Judikatúra
1) Doručovanie právnickým osobám-V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu o tom nedozvie. Doručenka je verejnou listinou a údaje na nej uvedené sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak (§ 45 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Judikát uznesenie NS SR z 21. júla 2010, sp. zn. 2 Sžo 496/2009
„V predmetnej právnej veci bola zásielka doručovaná žalobcovi na adresu uvedenú v obchodnom registri, iná adresa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nie je známa. Zásielka sa odvolaciemu súdu vrátila ako nedoručená dňa 8.apríla 2010, t.j. účinky doručenia nastali 11.apríla 2010 (§ 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku); opakovaná výzva sa odvolaciemu súdu vrátila 12.mája 2010 a účinky jej doručenia nastali 15.mája 2010 (§ 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. II. ÚS 213/09-10 zo dňa 27. mája 2009), podľa ktorej nemožno súdu pripísať zodpovednosť za okolnosti, ktoré nastali mimo jeho sféry vplyvu; Ústavný súd zároveň pripomenul aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sťažovateľa pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Táto zásada teda predpokladá, že sťažovateľ môže využiť príslušný prostriedok, ktorý mu poskytuje zákon, na zistenie stavu konania a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv.“
Dostupné na: <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/dorucovanie-sudnych-pisomnosti/dorucovanie-pravnickym-osobam.html>
2) Riadne doručenie písomnosti-V prípade vzniku akýchkoľvek pochybností, či už zo strany správneho orgánu alebo adresáta písomnosti o riadnom doručení písomnosti, je vhodné doručovať písomnosť znovu (pričom sa zistené nedostatky odstránia ), ak totižto nemožno doručenie preukázať, nemôžu nastať ani právne účinky doručenia písomnosti .
JudikátR 30/1971 - nemôže byť súdom vecne preskúmavané rozhodnutie vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ nebolo účastníkom konania doručené.
3) Pojem zdržiavanie sa v mieste doručenia a náhodná neprítomnosť (pri FO/FO podnikateľ a povinnosť opakovaného doručenia)-miestom doručenia môže byť napr. byt, ide o situáciu, keď adresát nebol momentálne zastihnutý napr. pre prítomnosť na pracovisku, z ktorého sa do miesta doručovania pravidelne vracia. Musí ísť teda o neprítomnosť náhodnú. Naopak o zdržovanie sa v mieste kam je adresovaná písomnosť by nešlo, ak by adresát bol na inom mieste v čase dovolenky alebo by bol na dlhšej pracovnej ceste, bol dlhodobo hospitalizovaný.
Judikát R NS SR, sp. zn. 4 Sž 80/98- Toto rozhodnutie svedčí o vyššie uvedenom výklade pojmu zdržiavanie sa v mieste doručenia a náhodná neprítomnosť, keďže ním bolo zrušené žalobou napadnuté rozhodnutie a vrátené správnemu orgánu na nové prejednanie z dôvodu, že správny orgán postupoval na základe § 24 ods.2 Správneho poriadku, aj keď sa adresát písomnosti v mieste doručenia nezdržiaval- v čase doručenia rozhodnutia bol dlhodobo v zahraničí.
Judikát R NS SR, sp.zn. 4 Sž 35/2002 zdržovanie sa adresáta v mieste doručenia- Prípad, keď sa adresát písomnosti v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp. ak ide o podnikateľa, miesto podnikania, teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa, urobenými podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku. Za neprítomnosť v mieste doručenia treba považovať aj prípad, ak sa adresát v obci síce zdržuje, ale pre svoj zdravotný stav sa objektívne nemôže na adresu doručenia dostaviť, a takto nemá možnosť sa dozvedieť o uložení zásielky.
Judikát R V 1/1971- Z platnej judikatúry možno poukázať tiež aj na toto rozhodnutie podľa ktorého v prípade, že poštový doručovateľ písomnosť doručovanú do vlastných rúk (rozsudok) hneď po prvom bezúspešnom pokuse uložil na pošte, hoci sa mal znova pokúsiť ju doručiť, neuplatní sa ustanovenie podľa ktorého sa písomnosť pokladá za doručenú tretí deň po jej uložení, ale adresátovi začne plynúť odvolacia lehota až odo dňa, keď písomnosť potom na pošte skutočne prevzal, i keď sa tak stalo až po uplynutí troch dní od jej uloženia.
Judikát uznesenie NS SR z 21. júla 2010, sp. zn. 2 Sžo 496/2009
„V predmetnej právnej veci bola zásielka doručovaná žalobcovi na adresu uvedenú v obchodnom registri, iná adresa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nie je známa. Zásielka sa odvolaciemu súdu vrátila ako nedoručená dňa 8.apríla 2010, t.j. účinky doručenia nastali 11.apríla 2010 (§ 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku); opakovaná výzva sa odvolaciemu súdu vrátila 12.mája 2010 a účinky jej doručenia nastali 15.mája 2010 (§ 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. II. ÚS 213/09-10 zo dňa 27. mája 2009), podľa ktorej nemožno súdu pripísať zodpovednosť za okolnosti, ktoré nastali mimo jeho sféry vplyvu; Ústavný súd zároveň pripomenul aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sťažovateľa pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Táto zásada teda predpokladá, že sťažovateľ môže využiť príslušný prostriedok, ktorý mu poskytuje zákon, na zistenie stavu konania a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv.“
Dostupné na: <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/dorucovanie-sudnych-pisomnosti/dorucovanie-pravnickym-osobam.html>
2) Riadne doručenie písomnosti-V prípade vzniku akýchkoľvek pochybností, či už zo strany správneho orgánu alebo adresáta písomnosti o riadnom doručení písomnosti, je vhodné doručovať písomnosť znovu (pričom sa zistené nedostatky odstránia ), ak totižto nemožno doručenie preukázať, nemôžu nastať ani právne účinky doručenia písomnosti .
JudikátR 30/1971 - nemôže byť súdom vecne preskúmavané rozhodnutie vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ nebolo účastníkom konania doručené.
3) Pojem zdržiavanie sa v mieste doručenia a náhodná neprítomnosť (pri FO/FO podnikateľ a povinnosť opakovaného doručenia)-miestom doručenia môže byť napr. byt, ide o situáciu, keď adresát nebol momentálne zastihnutý napr. pre prítomnosť na pracovisku, z ktorého sa do miesta doručovania pravidelne vracia. Musí ísť teda o neprítomnosť náhodnú. Naopak o zdržovanie sa v mieste kam je adresovaná písomnosť by nešlo, ak by adresát bol na inom mieste v čase dovolenky alebo by bol na dlhšej pracovnej ceste, bol dlhodobo hospitalizovaný.
Judikát R NS SR, sp. zn. 4 Sž 80/98- Toto rozhodnutie svedčí o vyššie uvedenom výklade pojmu zdržiavanie sa v mieste doručenia a náhodná neprítomnosť, keďže ním bolo zrušené žalobou napadnuté rozhodnutie a vrátené správnemu orgánu na nové prejednanie z dôvodu, že správny orgán postupoval na základe § 24 ods.2 Správneho poriadku, aj keď sa adresát písomnosti v mieste doručenia nezdržiaval- v čase doručenia rozhodnutia bol dlhodobo v zahraničí.
Judikát R NS SR, sp.zn. 4 Sž 35/2002 zdržovanie sa adresáta v mieste doručenia- Prípad, keď sa adresát písomnosti v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp. ak ide o podnikateľa, miesto podnikania, teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa, urobenými podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku. Za neprítomnosť v mieste doručenia treba považovať aj prípad, ak sa adresát v obci síce zdržuje, ale pre svoj zdravotný stav sa objektívne nemôže na adresu doručenia dostaviť, a takto nemá možnosť sa dozvedieť o uložení zásielky.
Judikát R V 1/1971- Z platnej judikatúry možno poukázať tiež aj na toto rozhodnutie podľa ktorého v prípade, že poštový doručovateľ písomnosť doručovanú do vlastných rúk (rozsudok) hneď po prvom bezúspešnom pokuse uložil na pošte, hoci sa mal znova pokúsiť ju doručiť, neuplatní sa ustanovenie podľa ktorého sa písomnosť pokladá za doručenú tretí deň po jej uložení, ale adresátovi začne plynúť odvolacia lehota až odo dňa, keď písomnosť potom na pošte skutočne prevzal, i keď sa tak stalo až po uplynutí troch dní od jej uloženia.