výrobok úspešne uviedli na trh, aj v prospech zákazníkov. Podobne, pevne stanovené ceny pre ďalší predaj, a nie len maximálne ceny pre ďalší predaj, môžu byť potrebné na zorganizovanie koordinovanej krátkodobej kampane s nízkou cenou (vo väčšine prípadov 2 až 6 týždňov) v rámci franchisingového systému alebo podobného distribučného systému s jednotnou formou distribúcie, z ktorej budú mať prospech aj spotrebitelia. V niektorých prípadoch môžu maloobchodníci vďaka vyššej marže v dôsledku zachovania cien pre ďalší predaj poskytovať (dodatočné) predpredajné služby, najmä v prípade výrobkov založených na skúsenosti alebo zložitých výrobkov. Pokiaľ tieto služby využije pri rozhodovaní dostatok zákazníkov, ktorí si však tovar následne zakúpia za nižšiu cenu od maloobchodníkov, ktorí takéto služby neposkytujú (a teda neznášajú príslušné náklady), môžu maloobchodníci poskytujúci vysokokvalitné služby obmedziť alebo ukončiť tieto služby, ktoré podporujú dopyt po výrobkoch od dodávateľa. Zachovanie cien pre ďalší predaj môže pomôcť zabrániť takémuto parazitovaniu na distribučnej úrovni. Strany budú musieť presvedčivo preukázať, že dohoda o zachovaní cien pre ďalší predaj pravdepodobne nielen poskytne prostriedky, ale takisto bude nabádať k prekonaniu prípadného parazitovania na týchto službách zo strany maloobchodníkov, a že predpredajné služby celkovo prinášajú spotrebiteľom úžitok. ²⁴

Dôležitým faktorom pre hodnotenie prípadných účinkov narúšajúcich hospodársku súťaž, pokiaľ ide o maximálne alebo odporúčané ceny pre ďalší predaj, je postavenie dodávateľa na trhu. Čím silnejšie je postavenie dodávateľa na trhu, tým väčšie je riziko, že maximálna alebo odporúčaná cena pre ďalší predaj povedie k viac alebo menej jednotnému uplatňovaniu danej cenovej hladiny ďalšími predajcami, pretože ju môžu využívať ako východisko. Môžu považovať za zložité odkloniť sa od toho, čo sa chápe ako preferovaná cena pre ďalší predaj navrhovaná takýmto významným dodávateľom na trhu.²⁵
  
Písm. b) – dohody o obmedzení odbytu

Nebezpečnosť reštrikčných dohôd je daná tým, že môžu viesť k nedostatku určitého tovaru na trhu. Takéto obmedzenie môže mať rôzne podoby a môže byť kombinované aj s inými typmi dohôd, napríklad obmedzenie dodávok určitým zákazníkom. Na druhej strane môže takéto správanie spadať pod skupinové výnimky týkajúce sa vertikálnych dohôd, pokiaľ sa napríklad obmedzujú dodávky neautorizovaným predajniam alebo servisom, ktoré nie sú schopné poskytovať dostatočne kvalitné služby.

V oblasti vertikálnych dohôd to môže byť výsledkom priamych záväzkov, ako napríklad záväzku nepredávať určitým zákazníkom alebo zákazníkom na určitých územiach alebo povinnosti odovzdávať objednávky od týchto zákazníkov iným distribútorom. Môže to tiež byť dôsledkom nepriamych opatrení zameraných na zabránenie distribútorovi, aby nepredával takýmto zákazníkom, ako je odmietnutie alebo zníženie odmien alebo zliav, pozastavenie dodávky, zníženie dodávaných objemov alebo obmedzenie dodávaných objemov na úroveň dopytu v rámci prideleného územia alebo skupiny zákazníkov, hrozba vypovedania zmluvy, požadovanie vyšších cien za výrobky určené na vývoz, obmedzenie podielu predaja, ktorý môže byť uskutočnený v rámci vývozu, alebo povinnosti previesť zisk. Zo strany dodávateľa môže vyplynúť aj z neposkytovania záručného servisu v rámci celej Únie, hoci sú všetci distribútori obvykle povinní poskytovať tento záručný servis a dodávateľ za tento servis platí dokonca aj pokiaľ ide o výrobky predávané inými distribútormi na ich území. Tieto praktiky možno s najväčšou pravdepodobnosťou chápať ako obmedzenie predajov kupujúceho, ak sú použité v súvislosti s dodávateľom vykonávaným monitorovaním zameraným na overenie skutočného miesta dodávky dodávaného tovaru, napr. používanie diferencovaných štítkov alebo sériových čísel. Záväzky, ktoré stanovuje ďalším predajcom, aby uvádzali meno dodávateľa, sa však neposudzujú ako závažné obmedzenie.²⁶
  
písm. c): -- dohody o rozdelení trhu

Rozdelenie trhu sa môže dosiahnuť na základe rôznych kritérií, môže ísť napr. o teritoriálne rozdelenie alebo o rozdelenie podľa skupín odberateľov, druhu tovaru, špecializácie a pod. V každom prípade je však výsledkom dohody obmedzenie, či dokonca vylúčenie súťaže medzi stranami takejto dohody a v niektorých prípadoch aj obmedzenie prístupu na trh zo strany iných konkurentov, keďže na segmentoch trhu získava podnikateľ, ktorému bol segment „pridelený“ monopol, respektíve je značne oslabená súťaž.

písm. d) dohody o diskriminácii

Toto ustanovenie zakazuje diskrimináciu, t.j. uplatňovanie rozdielnych podmienok voči jednotlivým odberateľom pri porovnateľnom plnení. V praxi sa rozdielnosť prístupu voči jednotlivým podnikateľom prejavuje najmä rôznymi obchodnými podmienkami v zmluvných vzťahoch medzi podnikateľmi, osobitne môže ísť o rôzne cenové podmienky, rôznu rabatovú politiku a pod., avšak je dôležité zdôrazniť, že takáto diskriminácia musí byť výsledkom dohody a nie výsledkom autonómneho rozhodnutia podnikateľa.

písm. e): dohody o viazaní 

Podstatou týchto dohôd je, že sa jej účastníci dohodnú, že budú podmieňovať uzavretie zmluvy s ich odberateľmi prijatím ďalšieho plnenia, ktoré ani svojou povahou, ani podľa obchodných zvyklostí nesúvisí s predmetom týchto zmlúv (viazané zmluvy). Musí ísť o plnenia, ktoré sú od seba celkom nezávislé, pričom viazaný produkt odberateľ odoberá iba z toho dôvodu, že inak nemôže získať hlavné plnenie. Toto viazané plnenie nemusí byť v prípade všetkých účastníkov dohody rovnaké, dôležité je, že sa účastníci na určitom viazaní dohodli.

písm. f) – bid rigging

Ako osobitný typ dohôd sú uvádzané dohody súvisiace s procesmi verejných obstarávaní, verejných obchodných súťaží, a to bez ohľadu na to, podľa akých predpisov sa tieto postupy uplatňujú,  tzv. bid rigging. Táto praktika sa môže týkať súťaží vyhlasovaných verejnoprávnym subjektom ako i súkromnoprávnym subjektom Tento typ kartelov je osobitne nebezpečný pretože najčastejšie poškodzuje verejné zdroje a  týka sa zákaziek s veľmi vysokou hodnotou.
Možno uviesť nasledujúce príklady bid-rigging-u: .

Samotná realizácia bid-rigging-u môže mať rôzne formy:

 
Odsek 5 – individuálne výnimky

Ustanovenie odseku 5 oslobodzuje spod zákazu dohody, ktoré preukázateľne splnia kumulatívne podmienky uvedené v tomto rozhodnutí. Splnenie týchto podmienok musí byť objektívne, nepostačuje úmysel alebo domnienka účastníka dohody, že sú tieto podmienky splnené.

Uplatnenie výnimky podľa odseku 5 nie je trvalé. To znamená, že hodnotenie reštriktívnych dohôd je potrebné vykonať v aktuálnom kontexte, v ktorom sa vyskytujú, a na základe skutočností existujúcich v akomkoľvek danom časovom bode. Hodnotenie je citlivé na zásadné zmeny skutočností. Pravidlo výnimky platí dovtedy, kým sú splnené všetky podmienky, a prestane existovať, keď podmienky prestávajú byť splnené.

Prvou podmienkou je, že reštriktívna dohoda musí prispievať k zlepšovaniu produkcie alebo distribúcie tovaru alebo podporovať technický alebo hospodársky pokrok. Prvú podmienku uplatnenia výnimky podľa odseku  5 možno považovať za ústrednú, pretože práve rast efektívnosti je odôvodnením pripustenia možnosti obmedzenia súťaže ako takej.

Druhou podmienkou je, že benefit zo zvýšenej efektívnosti musí byť aspoň čiastočne prenesený na spotrebiteľa.

Európska komisia je v prípade pojmu „spravodlivý (primeraný) podiel“ nanajvýš zhovievavá, pretože nepožaduje, aby bol „čistý“ dopad dohody na spotrebiteľov pozitívny, keď uvádza, že výhody prenášané na spotrebiteľov im musia kompenzovať aspoň všetky skutočné alebo prípadné negatívne dôsledky spôsobené obmedzením hospodárskej súťaže^27.

Ďalšou podmienkou je, že reštriktívna dohoda nesmie klásť obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie efektívnosti vytváranej danou dohodou. Obmedzenia kladené dohodou musia byť proporcionálne sledovanému cieľu.

S nevyhnutnosťou dohody súvisí nielen intenzita a charakter obmedzenia ale aj trvanie obmedzenia. Obmedzenie totiž môže trvať iba nevyhnutnú dobu, teda dobu, kedy má skutočne charakter nevyhnutného. Strany dohody teda musia tiež zdôvodniť čas, ktorý je pri uplatňovaní obmedzenia potrebný na dosiahnutie danej efektívnosti, napríklad v prípade podstatných investícií je to čas primeranej návratnosti tejto investície.

Štvrtá podmienka, že dohoda nemôže eliminovať súťaž na podstatnej časti trhu sa viaže na daný trh ako celok, a teda sa netýka len súťaže medzi stranami dohody. Vo všeobecnosti možno uviesť, že čím je silnejšia a efektívnejšia súťaž na danom trhu, tým je menej citlivá na obmedzujúce opatrenia, a čím viac je hospodárska súťaž na príslušnom trhu už oslabená, tým nepatrnejšie ďalšie zníženie hospodárskej súťaže je potrebné na jej elimináciu v zmysle § 4 ods. 5 zákona.
Pri posudzovaní týchto podmienok bude úrad vychádzať z  Oznámenia Komisie – Usmernenia k uplatňovaniu článku 81 ods. 3 Zmluvy (Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 97).

---