Judikatúra
Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6 Sž 73/01 zo dňa 28. 11. 2001
„Za obchodné tajomstvo nemožno považovať akékoľvek skutočnosti, ktoré majú byť utajované, ale len skutočnosti kvalifikované - t.j. také, ktoré spĺňajú všetky pojmové znaky obchodného tajomstva uvedené v § 17 Obchodného zákonníka“.
Trvanie práva na obchodné tajomstvo"je závislé od trvania všetkých uvedených podmienok jeho ochrany, pričom odpadnutie niektorej z nich spôsobí, že právo na obchodné tajomstvo zanikne". "Z toho možno vyvodiť, že samotná skutočnosť, že podnikateľ označí určitú informáciu za obchodné tajomstvo, neznamená, že ním aj objektívne je, ak zároveň nespĺňa všetky kvalifikačné znaky pojmu obchodné tajomstvo uvedené v § 17 Obchodného zákonníka."
„Nestačí len poukázať na skutočnosť, že podnikateľ označil informácie za obchodné tajomstvo a tak automaticky prebrať názor podnikateľa, že všetky ním označené informácie, resp. celý dokument alebo zmluva sú obchodným tajomstvom“. „Ak podnikateľ tvrdí, že celý dokument je obchodným tajomstvom, správny orgán je povinný zistiť, či naozaj všetky informácie nachádzajúce sa v dokumente spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva a či v dokumente nie sú aj informácie, ktoré nie sú obchodným tajomstvom.“
"V rámci vykonávania dokazovania je v právomoci správneho orgánu posúdiť, či tieto kvalifikačné znaky boli zo strany uvedeného podnikateľa splnené. V danom prípade nejde o meritórne rozhodovanie o predmete obchodného tajomstva, ktoré v prípade pochybností (resp. porušenia práva na ochranu obchodného tajomstva) prislúcha súdu, ale o posúdenie predbežnej otázky podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku."
Rozsudok Krajského súdu Bratislava č. 2S 424/06, Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Sž 16/2004
„Súd je (...) toho názoru, že nepostačuje len označenie predmetných informácií za obchodné tajomstvo zo strany podnikateľa a ani jeho vôľa tieto skutočnosti utajovať.“
Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č. 21 CDO 617/2005
„Podnikatel musí tuto vůli – chránit skutečnosti obchodnej povahy - dostatečne seznatelným způsobem projevit“ .
Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č. 768/2006, 654/2005
„...určitá skutečnost musí být za obchodní tajemství výslovne označena již před doručením žádosti o poskytnutí informace...“
Uznesenie Ústavního soudu České republiky II. ÚS 419/04
„...z jeho aplikace vyplývá pro správní orgán povinnost svá rozhodnutí dostatečně odůvodnit a vyargumentovat i k těm částem spisového materiálu, ke kterým je účastníku ŕízení zamezen přístup aby tak mohl mít každý účastník alespoň rámcovou představu obsahu a povaze utajených podkladů rozhodnutí.“
Rozsudok vo veci AGC Glass Europe SA, T – 465/12 zo dňa 15. júla 2015
Rozsudok vo veci Pilkington Group Ltd, T- 462/12 zo dňa 15. júla 2015
„Za obchodné tajomstvo nemožno považovať akékoľvek skutočnosti, ktoré majú byť utajované, ale len skutočnosti kvalifikované - t.j. také, ktoré spĺňajú všetky pojmové znaky obchodného tajomstva uvedené v § 17 Obchodného zákonníka“.
Trvanie práva na obchodné tajomstvo"je závislé od trvania všetkých uvedených podmienok jeho ochrany, pričom odpadnutie niektorej z nich spôsobí, že právo na obchodné tajomstvo zanikne". "Z toho možno vyvodiť, že samotná skutočnosť, že podnikateľ označí určitú informáciu za obchodné tajomstvo, neznamená, že ním aj objektívne je, ak zároveň nespĺňa všetky kvalifikačné znaky pojmu obchodné tajomstvo uvedené v § 17 Obchodného zákonníka."
„Nestačí len poukázať na skutočnosť, že podnikateľ označil informácie za obchodné tajomstvo a tak automaticky prebrať názor podnikateľa, že všetky ním označené informácie, resp. celý dokument alebo zmluva sú obchodným tajomstvom“. „Ak podnikateľ tvrdí, že celý dokument je obchodným tajomstvom, správny orgán je povinný zistiť, či naozaj všetky informácie nachádzajúce sa v dokumente spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva a či v dokumente nie sú aj informácie, ktoré nie sú obchodným tajomstvom.“
"V rámci vykonávania dokazovania je v právomoci správneho orgánu posúdiť, či tieto kvalifikačné znaky boli zo strany uvedeného podnikateľa splnené. V danom prípade nejde o meritórne rozhodovanie o predmete obchodného tajomstva, ktoré v prípade pochybností (resp. porušenia práva na ochranu obchodného tajomstva) prislúcha súdu, ale o posúdenie predbežnej otázky podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku."
Rozsudok Krajského súdu Bratislava č. 2S 424/06, Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Sž 16/2004
„Súd je (...) toho názoru, že nepostačuje len označenie predmetných informácií za obchodné tajomstvo zo strany podnikateľa a ani jeho vôľa tieto skutočnosti utajovať.“
Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č. 21 CDO 617/2005
„Podnikatel musí tuto vůli – chránit skutečnosti obchodnej povahy - dostatečne seznatelným způsobem projevit“ .
Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č. 768/2006, 654/2005
„...určitá skutečnost musí být za obchodní tajemství výslovne označena již před doručením žádosti o poskytnutí informace...“
Uznesenie Ústavního soudu České republiky II. ÚS 419/04
„...z jeho aplikace vyplývá pro správní orgán povinnost svá rozhodnutí dostatečně odůvodnit a vyargumentovat i k těm částem spisového materiálu, ke kterým je účastníku ŕízení zamezen přístup aby tak mohl mít každý účastník alespoň rámcovou představu obsahu a povaze utajených podkladů rozhodnutí.“
Rozsudok vo veci AGC Glass Europe SA, T – 465/12 zo dňa 15. júla 2015
Rozsudok vo veci Pilkington Group Ltd, T- 462/12 zo dňa 15. júla 2015