Judikatúra
Slovenská judikatúra
Rozsudok NS SR vo veci ENVI-PAK, a.s. č.k. 8 Sžhpu/1/2012 zo dňa 23.5.2013
„Európsky súdny dvor vo svojej rozhodovacej činnosti vymedzil zneužitie dominantného postavenia ako „objektívny pojem, ktorý vystihuje spôsoby správania podniku v dominantnom postavení, ktorých podstatou je ovplyvnenie štruktúry trhu, na ktorom je na základe prítomnosti dominantného podniku stupeň súťaže oslabený, a ktorých cieľom je vytvorenie prekážok rozvoja súťaže na tomto trhu za použitia prostriedkov, ktoré sa líšia od tých, ktoré riadia normálnu súťaž výrobkov a služieb medzi súťažiteľmi". V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že koncepcia zneužitia dominantného postavenia sa neobmedzuje len na konanie, ktoré pôsobí negatívne vo vzťahu k ostatným súťažiteľom, ale zahŕňa aj konanie, ktoré poškodzuje spotrebiteľov, pretože neprimerané ceny, ktoré majú účinky a vplyv na postavenie užívateľov alebo spotrebiteľov, sú tiež zakázané.“
...Najvyšší súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v prípade ochrany hospodárskej súťaže nie je otázka právnej kvalifikácie vôbec rozhodujúcou pre vyslovenie záveru o porušení súťažného práva a uloženie príslušnej sankcie v prípade, ak súťažiteľ svojím správaním na súťažnom trhu poruší zákon a zneužije svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu...
„...Napríklad i Európsky súd pre ľudské práva v roku 2009 v rozsudku Zolotukhin uviedol, že rozhodujúcim je samotný skutok a nie jeho právna kvalifikácia (sťažnosť č. 14/939/03). V danom prípade je Najvyšší súd Slovenskej republiky toho názoru, že argumentácia krajského súdu, že v správaní žalobcu ide o „novú skutkovú podstatu", za ktorú by nemal byť sankcionovaný je právne irelevantná a nemá oporu v súťažnom práve. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prípad riešený jednak Komisiou, ako i Európskym súdnym dvorom a to prípad Astra Zeneca. Námietkam Astra Zeneca, že sa jedná o určitú „novosť praktík v zneužití na trhu", a že by mali dostať preto iba symbolickú pokutu nebolo vyhovené a táto jej obrana bola odmietnutá a nerešpektovaná a naopak vo veci boli uložené prísne finančné sankcie. V danej veci praktiky zneužitia boli nové a to pokiaľ ide o použité prostriedky, napriek tomu však Všeobecný súd, ako i Európsky súdny dvor konštatovali, že príslušné zneužitia sú závažnými porušeniami a nemôžu byť tolerované v súťažnom práve. Naviac z rozhodnutí súdov v danej veci vyplýva, že Astra Zeneca mala očakávať, že zneužitia, o ktoré v danom prípade ide, patria do pôsobnosti čl. 102 ZFEÚ, a to napriek tomu, že Komisia ani Súdny dvor ešte nepreskúmavali správanie, ktoré využívalo rovnaké prostriedky alebo metódy. Napokon i vo veci Astra Zeneca bola na daný prípad nepochybne aplikovaná generálna klauzula. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri zneužívaní dominantného postavenia na relevantnom trhu súťažitelia používajú čoraz sofístikovanejšie praktiky zneužitia a tieto praktiky by potom bolo možné považovať neustále za nové a vidieť v nich prvky novosti a potom v prípade osvojenia si názoru krajského súdu, by v podstate nebolo možné subjekt, ktorý používa „novú praktiku", ale hoci nedovolenú praktiku, sankcionovať v oblasti súťažného práva. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosti, na ktoré poukazuje krajský súd, nemôžu byť podľa názoru odvolacieho súdu ani poľahčujúcimi okolnosťami, v ktorých by bolo možné vidieť zníženie uloženej sankcie žalobcovi, resp.využitia moderačného práva súdom vo vzťahu k žalobcovi. V danom prípade je Najvyšší súd Slovenskej republiky toho názoru, že žalobca ako skúsený podnikateľ mohol a mal predvídať, a to i s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Európskej komisie, ako i Európskeho súdneho dvora, že jeho konanie je zneužívaním dominantného postavenia na relevantnom trhu v predmetnej oblasti označenej v rozhodnutí žalovaným je v rozpore s cieľom a účelom súťažného práva. ...V danom prípade je odvolací súd nesporne toho názoru, že žalobca si musí byť jednoznačne vedomý svojho protisúťažného konania, ktoré bolo vedomé, a ktorá skutočnosť vyplýva z jednotlivých rozdielnych zmlúv pre servisných klientov a licencovaných klientov ako odberateľov žalobcu za používanie označenia Zelený bod, ako i z ďalších dôkazných prostriedkov, ktoré protimonopolný úrad zhromaždil v administratívnom konaní.“
Rozsudok KS v BA vo veci Slovak telecom,a.s. 2S 105/09/652 z 11.1.2012
„...Práve zneužitie dominantného postavenia má ešte výraznejší ekonomický obsah a je tu ešte výraznejšia potreba ekonomického posúdenia a analýz (napr.pri definovaní relevantných trhov, dominancie, dopadov praktiky na trh...). Všeobecne možno povedať, že dominant má snahu vytvoriť, posilniť alebo udržať silnú trhovú pozíciu, ktorá mu umožní určovať podmienky na trhu a inkasovať rentu. Existuje teda snaha vylúčiť, obmedziť konkurentov alebo ťažiť zo silnej pozície (vylučovacie a vykorisťovateľské praktiky), pričom platí, že čím dlhšie riešenie sporu trvá, tým dlhšie môže dominant profitovať z renty. Vykorisťovateľské praktiky pritom vedú k priamemu poklesu prospechu spotrebiteľa, teda k vyberaniu renty na jeho úkor, ktorá by nedominantnou firmou nemohla byť získaná. Vylučovacie praktiky vedú k nepriamemu poklesu blahobytu spotrebiteľa cez znižovanie konkurencieschopnosti rivalov na trhu zo strany dominanta (zvýšenie nákladov konkurentov, stláčanie marže, predátorstvo, odmietnutie dodávať...). Pritom platí, že snaha vylúčiť alebo obmedziť konkurentov, a teda obmedziť konkurenčný tlak, je vždy v neprospech spotrebiteľov. Na preukázanie vylučovacieho konania z ekonomického hľadiska existujú viaceré testy, napr.: test obetovania zisku, test chýbajúceho ekonomického zmyslu, test rovnako efektívneho konkurenta, prípadne test spotrebiteľského blahobytu...“
„.. Samotné vymedzenie relevantných trhov je kľúčové pre rozhodnutie o otázke, či mal žalobca dominantné postavenie. Pod dominanciou možno rozumieť situáciu podstatnej trhovej sily, držanej po určitú dobu určitou firmou nad ostatnými konkurentmi, zákazníkmi alebo dodávateľmi, ktorá umožňuje obmedziť produkciu alebo zvýšiť cenu nad úroveň, ktorá by existovala v prípade konkurenčných trhov. Dominantné postavenie na trhu má súťažiteľ, ktorému jeho trhová sila umožňuje vylúčiť efektívnu súťaž na trhu tým, že mu umožňuje správať sa v značnej miere nezávisle na iných súťažiteľoch alebo spotrebiteľoch (ESD 27/76 Continental Can, 85/76 l loffinann-La Roche, 322/81 Michelin). Ide o multikriteriálnu veličinu, kde treba skúmať faktory vzťahujúce sa k štruktúre trhu i k podniku samotnému a jeho správaniu. Je potrebné brať do úvahy dynamické prvky trhu a osobitosti každého konkrétneho podniku. Tiež platí, že konkurencia nemusí byť celkom vylúčená a pri časovom aspekte nemusí ísť o trvalosť, stačí dostatočne dlhá doba. Pri určovaní dominantného postavenia je teda dôležitým krokom, ktorý však nemôže byť cieľom, vymedzenie relevantných trhov, ďalej analýza trhových podielov, cenová elasticita dopytu, hodnotenie ziskovosti, prekážky vstupu a expanzie, závislosť zákazníkov, štrukturálne faktory vzťahujúce sa k trhu a tiež je možné brať do úvahy aj samotné správanie podniku. Existencia dominantného postavenia sa teda preukazuje z pohľadu niekoľkých faktorov, ktoré, pokiaľ by boli posudzované samostatne, nemusia byť nutne určujúce, medzi ktorými však veľmi významnú rolu hrajú veľmi vysoké trhové podiely (ESD 85/76 Hoffmann La Roche). V niektorých prípadoch však ide o nedostatočný indikátor a najmä je tu nižšia relevancia v prípade trhov s malými prekážkami vstupu. Z judikatúry súdov EU pritom vyplýva, že veľmi vysoké trhové podiely sú samé o sebe, s výnimkou mimoriadnych situácií, dôkazom existencie dominantného postavenia (85/76 Hoffmann - La Roche - 75% a viac, T-30/89 Hilti- 70% a viac),vysoké trhové podiely, t.j. nad 50%, držané po nezanedbateľnú dobu (podľa judikatúry cca 3 roky) sú silným prima facie dôkazom existencie dominancie, ktorý zakladá vyvrátiteľnú domnienku existencie dominancie (322/81 Michelin - 57-65%, 62/86 AKZO -50% držaný po dobu 3 rokov), nízke trhové podiely (25% až 40%) - existencia dominantného postavenia nie je pravdepodobná a pri veľmi nízkych trhových podieloch, t.j. pod 25%, je domnienka neexistencie dominantného postavenia. Samotné trhové podiely treba posudzovať aj podľa vývoja v danom čase, treba brať zreteľ na relativitu trhových podielov, odstup od najbližších konkurentov, pričom platí, že čím vyššia je produktová diferenciácia na relevantnom trhu, tým nižšiu vypovedaciu schopnosť majú trhové podiely. Pri analýze dominancie sa uplatňujú tiež ďalšie faktory ako napríklad prekážky vstupu/expanzie, dynamika trhu, vyvažujúca kúpna sila, samotná veľkosť firmy, široká geografická účasť, finančná sila, vertikálne prepojenie, portfóliová sila a diferenciácia produktov.... Platí, že čím nižšia je cenová elasticita dopytu, tým väčšia je pravdepodobnosť, že podnik má dominantné postavenie. Tiež sa vychádza z toho, že čím ziskovejší je predaj tovaru/služieb, tým pravdepodobnejšie drží podnik dominantné postavenie. Tieto alternatívne spôsoby zisťovania dominancie sú však vcelku nespoľahlivé, resp. náročné na zber údajov. Tiež treba uviesť, že samotná existencia dominantného postavenia nie je zakázaná. Zakázané je zneužitie dominantného postavenia.“ (str. 91)
„... Je nesporné, že i podnikateľ v dominantnom postavení je oprávnený brániť svoje postavenie na trhu. V prípade, že konkurencii čelí férovými prostriedkami, nejde o zneužívanie dominantného postavenia. Ak však postupuje tak, akoby v dostatočne efektívnom súťažnom prostredí nemohol postupovať z dôvodu obáv z konkurencie a z odlivu zákazníkov a pritom svojim konkurentom alebo spotrebiteľom spôsobuje ujmu, ide o zneužitie dominantného postavenia. Konanie, ktorým bráni svoje postavenie na trhu, nesmie byť zjavne neprimerané podmienkam panujúcim na trhu. Správne žalovaný uviedol, že ak ide o správanie, ktoré by podnikateľ v podstatnej miere nemohol realizovať za situácie, pokiaľ by nebol v dominantnom postavení, nakoľko by sa musel dôvodne obávať okamžitého vyplnenia uvoľneného miesta konkurentom, ktorého plnenie by pre zákazníka predstavovalo alternatívu, ide o správanie, ktoré je zneužitím dominantného postavenia. V tejto súvislosti možno poukázať aj na záver Všeobecného súdu EÚ (predtým Súdu prvého stupňa ES) vo veci British Plaster Board (T-65/89), z ktorého vyplýva, že samotná skutočnosť, že súťažiteľ disponuje dominantným postavením, ho síce vystavuje prísnejšej reglementácii oproti súťažiteľom, ktorí takýmto postavením nedisponujú, avšak nijako neprelamuje jeho základné právo chrániť svoje obchodné záujmy, pokiaľ môžu byť ohrozené. Uskutočnenie primeraných krokov k ochrane svojich záujmov mu musí byť umožnené. Žalobca má pravdu v tom, že aby žalovaný mohol posúdiť, či jeho konanie bolo nelegitímne, musel v konaní preskúmať, či toto konanie malo znaky zjavnej neprimeranosti, a to objektívne vo vzťahu k všetkým podmienkam panujúcim v relevantnom čase na trhu...“ (str.97)
„...Aj NSS vo svojom rozsudku sp. zn. 8 Afs 38/2010 zo dňa 21.07.2010 akcentoval osobitnú zodpovednosť súťažiteľa v dominantnom postavení, ktorý je nútený správať sa tak, aby svojim postupom nenarušil hospodársku súťaž na relevantnom trhu. Hoci by jeho správanie bolo za štandardných okolností prípustné, špecifická pozícia v dominantnom postavení ho významne obmedzuje. Pri aplikácii § 8 ods. 1 ZOHS musia byť dôsledne skúmané okolnosti konkrétneho prípadu so zreteľom ku všetkým jeho špecifikám. Je potrebné vždy starostlivo zvažovať, či ide v prípade konkrétneho podnikateľa v dominantnom postavení o primerané správanie sa, t.j. či sú zvolený spôsob a intenzita správania primerané oprávneným záujmom dominantného súťažiteľa na trhu.... „ (str.97)
... Margin squeeze (praktika stláčania marže) je jednou z vylučovacích foriem zneužívania dominantného postavenia na trhu. Vo všeobecnosti možno uviesť, že táto praktika vzniká vtedy, keď vertikálne integrovaná spoločnosť, dominantná na hornom trhu, poskytuje významný vstup na spodný trh, kde sama tiež pôsobí a za tento vstup účtuje konkurentom takú cenu, ktorá im na spodnom trhu neumožňuje efektívne súťažiť. Konkurenti dominantnej spoločnosti na spodnom trhu sú teda jednak závislí od dodávky tohto nevyhnutného vstupu, ktorý im môže poskytnúť len dominantná spoločnosť, avšak zároveň s ňou súťažia pri ponuke svojich konečných produktov zákazníkom (užívateľom). Pri posúdení margin squeeze sa zisťuje, či dominantná spoločnosť ako dodávateľ svojim správaním prostredníctvom nastavenia svojich veľkoobchodných a maloobchodných cien nevytláča svojich konkurentov z trhu, kde spolu súťažia. Následkom tejto praktiky môže byť vytvorenie, udržanie alebo posilnenie dominantného postavenia dominantnej spoločnosti na spodnom (maloobchodnom) trhu. Cieľom tak je zabrániť dominantnej spoločnosti preniesť svoju trhovú silu na spodný trh. Margin squeeze teda "znamená, že rozdiel medzi maloobchodnými cenami, ktoré požaduje dominantný podnik za porovnateľné služby, je negatívny alebo nedostatočný (t.j. môže byť aj pozitívny, ale je malý) k tomu, aby pokryl špecifické náklady vzťahujúce sa k výrobku alebo službe dominantného podniku na maloobchodnom trhu. Aby bolo možné kvalifikovať margin squeeze ako zneužitie dominantného postavenia, je potrebné preukázať, že správanie má protisúťažné podmienky na trhu, pričom stačí preukázať, že správanie môže potencionálne vylúčiť z trhu konkurentov, ktorí sú aspoň rovnako výkonní ako dominantný podnik....“( str.98).
„ ...V prípade Deutsche Telekom sa stláčania marží dopustil dominantný podnikateľ, ktorého veľkoobchodné, ako aj maloobchodné ceny boli regulované, a preto tu bola potreba formulovať stláčanie marží ako samostatnú formu zneužitia, nezávislú na samotných cenách a bez objasnenia vzťahu k regulačnej povinnosti dodávať. Súdny dvor aj v prípade TeliaSonera potvrdil stláčanie marží ako samostatnú súťažnú doktrínu. Stláčanie marží je samostatným zneužitím v tom zmysle, že nie je nijako nutné preukazovať, že veľkoobchodné ceny sú nadmerné (excesívne) alebo maloobchodné ceny sú predátorské. Súdny dvor ďalej uviedol, že stláčanie marží môže mať protisúťažné účinky na trhoch, aj keď nie je veľkoobchodný vstup nevyhnutný (záleží na okolnostiach konkrétneho prípadu). SD sa priklonil k testu rovnako efektívneho konkurenta, a to jednak samotnou definíciou stláčania marží v prejednávanej veci, tak tvrdením, že je v zásade potrebné vziať prednostne do úvahy ceny a náklady dominantného podniku. Na prospech tohto testu zopakoval Súdny dvor argument, že dominantný podnik pozná vlastné ceny a náklady, avšak v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov. Zároveň však uviedol, že môžu existovať situácie, keď môžu byť vzaté do úvahy náklady a ceny konkurentov, ktoré môžu byť relevantné, pokiaľ to konkrétne súťažné podmienky na trhu vyžadujú, napríklad z dôvodu, že výška nákladov dominantného podniku presne závisí na situácii konkurenčnej výhody, v ktorej sa tento podnik nachádza vďaka dominantnému postaveniu. Takouto konkurenčnou výhodou môžu nepochybne byť situácie, keď dominantný podnik vďaka svojmu postaveniu dosahuje nižšie jednotkové náklady než jeho konkurenti. Rovnako je možné použiť náklady konkurentov v situácii, keď štruktúru nákladov dominantného podniku nemožno z objektívnych dôvodov presne identifikovať. Podľa Súdneho dvora k preukázaniu zneužívajúcej povahy musí na trhu existovať protisúťažný účinok stláčania marží, ale tento nemusí byť nevyhnutne konkrétny a postačujúce je preukázanie potenciálneho protisúťažného účinku, ktorý môže vytlačiť z trhu minimálne rovnako efektívnych konkurentov. Ak je veľkoobchodný vstup nevyhnutný a rovnako efektívny, konkurenti ako dominantný podnik môžu na trhu pôsobiť len so stratou alebo za podmienok zníženej rentability, je prinajmenšom potenciálny protisúťažný účinok stláčania marží pravdepodobný. Upresnil, že praktika vedúca k stláčaniu marží by mohla mať protisúťažný účinok, hoci aj len potenciálny, aj v situácii, keď veľkoobchodný výrobok nie je nevyhnutný pre dodanie maloobchodného výrobku. V takýchto prípadoch poukázal na nutnosť posúdenia konkrétnych podmienok. Ak je marža záporná, je prinajmenšom potenciálny protisúťažný účinok možný a preukázanie účinku vylúčenia je menej zložité než v prípade, keď je veľkoobchodná cena nižšia než maloobchodná. Dominantný podnik pritom môže preukázať, že jeho správanie spočívajúce v stláčaní marže je hospodársky odôvodnené napriek tomu, že má vylučovacie účinky. Uviedol, že článok 102 ZFEÚ nestanovuje žiadne rozlíšenia, ani žiadne úrovne v pojme dominantného postavenia a pre posúdenie zneužitia je podstatné, či má podnik takú hospodársku silu, akú vyžaduje tento článok k preukázaniu dominantného postavenia na určitom trhu. Stupeň trhovej sily má v zásade dôsledky skôr pre rozsah účinkov správania sa dotknutého podniku než pre existenciu zneužitia ako takého. Je teda potrebné sa zaoberať aj rozsahom dominantného postavenia, avšak nie pre určenie zneužitia, ale pre určenie miery zneužitia, t.j. účinkov správania na trh. Stláčanie marží je vertikálnym vylučovacím zneužitím a zahŕňa správanie na viac než jednom relevantnom trhu. Pre preukázanie zneužitia je podstatné, aké sú účinky správania sa na trhoch. V rozsudku SD akcentoval tiež teóriu ujmy spočívajúcu v správaní vertikálne integrovaného podniku v dominantnom postavení na vrchnom trhu v snahe vytlačiť prinajmenšom rovnako výkonných konkurentov na spodnom trhu, najmä stláčaním ich marží. V takejto situácii, ak neexistuje žiadne iné hospodársky objektívne odôvodnenie, možno takéto správanie odôvodniť úmyslom dominantného podniku zabrániť rozvoju hospodárskej súťaže na spodnom trhu a posilniť svoje postavenie alebo dokonca získať dominantné postavenie na tomto trhu za použitia iných prostriedkov, než je jeho výkonnosť. Zneužívajúca povaha praktiky zavedenej vertikálne integrovaným podnikom v dominantnom postavení na veľkoobchodnom trhu a vedúcou k stláčaniu marží konkurentov na maloobchodnom trhu nezávisí na existencii dominantného postavenia tohto podniku na maloobchodnom trhu. Nie je teda potrebné preukazovať dominantné postavenie na maloobchodnom trhu. Pre preukázanie účinkov je však nepochybne potrebné popísať úroveň súťaže na dotknutých trhoch. Pre posúdenie zneužívajúcej povahy tarifnej praktiky vedúcej k stláčaniu marží nie je v zásade relevantné, či praktika môže z trhu vytlačiť súčasných zákazníkov dominantného podniku (na veľkoobchodnom trhu) alebo jeho nových zákazníkov. Je potrebné posúdiť to, do akej miery stláčanie marží vytvára prekážky vstupu potenciálnym rovnako výkonným konkurentom na trh. Podnik, ktorý využíva praktiku vedúcu k stláčaniu marží jeho konkurentov, nemusí nutne utrpieť ani straty. Aj keby dominantný podnik pri stláčaní marží svojich konkurentov utrpel straty, netreba dokazovať možnosť nahradiť takéto prípadné straty, aby bolo možné preukázať existenciu zneužitia, nakoľko možnosť vytlačenia konkurentov z trhu závisí len na rozdiele medzi cenami uplatňovanými na dotknutých trhoch dominantným podnikom. Práve cenový rozdiel môže prípadne spôsobiť straty konkurentom.
Z uvedených záverov Súdneho dvora by mal žalovaný nepochybne v novom konaní
vychádzať, keďže obidva rozsudky (TeliaSonera a Deutsche Teleko'm) predstavujú skutočne ucelený pohľad Súdneho dvora EÚ na zneužitie dominantného postavenia stláčaním marží...
... Žalobca má pravdu v tom, že všeobecne platí, že aj dominantná spoločnosť musí mať možnosť sa primeraným spôsobom brániť hroziacim atakom zo strany konkurencie a hájiť svoje obchodné záujmy, pokiaľ jej cieľom a snahou nie je upevňovanie svojej trhovej pozície a pokiaľ táto obrana nie je neprimeraná....“ (str. 110)
Rozsudok NS SR vo veci Slovnaft sp. zn. 2Sžhpu/1/2012 zo dňa 18.04.2013.
“Zákon vo všeobecnosti nedefinuje, čo sa považuje za zneužitie dominantného postavenia, avšak konkretizáciu, respektíve bližšie vymedzenie tohto pojmu, typické pre právo generálnych klauzúl, kde sa zaraďuje i súťažné právo, ponecháva na judikatúru. Demonštratívny výpočet praktík uvedených v § 8 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže má slúžiť podnikateľom hlavne k tomu, aby si mohli urobiť predstavu o najčastejších alebo najzávažnejších formách zneužitia dominantného postavenia. Ak sa v aplikačnej praxi vyskytne taká praktika, ktorá nie je uvedená v demonštratívnom výpočte v § 8 ods. 2, tak podľa právneho názoru senátu 2S musí úrad vychádzať z generálnej klauzuly uvedenej v zákone a postihuje a aj musí postihovať takéto praktiky v zmysle zásady oficiality. Je potrebné si uvedomiť, že úrad nemôže určité konanie, ktoré je správnym deliktom, podradiť pod skutkovú podstatu, ktorá mu je svojím obsahom najbližšia, pretože výpočet skutkových podstát v § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. je neúplný. V danom prípade je taktiež si potrebné uvedomiť, že správny orgán príslušné konanie žalobcu z hľadiska spáchaného správneho deliktu nemôže subsumovať pod približnú skutkovú podstatu takej praktiky, ktorá zjavne nespĺňa znaky konania žalobcu.“ (str.10-11)
„Európsky súdny dvor vymedzil zneužitie ako „objektívny pojem, ktorý vystihuje spôsoby správania podniku v dominantnom postavení, ktorých podstatou je ovplyvnenie štruktúry trhu, na ktorom je na základe prítomnosti dominantného podniku stupeň súťaže oslabený, a ktorých cieľom je vytvorenie prekážok rozvoja súťaže na tomto trhu za použitia prostriedkov, ktoré sa líšia od tých, ktoré riadia normálnu súťaž výrobkov a služieb medzi súťažiteľmi". V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že koncepcia zneužitia dominantného postavenia sa neobmedzuje len na konanie, ktoré pôsobí negatívne vo vzťahu k ostatným súťažiteľom, ale zahŕňa aj konanie, ktoré poškodzuje spotrebiteľov, pretože neprimerané ceny, ktoré majú účinky a vplyv na postavenie užívateľov alebo spotrebiteľov, sú tiež zakázané (Hoffmann Roche v. Komisia).....(str.12)
„Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade na rozdiel od krajského súdu stotožňuje so žalovaným, že konanie žalobcu je špecifické v tom, že sa jedná výlučne o postihnutie vykorisťovateľskej praktiky, a že v danom prípade nejde tu ani o jej kombináciu s vylučovacou praktikou, pretože i podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nesporné, že v konaní žalobcu nedošlo k vylúčeniu konkurentov z trhu. Skutková podstata uvedená v § 8 ods. 2 písm. c/ jednoznačne nevystihuje nedovolené konanie žalobcu a preto nič nebránilo úradu, aby na konanie žalobcu aplikoval generálnu klauzulu.“
Rozsudok KS SR vo veci ZSE Distribúcia, a.s. Bratislava č. 1 S 205/2012 z 24.4.2012.
„Žalobca teda na relevantnom trhu nie je vystavený podstatnej súťaži a vzhľadom na svoju ekonomickú silu sa môže správať nezávisle (§ 8 ods. 1), čo je aj historicky dané, pretože na určitom území bolo vlastníctvo sietí (elektrických vedení) dané vždy len jednej spoločnosti. Európsky súdny dvor definoval dominantné postavenia ako pozíciu ekonomickej sily používanej podnikateľom, ktorá mu umožňuje brániť efektívnej súťaži, a to tak, že mu dáva potenciál správať sa do značnej miery nezávisle od konkurentov, odberateľov a v konečnom dôsledku aj od spotrebiteľov. Žalobca má teda dominantné postavenie na relevantnom trhu merania elektriny na „časti vymedzeného územia" prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Distribúcia elektriny má charakter prirodzeného monopolu a platia sa za ňu poplatky, ktorých výška je určená regulátorom. S distribúciou elektriny sú však spojené aj služby distribúcie, ktoré vo všeobecnosti nepodliehajú cenovej regulácii....(str.24).
„Krajský súd konštatuje, že úrad sa riadne zaoberal dopadom protisúťažnej praktiky a preukázal, že konanie žalobcu malo negatívny dopad na hospodársku súťaž. Pre konštatovanie zneužitia dominantného postavenia už samotný potenciálny protisúťažný dopad je v rozpore so zákazom zneužívania dominantného postavenia na trhu, čo vyplýva aj z judikatúry dostupnej k čl. 102 ZFEÚ ako európskemu ekvivalentu slovenského zákazu zneužívania dominantného postavenia, uvedenému v § 8 zákona. Dopad na trh nie je kategóriou, ktorá by sa kryla so škodou spôsobenou spotrebiteľom. Ide o kategóriu spočívajúcou v dopadoch protisúťažnej praktiky na konkurentov, na súťažné prostredie, ceny, trhové podmienky a vývoj trhu, na bariéry vstupu na trh spotrebiteľov a pod. Je pravdou, že z dobre fungujúcej hospodárskej súťaže v konečnom dôsledku profituje spotrebiteľ. V zmysle rozhodnutia Európskej komisie vo veci Wanadoo España vs. Telefónica (Case COMP/38.784) zo dňa 04.07.2007 „ ČI. 82 ZES nie je zameraný len na praktiky, ktoré môžu priamo poškodiť spotrebiteľov, ale tiež na tie, ktoré sú pre nich škodlivé prostredníctvom ich vplyvu na efektívnu súťažnú štruktúru. ... Cl. 82 nepožaduje, aby Európska komisia špeciálne skúmala, či konania dominantného podnikateľa poškodilo spotrebiteľov. " Pri implementácii praktiky a jej dopadov išlo o účtovanie neprimerane vysokej ceny vo vzťahu k subjektom, ktorí museli predmetnú cenu uhradiť. Adresátmi neprimeraných cien boli zároveň konkurenti, resp. potenciálni konkurenti dominanta na trhu dodávky elektriny pre domácnosti. Z tohto dôvodu nastavený poplatok mohol pôsobiť ako bariéra vstupu pre alternatívnych dodávateľov elektriny do segmentu domácností. Podľa názoru súdu úrad toto konanie správne vyhodnotil ako porušenie ustanovenia § 8 ods. 2 písm. a) ZOHS, podľa ktorého zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok...“(str. 27)
„ Úlohou úradu je postihnúť podnikateľa za protiprávne konania a zároveň ho odradiť od porušovania súťažných predpisov v budúcnosti. Skutočnosť, že úrad nie je oprávnený nastaviť primeranú výšku poplatku neznamená, že nemôže voči neprimeraným cenám zasiahnuť. Je na dominantnom hráčovi, aby nastavil svoju cenovú politiku v prípade neregulovaných cien. Aj napriek skutočnosti, že k ukončeniu uplatňovania protisúťažnej praktiky došlo od 1.4.2010, kedy poplatok účtovaný nebol, rozhodnutie úradu bolo potrebné, pretože plní predovšetkým represívnu funkciu a funkciu všeobecnej prevencie. Keď úrad zistil, že existuje dôvodné podozrenie na porušenie zákona, mal povinnosť vo veci konať a rozhodnúť.
Rozsudok NS SR vo veci SLOVOFOND, a. s. sp. zn. 4 Sž 177/02 zo dňa 10.06.2003
„Postup podnikateľa, ktorý má dominantné postavenie na trhu pri uplatňovaní obchodných podmienok (aj ceny) nemožno označiť za zneužívanie postavenia, ak tento zodpovedá postupu, ktorým mu bol príslušným správnym orgánom schválený. Pri schválenom postupe chýba protiprávnosť, ktorá je pojmovým znakom zneužívania, teda zakázaného konania.“ (str. 2)
Rozsudok NS SR vo veci Slovak Telekom, a.s. sp. zn. 2 Sž 14/2004 zo dňa 28.02.2005
„...za zneužitie dominantného postavenia možno považovať aj zmluvný vzťah s dominantným podnikateľom, ktorého iniciátorom sú jeho zmluvní partneri, preto neobstojí názor o nemožnosti vynucovania zmluvných podmienok z dôvodu existencie zmluvnej slobody. Opak by znamenal nemožnosť aplikácie súťažného práva.“ (str. 21)
Európska judikatúra
Rozsudok NS SR vo veci ENVI-PAK, a.s. č.k. 8 Sžhpu/1/2012 zo dňa 23.5.2013
„Európsky súdny dvor vo svojej rozhodovacej činnosti vymedzil zneužitie dominantného postavenia ako „objektívny pojem, ktorý vystihuje spôsoby správania podniku v dominantnom postavení, ktorých podstatou je ovplyvnenie štruktúry trhu, na ktorom je na základe prítomnosti dominantného podniku stupeň súťaže oslabený, a ktorých cieľom je vytvorenie prekážok rozvoja súťaže na tomto trhu za použitia prostriedkov, ktoré sa líšia od tých, ktoré riadia normálnu súťaž výrobkov a služieb medzi súťažiteľmi". V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že koncepcia zneužitia dominantného postavenia sa neobmedzuje len na konanie, ktoré pôsobí negatívne vo vzťahu k ostatným súťažiteľom, ale zahŕňa aj konanie, ktoré poškodzuje spotrebiteľov, pretože neprimerané ceny, ktoré majú účinky a vplyv na postavenie užívateľov alebo spotrebiteľov, sú tiež zakázané.“
...Najvyšší súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v prípade ochrany hospodárskej súťaže nie je otázka právnej kvalifikácie vôbec rozhodujúcou pre vyslovenie záveru o porušení súťažného práva a uloženie príslušnej sankcie v prípade, ak súťažiteľ svojím správaním na súťažnom trhu poruší zákon a zneužije svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu...
„...Napríklad i Európsky súd pre ľudské práva v roku 2009 v rozsudku Zolotukhin uviedol, že rozhodujúcim je samotný skutok a nie jeho právna kvalifikácia (sťažnosť č. 14/939/03). V danom prípade je Najvyšší súd Slovenskej republiky toho názoru, že argumentácia krajského súdu, že v správaní žalobcu ide o „novú skutkovú podstatu", za ktorú by nemal byť sankcionovaný je právne irelevantná a nemá oporu v súťažnom práve. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prípad riešený jednak Komisiou, ako i Európskym súdnym dvorom a to prípad Astra Zeneca. Námietkam Astra Zeneca, že sa jedná o určitú „novosť praktík v zneužití na trhu", a že by mali dostať preto iba symbolickú pokutu nebolo vyhovené a táto jej obrana bola odmietnutá a nerešpektovaná a naopak vo veci boli uložené prísne finančné sankcie. V danej veci praktiky zneužitia boli nové a to pokiaľ ide o použité prostriedky, napriek tomu však Všeobecný súd, ako i Európsky súdny dvor konštatovali, že príslušné zneužitia sú závažnými porušeniami a nemôžu byť tolerované v súťažnom práve. Naviac z rozhodnutí súdov v danej veci vyplýva, že Astra Zeneca mala očakávať, že zneužitia, o ktoré v danom prípade ide, patria do pôsobnosti čl. 102 ZFEÚ, a to napriek tomu, že Komisia ani Súdny dvor ešte nepreskúmavali správanie, ktoré využívalo rovnaké prostriedky alebo metódy. Napokon i vo veci Astra Zeneca bola na daný prípad nepochybne aplikovaná generálna klauzula. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri zneužívaní dominantného postavenia na relevantnom trhu súťažitelia používajú čoraz sofístikovanejšie praktiky zneužitia a tieto praktiky by potom bolo možné považovať neustále za nové a vidieť v nich prvky novosti a potom v prípade osvojenia si názoru krajského súdu, by v podstate nebolo možné subjekt, ktorý používa „novú praktiku", ale hoci nedovolenú praktiku, sankcionovať v oblasti súťažného práva. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosti, na ktoré poukazuje krajský súd, nemôžu byť podľa názoru odvolacieho súdu ani poľahčujúcimi okolnosťami, v ktorých by bolo možné vidieť zníženie uloženej sankcie žalobcovi, resp.využitia moderačného práva súdom vo vzťahu k žalobcovi. V danom prípade je Najvyšší súd Slovenskej republiky toho názoru, že žalobca ako skúsený podnikateľ mohol a mal predvídať, a to i s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Európskej komisie, ako i Európskeho súdneho dvora, že jeho konanie je zneužívaním dominantného postavenia na relevantnom trhu v predmetnej oblasti označenej v rozhodnutí žalovaným je v rozpore s cieľom a účelom súťažného práva. ...V danom prípade je odvolací súd nesporne toho názoru, že žalobca si musí byť jednoznačne vedomý svojho protisúťažného konania, ktoré bolo vedomé, a ktorá skutočnosť vyplýva z jednotlivých rozdielnych zmlúv pre servisných klientov a licencovaných klientov ako odberateľov žalobcu za používanie označenia Zelený bod, ako i z ďalších dôkazných prostriedkov, ktoré protimonopolný úrad zhromaždil v administratívnom konaní.“
Rozsudok KS v BA vo veci Slovak telecom,a.s. 2S 105/09/652 z 11.1.2012
„...Práve zneužitie dominantného postavenia má ešte výraznejší ekonomický obsah a je tu ešte výraznejšia potreba ekonomického posúdenia a analýz (napr.pri definovaní relevantných trhov, dominancie, dopadov praktiky na trh...). Všeobecne možno povedať, že dominant má snahu vytvoriť, posilniť alebo udržať silnú trhovú pozíciu, ktorá mu umožní určovať podmienky na trhu a inkasovať rentu. Existuje teda snaha vylúčiť, obmedziť konkurentov alebo ťažiť zo silnej pozície (vylučovacie a vykorisťovateľské praktiky), pričom platí, že čím dlhšie riešenie sporu trvá, tým dlhšie môže dominant profitovať z renty. Vykorisťovateľské praktiky pritom vedú k priamemu poklesu prospechu spotrebiteľa, teda k vyberaniu renty na jeho úkor, ktorá by nedominantnou firmou nemohla byť získaná. Vylučovacie praktiky vedú k nepriamemu poklesu blahobytu spotrebiteľa cez znižovanie konkurencieschopnosti rivalov na trhu zo strany dominanta (zvýšenie nákladov konkurentov, stláčanie marže, predátorstvo, odmietnutie dodávať...). Pritom platí, že snaha vylúčiť alebo obmedziť konkurentov, a teda obmedziť konkurenčný tlak, je vždy v neprospech spotrebiteľov. Na preukázanie vylučovacieho konania z ekonomického hľadiska existujú viaceré testy, napr.: test obetovania zisku, test chýbajúceho ekonomického zmyslu, test rovnako efektívneho konkurenta, prípadne test spotrebiteľského blahobytu...“
„.. Samotné vymedzenie relevantných trhov je kľúčové pre rozhodnutie o otázke, či mal žalobca dominantné postavenie. Pod dominanciou možno rozumieť situáciu podstatnej trhovej sily, držanej po určitú dobu určitou firmou nad ostatnými konkurentmi, zákazníkmi alebo dodávateľmi, ktorá umožňuje obmedziť produkciu alebo zvýšiť cenu nad úroveň, ktorá by existovala v prípade konkurenčných trhov. Dominantné postavenie na trhu má súťažiteľ, ktorému jeho trhová sila umožňuje vylúčiť efektívnu súťaž na trhu tým, že mu umožňuje správať sa v značnej miere nezávisle na iných súťažiteľoch alebo spotrebiteľoch (ESD 27/76 Continental Can, 85/76 l loffinann-La Roche, 322/81 Michelin). Ide o multikriteriálnu veličinu, kde treba skúmať faktory vzťahujúce sa k štruktúre trhu i k podniku samotnému a jeho správaniu. Je potrebné brať do úvahy dynamické prvky trhu a osobitosti každého konkrétneho podniku. Tiež platí, že konkurencia nemusí byť celkom vylúčená a pri časovom aspekte nemusí ísť o trvalosť, stačí dostatočne dlhá doba. Pri určovaní dominantného postavenia je teda dôležitým krokom, ktorý však nemôže byť cieľom, vymedzenie relevantných trhov, ďalej analýza trhových podielov, cenová elasticita dopytu, hodnotenie ziskovosti, prekážky vstupu a expanzie, závislosť zákazníkov, štrukturálne faktory vzťahujúce sa k trhu a tiež je možné brať do úvahy aj samotné správanie podniku. Existencia dominantného postavenia sa teda preukazuje z pohľadu niekoľkých faktorov, ktoré, pokiaľ by boli posudzované samostatne, nemusia byť nutne určujúce, medzi ktorými však veľmi významnú rolu hrajú veľmi vysoké trhové podiely (ESD 85/76 Hoffmann La Roche). V niektorých prípadoch však ide o nedostatočný indikátor a najmä je tu nižšia relevancia v prípade trhov s malými prekážkami vstupu. Z judikatúry súdov EU pritom vyplýva, že veľmi vysoké trhové podiely sú samé o sebe, s výnimkou mimoriadnych situácií, dôkazom existencie dominantného postavenia (85/76 Hoffmann - La Roche - 75% a viac, T-30/89 Hilti- 70% a viac),vysoké trhové podiely, t.j. nad 50%, držané po nezanedbateľnú dobu (podľa judikatúry cca 3 roky) sú silným prima facie dôkazom existencie dominancie, ktorý zakladá vyvrátiteľnú domnienku existencie dominancie (322/81 Michelin - 57-65%, 62/86 AKZO -50% držaný po dobu 3 rokov), nízke trhové podiely (25% až 40%) - existencia dominantného postavenia nie je pravdepodobná a pri veľmi nízkych trhových podieloch, t.j. pod 25%, je domnienka neexistencie dominantného postavenia. Samotné trhové podiely treba posudzovať aj podľa vývoja v danom čase, treba brať zreteľ na relativitu trhových podielov, odstup od najbližších konkurentov, pričom platí, že čím vyššia je produktová diferenciácia na relevantnom trhu, tým nižšiu vypovedaciu schopnosť majú trhové podiely. Pri analýze dominancie sa uplatňujú tiež ďalšie faktory ako napríklad prekážky vstupu/expanzie, dynamika trhu, vyvažujúca kúpna sila, samotná veľkosť firmy, široká geografická účasť, finančná sila, vertikálne prepojenie, portfóliová sila a diferenciácia produktov.... Platí, že čím nižšia je cenová elasticita dopytu, tým väčšia je pravdepodobnosť, že podnik má dominantné postavenie. Tiež sa vychádza z toho, že čím ziskovejší je predaj tovaru/služieb, tým pravdepodobnejšie drží podnik dominantné postavenie. Tieto alternatívne spôsoby zisťovania dominancie sú však vcelku nespoľahlivé, resp. náročné na zber údajov. Tiež treba uviesť, že samotná existencia dominantného postavenia nie je zakázaná. Zakázané je zneužitie dominantného postavenia.“ (str. 91)
„... Je nesporné, že i podnikateľ v dominantnom postavení je oprávnený brániť svoje postavenie na trhu. V prípade, že konkurencii čelí férovými prostriedkami, nejde o zneužívanie dominantného postavenia. Ak však postupuje tak, akoby v dostatočne efektívnom súťažnom prostredí nemohol postupovať z dôvodu obáv z konkurencie a z odlivu zákazníkov a pritom svojim konkurentom alebo spotrebiteľom spôsobuje ujmu, ide o zneužitie dominantného postavenia. Konanie, ktorým bráni svoje postavenie na trhu, nesmie byť zjavne neprimerané podmienkam panujúcim na trhu. Správne žalovaný uviedol, že ak ide o správanie, ktoré by podnikateľ v podstatnej miere nemohol realizovať za situácie, pokiaľ by nebol v dominantnom postavení, nakoľko by sa musel dôvodne obávať okamžitého vyplnenia uvoľneného miesta konkurentom, ktorého plnenie by pre zákazníka predstavovalo alternatívu, ide o správanie, ktoré je zneužitím dominantného postavenia. V tejto súvislosti možno poukázať aj na záver Všeobecného súdu EÚ (predtým Súdu prvého stupňa ES) vo veci British Plaster Board (T-65/89), z ktorého vyplýva, že samotná skutočnosť, že súťažiteľ disponuje dominantným postavením, ho síce vystavuje prísnejšej reglementácii oproti súťažiteľom, ktorí takýmto postavením nedisponujú, avšak nijako neprelamuje jeho základné právo chrániť svoje obchodné záujmy, pokiaľ môžu byť ohrozené. Uskutočnenie primeraných krokov k ochrane svojich záujmov mu musí byť umožnené. Žalobca má pravdu v tom, že aby žalovaný mohol posúdiť, či jeho konanie bolo nelegitímne, musel v konaní preskúmať, či toto konanie malo znaky zjavnej neprimeranosti, a to objektívne vo vzťahu k všetkým podmienkam panujúcim v relevantnom čase na trhu...“ (str.97)
„...Aj NSS vo svojom rozsudku sp. zn. 8 Afs 38/2010 zo dňa 21.07.2010 akcentoval osobitnú zodpovednosť súťažiteľa v dominantnom postavení, ktorý je nútený správať sa tak, aby svojim postupom nenarušil hospodársku súťaž na relevantnom trhu. Hoci by jeho správanie bolo za štandardných okolností prípustné, špecifická pozícia v dominantnom postavení ho významne obmedzuje. Pri aplikácii § 8 ods. 1 ZOHS musia byť dôsledne skúmané okolnosti konkrétneho prípadu so zreteľom ku všetkým jeho špecifikám. Je potrebné vždy starostlivo zvažovať, či ide v prípade konkrétneho podnikateľa v dominantnom postavení o primerané správanie sa, t.j. či sú zvolený spôsob a intenzita správania primerané oprávneným záujmom dominantného súťažiteľa na trhu.... „ (str.97)
... Margin squeeze (praktika stláčania marže) je jednou z vylučovacích foriem zneužívania dominantného postavenia na trhu. Vo všeobecnosti možno uviesť, že táto praktika vzniká vtedy, keď vertikálne integrovaná spoločnosť, dominantná na hornom trhu, poskytuje významný vstup na spodný trh, kde sama tiež pôsobí a za tento vstup účtuje konkurentom takú cenu, ktorá im na spodnom trhu neumožňuje efektívne súťažiť. Konkurenti dominantnej spoločnosti na spodnom trhu sú teda jednak závislí od dodávky tohto nevyhnutného vstupu, ktorý im môže poskytnúť len dominantná spoločnosť, avšak zároveň s ňou súťažia pri ponuke svojich konečných produktov zákazníkom (užívateľom). Pri posúdení margin squeeze sa zisťuje, či dominantná spoločnosť ako dodávateľ svojim správaním prostredníctvom nastavenia svojich veľkoobchodných a maloobchodných cien nevytláča svojich konkurentov z trhu, kde spolu súťažia. Následkom tejto praktiky môže byť vytvorenie, udržanie alebo posilnenie dominantného postavenia dominantnej spoločnosti na spodnom (maloobchodnom) trhu. Cieľom tak je zabrániť dominantnej spoločnosti preniesť svoju trhovú silu na spodný trh. Margin squeeze teda "znamená, že rozdiel medzi maloobchodnými cenami, ktoré požaduje dominantný podnik za porovnateľné služby, je negatívny alebo nedostatočný (t.j. môže byť aj pozitívny, ale je malý) k tomu, aby pokryl špecifické náklady vzťahujúce sa k výrobku alebo službe dominantného podniku na maloobchodnom trhu. Aby bolo možné kvalifikovať margin squeeze ako zneužitie dominantného postavenia, je potrebné preukázať, že správanie má protisúťažné podmienky na trhu, pričom stačí preukázať, že správanie môže potencionálne vylúčiť z trhu konkurentov, ktorí sú aspoň rovnako výkonní ako dominantný podnik....“( str.98).
„ ...V prípade Deutsche Telekom sa stláčania marží dopustil dominantný podnikateľ, ktorého veľkoobchodné, ako aj maloobchodné ceny boli regulované, a preto tu bola potreba formulovať stláčanie marží ako samostatnú formu zneužitia, nezávislú na samotných cenách a bez objasnenia vzťahu k regulačnej povinnosti dodávať. Súdny dvor aj v prípade TeliaSonera potvrdil stláčanie marží ako samostatnú súťažnú doktrínu. Stláčanie marží je samostatným zneužitím v tom zmysle, že nie je nijako nutné preukazovať, že veľkoobchodné ceny sú nadmerné (excesívne) alebo maloobchodné ceny sú predátorské. Súdny dvor ďalej uviedol, že stláčanie marží môže mať protisúťažné účinky na trhoch, aj keď nie je veľkoobchodný vstup nevyhnutný (záleží na okolnostiach konkrétneho prípadu). SD sa priklonil k testu rovnako efektívneho konkurenta, a to jednak samotnou definíciou stláčania marží v prejednávanej veci, tak tvrdením, že je v zásade potrebné vziať prednostne do úvahy ceny a náklady dominantného podniku. Na prospech tohto testu zopakoval Súdny dvor argument, že dominantný podnik pozná vlastné ceny a náklady, avšak v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov. Zároveň však uviedol, že môžu existovať situácie, keď môžu byť vzaté do úvahy náklady a ceny konkurentov, ktoré môžu byť relevantné, pokiaľ to konkrétne súťažné podmienky na trhu vyžadujú, napríklad z dôvodu, že výška nákladov dominantného podniku presne závisí na situácii konkurenčnej výhody, v ktorej sa tento podnik nachádza vďaka dominantnému postaveniu. Takouto konkurenčnou výhodou môžu nepochybne byť situácie, keď dominantný podnik vďaka svojmu postaveniu dosahuje nižšie jednotkové náklady než jeho konkurenti. Rovnako je možné použiť náklady konkurentov v situácii, keď štruktúru nákladov dominantného podniku nemožno z objektívnych dôvodov presne identifikovať. Podľa Súdneho dvora k preukázaniu zneužívajúcej povahy musí na trhu existovať protisúťažný účinok stláčania marží, ale tento nemusí byť nevyhnutne konkrétny a postačujúce je preukázanie potenciálneho protisúťažného účinku, ktorý môže vytlačiť z trhu minimálne rovnako efektívnych konkurentov. Ak je veľkoobchodný vstup nevyhnutný a rovnako efektívny, konkurenti ako dominantný podnik môžu na trhu pôsobiť len so stratou alebo za podmienok zníženej rentability, je prinajmenšom potenciálny protisúťažný účinok stláčania marží pravdepodobný. Upresnil, že praktika vedúca k stláčaniu marží by mohla mať protisúťažný účinok, hoci aj len potenciálny, aj v situácii, keď veľkoobchodný výrobok nie je nevyhnutný pre dodanie maloobchodného výrobku. V takýchto prípadoch poukázal na nutnosť posúdenia konkrétnych podmienok. Ak je marža záporná, je prinajmenšom potenciálny protisúťažný účinok možný a preukázanie účinku vylúčenia je menej zložité než v prípade, keď je veľkoobchodná cena nižšia než maloobchodná. Dominantný podnik pritom môže preukázať, že jeho správanie spočívajúce v stláčaní marže je hospodársky odôvodnené napriek tomu, že má vylučovacie účinky. Uviedol, že článok 102 ZFEÚ nestanovuje žiadne rozlíšenia, ani žiadne úrovne v pojme dominantného postavenia a pre posúdenie zneužitia je podstatné, či má podnik takú hospodársku silu, akú vyžaduje tento článok k preukázaniu dominantného postavenia na určitom trhu. Stupeň trhovej sily má v zásade dôsledky skôr pre rozsah účinkov správania sa dotknutého podniku než pre existenciu zneužitia ako takého. Je teda potrebné sa zaoberať aj rozsahom dominantného postavenia, avšak nie pre určenie zneužitia, ale pre určenie miery zneužitia, t.j. účinkov správania na trh. Stláčanie marží je vertikálnym vylučovacím zneužitím a zahŕňa správanie na viac než jednom relevantnom trhu. Pre preukázanie zneužitia je podstatné, aké sú účinky správania sa na trhoch. V rozsudku SD akcentoval tiež teóriu ujmy spočívajúcu v správaní vertikálne integrovaného podniku v dominantnom postavení na vrchnom trhu v snahe vytlačiť prinajmenšom rovnako výkonných konkurentov na spodnom trhu, najmä stláčaním ich marží. V takejto situácii, ak neexistuje žiadne iné hospodársky objektívne odôvodnenie, možno takéto správanie odôvodniť úmyslom dominantného podniku zabrániť rozvoju hospodárskej súťaže na spodnom trhu a posilniť svoje postavenie alebo dokonca získať dominantné postavenie na tomto trhu za použitia iných prostriedkov, než je jeho výkonnosť. Zneužívajúca povaha praktiky zavedenej vertikálne integrovaným podnikom v dominantnom postavení na veľkoobchodnom trhu a vedúcou k stláčaniu marží konkurentov na maloobchodnom trhu nezávisí na existencii dominantného postavenia tohto podniku na maloobchodnom trhu. Nie je teda potrebné preukazovať dominantné postavenie na maloobchodnom trhu. Pre preukázanie účinkov je však nepochybne potrebné popísať úroveň súťaže na dotknutých trhoch. Pre posúdenie zneužívajúcej povahy tarifnej praktiky vedúcej k stláčaniu marží nie je v zásade relevantné, či praktika môže z trhu vytlačiť súčasných zákazníkov dominantného podniku (na veľkoobchodnom trhu) alebo jeho nových zákazníkov. Je potrebné posúdiť to, do akej miery stláčanie marží vytvára prekážky vstupu potenciálnym rovnako výkonným konkurentom na trh. Podnik, ktorý využíva praktiku vedúcu k stláčaniu marží jeho konkurentov, nemusí nutne utrpieť ani straty. Aj keby dominantný podnik pri stláčaní marží svojich konkurentov utrpel straty, netreba dokazovať možnosť nahradiť takéto prípadné straty, aby bolo možné preukázať existenciu zneužitia, nakoľko možnosť vytlačenia konkurentov z trhu závisí len na rozdiele medzi cenami uplatňovanými na dotknutých trhoch dominantným podnikom. Práve cenový rozdiel môže prípadne spôsobiť straty konkurentom.
Z uvedených záverov Súdneho dvora by mal žalovaný nepochybne v novom konaní
vychádzať, keďže obidva rozsudky (TeliaSonera a Deutsche Teleko'm) predstavujú skutočne ucelený pohľad Súdneho dvora EÚ na zneužitie dominantného postavenia stláčaním marží...
... Žalobca má pravdu v tom, že všeobecne platí, že aj dominantná spoločnosť musí mať možnosť sa primeraným spôsobom brániť hroziacim atakom zo strany konkurencie a hájiť svoje obchodné záujmy, pokiaľ jej cieľom a snahou nie je upevňovanie svojej trhovej pozície a pokiaľ táto obrana nie je neprimeraná....“ (str. 110)
Rozsudok NS SR vo veci Slovnaft sp. zn. 2Sžhpu/1/2012 zo dňa 18.04.2013.
“Zákon vo všeobecnosti nedefinuje, čo sa považuje za zneužitie dominantného postavenia, avšak konkretizáciu, respektíve bližšie vymedzenie tohto pojmu, typické pre právo generálnych klauzúl, kde sa zaraďuje i súťažné právo, ponecháva na judikatúru. Demonštratívny výpočet praktík uvedených v § 8 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže má slúžiť podnikateľom hlavne k tomu, aby si mohli urobiť predstavu o najčastejších alebo najzávažnejších formách zneužitia dominantného postavenia. Ak sa v aplikačnej praxi vyskytne taká praktika, ktorá nie je uvedená v demonštratívnom výpočte v § 8 ods. 2, tak podľa právneho názoru senátu 2S musí úrad vychádzať z generálnej klauzuly uvedenej v zákone a postihuje a aj musí postihovať takéto praktiky v zmysle zásady oficiality. Je potrebné si uvedomiť, že úrad nemôže určité konanie, ktoré je správnym deliktom, podradiť pod skutkovú podstatu, ktorá mu je svojím obsahom najbližšia, pretože výpočet skutkových podstát v § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. je neúplný. V danom prípade je taktiež si potrebné uvedomiť, že správny orgán príslušné konanie žalobcu z hľadiska spáchaného správneho deliktu nemôže subsumovať pod približnú skutkovú podstatu takej praktiky, ktorá zjavne nespĺňa znaky konania žalobcu.“ (str.10-11)
„Európsky súdny dvor vymedzil zneužitie ako „objektívny pojem, ktorý vystihuje spôsoby správania podniku v dominantnom postavení, ktorých podstatou je ovplyvnenie štruktúry trhu, na ktorom je na základe prítomnosti dominantného podniku stupeň súťaže oslabený, a ktorých cieľom je vytvorenie prekážok rozvoja súťaže na tomto trhu za použitia prostriedkov, ktoré sa líšia od tých, ktoré riadia normálnu súťaž výrobkov a služieb medzi súťažiteľmi". V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že koncepcia zneužitia dominantného postavenia sa neobmedzuje len na konanie, ktoré pôsobí negatívne vo vzťahu k ostatným súťažiteľom, ale zahŕňa aj konanie, ktoré poškodzuje spotrebiteľov, pretože neprimerané ceny, ktoré majú účinky a vplyv na postavenie užívateľov alebo spotrebiteľov, sú tiež zakázané (Hoffmann Roche v. Komisia).....(str.12)
„Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade na rozdiel od krajského súdu stotožňuje so žalovaným, že konanie žalobcu je špecifické v tom, že sa jedná výlučne o postihnutie vykorisťovateľskej praktiky, a že v danom prípade nejde tu ani o jej kombináciu s vylučovacou praktikou, pretože i podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nesporné, že v konaní žalobcu nedošlo k vylúčeniu konkurentov z trhu. Skutková podstata uvedená v § 8 ods. 2 písm. c/ jednoznačne nevystihuje nedovolené konanie žalobcu a preto nič nebránilo úradu, aby na konanie žalobcu aplikoval generálnu klauzulu.“
Rozsudok KS SR vo veci ZSE Distribúcia, a.s. Bratislava č. 1 S 205/2012 z 24.4.2012.
„Žalobca teda na relevantnom trhu nie je vystavený podstatnej súťaži a vzhľadom na svoju ekonomickú silu sa môže správať nezávisle (§ 8 ods. 1), čo je aj historicky dané, pretože na určitom území bolo vlastníctvo sietí (elektrických vedení) dané vždy len jednej spoločnosti. Európsky súdny dvor definoval dominantné postavenia ako pozíciu ekonomickej sily používanej podnikateľom, ktorá mu umožňuje brániť efektívnej súťaži, a to tak, že mu dáva potenciál správať sa do značnej miery nezávisle od konkurentov, odberateľov a v konečnom dôsledku aj od spotrebiteľov. Žalobca má teda dominantné postavenie na relevantnom trhu merania elektriny na „časti vymedzeného územia" prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Distribúcia elektriny má charakter prirodzeného monopolu a platia sa za ňu poplatky, ktorých výška je určená regulátorom. S distribúciou elektriny sú však spojené aj služby distribúcie, ktoré vo všeobecnosti nepodliehajú cenovej regulácii....(str.24).
„Krajský súd konštatuje, že úrad sa riadne zaoberal dopadom protisúťažnej praktiky a preukázal, že konanie žalobcu malo negatívny dopad na hospodársku súťaž. Pre konštatovanie zneužitia dominantného postavenia už samotný potenciálny protisúťažný dopad je v rozpore so zákazom zneužívania dominantného postavenia na trhu, čo vyplýva aj z judikatúry dostupnej k čl. 102 ZFEÚ ako európskemu ekvivalentu slovenského zákazu zneužívania dominantného postavenia, uvedenému v § 8 zákona. Dopad na trh nie je kategóriou, ktorá by sa kryla so škodou spôsobenou spotrebiteľom. Ide o kategóriu spočívajúcou v dopadoch protisúťažnej praktiky na konkurentov, na súťažné prostredie, ceny, trhové podmienky a vývoj trhu, na bariéry vstupu na trh spotrebiteľov a pod. Je pravdou, že z dobre fungujúcej hospodárskej súťaže v konečnom dôsledku profituje spotrebiteľ. V zmysle rozhodnutia Európskej komisie vo veci Wanadoo España vs. Telefónica (Case COMP/38.784) zo dňa 04.07.2007 „ ČI. 82 ZES nie je zameraný len na praktiky, ktoré môžu priamo poškodiť spotrebiteľov, ale tiež na tie, ktoré sú pre nich škodlivé prostredníctvom ich vplyvu na efektívnu súťažnú štruktúru. ... Cl. 82 nepožaduje, aby Európska komisia špeciálne skúmala, či konania dominantného podnikateľa poškodilo spotrebiteľov. " Pri implementácii praktiky a jej dopadov išlo o účtovanie neprimerane vysokej ceny vo vzťahu k subjektom, ktorí museli predmetnú cenu uhradiť. Adresátmi neprimeraných cien boli zároveň konkurenti, resp. potenciálni konkurenti dominanta na trhu dodávky elektriny pre domácnosti. Z tohto dôvodu nastavený poplatok mohol pôsobiť ako bariéra vstupu pre alternatívnych dodávateľov elektriny do segmentu domácností. Podľa názoru súdu úrad toto konanie správne vyhodnotil ako porušenie ustanovenia § 8 ods. 2 písm. a) ZOHS, podľa ktorého zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok...“(str. 27)
„ Úlohou úradu je postihnúť podnikateľa za protiprávne konania a zároveň ho odradiť od porušovania súťažných predpisov v budúcnosti. Skutočnosť, že úrad nie je oprávnený nastaviť primeranú výšku poplatku neznamená, že nemôže voči neprimeraným cenám zasiahnuť. Je na dominantnom hráčovi, aby nastavil svoju cenovú politiku v prípade neregulovaných cien. Aj napriek skutočnosti, že k ukončeniu uplatňovania protisúťažnej praktiky došlo od 1.4.2010, kedy poplatok účtovaný nebol, rozhodnutie úradu bolo potrebné, pretože plní predovšetkým represívnu funkciu a funkciu všeobecnej prevencie. Keď úrad zistil, že existuje dôvodné podozrenie na porušenie zákona, mal povinnosť vo veci konať a rozhodnúť.
Rozsudok NS SR vo veci SLOVOFOND, a. s. sp. zn. 4 Sž 177/02 zo dňa 10.06.2003
„Postup podnikateľa, ktorý má dominantné postavenie na trhu pri uplatňovaní obchodných podmienok (aj ceny) nemožno označiť za zneužívanie postavenia, ak tento zodpovedá postupu, ktorým mu bol príslušným správnym orgánom schválený. Pri schválenom postupe chýba protiprávnosť, ktorá je pojmovým znakom zneužívania, teda zakázaného konania.“ (str. 2)
Rozsudok NS SR vo veci Slovak Telekom, a.s. sp. zn. 2 Sž 14/2004 zo dňa 28.02.2005
„...za zneužitie dominantného postavenia možno považovať aj zmluvný vzťah s dominantným podnikateľom, ktorého iniciátorom sú jeho zmluvní partneri, preto neobstojí názor o nemožnosti vynucovania zmluvných podmienok z dôvodu existencie zmluvnej slobody. Opak by znamenal nemožnosť aplikácie súťažného práva.“ (str. 21)
Európska judikatúra
Dominancia - pozri vec 27/76 United Brands Company a United Brands Continentaal/Komisia, Zb. 1978, s. 207, bod 65; vec 85/76 Hoffmann-La Roche a Co./Komisia, Zb. 13.februára 1979, s. 461, bod 38.(„Dominantné postavenie podľa článku 82 Zmluvy o ES sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umožňuje brániť zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu tým, že mu dáva možnosť správať sa v značnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebiteľov“). Prípad C-250/92 Gøttrup-Klim e.a. Grovvareforeninger/Dansk Landbrugs Grovvareselskab Zb. 1994, s. I-5641, bod 47; vec T-30/89 Hilti/Komisia, Zb. 1991, s. II-1439, bod 90).
Bariéry vstupu - vec T-30/89 Hilti/Komisia, Zb. 1991, s. II-1439, bod 19,vec 85/76 Hoffmann-La Roche/Komisia, Zb. 1979, s. 461, bod 48, vec 27/76 United Brands/Komisia, Zb. 1978, s. 207, bod 91.
Vyrovnávacia kúpna sila - pozri vec T-228/97 Irish Sugar/Komisia, Zb. 1999, s. II-2969, body 97 – 104, v ktorej Súd prvého stupňa zvažoval, či by sa údajný nedostatok nezávislosti podnikateľa vo vzťahu k odberateľom mal pokladať za mimoriadnu okolnosť brániacu označeniu tohto podniku za podnik s dominantným postavením napriek skutočnosti, že naň pripadá veľmi veľká časť predaja na trhu s priemyselným cukrom v Írsku.
Kolektívna dominancia - koncept kolektívnej dominancie bol uznaný v prípade Italian Flat Glass spojené prípady T-68, 77-78/89, Re Italian Flat Glass: Società Italiana Vetro v Komisia, /2000kv21219/ 5 CMLR 302. Pozri tiež prípad Commercial Solvents v Komisia spojené prípady 6 a 7/73 zo 16.03.1974 („Podniky, ktoré majú na spoločnom trhu dominantné postavenie a ich správanie sa vyznačuje jednotnýmpostupom, musia byť považované za jednu hospodársku jednotku a sú komunitárne zodpovedné“), prípad T-102/96, Gencor/Lonrho v Komisia, /3s-562010/ 4 CMLR 971, prípad Kali & Salz/MdK/Treuhan C-68/94 a 30/95.
Špeciálna zodpovednosť - pozri vec 322/81 Nederlandsche Banden Industrie Michelin (Michelin I)/Komisia, Zb. 1983, s. 3461, bod 57; vec T-83/91 Tetra Pak/Komisia (Tetra Pak II), Zb. 1993, s. II-755, bod 114; vec T-111/96 ITT Promedia/Komisia, Zb. 1998, s. II-2937, bod 139; vec T-228/97 Irish Sugar/Komisia, Zb. 1999, s. II-2969, bod 112; a vec T-203/01 Michelin/Komisia (Michelin II), Zb. 2003, s. II-4071, bod 97.
Zneužitie dominantného postavenia – pozri rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 91; z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, 62/86, Zb. s. I‑3359, bod 69; z 11. decembra 2008, Kanal 5 a TV 4, C‑52/07, Zb. s. I‑9275, bod 25, ako aj zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C‑52/09, Zb. s. I‑527, bod 27). (Pojem „zneužitie“ je objektívnym pojmom, ktorý sa týka správania podniku v dominantnom postavení, ktoré môže ovplyvniť štruktúru trhu, kde je práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku úroveň hospodárskej súťaže už oslabená, pričom dôsledkomtakéhoto správania je bránenie zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej súťaže na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže použitím iných prostriedkov, ako sú tie, ktorými sa vedie obvyklá súťaž výrobkov alebo služieb na základe plnení hospodárskych subjektov.) France Télécom/Komisia, C‑202/07 P, Zb. s. I‑2369, bod 106. (Článok 82 ES zakazuje dominantnému podniku, aby vylúčil konkurenciu a posilňoval svoje postavenie pomocou iných prostriedkov, ako sú tie, ktoré patria do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality). Pozri aj Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 70, British Airways/Komisia, C‑95/04 P, Zb. s. I‑2331, bod 66). (Článok 82 ES stanovuje zákaz zneužívania dominantného postavenia na trhu v rozsahu, v ktorom by to mohlo mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi, a tým sa vzťahuje na správania, ktoré by mohli ovplyvniť štruktúru trhu, na ktorom je už stupeň hospodárskej súťaže oslabený najmä z dôvodu prítomnosti podniku majúceho takéto postavenie a ktoré by v dôsledku toho mohli byť prekážkou udržania stupňa hospodárskej súťaže, ktorý ešte na trhu existuje, alebo prekážkou rozvoja tejto hospodárskej súťaže, prostredníctvom použitia prostriedkov odlišujúcich sa od tých prostriedkov, ktorými sa riadi bežná súťaž výrobkov alebo služieb poskytovaných hospodárskymi subjektmi). Rozsudok vo veci L´Oréal C-31/80 („..objektívny pojem pre správanie podniku v dominantnom postavení na už oslabenom trhu, kedy toto správanie spočívajúce v použití prostriedkov odlišných od tých, ktoré vládnu v normálnej súťaži výrobkov, má za následok narušenie súťaže a bráni rozvoju ďalšej konkurencie.)“ Viď tiežprípad T-65/89 BPB Industries a British Gypsum v Komisia (1993) ECR II-389).
Vylučovacie praktiky - vec 62/86 AKZO Chemie/Komisia, Zb. 1991, s. I-3359, rozsudok z 10. apríla 2008 vo veci T-271/03 Deutsche Telekom/Komisia, bod 194.
Zdôvodnenie objektívnej nevyhnutnosti a efektívnosti- pozri vec 27/76 United Brands/Komisia, Zb. 1978, s. 207, bod 184; vec 311/84 Centre Belge d'études de marché – Télémarketing (CBEM)/Compagnie luxembourgeoise de télédiffusion (CLT) a Information publicité Benelux (IPB), Zb. 1985, s. 3261, bod 27; vec T-30/89 Hilti/Komisia, Zb. 1991, s. II-1439, body 102 – 119; vec T-83/91 Tetra Pak International/Komisia (Tetra Pak II), Zb. 1994, s. II-755, body 136 a 207; vec C-95/04 P British Airways/Komisia, Zb. 2007, s. I-2331, body 69 a 86.
Priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných obchodných podmienok– pozri rozsudok vo veci T‑151/01, Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland GmbH v Komisia, body 120-122. („ Osobitne z článku 82 ods. 2 písm. a) ES vyplýva, že takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných obchodných podmienok. Ide preto o zneužívanie dominantného postavenia, ak podnik v dominantnom postavení vyžaduje za svoje služby poplatky neprimerané vo vzťahu k hospodárskej hodnote poskytovaného plnenia“).Rozhodnutie Komisie v prípade COMP/C-1/36.915, z 15.12.2001, body 160 až 162.
Obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov-spojené veci C-241/91 P a C-242/91 Radio Telefis Eireann (RTE) a Independent Television Publications (ITP)/Komisia (Magill), Zb. 1995, s. I-743; vec C-418/01 IMS Health/NDC Health, Zb. 2004, s. I-5039; vec T-201/04 Microsoft/Komisia, Zb. 2007, s. II-3601, body 319, 330, 331, 332 a 336; spojené veci 6/73 a 7/73 Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, Zb. 1974, s. 223; pozri rozhodnutie Komisie 94/19/ES z 21. decembra 1993 vo veci IV/34.689 Sea Containers/Stena Sealink – predbežné opatrenia; a rozhodnutie Komisie 92/213/EHS z 26. februára 1992 vo veci IV/33.544 British Midland/Aer.); vec 7/97 Oscar Bronner/Mediaprint Zeitungs – a Zeitschriftenverlag, Mediaprint Zeitungsvertriebsgesellschaft a Mediaprint Anzeigengesellschaft, Zb. 1998, s. I-7791.
Predátorské správanie– pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci France Télécom/Komisia, C‑202/07 P, rozsudky z 3. júla 1991, AKZO/Komisia (C‑62/86, Zb. s. I‑3359), a zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia (C‑333/94 P, Zb. s. I‑5951); viď aj rozhodnutie Komisie COMP/38.233 Wanadoo Interactive, zo 16. júla 2003.Rozsudok Súdneho dvora z 16. marca 2000 v spojených prípadoch C-395/96 P a C-396/96 P.
Margin sqeeze - pozri Rozhodnutie Komisie vo veci COMP/C-1/37.451/37.578/37.579 – Deutsche Telekom AG a vec T- 271/03 Deutsche Telekom / Komisia, Zb. 2008, s. II- 477, Rozhodnutie Komisie vo veci COMP/38.233,vec T-340/03 France Télécom (pôvodne Wanadoo Interactive)/Komisia, Zb. 2007, s. II-107, Rozhodnutie Komisie vo veci COMP/38.784 – Telefónica, Rozsudok Súdneho dvora z 14.10.2010 (C-280/08 P) AG, prípad C 52/09: Konkurrensverket vs. TeliaSonera Sverige AB zo 17.02.2011.
Diskriminácia - pozri prípad 13/63 J Talianska republika v Komisia /2001dz21212/ ECR 165, /2001dz21212/, ECJ, Suiker Unie v Komisia, zo 16 decembra 1975, 40/73, ECR /daewoo-motor-slovakia-sro-piestany;-attila-ondrej-autocentrum-brzotin/-1663, CFI, Manufacture française des pneumatiques Michelin v Komisia, (Michelin II), z 30 septembra 2003, T-203/01, Hoffmann-La Roche v Komisia, 13. februára 1979, 85/76, /daewoo-motor-slovakia-sro-piestany;-ing-martin-remenik-auto-martin-kostany-nad-turcom/-461. (Európsky súdny dvor v rozhodnutí United Brands v Commission, prípad 22/76 ECR (1978) uviedol, že „trh, ktorý je potrebné zohľadniť v prípade praktiky diskriminácie je trh, kde sa stretáva súbeh dopytu a ponuky medzi dodávateľom a prvotným kupujúcim, teda trh súbehu ponuky a dopytu po tovaroch, ktoré poskytuje podnikateľ v dominantnom postavení, a nie trh, na ktorom kupujúci skutočne pôsobí), rozsudok vo veci 228/97, Irish Sugar (1999), ECR II-2969. V rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Hoffman-La Roche v Commisssion, prípad 85/76, (1979) ECR, súd rozhodol, že došlo k porušeniu článku 86 písm. c) Zmluvy uplatňovaním rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým odberateľom vitamínov Rocha, pričom títo odberatelia Rocha využívali ním dodávané vitamíny na rôzne účely a nebolo teda preukázané, že by boli navzájom konkurentmi. V prípade T-228/97, Irish Sugar (1999), ECR II-2969 súd potvrdil rozhodnutie Európskej Komisie. (Európska Komisia v rozhodnutí uviedla nasledovné cit.:„Hoci neexistuje na základe práva požiadavka vo vzťahu k spoločnosti v dominantnom postavení účtovať identické ceny alebo zverejňovať ich podmienky, samotný nedostatok transparentnosti celého rabatového systému Írskeho cukru, zahŕňajúci exportné rabaty, v rámci ktorého ani rozsah rabatov ani objemy, na ktoré sa viažu nie je jednotný alebo písomne komunikovaný s odberateľmi môže byť považovaný za zneužitie dominantného postavenia.“ ) V tomto rozhodnutí poukazuje Európska Komisia aj na prípad Michelin, v ktorom ad hoc neobjektívny (neporovnateľný medzi odberateľmi) a ústny charakter systému rabatov spoločnosti bol považovaný Európskou Komisiou za diskriminančný. (Európska Komisia poukazuje na názor Advocate - General, podľa ktorého vytvorenie systému bonusov a zliav, ktoré boli určované na individuálnej báze a tak neboli jednotne diskutované so všetkými dílermi vopred, vytvára možnú diskrimináciu, čím dochádza k zneužitiu podľa článku 86 Zmluvy. Netransparentný a variabilný systém rabatov Írskeho cukru vytváral podľa názoru Európskej Komisie príležitosť pre obmedzovanie už oslabenej súťaže na trhu priemyselného cukru v Írsku.)
Zľavy- pozri prípad European Sugar Industry (O.J. L 140/17 z 26.5.1972 ), Hoffmann-La Roche (O.J. L 223/27 z 16.8. 1976), Michelin I (O.J. L 353/33 z 9.12. 1981), Hilti (O.J. L 65/19 z 11.3. 1988), BPBIndustries (O.J. L 10/50 z 13.1. 1989), Solvay a ICI (O.J. L 152/21 a L 152/40 of 15-06-1991),Irish Sugar (O.J. L 258/1 of 22-09-1997), Virgin/British Airways (O.J. L 30/1 z 4.2. 2000), Michelin II (O.J. L 143/1 z 31.5. 2002) a Deutsche Post (O.J. L 125/27 z 5.5. 2001).
Viazanie - rozsudok vo veci T-201/04 Microsoft/Komisia, Zb. 2007, s. II-3601; vec T-30/89 Hilti/Komisia, Zb. 1991, s. II-1439.
Aplikácia súťažného práva v osobitých prípadoch- pozri rozsudok Európskeho súdneho dvora z 11.11.1997 v spojených prípadoch C-359/95 a C-379/95 P Commission and France vs. Ladroke Racing /daewoo-motor-slovakia-sro-piestany;-remesloservis-druzstvo-nitra/ ECR I-6225, odsek 34; Rozsudok Súdu prvého stupňa v prípade T-228/97 Irish Sugar vs. Commission /3s-562010/ ECR II-296, odsek 130; Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30.03.2000 v prípade T-513/93 Consiglio Nazionale degli Spedizionieri Doganali /2szhpu32011/ ECR II-1807, odseky 59 a nasledujúce.