Komentár
§ 27
Všeobecný úvod
Toto ustanovenie zakotvuje špecifický inštitút tretích strán, ktorým sa priznáva procesné právo byť vypočutý. Je potrebné mať na pamäti, že tretie osoby nie sú zúčastnenými osobami podľa § 15a Správneho poriadku a predstavujú iný procesný inštitút. Je tomu tak z viacerých dôvodov. V prvom rade ich sám zákon tak neoznačuje, v druhom rade, z obsahu ich práv nevyplýva, že by malo ísť o zúčastnenú osobu a ani zákon im nepriznáva toľko práv ako zúčastneným osobám.
Zúčastnené osoby, ako inštitút podľa Správneho poriadku, majú rozdielne procesné práva. Majú právo byť upovedomené o začatí správneho konania, o podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladov rozhodnutia. Naproti tomu, inštitút tretích strán podľa ZOHS presne vymedzuje, ktoré práva a za akých podmienok sa týmto subjektom priznávajú.
Inštitút tretích strán plní dvojakú funkciu – jednak posiľňuje právo subjektov, ktorých sa konanie na úrade a jeho výsledok môže dotknúť, zúčastniť sa na tomto konaní a vyjadriť svoj postoj. Na druhej strane napomáha úradu získať podklady a informácie dôležité pre jeho konanie a rozhodnutie, a to najmä v konaniach o koncentráciách, kde je potrebné v pomerne krátkom čase získať kvalifikované poznatky o fungovaní posudzovaných relevantných trhov. Na základe pripomienok a poznatkov od tretích strán môže úrad vlastnou vyšetrovacou činnosťou obstarať dôkazy – napríklad vyžiadať informácie od účastníkov konania, iných podnikateľov, uskutočniť výsluchy svedkov a pod.
S týmto ustanovením úzko súvisí aj ustanovenie § 40 ods. 11, 12 a 13 zákona stanovujúce informačné povinnosti úradu vo vzťahu k oznámeným koncentráciám a začatým správnym konaniam. Úrad touto formou vyzýva tretie strany, teda fyzické a právnické osoby, aby predložili úradu svoje pripomienky, námietky a informácie jednak k oznámeným koncentráciám, ak majú zato, že koncentrácia bude mať na nich nepriaznivý dopad, ako aj k iným typom správnych konaní. Tieto informácie úrad zverejňuje na svojom webovom sídle.
Treťou stranou môže byť aj osoba, ktorá podala písomné oznámenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa § 25 ods. 2 zákona.
Detailný výklad
K ods. 1
Tretiu stranu možno na základe daného ustanovenia definovať v pozitívnom aj negatívnom zmysle. V prípade pozitívnej definície, zákon uvádza, že ide o právnickú alebo fyzickú osobu, pričom exemplifikatívne uvádza príklady tretej strany ako je napríklad spotrebiteľ, dodávateľ, odberateľ a konkurent účastníka konania. Negatívna definícia tretej strany označuje tretiu stranu ako akúkoľvek osobu, ktorá nie je účastníkom konania. Z toho vyplýva, že status tretej strany sa navzájom vylučuje so statusom účastníka konania.
V praxi ide o osoby, ktoré môžu byť najmä ekonomicky dotknuté či už rozhodnutím v konaní alebo samotným konaním podnikateľa, ktorý je účastníkom konania.
K ods. 2
Prvou nevyhnutnou podmienkou pre získanie statusu tretej strany je preukázanie záujmu na veci. Záujem na veci sa dá v praxi preukázať rozličnými dôvodmi. Je ním napríklad potreba zákazu dohody obmedzujúcej súťaž zo strany spotrebiteľa, ktorý ňou môže byť ekonomicky dotknutý či potreba zabráneniu koncentrácie, ktorá by mohla ekonomicky ohroziť dotknutú osobu alebo tiež zakázanie zneužívania dominantného postavenia, ktorým je osoba ekonomicky dotknutá (dodávateľ, konkurent, odberateľ, spotrebiteľ).
K ods.3
Na účely uplatnenia si práva tretej strany byť vypočutý, môže táto strana písomne požiadať úrad o oboznámenie sa s predmetom konania. Ak táto osoba preukáže záujem na veci, úrad má zákonnú povinnosť informovať ju o predmete konania. Pri informovaní o predmete konania úrad dbá na to, aby tretia strana mala dostatok informácií podať kvalifikované vyjadrenie a zároveň, aby sprístupnením informácií z konania nebolo ohrozené vyšetrovanie úradu a zamýšľaný postup. Podanie týchto informácií úradom sa totižto nemôže stotožniť s právom nazerania do spisu, ktoré patrí účastníkovi konania.
Z potreby preukázania záujmu na veci vyplýva, že by tretia strana vo svojej žiadosti o vypočutie k predmetu konania mala indikovať, aké je jej postavenie k veci a k akým skutočnostiam sa plánuje vyjadriť. Záujem tretej strany na veci hodnotí samotný úrad.
K ods. 4
Ak tretia strana splní vyššie uvedené podmienky, úrad pri informovaní tretej strany o predmete konania zároveň určí lehotu, v ktorej môže tretia strana vyjadriť svoje stanovisko.
Zákon umožňuje tretej strane podať stanovisko písomne alebo prostredníctvom vypočutia, t.j. ústne do zápisnice. Obe formy vyjadrenia sú rovnocenné.
Ak tretia strana v lehote určenej úradom nevyjadrí svoje stanovisko, nevznikajú pre úrad ani pre tretiu stranu žiadne právne dôsledky.
Je potrebné mať na pamäti, že tretie strany nie sú oprávnené navrhovať dôkazy a ani doplnenie dokazovania na rozdiel od zúčastnených osôb podľa Správneho poriadku. Vo svojom vyjadrení síce môžu odporučiť vykonanie určitých dôkazov, ale ich návrhy úrad nijako nezaväzujú.
Toto ustanovenie zakotvuje špecifický inštitút tretích strán, ktorým sa priznáva procesné právo byť vypočutý. Je potrebné mať na pamäti, že tretie osoby nie sú zúčastnenými osobami podľa § 15a Správneho poriadku a predstavujú iný procesný inštitút. Je tomu tak z viacerých dôvodov. V prvom rade ich sám zákon tak neoznačuje, v druhom rade, z obsahu ich práv nevyplýva, že by malo ísť o zúčastnenú osobu a ani zákon im nepriznáva toľko práv ako zúčastneným osobám.
Zúčastnené osoby, ako inštitút podľa Správneho poriadku, majú rozdielne procesné práva. Majú právo byť upovedomené o začatí správneho konania, o podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladov rozhodnutia. Naproti tomu, inštitút tretích strán podľa ZOHS presne vymedzuje, ktoré práva a za akých podmienok sa týmto subjektom priznávajú.
Inštitút tretích strán plní dvojakú funkciu – jednak posiľňuje právo subjektov, ktorých sa konanie na úrade a jeho výsledok môže dotknúť, zúčastniť sa na tomto konaní a vyjadriť svoj postoj. Na druhej strane napomáha úradu získať podklady a informácie dôležité pre jeho konanie a rozhodnutie, a to najmä v konaniach o koncentráciách, kde je potrebné v pomerne krátkom čase získať kvalifikované poznatky o fungovaní posudzovaných relevantných trhov. Na základe pripomienok a poznatkov od tretích strán môže úrad vlastnou vyšetrovacou činnosťou obstarať dôkazy – napríklad vyžiadať informácie od účastníkov konania, iných podnikateľov, uskutočniť výsluchy svedkov a pod.
S týmto ustanovením úzko súvisí aj ustanovenie § 40 ods. 11, 12 a 13 zákona stanovujúce informačné povinnosti úradu vo vzťahu k oznámeným koncentráciám a začatým správnym konaniam. Úrad touto formou vyzýva tretie strany, teda fyzické a právnické osoby, aby predložili úradu svoje pripomienky, námietky a informácie jednak k oznámeným koncentráciám, ak majú zato, že koncentrácia bude mať na nich nepriaznivý dopad, ako aj k iným typom správnych konaní. Tieto informácie úrad zverejňuje na svojom webovom sídle.
Treťou stranou môže byť aj osoba, ktorá podala písomné oznámenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa § 25 ods. 2 zákona.
Detailný výklad
K ods. 1
Tretiu stranu možno na základe daného ustanovenia definovať v pozitívnom aj negatívnom zmysle. V prípade pozitívnej definície, zákon uvádza, že ide o právnickú alebo fyzickú osobu, pričom exemplifikatívne uvádza príklady tretej strany ako je napríklad spotrebiteľ, dodávateľ, odberateľ a konkurent účastníka konania. Negatívna definícia tretej strany označuje tretiu stranu ako akúkoľvek osobu, ktorá nie je účastníkom konania. Z toho vyplýva, že status tretej strany sa navzájom vylučuje so statusom účastníka konania.
V praxi ide o osoby, ktoré môžu byť najmä ekonomicky dotknuté či už rozhodnutím v konaní alebo samotným konaním podnikateľa, ktorý je účastníkom konania.
K ods. 2
Prvou nevyhnutnou podmienkou pre získanie statusu tretej strany je preukázanie záujmu na veci. Záujem na veci sa dá v praxi preukázať rozličnými dôvodmi. Je ním napríklad potreba zákazu dohody obmedzujúcej súťaž zo strany spotrebiteľa, ktorý ňou môže byť ekonomicky dotknutý či potreba zabráneniu koncentrácie, ktorá by mohla ekonomicky ohroziť dotknutú osobu alebo tiež zakázanie zneužívania dominantného postavenia, ktorým je osoba ekonomicky dotknutá (dodávateľ, konkurent, odberateľ, spotrebiteľ).
K ods.3
Na účely uplatnenia si práva tretej strany byť vypočutý, môže táto strana písomne požiadať úrad o oboznámenie sa s predmetom konania. Ak táto osoba preukáže záujem na veci, úrad má zákonnú povinnosť informovať ju o predmete konania. Pri informovaní o predmete konania úrad dbá na to, aby tretia strana mala dostatok informácií podať kvalifikované vyjadrenie a zároveň, aby sprístupnením informácií z konania nebolo ohrozené vyšetrovanie úradu a zamýšľaný postup. Podanie týchto informácií úradom sa totižto nemôže stotožniť s právom nazerania do spisu, ktoré patrí účastníkovi konania.
Z potreby preukázania záujmu na veci vyplýva, že by tretia strana vo svojej žiadosti o vypočutie k predmetu konania mala indikovať, aké je jej postavenie k veci a k akým skutočnostiam sa plánuje vyjadriť. Záujem tretej strany na veci hodnotí samotný úrad.
K ods. 4
Ak tretia strana splní vyššie uvedené podmienky, úrad pri informovaní tretej strany o predmete konania zároveň určí lehotu, v ktorej môže tretia strana vyjadriť svoje stanovisko.
Zákon umožňuje tretej strane podať stanovisko písomne alebo prostredníctvom vypočutia, t.j. ústne do zápisnice. Obe formy vyjadrenia sú rovnocenné.
Ak tretia strana v lehote určenej úradom nevyjadrí svoje stanovisko, nevznikajú pre úrad ani pre tretiu stranu žiadne právne dôsledky.
Je potrebné mať na pamäti, že tretie strany nie sú oprávnené navrhovať dôkazy a ani doplnenie dokazovania na rozdiel od zúčastnených osôb podľa Správneho poriadku. Vo svojom vyjadrení síce môžu odporučiť vykonanie určitých dôkazov, ale ich návrhy úrad nijako nezaväzujú.