Súdny dvor EÚ vydal rozsudok o prejudiciálnych otázkach vo veci Slovak Telekom proti PMÚ SR, ktorým potvrdil argumentáciu PMÚ SR týkajúcu sa aplikácie zásady ne bis in idem

Súdny dvor EÚ dňa 25. 2. 2021 vydal rozsudok o prejudiciálnych otázkach vo veci C-857/19, ktorým potvrdil argumentáciu Protimonopolného úradu SR týkajúcu sa aplikácie zásady ne bis in idem.
 
Vo veci C-857/19 Slovak Telekom proti Protimonopolný úrad SR odpovedal Súdny dvor EÚ na dve prejudiciálne otázky, ktoré predložil Najvyšší súd SR v konaní o kasačnej sťažnosti podnikateľa Slovak Telekom proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave. V tomto rozsudku Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie Protimonopolného úradu SR vo veci zneužitia dominantného postavenia podnikateľom Slovak Telekom. Prejudiciálne otázky Najvyššieho súdu SR sa týkali predpokladu, že rozhodnutie Európskej komisie proti Deutsche Telekom AG a Slovak Telekom a rozhodnutie Protimonopolného úradu SR proti Slovak Telekom mohlo podnikateľa postihnúť dvakrát v tej istej veci.
 
V prvej otázke sa Najvyšší súd SR pýtal, či sa má čl. 11 ods. 6 prvá veta nariadenia č. 1/2003 vykladať v tom zmysle, že orgány hospodárskej súťaže členských štátov strácajú svoju právomoc uplatňovať čl. 101 a 102 ZFEÚ, ak začne Európska komisia konanie s cieľom prijať rozhodnutie, ktorým konštatuje porušenie týchto ustanovení.
 
V druhej otázke sa Najvyšší súd SR pýtal, či sa zásada ne bis in idem, ako je zakotvená  v čl. 50 Charty, má vykladať tak, že sa uplatňuje na také porušenia práva hospodárskej súťaže, akým je zneužitie dominantného postavenia upravené v čl. 102 ZFEÚ, pokiaľ sú tieto porušenia sankcionované samostatne a nezávisle Európskou komisiou a orgánom hospodárskej súťaže členského štátu pri výkone právomocí v súlade s čl. 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003.
 
Súdny dvor EÚ rozhodol o prvej otázke tak, že orgány hospodárskej súťaže členských štátov strácajú svoju právomoc uplatňovať čl. 101 a 102 ZFEÚ, pokiaľ Európska komisia začne konanie na účely prijatia rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie týchto ustanovení, v rozsahu, v akom sa tento formálny akt týka tých istých údajných porušení čl. 101 a 102 ZFEÚ, ktorých sa dopustil ten istý alebo tie isté podniky na tom istom alebo tých istých tovarových a geografických trhoch počas toho istého alebo tých istých období, ako sú tie, ktoré sú predmetom konania alebo konaní, ktoré predtým začali tieto orgány.
 
Vo vzťahu k druhej otázke o aplikácii zásady ne bis in idem Súdny dvor EÚ povedal, že zásada ne bis in idem, ako je zakotvená v čl. 50 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na také porušenia práva hospodárskej súťaže, akým je zneužitie dominantného postavenia uvedené v čl. 102 ZFEÚ a zakazuje, aby sa podnik znova uznal za zodpovedný alebo bol znovu stíhaný z dôvodu protisúťažného správania, za ktoré už bol sankcionovaný alebo v prípade ktorého bolo konštatované, že zaň nie je zodpovedný, a to v skoršom rozhodnutí, proti ktorému už nie je možný opravný prostriedok. Naopak, táto zásada sa neuplatní, ak je podnik stíhaný a sankcionovaný samostatne a nezávisle orgánom hospodárskej súťaže členského štátu a Európskou komisiou za porušenia čl. 102 ZFEÚ, ktoré sa týkajú odlišných tovarových alebo geografických trhov, alebo ak orgán hospodárskej súťaže členského štátu stratí svoju právomoc podľa čl. 11 ods. 6 prvej vety nariadenia č. 1/2003.
 
Vo vzťahu k veci Slovak Telekom proti Protimonopolný úrad SR Súdny dvor EÚ uviedol, že predmetom konania pred Európskou komisiou a Protimonopolným úradom SR proti spoločnosti Slovak Telekom bolo posudzovanie zneužitia jej dominantného postavenia na odlišných tovarových trhoch. Z toho dôvodu Súdny dvor EÚ uzavrel, že v tomto prípade sa zásada ne bis in idem neuplatní, pretože nie je splnená podmienka „bis“, teda nie je splnená podmienka konania v rovnakých veciach.
 
Závery Súdneho dvora EÚ sú tak v súlade s argumentáciou Protimonopolného úradu SR v tejto veci už v konaní pred Najvyšším súdom SR, že Európska komisia a úrad nerozhodovali o tej istej veci, a teda nedošlo k postihu a sankcionovaniu podnikateľa dvakrát za to isté konanie. Rovnako sa vyjadrila aj Európska komisia pred Súdnym dvorom.
 
Pozadie prípadu
 
V roku 2005 začal Protimonopolný úrad SR správne konanie vo veci zneužitia dominantného postavenia spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. V roku 2007¹ a v roku 2009² konštatoval úrad a následne Rada Protimonopolného úradu SR (okrem iného) zneužitie dominantného postavenia spoločnosťou Slovak Telekom prijatím stratégie stláčania marže medzi cenami za maloobchodné telekomunikačné služby a cenami za veľkoobchodné sieťové prepojenie.
 
Rozhodnutia Protimonopolného úradu SR následne zrušil Krajský súd v Bratislave³. Tento rozsudok zrušil Najvyšší Súd SR, ktorý sa stotožnil s argumentáciou úradu a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na nové konanie a rozhodnutie⁴. Krajský súd v Bratislave následne rozhodnutia Protimonopolného úradu SR potvrdil⁵. Spoločnosť Slovak Telekom podala kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd SR. Konanie je stále otvorené pred Najvyšším súdom SR.
 
V roku 2009 začala Európska komisia konanie proti spoločnosti Slovak Telekom z dôvodu údajného zneužitia dominantného postavenia na slovenskom trhu služieb veľkoobchodného širokopásmového prístupu. Zneužitie dominantného postavenia sa týkalo jednak odmietnutia poskytnúť prístup k svojim uvoľneným účastníckym vedeniam zo strany spoločnosti Slovak Telekom, a jednak stláčania marže, pokiaľ ide o veľkoobchodný prístup k týmto uvoľneným účastníckym vedeniam, ako aj k ďalším službám širokopásmového prístupu a k ich príslušným maloobchodným službám na Slovensku. V roku 2014 vydala Európska komisia rozhodnutie⁶ konštatujúce zneužitie dominantného postavenia podniku tvoreného spoločnosťou Slovak Telekom a spoločnosťou Deutsche Telekom AG.

---