Judikatúra
Rozsudok Coöperatieve Vereniging "Suiker Unie" UA a iní /Komisia, spojené veci 40 až 48, 50, 54 až 56, 111, 113 a 114-73, EU:C:1975:174, bod 174.
„Avšak je potrebné povedať, že požiadavka nezávislosti nezbavuje podnikateľov práva inteligentne sa prispôsobiť existujúcemu a očakávanému správaniu sa konkurentov, avšak nesmie dochádzať k takému priamemu alebo nepriamemu kontaktu medzi podnikateľmi, ktorého účelom alebo následkom je buď ovplyvniť správanie sa skutočných alebo potenciálnych súťažiteľov na trhu, alebo odhaliť týmto súťažiteľom smer správania sa, ktoré sa rozhodli prijať alebo zamýšľajú prijať na trhu.“
Rozsudok Thyssen Stahl AG /Komisia, C-194/99 P, EU:T:1999:48, ods. 84.
„ – v zásade na dokonale konkurenčnom trhu zvyčajne vedie transparentnosť medzi podnikmi k intenzifikácii súťaže medzi dodávateľmi, a preto v tejto situácii nie je vzhľadom na rozdrobenosť ponuky, pravdepodobné, že by skutočnosť, keď obchodník vezme do úvahy informáciu o správaní na trhu, ktorá mu bola poskytnutá systémom výmeny informácií, aby prispôsobil svoje správanie na trhu, znížila alebo odstránila vo vzťahu k iným obchodníkom všetku neurčitosť o predpokladanej povahe správania ich konkurenta;
– avšak na vysoko koncentrovanom oligopolistickom trhu umožňuje výmena informácií podnikom uvedomiť si trhovú pozíciu a stratégiu svojich konkurentov a tak podstatným spôsobom oslabiť súťaž, ktorá existovala medzi obchodníkmi.“
Rozsudok NSSR zo 17.8.2010 , sp. zn. 1Sžhpu/3/2008
Odvolací súd sa nestotožnil s nozorom žalobcov, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s cieľom zákona č. 136/2001 Z.z. podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľa s poukazom na skutočnosť, že kartelové dohody, najmä dohody o cenách, ktoré sú z nich považované za najzávažnejšie (tzv. tvrdé kartelové dohody, na ktoré sa v zmysle § 4 ods. 3 písm. a/ zákona nevzťahujú ani liberačné dôvody zákazu ex offo – racionalizačný efekt dohody, či z dohody vyplývajúca primeraná časť prospech spotrebiteľa -- § 6 ods. 3 písm. a/, b/, zákona), vzhľadom na svoj charakter a účel nesporne ovplyvňujú budúce správanie konkurentov na trhu s cieľom udržiavania vyššej ceny v prospech podnikateľov – účastníkov danej dohody a v konečnom dôsledku sa teda nevyvíja tlak na znižovanie ceny v prospech spotrebiteľa, čo je dôvod pre ktorý zákon takéto konanie sankcionuje neplatnosťou a zakazuje ho.
(...)
Právo na dosiahnutie hospodárskeho prospechu nemôže byť presadzované spôsobom znamenajúcim porušenie súťažných pravidiel a samotná skutočnosť, že žalobcovia pri svojich podnikateľských aktivitách nedosahujú zisk ich nezbavuje povinnosti tieto pravidlá dodržiavať (...).
(...) z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že v danom prípade išlo o cieľovú dohodu (majúcu za cieľ obmedzenia súťaže) medzi konkurentmi obsahujúcu dojednanie o cenách tovarov vykazujúcu potenciál negatívneho efektu na súťaž, predstavujúcu tak hrozbu obmedzenia súťaže (čo samotné je protizákonným konaním), ktorej predmet nebol nemožný a samotná skutočnosť, žer sa nerealizovala v praxi mala len vplyv na posúdenie závažnosti protisúťažného konania pri rozhodovaní.
Rozsudok NSSR z 21.5.2013, sp. zn. 3 Sžh/4/2010
Účastníkom dohody nič nebránilo zvoliť iné nástroje, ktorými mohli zabrániť činnosti spoločnosti A., a.s.,. Spáchanie správneho deliktu (uzavretie dohody obmedzujúcej súťaž) nemôže byť dodatočne ospravedlnené snahou zabrániť možnej protiprávnej činnosti. Svojpomoc ako ochrana vlastných práv nie je v právnom štáte prípustná. Žalobca sa prostredníctvom zakázanej dohody snažil umelo získať prospech v podobe získavania zákazníkov spoločnosti A., a.s., ktoré by bez zakázanej dohody nedosiahol. (...)
Tzv. ťažké kartely (čo je i prípad posudzovanej dohody) nespadajú pod pravidlo de minimis a tiež ich súťažné orgány neakceptujú (resp. len celkom výnimočne) ako spôsobilé na splnenie podmienok podľa § 6 ods. 3 zákona, resp. podľa čl. 81 ods. 3 ZES). Takéto dohody sú zakázané už na základe svojho škodlivého cieľa, ktorý v sebe obsahuje minimálne potenciál negatívneho dopadu na súťaž, pričom preukazovať skutočné konkrétne dopady na určitý trh nie je pre konštatovanie zákazu nutné.
(...)
V prípade, ak ide o horizontálne ťažké kartely, za ktoré možno považovať predovšetkým cenové dohody, dohody o obmedzení odbytu, dohody o rozdelení trhu, atď. vrátane posudzovanej dohody, nie je pre posúdenie zákonnosti konania nevyhnutná a potrebná definícia relevantného trhu. Definícia trhu je nevyhnutná, len ak je bez nej nemožné stanoviť cieľ alebo efekt obmedzenia súťaže a pri aplikácii čl. 81 ZES aj zistiť splnenie kritéria vplyvu na obchod medzi členskými štátmi.
Rozsudok NSSR z 22.11.2005, sp. zn. 1 Sž-o-NS 30, 31, 32, 33, 34/2005
Záväzok odberateľa po dobu platnosti Zmluvy kupovať plyn pod hrozbou sankcie výhradne od Probugas, a.s., bráni súťažnému správaniu a je v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže.
Rozsudok NSSR z 21.1.2009, sp. zn. 2 Sžh 3/2007
Pokiaľ krajský súd v napadnutom rozsudku tvrdí, že žalovaný sa pri posúdení existencie dohody odvolával „len“ na spomenutú e-mailovú komunikáciu, odvolací súd zdôrazňuje, že práve jej obsah je pre posúdenie protisúťažného konania žalobcu kľúčový a bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že žalobcovi išlo jednoznačne o koordinovanie postupu pri vypovedaní bežných účtov AKCENTY CZ, a.s. a ich znovu neotvorení, ako aj tá skutočnosť, že iba spoločný postup všetkých troch subjektov mal pre žalobcu význam. V zmysle judikatúry SD EU, aj v prípade, že sa súťažiteľ pasívne zúčastnil rokovania, ktoré sa týkalo obchodne citlivých informácií, najmä cenovej politiky, je možné predpokladať, že aj tento súťažiteľ sa zúčastnil dohodnutého postupu, ak samotný súťažiteľ nepreukáže opak (pozri napr. rozsudok ESD C-49/92P vo veci Commission vers. Anic Partecipazioni SpA, § 96).
(...)
Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správne posúdil aj správanie sa žalobcu ako účasť na dohode, ktorej cieľom resp. následkom bolo obmedzenie hospodárskej súťaže rozdelením trhu v podobe delenia zákazníkov, pri ktorých nie je potrebné skúmať reálny následok. Napriek tomu žalovaný poukázal aj na dopady tejto dohody na spotrebiteľov, podrobne zdôvodnil, ako sa kartelová dohoda prejavila na relevantnom trhu, pričom vychádzal z príslušných štatistických údajov (...). Neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu obsiahnuté vo vyjadrení k odvolaniu, že žalovaný tým, že definoval dohodu medzi účastníkmi správneho konania ako ťažký kartel, sa snaží vyhnúť povinnosti skúmať reálny dopad tejto dohody na trh, čím umelo vzbudzuje dojem o závažnom porušení hospodárskej súťaže žalobcom.
Rozsudok Protimonopolný úrad Slovenskej republiky/Slovenská sporiteľňa, C-68/12, EU:C:2013:71
1. Článok 101 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že podnik dotknutý kartelovou dohodou, ktorej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, údajne pôsobí na relevantnom trhu v čase uzatvorenia tejto kartelovej dohody nelegálne, nemá vplyv
na otázku, či tento kartel predstavuje porušenie tohto ustanovenia.
2. Článok 101 ods. 1 ZFEU sa má vykladať v tom zmysle, že na konštatovanie dohody obmedzujúcej súťaž nie je nevyhnuté preukázať osobné konanie štatutárneho zástupcu podniku alebo osobitný súhlas tohto zástupcu v podobe splnomocnenia s konaním svojho zamestnanca, ktorý sa zúčastnil na protisúťažnom stretnutí.
3. Článok 101 ods. 3 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že tento článok sa môže na zakázanú dohodu podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ uplatniť len vtedy, ak podnik odvolávajúci sa na toto ustanovenie preukáže, že v ňom stanovené štyri kumulatívne podmienky sú splnené.
Rozsudok NSSR z 30.12.2013, sp. zn. 1 Sžhpu 1/2009
Takisto s prihliadnutím na činnosť úniových orgánov je neprehliadnuteľné, že kolúzia vo verejnom obstarávaní a dohoda o cenách patria medzi cieľové dohody, ktoré predstavujú obmedzenie súťaže už svojou povahou, a preto nie je nevyhnutné skúmať ich dopady a škodlivé následky.
(...)
Aj podľa odvolacieho súdu individuálna účasť žalobcu 3/ na dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž bola v súvislosti s ostatnými dôkazmi preukázaná samotným predložením ponuky vykazujúcej zhodu indexov jednotkových cien s cenovými ponukami ostatných účastníkov súťaže, ku ktorej nemohli dospieť bez koordinácie. Žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu správne poukázal na skutočnosť, že európske súťažné právo pripúšťa preukázanie protiprávneho konania vo forme dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž aj na základe ekonomických dôkazov.
Žalovaný podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru o tom, že neexistovalo iné prijateľné vysvetlenie pre takú mieru zhody iba také, že došlo ku kolúzii medzi členmi dvoch združení a žalobcom 3/, pričom miera ich participácie na kolúzii bola rovnaká. Situácia, ktorá nastala, t. j. mimoriadna konštantnosť indexov v cenových ponukách týchto dvoch združení a žalobcu 3/ mohla byť iba výsledkom kolúzie všetkých týchto účastníkov. Úrad bol povinný v konaní preukázať protiprávne konanie strán dohody, avšak dôkazné bremeno preukázať, že sa protiprávneho konania nedopustili a vyvrátiť dôkazy zhromaždené proti nim Úradom, nesú účastníci konania.
Bolo teda na účastníkoch konania, aby predložili iné alternatívne a nespochybniteľné vysvetlenia pre mimoriadnu konštantnosť indexov v cenových ponukách.
(...)
Najvyšší súd na rozdiel od krajského súdu dal za pravdu žalovanému v tom, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že neštandardná zhoda ponúk bola výsledkom zhody vôle podnikateľov, pričom pôdou pre koordináciu ich postupu bola vzájomná komunikácia v rôznych podobách v rozhodnom období. Existencia komunikačnej platformy medzi všetkými účastníkmi bola preukázaná (viď vyššie) a ňou bolo potvrdené, že účastníci mali priestor pre komunikáciu a uzavretie dohody a navyše niektoré dôkazy potvrdili, že účastníci spolu ohľadne tejto súťaže aj komunikovali.
(...)
Odvolací súd nesúhlasí s vyššie uvedeným názorom krajského súdu. Predovšetkým treba zdôrazniť úmysel zákonodarcu, ktorý pre naplnenie skutkovej podstaty zakázanej dohody podľa § 4 zákona č. 136/2001 Z. z. preukázanie vedomosti účastníkov nepožaduje, nie je podstatné, či má ísť o vedomé alebo nevedomé konanie a úmysel nie je znakom skutkovej podstaty tohto správneho deliktu, keďže ide o správny delikt s objektívnou zodpovednosťou.
Toto konanie nemusí byť plánované alebo vedené tým istým cieľom. Rovnako ani čl. 81 ods. 1 ZES nedefinuje dohodu obmedzujúcu súťaž ako delikt, pre ktorého naplnenie je potrebný úmysel. Preto uloženie takejto povinnosti krajským súdom žalovanému je v rozpore so zákonom, nakoľko krajský súd týmto uložil správnemu orgánu preukázať skutočnosti, ktoré pre založenie existencie protisúťažnej dohody nie sú relevantné.
Rozsudok NSSR z 28.9.2004, sp. zn. 4 Sž 108/03
Je nepochybné, že v spornom ustanovení zmluvy (...) si účastníci dohodli cenu pre následný predaj tretej strane a preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že zmluva rieši výlučne iba vzťah zmluvných strán a nezasahuje do vzťahu niektorej zmluvnej strany k tretej osobe.
Uvedeným ustanovením sa tak obmedzuje voľnosť konania distribútora voči tratím osobám t.j. odberateľom – koncovým zákazníkom, pretože distribútor si s odberateľmi nemôže v rámci vlastných obchodných vzťahov dojednávať kúpne ceny elektronických dát periodík (...).
Existencia takéhoto ustanovenia v Zmluve priamo zakotvujúca cenu, za ktorú sa má produkt predávať tretím osobám, je sama osobe dostatočným dôvodom na jeho zákaz v zmysle § 3 ods.1 zákona č. 188/1994 Z.z., podľa ktorého je zakázané najmä priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok.
Na tomto závere nič nemení ani poukazovanie žalobcu na ďalšie ustanovenia Zmluvy (...), podľa ktorých je možné aby distribútor menil cenu aj bez súhlasu poskytovateľa dát. Bolo vecou účastníkov Zmluvy formulovať úpravu vzájomných vzťahov jednoznačne, bez rizika rozdielnych výkladov.
Možno súhlasiť so žalobcom, že zo strany „Protimonopolného úradu došlo k zásahu do princípu čo najširšej zmluvnej voľnosti“. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že zmluvná voľnosť nie je absolútna, je tiež limitovaná inými zákonmi a v danom prípade a podobných prípadoch ide o zásah zákonom predvídaný a dovolený v záujme ochrany iného princípu, ochrany hospodárskej súťaže t.j. ochrany ostatných podnikateľov a v konečnom dôsledku v záujme ochrany všetkých spotrebiteľov.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, z 21.3.2007, sp. zn. 2S 380/06
Ustanovenie § 38 ods. 1 Advokátskeho poriadku má protisúťažný a obmedzujúci charakter. Súd má za to, že ustanovenie § 38 ods. 1 písm. a/ až d/ taxatívne vymedzuje náležitosti, o ktorých môže advokát, združenie alebo spoločnosť poskytujúca právne služby informovať verejnosť. Nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu, že predmetné ustanovenie je formulované dostatočne všeobecne, aby verejnosť mohla odbdržať všetky informácie relevantné v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Ustanovenie je vymedzené taxatívne, jeho formulácia nedáva priestor pre poskytnutie iných informácií, ktoré sú relevantné k celkovému obrazu o advokátskej kancelárii, prípadne o spoločnosti poskytujúcej právne služby, Práve z dôvodu taxatívnosti tohto ustanovenia neumožňuje poskytnúť verejnosti napr. informácie o cenách.
„Avšak je potrebné povedať, že požiadavka nezávislosti nezbavuje podnikateľov práva inteligentne sa prispôsobiť existujúcemu a očakávanému správaniu sa konkurentov, avšak nesmie dochádzať k takému priamemu alebo nepriamemu kontaktu medzi podnikateľmi, ktorého účelom alebo následkom je buď ovplyvniť správanie sa skutočných alebo potenciálnych súťažiteľov na trhu, alebo odhaliť týmto súťažiteľom smer správania sa, ktoré sa rozhodli prijať alebo zamýšľajú prijať na trhu.“
Rozsudok Thyssen Stahl AG /Komisia, C-194/99 P, EU:T:1999:48, ods. 84.
„ – v zásade na dokonale konkurenčnom trhu zvyčajne vedie transparentnosť medzi podnikmi k intenzifikácii súťaže medzi dodávateľmi, a preto v tejto situácii nie je vzhľadom na rozdrobenosť ponuky, pravdepodobné, že by skutočnosť, keď obchodník vezme do úvahy informáciu o správaní na trhu, ktorá mu bola poskytnutá systémom výmeny informácií, aby prispôsobil svoje správanie na trhu, znížila alebo odstránila vo vzťahu k iným obchodníkom všetku neurčitosť o predpokladanej povahe správania ich konkurenta;
– avšak na vysoko koncentrovanom oligopolistickom trhu umožňuje výmena informácií podnikom uvedomiť si trhovú pozíciu a stratégiu svojich konkurentov a tak podstatným spôsobom oslabiť súťaž, ktorá existovala medzi obchodníkmi.“
Rozsudok NSSR zo 17.8.2010 , sp. zn. 1Sžhpu/3/2008
Odvolací súd sa nestotožnil s nozorom žalobcov, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s cieľom zákona č. 136/2001 Z.z. podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľa s poukazom na skutočnosť, že kartelové dohody, najmä dohody o cenách, ktoré sú z nich považované za najzávažnejšie (tzv. tvrdé kartelové dohody, na ktoré sa v zmysle § 4 ods. 3 písm. a/ zákona nevzťahujú ani liberačné dôvody zákazu ex offo – racionalizačný efekt dohody, či z dohody vyplývajúca primeraná časť prospech spotrebiteľa -- § 6 ods. 3 písm. a/, b/, zákona), vzhľadom na svoj charakter a účel nesporne ovplyvňujú budúce správanie konkurentov na trhu s cieľom udržiavania vyššej ceny v prospech podnikateľov – účastníkov danej dohody a v konečnom dôsledku sa teda nevyvíja tlak na znižovanie ceny v prospech spotrebiteľa, čo je dôvod pre ktorý zákon takéto konanie sankcionuje neplatnosťou a zakazuje ho.
(...)
Právo na dosiahnutie hospodárskeho prospechu nemôže byť presadzované spôsobom znamenajúcim porušenie súťažných pravidiel a samotná skutočnosť, že žalobcovia pri svojich podnikateľských aktivitách nedosahujú zisk ich nezbavuje povinnosti tieto pravidlá dodržiavať (...).
(...) z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že v danom prípade išlo o cieľovú dohodu (majúcu za cieľ obmedzenia súťaže) medzi konkurentmi obsahujúcu dojednanie o cenách tovarov vykazujúcu potenciál negatívneho efektu na súťaž, predstavujúcu tak hrozbu obmedzenia súťaže (čo samotné je protizákonným konaním), ktorej predmet nebol nemožný a samotná skutočnosť, žer sa nerealizovala v praxi mala len vplyv na posúdenie závažnosti protisúťažného konania pri rozhodovaní.
Rozsudok NSSR z 21.5.2013, sp. zn. 3 Sžh/4/2010
Účastníkom dohody nič nebránilo zvoliť iné nástroje, ktorými mohli zabrániť činnosti spoločnosti A., a.s.,. Spáchanie správneho deliktu (uzavretie dohody obmedzujúcej súťaž) nemôže byť dodatočne ospravedlnené snahou zabrániť možnej protiprávnej činnosti. Svojpomoc ako ochrana vlastných práv nie je v právnom štáte prípustná. Žalobca sa prostredníctvom zakázanej dohody snažil umelo získať prospech v podobe získavania zákazníkov spoločnosti A., a.s., ktoré by bez zakázanej dohody nedosiahol. (...)
Tzv. ťažké kartely (čo je i prípad posudzovanej dohody) nespadajú pod pravidlo de minimis a tiež ich súťažné orgány neakceptujú (resp. len celkom výnimočne) ako spôsobilé na splnenie podmienok podľa § 6 ods. 3 zákona, resp. podľa čl. 81 ods. 3 ZES). Takéto dohody sú zakázané už na základe svojho škodlivého cieľa, ktorý v sebe obsahuje minimálne potenciál negatívneho dopadu na súťaž, pričom preukazovať skutočné konkrétne dopady na určitý trh nie je pre konštatovanie zákazu nutné.
(...)
V prípade, ak ide o horizontálne ťažké kartely, za ktoré možno považovať predovšetkým cenové dohody, dohody o obmedzení odbytu, dohody o rozdelení trhu, atď. vrátane posudzovanej dohody, nie je pre posúdenie zákonnosti konania nevyhnutná a potrebná definícia relevantného trhu. Definícia trhu je nevyhnutná, len ak je bez nej nemožné stanoviť cieľ alebo efekt obmedzenia súťaže a pri aplikácii čl. 81 ZES aj zistiť splnenie kritéria vplyvu na obchod medzi členskými štátmi.
Rozsudok NSSR z 22.11.2005, sp. zn. 1 Sž-o-NS 30, 31, 32, 33, 34/2005
Záväzok odberateľa po dobu platnosti Zmluvy kupovať plyn pod hrozbou sankcie výhradne od Probugas, a.s., bráni súťažnému správaniu a je v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže.
Rozsudok NSSR z 21.1.2009, sp. zn. 2 Sžh 3/2007
Pokiaľ krajský súd v napadnutom rozsudku tvrdí, že žalovaný sa pri posúdení existencie dohody odvolával „len“ na spomenutú e-mailovú komunikáciu, odvolací súd zdôrazňuje, že práve jej obsah je pre posúdenie protisúťažného konania žalobcu kľúčový a bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že žalobcovi išlo jednoznačne o koordinovanie postupu pri vypovedaní bežných účtov AKCENTY CZ, a.s. a ich znovu neotvorení, ako aj tá skutočnosť, že iba spoločný postup všetkých troch subjektov mal pre žalobcu význam. V zmysle judikatúry SD EU, aj v prípade, že sa súťažiteľ pasívne zúčastnil rokovania, ktoré sa týkalo obchodne citlivých informácií, najmä cenovej politiky, je možné predpokladať, že aj tento súťažiteľ sa zúčastnil dohodnutého postupu, ak samotný súťažiteľ nepreukáže opak (pozri napr. rozsudok ESD C-49/92P vo veci Commission vers. Anic Partecipazioni SpA, § 96).
(...)
Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správne posúdil aj správanie sa žalobcu ako účasť na dohode, ktorej cieľom resp. následkom bolo obmedzenie hospodárskej súťaže rozdelením trhu v podobe delenia zákazníkov, pri ktorých nie je potrebné skúmať reálny následok. Napriek tomu žalovaný poukázal aj na dopady tejto dohody na spotrebiteľov, podrobne zdôvodnil, ako sa kartelová dohoda prejavila na relevantnom trhu, pričom vychádzal z príslušných štatistických údajov (...). Neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu obsiahnuté vo vyjadrení k odvolaniu, že žalovaný tým, že definoval dohodu medzi účastníkmi správneho konania ako ťažký kartel, sa snaží vyhnúť povinnosti skúmať reálny dopad tejto dohody na trh, čím umelo vzbudzuje dojem o závažnom porušení hospodárskej súťaže žalobcom.
Rozsudok Protimonopolný úrad Slovenskej republiky/Slovenská sporiteľňa, C-68/12, EU:C:2013:71
1. Článok 101 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že podnik dotknutý kartelovou dohodou, ktorej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, údajne pôsobí na relevantnom trhu v čase uzatvorenia tejto kartelovej dohody nelegálne, nemá vplyv
na otázku, či tento kartel predstavuje porušenie tohto ustanovenia.
2. Článok 101 ods. 1 ZFEU sa má vykladať v tom zmysle, že na konštatovanie dohody obmedzujúcej súťaž nie je nevyhnuté preukázať osobné konanie štatutárneho zástupcu podniku alebo osobitný súhlas tohto zástupcu v podobe splnomocnenia s konaním svojho zamestnanca, ktorý sa zúčastnil na protisúťažnom stretnutí.
3. Článok 101 ods. 3 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že tento článok sa môže na zakázanú dohodu podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ uplatniť len vtedy, ak podnik odvolávajúci sa na toto ustanovenie preukáže, že v ňom stanovené štyri kumulatívne podmienky sú splnené.
Rozsudok NSSR z 30.12.2013, sp. zn. 1 Sžhpu 1/2009
Takisto s prihliadnutím na činnosť úniových orgánov je neprehliadnuteľné, že kolúzia vo verejnom obstarávaní a dohoda o cenách patria medzi cieľové dohody, ktoré predstavujú obmedzenie súťaže už svojou povahou, a preto nie je nevyhnutné skúmať ich dopady a škodlivé následky.
(...)
Aj podľa odvolacieho súdu individuálna účasť žalobcu 3/ na dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž bola v súvislosti s ostatnými dôkazmi preukázaná samotným predložením ponuky vykazujúcej zhodu indexov jednotkových cien s cenovými ponukami ostatných účastníkov súťaže, ku ktorej nemohli dospieť bez koordinácie. Žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu správne poukázal na skutočnosť, že európske súťažné právo pripúšťa preukázanie protiprávneho konania vo forme dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž aj na základe ekonomických dôkazov.
Žalovaný podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru o tom, že neexistovalo iné prijateľné vysvetlenie pre takú mieru zhody iba také, že došlo ku kolúzii medzi členmi dvoch združení a žalobcom 3/, pričom miera ich participácie na kolúzii bola rovnaká. Situácia, ktorá nastala, t. j. mimoriadna konštantnosť indexov v cenových ponukách týchto dvoch združení a žalobcu 3/ mohla byť iba výsledkom kolúzie všetkých týchto účastníkov. Úrad bol povinný v konaní preukázať protiprávne konanie strán dohody, avšak dôkazné bremeno preukázať, že sa protiprávneho konania nedopustili a vyvrátiť dôkazy zhromaždené proti nim Úradom, nesú účastníci konania.
Bolo teda na účastníkoch konania, aby predložili iné alternatívne a nespochybniteľné vysvetlenia pre mimoriadnu konštantnosť indexov v cenových ponukách.
(...)
Najvyšší súd na rozdiel od krajského súdu dal za pravdu žalovanému v tom, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že neštandardná zhoda ponúk bola výsledkom zhody vôle podnikateľov, pričom pôdou pre koordináciu ich postupu bola vzájomná komunikácia v rôznych podobách v rozhodnom období. Existencia komunikačnej platformy medzi všetkými účastníkmi bola preukázaná (viď vyššie) a ňou bolo potvrdené, že účastníci mali priestor pre komunikáciu a uzavretie dohody a navyše niektoré dôkazy potvrdili, že účastníci spolu ohľadne tejto súťaže aj komunikovali.
(...)
Odvolací súd nesúhlasí s vyššie uvedeným názorom krajského súdu. Predovšetkým treba zdôrazniť úmysel zákonodarcu, ktorý pre naplnenie skutkovej podstaty zakázanej dohody podľa § 4 zákona č. 136/2001 Z. z. preukázanie vedomosti účastníkov nepožaduje, nie je podstatné, či má ísť o vedomé alebo nevedomé konanie a úmysel nie je znakom skutkovej podstaty tohto správneho deliktu, keďže ide o správny delikt s objektívnou zodpovednosťou.
Toto konanie nemusí byť plánované alebo vedené tým istým cieľom. Rovnako ani čl. 81 ods. 1 ZES nedefinuje dohodu obmedzujúcu súťaž ako delikt, pre ktorého naplnenie je potrebný úmysel. Preto uloženie takejto povinnosti krajským súdom žalovanému je v rozpore so zákonom, nakoľko krajský súd týmto uložil správnemu orgánu preukázať skutočnosti, ktoré pre založenie existencie protisúťažnej dohody nie sú relevantné.
Rozsudok NSSR z 28.9.2004, sp. zn. 4 Sž 108/03
Je nepochybné, že v spornom ustanovení zmluvy (...) si účastníci dohodli cenu pre následný predaj tretej strane a preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že zmluva rieši výlučne iba vzťah zmluvných strán a nezasahuje do vzťahu niektorej zmluvnej strany k tretej osobe.
Uvedeným ustanovením sa tak obmedzuje voľnosť konania distribútora voči tratím osobám t.j. odberateľom – koncovým zákazníkom, pretože distribútor si s odberateľmi nemôže v rámci vlastných obchodných vzťahov dojednávať kúpne ceny elektronických dát periodík (...).
Existencia takéhoto ustanovenia v Zmluve priamo zakotvujúca cenu, za ktorú sa má produkt predávať tretím osobám, je sama osobe dostatočným dôvodom na jeho zákaz v zmysle § 3 ods.1 zákona č. 188/1994 Z.z., podľa ktorého je zakázané najmä priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok.
Na tomto závere nič nemení ani poukazovanie žalobcu na ďalšie ustanovenia Zmluvy (...), podľa ktorých je možné aby distribútor menil cenu aj bez súhlasu poskytovateľa dát. Bolo vecou účastníkov Zmluvy formulovať úpravu vzájomných vzťahov jednoznačne, bez rizika rozdielnych výkladov.
Možno súhlasiť so žalobcom, že zo strany „Protimonopolného úradu došlo k zásahu do princípu čo najširšej zmluvnej voľnosti“. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že zmluvná voľnosť nie je absolútna, je tiež limitovaná inými zákonmi a v danom prípade a podobných prípadoch ide o zásah zákonom predvídaný a dovolený v záujme ochrany iného princípu, ochrany hospodárskej súťaže t.j. ochrany ostatných podnikateľov a v konečnom dôsledku v záujme ochrany všetkých spotrebiteľov.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, z 21.3.2007, sp. zn. 2S 380/06
Ustanovenie § 38 ods. 1 Advokátskeho poriadku má protisúťažný a obmedzujúci charakter. Súd má za to, že ustanovenie § 38 ods. 1 písm. a/ až d/ taxatívne vymedzuje náležitosti, o ktorých môže advokát, združenie alebo spoločnosť poskytujúca právne služby informovať verejnosť. Nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu, že predmetné ustanovenie je formulované dostatočne všeobecne, aby verejnosť mohla odbdržať všetky informácie relevantné v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Ustanovenie je vymedzené taxatívne, jeho formulácia nedáva priestor pre poskytnutie iných informácií, ktoré sú relevantné k celkovému obrazu o advokátskej kancelárii, prípadne o spoločnosti poskytujúcej právne služby, Práve z dôvodu taxatívnosti tohto ustanovenia neumožňuje poskytnúť verejnosti napr. informácie o cenách.