Preskočiť na hlavný obsah
Aktualita

Súťažné problémy a možné porušenia zákona riešené cestou advokačných listov PMÚ SR v roku 2022

Publikované:
Obsah

PMÚ SR počas roka 2022 vysvetľoval orgánom štátnej správy SR a samosprávy možné porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

písanie na laptope
písanie na laptope

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) počas roka 2022 oslovil niekoľko orgánov štátnej správy SR a samosprávy prostredníctvom advokačných listov. Úrad im v nich vysvetľoval zistené problémy alebo prekážky, ktoré v dôsledku nimi pripravovaných alebo uplatňovaných legislatív či regulačných opatrení bránia alebo by v budúcnosti mohli brániť účinnej hospodárskej súťaži. Úrad ich tiež upozorňoval, že ich konanie by mohlo byť v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Súčasne im zaslal svoje odporúčania zamerané na odstránenie súťažných problémov a zlepšenie konkurenčného prostredia.

V advokačných listoch úrad v roku 2022 komunikoval dotknutým orgánom štátnej správy SR a samosprávy niekoľko problematík. V ich nasledujúcich opisoch úrad zároveň verejnosti približuje príklady konaní, ktoré môžu indikovať porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a v ktorých je nevyhnutné prihliadať na aspekt ochrany hospodárskej súťaže.

  1. Legislatívna úprava povinnosti prijať odpadové vody zo žúmp na čističku odpadových vôd

Úrad v rámci jedného z prešetrovaní na základe analýzy príslušnej legislatívy zistil, že producenti odpadových vôd zo žúmp sú povinní predmetné odpadové vody vyvážať na čističky odpadových vôd (ďalej len „ČOV“), resp. zabezpečiť ich vývoz na ČOV subjektom na to oprávnenýmÚrad však neidentifikoval legislatívnu úpravu, v zmysle ktorej ČOV má povinnosť prijať vyvážané odpadové vody zo žúmp. Úrad pritom vychádzal z vyjadrení oslovených subjektov, ako aj z ustanovení rôznych zákonov [zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)].

Úrad poukázal na to, že predmetná legislatíva neukladá prevádzkovateľovi ČOV povinnosť prijať vyvážané odpadové vody zo žúmp, pričom producent týchto odpadových vôd má povinnosť preukázateľne zabezpečiť ich vývoz na ČOV. Pri neexistencii povinnosti prevádzkovateľa ČOV prijať odpadové vody zo žúmp na ČOV teda môže nastať situácia, že prevádzkovateľ ČOV môže bez udania dôvodu odmietnuť prijať odpadové vody zo žúmp na ČOV. Uvedenému zodpovedá aj definícia komunálnych odpadových vôd, medzi ktoré nepatria odpadové vody zo žúmp.

Úrad tiež prihliadal na získané informácie, že pokiaľ ČOV nie je projektovaná a skolaudovaná na účel prijímania odpadových vôd zo žúmp, rovnako môže dôjsť zo strany prevádzkovateľa ČOV k odmietnutiu predmetných odpadových vôd alebo k limitovaniu objemu prijímania týchto odpadových vôd na ČOV.

V roku 2022 úrad preto upovedomil Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky o potenciálne nesystémovej situácii v tejto oblasti v rámci predmetnej legislatívnej úpravy. Producent odpadových vôd zo žúmp má striktne nastavenú povinnosť preukázateľne zabezpečiť vývoz týchto odpadových vôd na ČOV, pričom táto povinnosť môže byť podrobená kontrole a v prípade nesplnenia môže byť dotknutý producent sankcionovaný, avšak vo vzťahu k tomuto neexistuje zákonná povinnosť prijímať tieto odpadové vody na ČOV. V súčasnosti stále existuje vysoký počet odberných miest bez pripojenia na verejnú kanalizáciu a zároveň je zrejmé, že aj v dnešnej dobe vznikajú odberné miesta bez pripojenia na verejnú kanalizáciu.

Z týchto dôvodov je preto dôležité dôslednejšie nastavenie povinností súvisiacich s nakladaním s odpadovými vodami zo žúmp. Okrem toho, úrad poznamenal, že táto problematika, vzhľadom na jej technologické aspekty, predstavuje komplexnú záležitosť, ktorá si vyžaduje dostatok času a dôslednú analýzu.

  1. Mimoriadne opatrenia na zmiernenie dopadov kritického vývoja na trhoch s elektrinou a zemným plynom, so zameraním na neregulovaných odberateľov

Úrad adresoval advokačný list Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) v súvislosti s dokumentom ÚRSO s názvom „Námety na uplatnenie mimoriadnych opatrení na zmiernenie dopadov kritického vývoja na trhoch s elektrinou a zemným plynom, so zameraním na segment neregulovaných odberateľov“, ktorý začiatkom roka 2022 predložil do verejnej odbornej diskusie. Cieľom ÚRSO bolo získať spätnú väzbu ohľadom identifikovaných problémov a navrhovaných riešení, prípadne získať podnety na ďalšie možnosti riešení súčasnej situácie na neregulovanom trhu s elektrinou a plynom. Pri formulovaní riešení daných problémov ÚRSO vychádzal z komunikovaných usmernení a odporúčaní Európskej komisie na zabezpečenie cenovo dostupných, udržateľných a bezpečných energií pre odberateľov v EÚ, a to najmä Oznámenia Komisie týkajúceho sa REPowerEU - spoločných európskych pravidiel pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu.

Úrad sa zúčastnil na predmetnej verejnej diskusii, zaslal ÚRSO svoje postrehy a pripomienky a ocenil snahu ÚRSO o vyvážený prístup k danej problematike. Úrad považuje ÚRSO za subjekt, ktorý je ako regulátor pôsobiaci v oblasti energetiky prioritne zodpovedný za tento sektor a ktorý disponuje dostatkom informácií, ktoré mu umožňujú rozhodovať o prijímaní nových opatrení, prípadne o zmenách existujúcich pravidiel v danej oblasti. Cieľom úradu preto nebolo detailne sa vyjadrovať k navrhovaným opatreniam, keďže úrad nedisponuje dostatkom konkrétnych informácií na tento účel. Išlo však o problematiku, ktorá môže vyvolávať otázky v oblasti ochrany hospodárskej súťaže a vzhľadom na mimoriadne okolnosti a ich možný vplyv na stav súťaže na trhu, sa úrad vyjadril k tejto problematike.

Úrad apeloval na hľadanie súboru riešení, ktoré budú v čo najnižšej miere zasahovať, a to nielen z krátkodobého, ale aj z dlhodobého hľadiska, do hospodárskej súťaže na trhu, t. j. podnikania na strane dodávky energií, napr. aby išlo o riešenia, ktoré z pozície štátu môžu pomôcť v znížení nákladov týchto subjektov.

V rámci stanoviska zaslaného ÚRSO úrad zdôraznil, že pri prijímaní opatrení by sa malo zvažovať, do akej miery môže byť menej nákladné pre všetkých účastníkov trhu prijať v súčasnosti určité ústupky v porovnaní so situáciou, že by v krátkom čase došlo k odchodu viacerých (najmä menších) dodávateľov z trhu, a tým k zvýšeniu koncentrovanosti trhu, resp. že trh môže ostať v dôsledku nedostatočného súťažného tlaku v budúcnosti deformovaný a aj najdynamickejšia (v súčasnosti neregulovaná) časť trhu nefunkčná.

Do budúcna, v čase zlepšovania trhových podmienok, úrad preto odporúčal tiež zvážiť prijímanie opatrení, ktoré uľahčia vstup ďalších dodávateľov na tento trh.

Rovnako úrad odporúčal zvážiť aj potenciálny scenár, kedy by v dôsledku príliš prísnych opatrení došlo k odchodu z trhu niektorého z dodávateľov a odberateľ by bol nútený prejsť k inému dodávateľovi (či už v rámci režimu dodávateľa poslednej inštancie, alebo na komerčnom základe). Vo výsledku by odberateľ aj tak platil vyššiu,  resp. omnoho vyššiu cenu ako pôvodnému dodávateľovi, avšak poklesla by intenzita hospodárskej súťaže, čo by mohlo byť v neprospech odberateľov v čase upokojenia situácie na trhu.

Prijaté opatrenia by mali v čo najmenšej miere vytvárať riziko odchodu dodávateľov z trhu a spustenia režimu dodávky poslednej inštancie, keďže v súčasných podmienkach je enormne nákladnou alternatívou pre odberateľa.

  1. Zmluvy o predaji potravín prostredníctvom nákupných poukážok vo vybraných prevádzkach v obci

Koncom roka 2021 úrad prijal požiadavku od Kancelárie verejného ochrancu práv o poskytnutie súčinnosti pri vybavovaní podnetu, v ktorom jeho podávateľka - podnikateľka v oblasti predaja tovaru konečnému spotrebiteľovi (ďalej len „podávateľka“) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázala, okrem iného, na možné porušenie § 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Podnet súvisel s postupom obce Rudňany pri zabezpečení predaja prostredníctvom nákupných poukážok pri výkone činnosti osobitného príjemcu prídavku na dieťa a pomoci v hmotnej núdzi. V podnete podávateľka informovala, že obec uzatvorila zmluvy o zabezpečení predaja prostredníctvom nákupných poukážok len s dvoma prevádzkami. Žiadosť, ktorú podávateľka adresovala obci Rudňany bola zamietnutá na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 29. 3. 2021. Podávateľka ďalej upovedomila o skutočnosti, že s ďalšími dvoma podnikateľskými subjektmi má obec Rudňany uzatvorené takéto zmluvy už od roku 2011. Tiež uviedla, že jedna z týchto prevádzok má sídlo priamo v objekte obecného úradu a v oboch prevádzkach sú ceny potravín a mäsa vyššie než v jej prevádzke.

Úrad sa oboznámil s podnetom a vykonal v predmetnej veci prešetrovanie. Úrad zistil, že na uvedenom  zasadnutí obecného zastupiteľstva neboli schválené návrhy na uzatvorenie zmlúv o zabezpečení predaja prostredníctvom jednorazových poukážok s dvoma dodávateľmi. Podľa vyjadrenia obce uvedené dve žiadosti neboli schválené na základe nepreukázania kritéria dôveryhodnosti poskytovania služieb vo verejnom záujme, a to z dôvodu predaja alkoholu a cigariet v predajni podávateľky. Ďalej starosta obce uviedol, že zmluvy uzatvorené s danými dvoma podnikateľmi obec uzatvorila aj v roku 2020 a podľa jeho názoru sa zákon o ochrane hospodárskej súťaže nevzťahuje na činnosť a konania podnikateľov, ktorí poskytujú služby vo verejnom záujme. Z uvedených dôvodov navrhol, aby bol podnet vybavený ako neopodstatnený.

Úradu však opakovane neboli poskytnuté odpovede obce týkajúce sa podmienok stanovených pre uzatvorenie zmlúv o zabezpečení predaja prostredníctvom jednorazových poukážok, a to hlavne vo vzťahu k určeniu kritérií, na základe ktorých obec pristupovala k uzatvoreniu týchto zmlúv s podnikateľmi. Keďže nepreukázanie kritéria dôveryhodnosti poskytovania služieb vo verejnom záujme ako dôvod zamietnutia dvoch žiadostí nebol uvedený ani v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva a ani v listoch adresovaných žiadateľkám, úradu nebolo zrejmé, na základe akých kritérií boli ich žiadosti posudzované, resp. na základe akých kritérií boli uzatvorené zmluvy s rovnakým predmetom s ostatnými podnikateľmi.

Úrad v liste odoslanom obci  upozornil, že podľa § 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže obec nesmie zjavnou podporou, ktorá zvýhodňuje určitého podnikateľa, alebo iným spôsobom obmedzovať súťaž. Ďalej úrad vysvetlil, že obec pri uplatňovaní svojich kompetencií má dbať na to, aby svojím postupom nevytvárala voči podnikateľom rozdielne podmienky, v dôsledku ktorých by niektorí podnikatelia získali na trhu výhodnejšie postavenie ako iní, čo by ich zvýhodnilo v procese hospodárskej súťaže. Obce majú teda povinnosť konať tak, aby v dôsledku ich neodôvodnených zásahov neboli ovplyvňované podmienky podnikania v prospech konkrétnych subjektov či inak obmedzovaná súťaž. O tom, ktorý podnikateľ na trhu uspeje má rozhodnúť trh.

V danom prípade obec nestanovila jasný a transparentný postup, na základe ktorého plánovala uzatvárať dané zmluvy s podnikateľmi. Takýto postup obce Rudňany bez jasných a transparentných kritérií sa javí ako diskriminačný vo vzťahu k iným podnikateľom poskytujúcim rovnaké služby, lebo ním dochádza k nerovnakému zaobchádzaniu s podnikateľmi pôsobiacimi na trhu poskytovania maloobchodného predaja potravín. Na základe vyššie uvedených skutočností úrad dospel k záveru, že postup obce Rudňany nie je v súlade so zásadami pravidiel ochrany hospodárskej súťaže.

Vzhľadom na uvedené, úrad požiadal obec Rudňany, aby v budúcnosti pri výkone svojich kompetencií prihliadala aj na kritériá ochrany hospodárskej súťaže a vytváranie rovnakých podmienok pre subjekty pôsobiace na trhu tak, aby nedochádzalo k neopodstatneným a diskriminačným zásahom do voľného fungovania trhu. Zároveň ju úrad požiadal, aby ho o ďalšom postupe a výsledku predmetnej veci informovala.

  1. Podmienky predaja piva z portfólia určenej spoločnosti počas podujatia mesta

Koncom mája 2022 úrad prijal žiadosť mesta Sabinov o posúdenie, či konanie obce ako organizátora spoločensko-kultúrneho podujatia možno považovať za obmedzovanie súťaže. V žiadosti sa mesto pýtalo na prípad, ak obec ako organizátor verejného spoločensko-kultúrneho podujatia uzavrie s podnikateľom (generálnym sponzorom) zmluvu o reklamnej spolupráci, na základe ktorej podnikateľ (generálny sponzor) poskytne obci finančné prostriedky. Tie obec použije na pokrytie nákladov na organizovanie podujatia a ako protihodnotu za reklamné miesto na propagačných materiáloch podujatia. Zároveň mesto popísalo úpravu podmienok predaja piva počas podujatia.

Úrad posúdil predložené informácie v kontexte ďalších zhromaždených dokumentov a vydedukoval, že išlo o podujatie s názvom 48. Sabinovský jarmok, organizované v dňoch 16. - 18. júna 2022. Vo zverejnenom dokumente s názvom 01. Podmienky SB jarmok 2022 bolo v časti „Podmienky predaja piva“ uvedené nasledovné:

„Žiadateľ (predávajúci pivo) týmto vyhlasuje, že bol oboznámený so skutočnosťou, že v súvislosti so zmluvou o generálnom sponzorstve na akcii Sabinovský jarmok 2022, v prípade záujmu predávať pivo, bude mať možnosť si vybrať výhradne len z portfólia spoločnosti Plzenský Prazdroj Slovensko a. s. (Šariš, Radegast, Gambrinus, Kozel, Birell). Minimálny objem odberu od dodávateľa je 5 sudov (1sud = 50l)... Žiadateľ nesmie na akcii Sabinovský jarmok 2022 predávať pivo, nealkoholické pivo (ochutené aj neochutené) od iného subjektu než je obchodný zástupca spoločnosti Plzenský Prazdroj Slovensko a. s. V prípade porušenia uvedenej podmienky, zo strany žiadateľa (predávajúceho pivo zaobstaraného od iného subjektu než obchodného zástupcu generálneho sponzora) mu bude uložená zmluvná pokuta v sume 200 € a povinnosť bezodkladne vypratať ním zabrané verejné priestranstvo.“

Rovnaká podmienka predaja piva bolo uvedená aj v dokumente s názvom 02. Prihláška SB jarmok 2022.

Možné protisúťažné konanie mesta

Úrad oznámil, že predaj piva, nealkoholického piva (ochuteného aj neochuteného) výhradne z portfólia jednej spoločnosti a neumožnenie iným predajcom piva predávať tieto nápoje od inej spoločnosti indikuje možné porušenie § 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže v súvislosti s konaním mesta, ktoré by mohlo deformovať podmienky hospodárskej súťaže tým, že zvýhodní na trhu jednu spoločnosť.

Súťažný problém úrad videl v tom, že predaj týchto nápojov na predmetnom podujatí môže vykonávať len jedna vybraná spoločnosť uvedená vo zverejnených podmienkach podujatia a prihláške naň. Ostatní predajcovia piva môžu predávať len tieto nápoje z portfólia vybranej spoločnosti Plzenský Prazdroj Slovensko a. s. Zároveň mesto de facto pod hrozbou sankcie bránilo iným subjektom na tomto podujatí predávať tieto nápoje.

Úrad aj v tejto súvislosti upriamil pozornosť na znenie ustanovenia § 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Súčasne úrad zdôraznil, že nerovnaké zaobchádzanie s jednotlivými podnikateľmi na trhu vedie k ich diskriminácii, čo je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Mestá majú teda povinnosť konať tak, aby v dôsledku ich neodôvodnených zásahov neboli ovplyvňované podmienky podnikania v prospech konkrétnych subjektov či inak obmedzovaná súťaž. O tom, ktorý podnikateľ na trhu uspeje má rozhodnúť trh. Úrad zhrnul, že postup mesta Sabinov pri umožnení vykonávať predaj piva, nealkoholického piva (ochuteného aj neochuteného) sa javí ako diskriminačný v situácii, keď predaj piva sa môže uskutočňovať len z portfólia spoločnosti Plzenský Prazdroj Slovensko a. s. a ostatní žiadatelia o predaj piva v prípade záujmu predávať pivo majú možnosť si vybrať výhradne len z portfólia tejto spoločnosti, pričom v prípade nedodržania tejto podmienky hrozí podnikateľom sankcia. Postup, ktorý mesto Sabinov zvolilo, môže teda spôsobiť, že jeden podnikateľ má výhodnejšie podmienky ako iní, čím môže dôjsť k nerovnakému zaobchádzaniu s jednotlivými účastníkmi trhu, a tým aj k porušeniu § 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

V tomto prípade sa však úrad rozhodol postupovať primárne postupom súťažnej advokácie, prostredníctvom ktorej možno reálne dosiahnuť nápravu možného protisúťažného stavu. Úrad požiadal mesto, aby pri výkone svojich kompetencií prihliadlo aj na kritériá ochrany hospodárskej súťaže a vytváranie rovnakých podmienok pre subjekty pôsobiace na trhu tak, aby nedochádzalo k neopodstatneným a diskriminačným zásahom do voľného fungovania trhu.

Potrebné posúdenie opatrení z hľadiska pravidiel štátnej pomoci

Úrad tiež upozornil, že opatrenia obce, ktoré majú potenciál zvýhodniť určitý podnik alebo podniky (t. j. akékoľvek subjekty, ktoré ponúkajú služby a/alebo tovary na trhu), ako to je v prípade zmluvy o reklamnej spolupráci s generálnym sponzorom spoločensko-kultúrneho podujatia, je potrebné posúdiť aj z hľadiska pravidiel v oblasti štátnej pomoci.

Úrad upriamil pozornosť na čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Súčasne vysvetlil, že v súlade s uvedeným ustanovením sú štátnou pomocou opatrenia v prospech podnikov, v ktorých sú prítomné nasledujúce kumulatívne prvky:

  • prevod verejných zdrojov (v čl. 107 ZFEÚ označené ako „štátne prostriedky“) a pripísateľnosť opatrenia štátu,
  • ekonomické zvýhodnenie príjemcu pomoci,
  • selektívnosť opatrenia pomoci,
  • vplyv na hospodársku súťaž a na vnútorný obchod EÚ.

Úrad tiež poznamenal, že z hľadiska pravidiel v oblasti štátnej pomoci vyhodnotenie možného opatrenia štátu (rozdielu príspevku a protihodnoty) v kontexte možného poskytnutia pomoci (príjemcovi pomoci, napr. podniku, ktorý je v tomto prípade generálnym sponzorom) závisí od posúdenia jeho celkových ekonomických dopadov, t. j. je potrebné posúdiť, či by súkromný subjekt (napríklad organizátor obdobného podujatia) v bežných podmienkach trhového hospodárstva mohol mať záujem uskutočniť predmetné opatrenie (poskytnutie finančného/sponzorského príspevku s protihodnotou v podobe zabezpečenia viditeľnosti značky a povinného odberu produktov sponzora) za podobných podmienok, pričom je potrebné zohľadniť len prínosy a záväzky súvisiace s postavením obce ako hospodárskeho subjektu, s vylúčením tých, ktoré sa viažu na jej postavenie ako orgánu verejnej moci (na verejné a politické záujmy sa neprihliada, pretože tieto racionálny trhový subjekt nezohľadňuje).

Otázka súladu opatrenia s trhovými podmienkami sa musí posudzovať ex ante s ohľadom na informácie dostupné o jeho realizácii v čase rozhodovania. Každý obozretný subjekt v trhovom hospodárstve by mal uskutočniť vlastné posúdenie finančných dopadov opatrenia pred jeho realizáciou (vyhodnotenie negatívnych a pozitívnych dopadov a ich porovnanie so situáciou, ak by sa opatrenie neprijalo, resp. prijalo sa iné opatrenie). V prípade vyhodnotenia opatrenia ako súladného s trhovými podmienkami, by mala byť obec zároveň pripravená v prípade pochybností predložiť dôkaz preukazujúci, že rozhodnutie uskutočniť opatrenie sa prijalo na základe hospodárskych hodnotení porovnateľných s tými, ktoré by za podobných okolností uskutočnil racionálny subjekt v trhovom hospodárstve (s podobnými charakteristikami vo vzťahu k predmetnému opatreniu) s cieľom zistiť výnosnosť alebo hospodárske výhody opatrenia.

Vo vzťahu k preukazovaniu súladu opatrenia úrad zároveň dal do pozornosti bod 4.2.3 Zistenie súladu s trhovými podmienkami dokumentu Oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2016/C 262/01) dostupnom aj na webovom sídle úradu.

  1. Opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam činnosti niektorých prevádzok poskytujúcich služby

Počas roka 2022 úrad na základe viacerých podnetov vykonával prešetrovanie, v rámci ktorého skúmal, či vydaním opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ“, „ÚVZ SR“), predovšetkým

  • vyhlášky ÚVZ SR č. 19/2022 z 11. 2. 2022, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a
  • vyhlášky ÚVZ SR č. 25/2022 z 24. 2. 2022, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok,

mohlo v dôsledku obmedzenia otváracích hodín niektorých prevádzok dôjsť k porušeniu § 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

Vyhláškami ÚVZ prikázal uzavretie všetkých prevádzokaž na určité výnimky – prevádzky, ktorým stanovil obmedziť otváracie hodiny na čas medzi 5.00 a 22.00 hod., a zariadenia verejného stravovania poskytujúce služby formou donášky alebo na odber so sebou, ktorým stanovil obmedziť otváracie hodiny na čas medzi 5.00 a 24.00 hodTýmto spôsobom boli prevádzky de facto rozdelené do troch kategórií, a to

  • prevádzky, ktoré museli byť počas celej doby zatvorené,
  • prevádzky, ktoré mohli byť plne otvorené a
  • prevádzky, ktoré mohli byť otvorené len v určitých denných hodinách.

Podávatelia podnetu v tejto súvislosti zhodne namietali, že nie je jasné, z akého dôvodu by malo byť riziko nákazy zvýšené v daných prevádzkach v čase od 22.00 hod. do 5.00 hod. Obmedzenie otváracích hodín určitých prevádzok považovali za zjavnú podporu zvýhodňujúcu určitý okruh podnikateľov a prevádzok. Podávatelia podnetov poukázali ďalej na rozdielnosť v prístupe k prevádzkam verejného stravovania, vrátane stánkov vydávajúcich pokrmy, a zariadeniam verejného stravovania poskytujúcim službu donášky alebo odberu. Uvádzali, že vyhláškou môže dochádzať k diskriminácii určitých typov prevádzok.

Možné obmedzenie súťaže zo strany ÚVZ SR

Podľa úradu posudzované opatrenia ÚVZ mohli mať vplyv na obmedzenie súťaže. V advokačnom liste odoslanom ÚVZ úrad upriamil pozornosť na ustanovenie § 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a tiež uviedol, že v rámci posúdenia možného porušenia uvedeného ustanovenia musí úrad predovšetkým preukázať, že v konkrétnom prípade orgán štátnej správy alebo orgán samosprávy svojím konaním neoprávnene diskriminoval určitého podnikateľa/určitých podnikateľov (znevýhodnil oproti iným) alebo že tento orgán štátnej správy, resp. samosprávy iným spôsobom obmedzil súťaž.

Keďže na prvý pohľad by ako významnejšia mohla vychádzať ochrana zdravia občanov než ochrana súťaže, ÚVZ by to v teoretickej rovine oprávňovalo na prísnejšie opatrenia a dávalo by mu teoreticky právo zasiahnuť do iného ústavou SR chráneného záujmu, v tomto prípade do hospodárskej súťaže. To však platí len za predpokladu, že opatrenia stanovené ÚVZ skutočne a preukázateľne smerovali k ochrane zdravia občanov, pričom túto ochranu nebolo možné zabezpečiť inými, menej obmedzujúcimi prostriedkami. Zároveň úrad poznamenal, že k narušeniu súťaže v tomto prípade dochádzalo prostredníctvom opatrení ÚVZ, resp. vyhlášok ÚVZ, ktoré majú nižšiu právnu silu ako zákon o ochrane hospodárskej súťaže. Z tohto pohľadu museli byť všetky vydávané opatrenia ÚVZ nevyhnutne v súlade s normami vyššej právnej sily, a teda aj v súlade so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže.

Preto úrad v rámci prešetrovania skúmal, či opatrenia stanovené ÚVZ skutočne a preukázateľne smerovali k ochrane zdravia občanov, pričom túto ochranu nebolo možné zabezpečiť inými, menej obmedzujúcimi prostriedkamiNa tento účel úrad kontaktoval ÚVZ so žiadosťou o informácie a podklady, v ktorej žiadal nielen vysvetlenia k prijímaným opatreniam ÚVZ, odôvodnenie odlišného prístupu k jednotlivým prevádzkam a odôvodnenie odlišných opatrení počas dňa a v noci, ale žiadal aj predloženie relevantných dokladov, štúdií a analýz, ktoré by ÚVZ na zvolený postup oprávňovali.

Po posúdení odpovedí od ÚVZ úrad vyjadril stanovisko, že

  • ÚVZ nepredložil štúdie a analýzy, ktoré by odôvodňovali nevyhnutnosť zavedených opatrení, pri stanovení opatrení zjavne vychádzal len z odhadov a domnienok, ktoré neboli podložené relevantnými dátami.
     
  • Tvrdenia ÚVZ si v niektorých prípadoch odporovali, napr. keď na jednej strane tvrdil, že kritériom na rozdelenie prevádzok na otvorené a zatvorené bola rizikovosť prevádzky, a na druhej strane uviedol, že ich rozdelil podľa ich dôležitosti pre obyvateľov na esenciálne a neesenciálne, čo s rizikovosťou prevádzky nemá nič spoločné.
  • ÚVZ odôvodnil svoje opatrenia záujmom chrániť ohrozené skupiny obyvateľov, ktoré nemali vytvorené protilátky, na druhej strane je však faktom, že protilátky sa u žiadnej skupiny obyvateľov neskúmali a pri stanovení opatrení nezohľadňovali. Naopak, pri určovaní povolenia vstupu do prevádzok sa zohľadňovala skutočnosť, či osoby boli alebo neboli očkované.

Úrad konštatoval, že z hľadiska ochrany hospodárskej súťaže nie je možné akceptovať, aby bol niektorým vybraným prevádzkam štátom obmedzený počet, resp. druh zákazníkov, ktorých môžu obslúžiť na základe nerelevantných dôvodov, ktoré  najmä neodzrkadľujú ochranu zdravia ľudí. Úrad pripomenul ÚVZ, že štátne orgány majú záujmy svojich občanov, ako aj podnikateľov, ktorí vykonávajú svoju činnosť na území štátu, chrániť, nie ich poškodzovať. Úrad súčasne vysvetlil, že preventívne opatrenia, ktoré sú neproporcionálne a nevychádzajú z empirických poznatkov, prijímané ad hoc bez preukázateľného pozitívneho efektu do budúcnosti, môžu spôsobiť nezvratné zásahy do fungovania trhu. Tie budú mať dopad nielen priamo na podnikateľské prostredie, ale v konečnom dôsledku aj na život a zdravie jednotlivcov. Zmyslom podnikania je dosahovanie ziskov a o zákazníkov má podnikateľský subjekt bojovať prostredníctvom štandardných nástrojov hospodárskej politiky, ako sú súťaženie prostredníctvom lepšej ceny či kvalitnejších služieb. Nie je prípustné, aby orgány štátnej správy či samosprávy do týchto procesov hospodárskej súťaže neodôvodnene plošne zasahovali.

Pokiaľ ide o šírenie vírusu SARS-Cov-2, ÚVZ uviedol, že preň nie je dôležité, či je denná alebo nočná hodina. Ak vychádzame zo skutočnosti, že vírus sa môže šíriť rovnako počas dňa ako počas noci a rovnako v akejkoľvek prevádzke, znamená to, že aj opatrenia, ktoré sa využívajú majú byť nediskriminačné a nastavené rovnako. Ak boli v esenciálnych prevádzkach dostatočné aj miernejšie opatrenia bez potreby selektovania zákazníkov podľa statusu očkovania a bez uzatvorenia prevádzok, rovnako dostatočné by mali byť aj v akejkoľvek inej prevádzke.

Na základe zistených skutočností úrad dospel k záveru, že v tomto prípade bola zo strany ÚVZ, orgánu štátnej správy, obmedzená súťaž, keď sa viacerým podnikateľom bránilo, aby poskytovali svoje služby podľa vlastného uváženia, v časoch, ktoré si sami stanovia a bolo im štátom zakázané určitú skupinu zákazníkov obsluhovať. ÚVZ nedokázal presvedčivo odôvodniť svoj postup a tvrdenia, ktoré uviedol na svoju obhajobu nebolo možné z vyššie uvedených dôvodov akceptovať. Zároveň je zrejmé, že ciele, ktoré sledoval bolo možné dosiahnuť inými, menej obmedzujúcimi prostriedkami.

ÚVZ svojimi opatreniami spôsobil obmedzenia mnohých prevádzok s dopadom na celé územie SR a viaceré trhy, za čo by mu, v prípade správneho konania, mala byť uložená pokuta v rozsahu zákonom stanoveného rozpätia až do 66 tisíc eur.

ÚVZ takýmto spôsobom konal aj napriek tomu, že v rokoch 2020 a 2021 ho úrad upozornil na to, že má v rámci stanovenia svojich opatrení prihliadať aj na ochranu hospodárskej súťaže a prípadné obmedzenia stanoviť tak, aby neboli porušené princípy nediskriminácie.

Vzhľadom na uvedené úrad znovu dôrazne požiadal ÚVZ, aby v budúcnosti pri výkone svojich kompetencií prihliadal aj na kritériá ochrany hospodárskej súťaže a vytváranie rovnakých podmienok pre subjekty pôsobiace na trhu, tak, aby nedochádzalo k neopodstatneným a diskriminačným zásahom do voľného fungovania trhu, a aby svoje zásahy do fungovania podnikateľského prostredia obmedzil na minimálnu nevyhnutnú mieru, pričom z hľadiska proporcionality je vždy potrebné zvoliť najmenej zaťažujúce opatrenie. Úrad zdôraznil, že v opačnom prípade uplatní svoje právomoci vyplývajúce z § 16 ods. 1 písm. b), e) a f) v spojení s § 42 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

Záver

V závere tohto dokumentu úrad ďakuje širokej verejnosti, ktorá v záujme hospodárskej súťaže v uplynulom roku alebo v predchádzajúcich rokoch poskytla úradu podnetné návrhy, postrehy a súčinnosť alebo sa zúčastnila na akýchkoľvek aktivitách, ktoré úrad vyvíjal smerom k verejnosti.