Aktualita
Prešetrovanie maloobchodného trhu s pohonnými hmotami na Slovensku nepreukázalo existenciu cenového kartelu
Obsah
Protimonopolný úrad intenzívne monitoruje a analyzuje maloobchodný trh s pohonnými hmotami („PHM“) s cieľom identifikovať potenciálne súťažné riziká. V odôvodnených prípadoch je pripravený zasiahnuť a odstrániť súťažné nedostatky.
Pokiaľ ide o samotný vývoj cien, v priebehu rokov 2013 a 2014 úrad získal a analyzoval údaje o približne 640 čerpacích staniciach. Tieto údaje obsahujú informácie týkajúce sa samotných čerpacích staníc – ich lokalizáciu a poskytované služby, a zároveň vývoj cien nafty a 95 oktánového benzínu na dennej báze na každej čerpacej stanici. Na základe dostupných údajov úrad vykonal analýzu korelácie cien, analýzu cenového rozpätia a analýzu variability cien medzi jednotlivými čerpacími stanicami. Uvedenéanalýzy získaných údajov nenaznačujú existenciu dohody obmedzujúcej súťaž v podobe cenového kartelu.
Zo samotnej štruktúry trhu vyplýva, že traja najsilnejší hráči (Slovnaft, OMV a Shell) síce tvoria takmer 50% maloobchodného trhu, na zostávajúcej polovici trhu však pôsobí pomerne veľa rôznych spoločností1. Cenový kartel je pri takejto trhovej štruktúre menej pravdepodobný. Ďalším významným prvkom fungovania tohto trhu je navyše skutočnosť, že ceny PHM sa pomerne často menia (v porovnaní s inými bežnými tovarmi, ktoré spotrebitelia nakupujú). Existencia takéhoto faktoru jednoznačne komplikuje kartelovú dohodu, robí ju nestabilnejšou, ťažšie udržateľnou a teda taktiež znižuje jej pravdepodobnosť. Je tiež potrebné uviesť, že pokiaľ napr. dve susediace čerpacie stanice majú totožnú alebo takmer totožnú cenu palív, ktorú je navyše možné vidieť z pomerne veľkej vzdialenosti, nemusí ísť nevyhnutne o cenový kartel, ale o tzv. tacitnú kolúziu. Tá nepredstavuje porušenie súťažných pravidiel.
Úrad tiež porovnal ceny PHM na Slovensku s okolitými krajinami a s EÚ ako takou. Jednoznačne sa potvrdil fakt, že na Slovensku reagujú ceny PHM na zmeny cien ropy pomalšie ako v okolitých krajinách. Logickým dôsledkom toho je, že pri výraznejšom poklese cien ropy (aký nastal v ostatnom čase) dôjde dočasne k relatívnemu zvýšeniu cien v porovnaní s krajinami, ktoré na pokles cien ropy reagujú rýchlejšie. Zároveň by však malo platiť, že v prípade rastu cien ropy by mal byť tento efekt opačný a pomalšia reakcia na zmenu ceny ropy by mala viesť k relatívnemu poklesu cien v porovnaní s krajinami, ktoré na zmeny cien ropy reagujú rýchlejšie. Takýto scenár sa už sčasti začína potvrdzovať. Podľa štatistík Európskej komisie zo dňa 16.2.2015 ohľadom cien PHM bez daní sa Slovensko umiestnilo v prípade benzínu na 26. mieste a v prípade nafty na 22. mieste. To znamená, že v priemere lacnejší benzín (bez daní) ako na Slovensku bol iba v 1 krajine EÚ a nafta (znova bez daní) bola lacnejšia v 5 krajinách EÚ.
Na základe získaných údajov z vykonaných analýz cien, analýzy štruktúry a fungovania samotného maloobchodného trhu s PHM úrad momentálne nevidí priestor pre svoj zásah z dôvodu podozrenia z uzatvorenia dohody obmedzujúcej súťaž v podobe cenového kartelu.
Pokiaľ ide o samotný vývoj cien, v priebehu rokov 2013 a 2014 úrad získal a analyzoval údaje o približne 640 čerpacích staniciach. Tieto údaje obsahujú informácie týkajúce sa samotných čerpacích staníc – ich lokalizáciu a poskytované služby, a zároveň vývoj cien nafty a 95 oktánového benzínu na dennej báze na každej čerpacej stanici. Na základe dostupných údajov úrad vykonal analýzu korelácie cien, analýzu cenového rozpätia a analýzu variability cien medzi jednotlivými čerpacími stanicami. Uvedenéanalýzy získaných údajov nenaznačujú existenciu dohody obmedzujúcej súťaž v podobe cenového kartelu.
Zo samotnej štruktúry trhu vyplýva, že traja najsilnejší hráči (Slovnaft, OMV a Shell) síce tvoria takmer 50% maloobchodného trhu, na zostávajúcej polovici trhu však pôsobí pomerne veľa rôznych spoločností1. Cenový kartel je pri takejto trhovej štruktúre menej pravdepodobný. Ďalším významným prvkom fungovania tohto trhu je navyše skutočnosť, že ceny PHM sa pomerne často menia (v porovnaní s inými bežnými tovarmi, ktoré spotrebitelia nakupujú). Existencia takéhoto faktoru jednoznačne komplikuje kartelovú dohodu, robí ju nestabilnejšou, ťažšie udržateľnou a teda taktiež znižuje jej pravdepodobnosť. Je tiež potrebné uviesť, že pokiaľ napr. dve susediace čerpacie stanice majú totožnú alebo takmer totožnú cenu palív, ktorú je navyše možné vidieť z pomerne veľkej vzdialenosti, nemusí ísť nevyhnutne o cenový kartel, ale o tzv. tacitnú kolúziu. Tá nepredstavuje porušenie súťažných pravidiel.
Úrad tiež porovnal ceny PHM na Slovensku s okolitými krajinami a s EÚ ako takou. Jednoznačne sa potvrdil fakt, že na Slovensku reagujú ceny PHM na zmeny cien ropy pomalšie ako v okolitých krajinách. Logickým dôsledkom toho je, že pri výraznejšom poklese cien ropy (aký nastal v ostatnom čase) dôjde dočasne k relatívnemu zvýšeniu cien v porovnaní s krajinami, ktoré na pokles cien ropy reagujú rýchlejšie. Zároveň by však malo platiť, že v prípade rastu cien ropy by mal byť tento efekt opačný a pomalšia reakcia na zmenu ceny ropy by mala viesť k relatívnemu poklesu cien v porovnaní s krajinami, ktoré na zmeny cien ropy reagujú rýchlejšie. Takýto scenár sa už sčasti začína potvrdzovať. Podľa štatistík Európskej komisie zo dňa 16.2.2015 ohľadom cien PHM bez daní sa Slovensko umiestnilo v prípade benzínu na 26. mieste a v prípade nafty na 22. mieste. To znamená, že v priemere lacnejší benzín (bez daní) ako na Slovensku bol iba v 1 krajine EÚ a nafta (znova bez daní) bola lacnejšia v 5 krajinách EÚ.
Na základe získaných údajov z vykonaných analýz cien, analýzy štruktúry a fungovania samotného maloobchodného trhu s PHM úrad momentálne nevidí priestor pre svoj zásah z dôvodu podozrenia z uzatvorenia dohody obmedzujúcej súťaž v podobe cenového kartelu.
1 Počty čerpacích staníc v SR: Slovnaft (216), OMV (92), Shell (81), Jurki (63), Eni (42), Lukoil (19), Tesco (19), Benzinol (12), ostatní (261)