NEZÁKONNÁ DOHODA O PREDAJI DÔLEŽITÝCH POTRAVÍN: PMÚ SR rozhodol o 10-miliónovej pokute pre skupinu podnikateľov

07.07.2016
BRATISLAVA, 7. 7. 2016 - Protimonopolný úrad SR vydal dňa 13. 6. 2016 rozhodnutie, ktorým uložil 9 podnikateľom pokutu vo výške skoro 10 miliónov EUR. Ide o subjekty pôsobiace v oblasti dodávok a maloobchodného predaja produktov zo skupiny mlieko, maslo, smotana. Jeden z účastníkov konania sa urovnal, pričom mu bola znížená pokuta o 50 %.
 
V roku 2013 Protimonopolný úrad SR stanovil sektor potravinárstva a poľnohospodárstva za jednu zo svojich prioritných oblastí a vykonal prieskum v oblasti mlieka a mliečnych výrobkov. Úrad skúmal fungovanie trhov týkajúcich sa prvovýroby a spracovania surového kravského mlieka ako aj predaja spracovaných mliečnych produktov na úrovni maloobchodu, najmä na úrovni obchodných reťazcov (ďalej len ,,OR“). Úrad identifikoval možné súťažné problémy na úrovni dodávok a maloobchodného predaja niektorých mliečnych produktov. Skutočnosti zistené v rámci prieskumu boli jedným z podkladov, na základe ktorých úrad vykonal inšpekcie u piatich podnikateľských subjektov.
 
Na základe vykonaných inšpekcií a prešetrovania úrad dospel k predbežnému záveru, že významný dodávateľ produktov zo skupiny mlieko, maslo a smotana a významní maloobchodní predajcovia sa mohli dopustiť porušenia zákona, a preto v apríli 2015 otvoril správne konanie. Účastníci konania sa mohli dopustiť porušenia zákona tým, že uzatvárali medzi sebou vertikálne dohody, ktorých spoločným cieľom malo byť určenie cien pre ďalší predaj, tzv. „resale price maintenance“ (RPM), v období rokov 2009 až 2014. V rámci predaja produktov zo skupiny mlieko, maslo a smotana ide pritom vo všeobecnosti o základný potravinový tovar (tzv. must have produkty), ktorý je z pohľadu každodenného života konečného spotrebiteľa dôležitou súčasťou sortimentu maloobchodníkov.
 
Čo znamená “resale price maintenance” - RPM
 
Ide o typ vertikálnej dohody, pri ktorej dodávateľ tovaru určuje ceny, prípadne aj iné podmienky, za ktorých odberateľ tovaru môže predávať tovary alebo služby konečnému spotrebiteľovi. Tým ovplyvňuje samostatnosť maloobchodného predajcu určiť si ceny, za ktoré bude ďalej predávať tovary alebo služby. Podstatou uplatňovania takejto dohody je nastavenie cien a dosiahnutie takej cenovej úrovne dotknutých produktov, ktorá je vyššia, ako by bola v prípade neaplikovania dohody. Motiváciou takéhoto obmedzenia súťaže je dosiahnutie vyšších ziskov aktérov dohody v neprospech spotrebiteľa, pričom výsledkom praktiky RPM je teda vyššia cena a negatívny dopad na spotrebiteľa. RPM je ako vertikálne obmedzenie vo všeobecnosti zakázané a svojou povahou sa radí medzi závažné porušenie zákona. Zároveň sa dohoda o cenách považuje za cieľovú dohodu a obmedzovanie hospodárskej súťaže vyplýva už z jej samotnej podstaty.
 
Analýza zaistenej e-mailovej komunikácie
 
Úrad v rámci daného prípadu vykonal niekoľko typov analýz. Najrozsiahlejšou a najdôležitejšou bola analýza zaistenej e-mailovej komunikácie, pričom úrad disponoval vyše 150 e-mailami/e-mailovými vláknami týkajúcimi sa preskúmavaných produktov. E-maily preukazovali existenciu dohôd medzi dodávateľom a odberateľmi. Kľúčovou v tomto prípade bola komunikácia, ktorá zahŕňala nastavenie určitej pultovej ceny od konkrétneho dátumu na celom trhu. Zároveň sa v rámci e-mailovej komunikácie nachádzali napr. aj podnety maloobchodných predajcov na dodávateľa, ak niektorý z konkurentov maloobchodníkov „podrazil“ nastavenú pultovú cenu a následné riešenie tejto situácie zo strany dodávateľa; ubezpečenie od dodávateľa, že zmeny cien na trhu už odsúhlasili aj konkurenti daného predajcu; nastavovanie/zohľadňovanie požadovanej marže jednotlivých odberateľov atď. Niektoré z e-mailov naznačovali, že rozporu svojho konania s pravidlami hospodárskej súťaže si niektoré subjekty boli vedomé.
 
Na základe uvedených skutočností úrad konštatoval, že v danom prípade maloobchodní predajcovia finálnych produktov nepôsobili na maloobchodnom trhu nezávisle. Situácia v oblasti predaja dotknutých produktov bola prostredníctvom nastavovania a presadzovania určitej cenovej úrovne stabilnejšia a maloobchodný trh bol pre jeho účastníkov transparentnejší. Posudzovaná stratégia vyhovovala všetkým zúčastneným stranám, najmä však maloobchodným predajcom, medzi ktorými by za iných okolností prebiehal významnejší konkurenčný boj o zákazníka. Uplatňovaním protisúťažného konania v oblasti nastavovania maloobchodných cien teda dochádzalo:
  • k znižovaniu neistoty pôsobenia účastníkov na trhu v danej oblasti, a tým k znižovaniu motivácie maloobchodných predajcov k intenzívnejšiemu konkurenčnému boju o konečného spotrebiteľa,
  • k uplatňovaniu vyššej cenovej hladiny produktov pre konečného spotrebiteľa
v porovnaní so situáciou, ak by k posudzovanému konaniu medzi účastníkmi správneho konania nedochádzalo. Uvedené správanie v konečnom dôsledku znižovalo mieru tzv. „intra-brand“, teda vnútroznačkovej konkurencie v rámci predaja sledovaných produktov a mieru hospodárskej súťaže na maloobchodnom trhu v SR.
 
Mechanizmus naznačujúci nezákonné konanie
 
Maloobchodní predajcovia poznali prostredníctvom dodávateľa východiskovú situáciu – cenovú úroveň a záruky o nastavení rovnakých pultových cien k určitému termínu u konkurentov. Bolo pre nich jednoduchšie prispôsobovať tomu svoju celkovú cenovú stratégiu v porovnaní so situáciou, ak by ku protisúťažnej komunikácii o cenotvorbe nedochádzalo. Získaná e-mailová komunikácia pritom preukázala, že daná skutočnosť nie je výsledkom čisto prirodzeného nasledovania sa zo strany maloobchodníkov, ale je výsledkom uplatňovania dohody o RPM. Medzi dodávateľom a maloobchodnými predajcami teda došlo k výslovným dohodám o konkrétnej úrovni pultových cien v konkrétnom čase. Uplatňovaný cenový mechanizmus pozostával z nastavenia fakturačných cien jednotlivých produktov pri dodržaní určitej výšky marže konkrétneho odberateľa tak, aby daný odberateľ pri maloobchodnom predaji zároveň uplatnil ceny stanovené dodávateľom. Účastníci konania v rámci plošných zmien cien postupovali rovnako počas celého sledovaného obdobia, dané zmeny uplatňovali systematicky, na základe rovnakého mechanizmu.
 
Z komunikácie medzi účastníkmi konania vyplýva stratégia nastavenia určitej minimálnej úrovne pultových cien tak, aby maloobchodníci na svojich prevádzkach neboli nútení znižovať pultové ceny, a tým znižovať svoju profitabilitu. Výsledkom popísaného konania je pre dotknutých podnikateľov tzv. „win-win“ situácia. Na jednej strane podnikatelia na maloobchodnej úrovni dosahujú svoje plánované marže a nedochádza medzi nimi k vyostreniu konkurenčného boja s potenciálnym prínosom pre konečného spotrebiteľa. Na druhej strane, dodávateľovi existujúca situácia vyhovuje, pretože v prípade intenzívnej súťaže medzi obchodníkmi by títo tlačili na zníženie fakturačných cien sledovaných produktov, a tým by znižovali profitabilitu dodávateľa. Prospech z uplatňovania predmetnej dohody o RPM majú obe dotknuté strany v rámci daného vertikálneho obchodného vzťahu.
 
Doplnkové analýzy
 
Okrem základnej analýzy e-mailovej komunikácie úrad vykonal aj ďalšie doplnkové analýzy, ktoré síce v zmysle ustálenej judikatúry úrad nebol povinný vykonať, ale ktorých výsledky boli v súlade so závermi vyplývajúcimi z analýzy e-mailov. Úrad v rámci jednej z čiastkových analýz porovnával dodávateľom nastavené pultové ceny s reálne uplatňovanými maloobchodnými cenami (analýza odchýlok). Úrad disponoval údajmi viacerých subjektov za každý deň v období rokov 2013 a 2014 a zistil, že maloobchodní predajcovia dodržiavali nastavenú cenovú úroveň vo veľmi vysokej miere (okolo 80 % sledovaných meraní). Úrad vykonal aj ďalšiu doplnkovú analýzu, ktorej cieľom bolo zistiť, či boli maloobchodné ceny vybraných produktov danej značky vyššie ako by tomu bolo v situácii bez uplatňovania posudzovanej dohody, resp. či existoval priestor na to, aby ceny sledovaných produktov mohli byť bez uplatňovania dohody o RPM nižšie (analýza marží). Úrad porovnal úroveň marží prešetrovaných produktov s obdobnými produktmi v sledovaných kategóriách ponúkanými na maloobchodnom trhu v SR, t.j. so zahraničnými produktmi a tzv. privátnymi značkami (ide napr. o mlieko predávané pod názvom daného OR). Z tejto analýzy vyplynulo, že marže v prípade produktov dotknutého dodávateľa boli vo väčšine prípadov vyššie ako marže dosahované pri porovnávaných výrobkoch (v niektorých prípadoch niekoľkonásobne).
 
Na základe všetkých uvedených skutočností úrad konštatoval, že takéto konanie je v rozpore so zákonom.
 
 
Rozhodnutie Protimonopolného úradu SR nie je právoplatné. Nakoľko sa jedná o prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému účastníci konania môžu podať rozklad, úrad neuvádza v tejto fáze ďalšie podrobnosti k predmetnému rozhodnutiu.
 
Posledná aktualizácia:07.07.2016