Preskočiť na hlavný obsah

Priorizačná politika úradu

Aktualizované:
Obsah

Pôsobnosť úradu

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej aj „úrad“) je nezávislý ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, ktorého úlohou je ochrana hospodárskej súťaže a koordinácia štátnej pomoci. Úrad zasahuje v prípadoch kartelov, zneužívania dominantného postavenia, vertikálnych dohôd, kontroluje koncentrácie, ktoré spĺňajú notifikačné kritériá a posudzuje, či konaním orgánov štátnej správy alebo samosprávy nedošlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Taktiež zabezpečuje ochranu hospodárskej súťaže v oblasti štátnej pomoci. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky aplikuje okrem slovenského aj súťažné právo Európskej únie. V rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž (ECN) plní úlohy, ktoré vyplývajú SR z členstva v Európskej únii.

Kompetencie úradu v oblasti antitrustu a koncentrácií vyplývajú zo zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“).

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky v rámci svojich právomocí vykonáva predovšetkým prešetrovanie na relevantnom trhu, v správnom konaní rozhoduje o porušení zákona o ochrane hospodárskej súťaže vo veci dohôd obmedzujúcich súťaž, zneužívania dominantného postavenia a obmedzovania súťaže orgánmi štátnej správy a samosprávy (§ 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže), vykonáva kontrolu koncentrácií a zároveň navrhuje opatrenia na ochranu a podporu hospodárskej súťaže.

Význam priorizácie v činnosti úradu

V súlade so štandardmi súťažných autorít vo svete vrátane Európskej komisie má aj úrad snahu využívať svoje zdroje čo najefektívnejšie, s cieľom sústrediť sa na riešenie zmysluplných súťažných problémov, ktoré majú významný dopad na trhy, spotrebiteľov a dotknuté oblasti hospodárstva.

Legislatívno-právny rámec ochrany hospodárskej súťaže výrazne ovplyvnila Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže v zmysle uvedeného predpisu majú mať možnosť stanoviť si priority medzi svojimi konaniami vo veci presadzovania článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Cieľom by malo byť efektívne využitie zdrojov a sústredenie sa na predchádzanie protisúťažnému správaniu, ktoré narúša hospodársku súťaž na vnútornom trhu a na ukončenie takéhoto správania. Na tento účel by mali mať možnosť zamietnuť podnety na základe toho, že v danom čase nie sú prioritou. 

Úrad napĺňa nasledujúce hlavné zámery v oblasti ochrany hospodárskej súťaže:
  1. presadzovanie práva hospodárskej súťaže v jeho národnom, ako aj medzinárodnom rozmere s uplatňovaním pravidelne prehodnocovanej priorizačnej politiky,
     
  2. aktívne prispievanie k rozvoju legislatívno-právneho rámca ochrany hospodárskej súťaže v SR  v koordinácii s kompetentnými európskymi inštitúciami presadzujúcimi ochranu hospodárskej súťaže v kontexte spolupráce členských štátov Európskej únie,
     
  3. zvyšovanie povedomia o práve hospodárskej súťaže a o ekonomicko- spoločenských dôsledkoch jeho porušovania a zintenzívnenie komunikácie so zástupcami podnikateľov, združení a asociácií podnikateľov,
     
  4. rozvíjanie spolupráce s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy pri budovaní
     
    • efektívneho systému odhaľovania a správneho trestania porušovania práva hospodárskej súťaže,
    • hospodársku súťaž stimulujúceho podnikateľského prostredia,
       
  5. iniciovanie a rozvíjanie spolupráce s renomovanými slovenskými univerzitami a inštitúciami so zameraním sa na právne a ekonomické aspekty ochrany hospodárskej súťaže.
Presadzovanie práva hospodárskej súťaže sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom rozhodovacej činnosti, v rámci ktorej úrad priamo zasahuje v jednotlivých prípadoch súťažných porušení, resp. rozhoduje v oblasti koncentrácií. Ďalšou, avšak nemenej dôležitou formou pôsobnosti úradu je súťažná advokácia zameraná na prevenciu v oblasti ochrany hospodárskej súťaže a zvyšovanie povedomia o nej medzi odbornou aj laickou verejnosťou. Právomoci úradu sú bližšie špecifikované v § 16 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.  

Správne konanie, s výnimkou konaní v oblasti posudzovania koncentrácií, úrad začína z vlastného podnetu. Súčasná právna úprava vytvára priestor na to, aby úrad posúdil najprv to, či určité konanie podnikateľa, resp. podnet je takého charakteru, že vyžaduje zásah úradu, a v ďalšom kroku to, či by zásah mal byť vo forme začatia správneho konania, t. j. časovo a kapacitne spravidla najnáročnejšej formy alebo je možné vec vyriešiť inak, napr. súťažnou advokáciou. 

Na účel napĺňania svojich úloh v prospech spotrebiteľov je nevyhnutné, aby si úrad stanovil pre svoju činnosť priority, a to jednak z dlhodobého hľadiska, ako aj priority krátkodobého charakteru. Niektoré súťažné autority uskutočňujú svoju priorizačnú politiku na základe zákona, iné ju prijali vo forme dokumentov, ktoré nie sú právne záväzné. 

Priorizáciu úrad už vo svojej praxi aplikuje. Cieľom tohto dokumentu je zároveň vyhodnotiť v predchádzajúcich obdobiach stanovené priority, uplatňované kritériá, ako aj spôsob ich aplikácie. 
 

Všeobecné pravidlá pre uplatňovanie priorizačnej politiky úradu 

1.  Kde úrad priorizuje? 

Správnym uplatňovaním priorizácie by mal úrad účelne vynakladať svoje ľudské, technické a rozpočtové zdroje a kapacity tak, aby zásah, ktorý v posudzovanom prípade zvolí, bol efektívny, hospodárny a správne cielený. Je preto nevyhnutné, aby sa úrad vždy dôkladne oboznámil so všetkými skutočnosťami a okolnosťami posudzovaného prípadu. 

Z hľadiska úradom vykonávaných činností úrad priorizáciu uplatňuje pri  
  • rozhodovacej činnosti úradu vrátane kontroly plnenia rozhodnutí úradu, 
     
  • prešetrovaní a prieskume trhu, ako aj pri spracovaní sektorových štúdií, 
     
  • aktivitách v oblasti súťažnej advokácie vrátane vzdelávania v oblasti hospodárskej súťaže, vydávania usmernení a metodických pokynov. 
Priorizácia sa uskutočňuje nielen v rámci postupu pri vyhodnocovaní prijatých podnetov, vyhodnocovaní predloženia neúplných informácií alebo informácií predložených po lehote stanovenej úradom a vyhodnocovaní foriem zásahu podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ale aj v rámci jednotlivých odvetví alebo sektorov, do ktorých bude úrad prednostne smerovať svoje kapacity.  

2. Prečo úrad priorizuje? 

Zdrojom pre činnosť úradu je príslušná rozpočtová kapitola úradu v rámci štátneho rozpočtu. Keďže je jeho činnosť zabezpečovaná z verejných zdrojov, úrad musí zodpovedne pristupovať k prerozdeleniu svojich personálnych, technických a finančných prostriedkov. Cieľom je alokovať ich na činnosti, ktoré zabezpečia zásah v tých prípadoch, v ktorých dochádza k najvýznamnejším obmedzeniam hospodárskej súťaže so všetkými s tým spojenými dôsledkami pre účastníkov trhu. Podľa § 16 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže úrad môže odmietnuť podnet, ktorý nepredstavuje prioritu pri presadzovaní práva a pri ochrane hospodárskej súťaže pred jej obmedzovaním. Úrad takéto odmietnutie podnetu vždy zdôvodní s ohľadom na aktuálnu priorizačnú politiku. 

3. Ako úrad priorizuje?  

Priorizácia sa opiera o pravidelne aktualizované priorizačné kritériá, pričom ich cieľom je stanoviť účelný a transparentný postup selekcie a vyhodnotenia prípadov, v ktorých úrad priorizáciu uplatní. 

Úrad zároveň sleduje aj priorizačnú politiku iných súťažných autorít v členských krajinách Európskej únie vrátane priorizačnej politiky Európskej komisie. Obdobne nastavená a uplatňovaná priorizácia úradu a iných súťažných autorít umožní ich lepšiu spoluprácu a využívanie spoločných zdrojov, či už napríklad pri monitorovaní určitého sektora alebo odvetvia hospodárstva, alebo pri výmene informácií a podkladov, prípadne zdieľaní kapacít.  

Priorizačné kritériá

Vyhodnotenie prípadu ako prioritného so záverom, že sa úrad bude vecou zaoberať, resp. v riešení veci bude pokračovať, vychádza najmä z nasledujúcich základných kritérií:  

1. Závažnosť 

Z hľadiska závažnosti úrad rozlišuje prípady podľa typovej závažnosti na 
  • veľmi závažné delikty, najmä: horizontálne dohody o cenách, rozdelenie trhu alebo obmedzenie výroby, bid rigging, dohody o cenách pre ďalší predaj, zneužitie dominantného postavenia najmä vylučovacieho charakteru, neoznámenie a uskutočnenie koncentrácie, ktorá si z hľadiska jej súťažných dopadov vyžaduje hlbšie posúdenie, alebo uskutočnenie koncentrácie v rozpore s právoplatným rozhodnutím úradu, neplnenie podmienok, za ktorých úrad koncentráciu schválil; 
     
  • závažné delikty, najmä: zneužívanie dominantného postavenia vykorisťovateľského charakteru, iné horizontálne dohody, ako sú uvedené v predchádzajúcom odseku, ako napr. záväzok účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži, alebo podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv, ďalej vertikálne dohody obsahujúce tzv. hard-core obmedzenia (napr. dohody o rozdelení trhu), neoznámenie a uskutočnenie koncentrácie inej ako podľa predchádzajúceho bodu; obmedzenie súťaže orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a orgánmi záujmovej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy (ďalej len „§ 6“) väčšieho významu; 
     
  • menej závažné delikty, najmä: vertikálne dohody neobsahujúce tzv. hard-core obmedzenia, obmedzenie súťaže podľa § 6 menšieho významu a iné menej závažné narušenia súťaže. 
Prioritu majú veľmi závažné a závažné delikty. Vyššie uvedená typová kategorizácia na účely priorizácie nemôže byť vnímaná ako pevná a nemenná. Každé porušenie je posudzované s ohľadom na všetky faktory a až po ich celkovom vyhodnotení je možné konštatovať, či je povaha daného porušenia celkovo veľmi závažná, závažná alebo menej závažná.  

Nemenej významným hľadiskom pri posúdení závažnosti je aj faktická závažnosť, kde úrad posudzuje 
  • charakter dopadu porušenia na súťaž alebo činnosť úradu, pričom prioritné prípady sú tie, u ktorých sa predpokladá skutočný alebo neodvratný dopad na trh, resp. podstatné sťaženie činnosti úradu,
     
  • geografický rozsah územia zasiahnutého praktikou, 
     
  • trvanie deliktu a dĺžka porušovania, 
     
  • počet dotknutých spotrebiteľov, 
     
  • dopad na znevýhodnených a zraniteľných spotrebiteľov, napríklad v prípadoch obmedzeného prístupu na trh, 
     
  • priamy alebo nepriamy dopad na spotrebiteľa, pričom nepriamy dopad môže predstavovať stratu spotrebiteľskej a podnikateľskej dôvery v správne fungovanie trhov, 
     
  • typ produktu, kde z hľadiska prípadov úrad môže priorizovať napríklad produkty bežnej spotreby pred luxusnými produktmi, 
     
  • podiel podnikateľa na relevantnom trhu, 
     
  • recidívu spočívajúcu v opakovaní protisúťažného konania tej istej skutkovej podstaty,
     
  • zneužitie mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením infekčného ochorenia COVID-19, a to zneužitím dominantného postavenia alebo uzatvorením zakázanej dohody obmedzujúcej súťaž s vplyvom (aj potenciálnym) na spotrebiteľov alebo ostatných účastníkov trhu. 

2. Význam prešetrovaného trhu

Protisúťažnou praktikou dotknutý trh predstavuje ďalší zohľadňovaný faktor pri vyhodnocovaní prioritných prípadov, v rámci ktorého úrad skúma
  • charakter odvetvia, pričom priorita prípadu rastie pri nedávno liberalizovaných a sieťových odvetviach alebo pri trhoch, na ktorých úrad už opakovane detegoval negatívny vývoj intenzity hospodárskej súťaže, súťaž ohrozujúce zmeny ich štruktúry, vysoký stupeň koncentrácie alebo existujúce bariéry vstupu na takéto trhy, 
     
  • pravdepodobnú celkovú výšku škody spôsobenú poškodeným účastníkom trhu, ak je takúto škodu v danom prípade možné zistiť alebo odhadnúť, 
     
  • existenciu podaných žalôb v súkromnoprávnych sporoch o náhradu škody v súvislosti s protisúťažným konaním žalovaných podnikateľov.  

3. Pravdepodobnosť úspechu 

Úrad sa často dozvedá o porušeniach zákona o ochrane hospodárskej súťaže až s odstupom času, a to na základe podnetov alebo vlastných sektorových prešetrovaní. Dôkazy preukazujúce takéto porušenia porušitelia utajujú, ukladajú na ťažko technicky aj fyzicky dostupných miestach a v prípade obáv z odhalenia ich protisúťažného správania takéto dôkazy môžu zničiť. Z tohto vyplýva, že úrad musí nevyhnutne pri určení priorít zohľadniť aj
  • dostupnosť relevantných informácií a dôkazov, resp. možnosť ich zabezpečenia úradom, 
     
  • existujúcu rozhodovaciu prax súdov v otázke dôkazného štandardu a dostatočnosti úradom získaných podkladov pre vydanie rozhodnutia, ako aj
     
  • plynutie príslušných lehôt podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže.   
Vo vybraných prípadoch je v záverečnej fáze vyhodnocovania priority toho-ktorého prípadu potrebné aj posúdenie, či existuje iný orgán, ktorý by dokázal vec riešiť efektívnejšie (napríklad regulátor, súťažná autorita iného štátu, Európska komisia alebo súd). Rovnako sa môže úrad rozhodnúť vecou sa zaoberať, ak vyhodnotí, že má zo súťažného hľadiska strategický význam, či už  
  • z hľadiska aktuálnych cieľov a vízií úradu v danom období,
     
  • z hľadiska potreby budovania kredibility úradu vo vzťahu k verejnosti alebo z dôvodu posilnenia pravidiel pre vymáhanie súťažného práva, alebo
     
  • ide o precedentný prípad, ktorý môže v budúcnosti zabrániť porušovaniu súťažných pravidiel vzhľadom na jeho odstrašujúci alebo edukačný efekt, a teda môže byť tiež dôležitý ako „výkladové pravidlo“ v prípade novoprijatej právnej úpravy.  

Zásah úradu

V rámci vyhodnocovania priority je nevyhnutné zvážiť spôsob následného riešenia zistených súťažných problémov, a teda zvážiť, či určitý súťažný problém je vhodné riešiť správnym konaním alebo súťažnou advokáciou. Úrad rovnako zhodnotí mieru potreby generálnej prevencie s ohľadom na účinok svojho predpokladaného prosúťažného zásahu v záujme nápravy širšie sa vyskytujúcich súťažných problémov.  

Vyššie uvedené posúdenie úrad vykonáva na základe nasledujúcich kritérií:   
  • efektívnosť spôsobu riešenia, 
     
  • príčiny súťažného problému s vyhodnotením, či je súťažný problém dôsledkom systémových chýb v sektore (nastavenie regulácie, právna úprava a pod.) alebo individuálneho protisúťažného správania vybraných podnikateľov,
     
  • frekvencia výskytu súťažných problémov v určitom sektore alebo odvetví. 

Krátkodobé priority

Úrad si okrem dlhodobých princípov priorizácie stanovuje aj priority krátkodobého charakteru na obdobie približne dvoch-troch rokov, a to tak z pohľadu praktík, ako aj sektorov. Uvedené neznamená, že úrad nebude zasahovať aj v prípadoch detekcie iných praktík, resp. v iných sektoroch hospodárstva.

Z hľadiska praktík úrad vníma ako prioritné 
  • kartely: kartelové dohody medzi podnikateľmi patria medzi najzávažnejšie porušenia súťažných pravidiel, ktoré prinášajú prospech výlučne ich účastníkom, pričom podľa štúdií OECD sa v dôsledku nich môžu ceny zvyšovať až o 50 % a ich významnosť rastie v prípadoch, kedy dochádza k plošnému rozdeleniu trhu a dohode o cenách tovarov a služieb, resp. o iných podmienkach medzi podstatnou časťou účastníkov trhu vo forme dlhotrvajúcich schém,
     
  • bid rigging vo verejnom obstarávaní: praktika bid riggingu je obzvlášť škodlivá v procese verejného obstarávania, keďže má bezpochyby zhubný vplyv na efektívnosť vynakladania verejných financií a ako väčšina protisúťažných praktík môže mať veľa foriem, a preto ju môže indikovať veľké množstvo pozorovateľných vonkajších prejavov1;
     
  • neoznámené koncentrácie: úrad monitoruje ekonomické spájanie podnikateľov, následkom ktorého je trvalá zmena kontroly, a tým aj štruktúry trhu, pričom niektoré neoznámené koncentrácie môžu predstavovať významné riziko nenapraviteľných škôd na koncentráciou dotknutých trhoch, čomu sa úrad snaží brániť ich odhaľovaním a prísnym trestaním. 
Pokiaľ ide o sektory, pre najbližšie obdobie úrad ako prioritné považuje  
  • internetový predaj/e-commerce a digitálne platformy 
Internetový predaj/e-commerce (ďalej len „e-commerce“) je významnou a rastúcou súčasťou hospodárstva Európskej únie a Slovenskej republiky. Spotrebitelia nakupujú a využívajú stále širší sortiment výrobkov a služieb prostredníctvom online kanálov. Vzhľadom na uvedené je pre efektívne fungovanie trhov v oblasti e-commerce v prospech spotrebiteľov nevyhnutné zabezpečiť aj účinné presadzovanie princípov súťažného práva. Sektorový prieskum, ktorý úrad otvoril koncom roku 2018, je prešetrovanie, ktoré sa vykonáva s cieľom získať informácie o stave súťaže pri uplatňovaní týchto distribučných a komunikačných kanálov. Jeho cieľom je tiež zhromaždiť podklady a informácie o fungovaní e-commerce na konkrétnych trhoch a identifikovať možné problémy v oblasti hospodárskej súťaže s dopadom na dodávateľov, predajcov a samotných spotrebiteľov. Ťažisko prieskumu predstavuje oblasť online predaja rôznych kategórií produktov, ako sú biela technika, čierna technika, mobilné zariadenia, preprava detí, šport/outdoor a dom/záhrada.   
  • automotive/výroba a predaj motorových vozidiel 
Sektor výroby a predaja motorových vozidiel je dlhodobo predmetom monitorovania zo strany Európskej komisie, ako aj národných súťažných autorít. Ide o jeden zo sektorov, v ktorom z dlhodobého hľadiska existovali sektorovo špecifické pravidlá, pričom tieto prešli určitým vývojom a do dnešného dňa stále pretrvávajú. Úrad zároveň vníma významnú orientáciu slovenského hospodárstva na sektor výroby motorových vozidiel a riziko, že akékoľvek pokrivenie jeho súťažných charakteristík a uplatňovanie protisúťažných praktík subjektov zapojených do jeho chodu môžu mať nepriaznivý dopad na celý rad dotknutých trhov, ako aj na samotnú štruktúru a zdravie národného hospodárstva. 
  • informačné technológie a systémy 
Sektor je vzhľadom na vysokú intenzitu informatizácie a digitalizácie permanentne v centre záujmu súťažných autorít. Má zároveň potenciál vstupovať ako súčasť významných investícií a operatívnych nákladov do ceny väčšiny tovarov a služieb v národnom hospodárstve či do výdavkov verejnej správy. V súvislosti s existujúcimi problémami s uplatňovanými licenčnými podmienkami, ako aj kompatibilitou zavedených technológií a systémov nie sú ojedinelé ani prípady tzv. lock-in. V týchto prípadoch sú užívatelia, klienti alebo prevádzkovatelia odkázaní aj do budúcnosti na aktuálne riešenia a s nimi súvisiace plnenia, či už vo forme ďalších technológií a systémov alebo dodatočných, doplnkových, resp. vyvolaných služieb.  
  • zdravotníctvo
Sektor je charakteristický informačnou asymetriou, služby poskytované v zdravotníctve sú tzv. „credence goods“ – tovary, kde spotrebiteľ nie je schopný posúdiť kvalitu pred alebo po nákupe. Dopyt v oblasti zdravotníctva je tzv. „derived demand“ – lekári robia rozhodnutia za pacienta a pacienti zvyčajne neplatia plné náklady na služby, resp. je im podstata zdravotnej starostlivosti poskytovaná bezplatne, platcami sú zdravotné poisťovne, ktoré rozdeľujú verejné zdroje. Z uvedených dôvodov je v sektore potrebná určitá miera regulácie. V sektore je veľa oblastí, ktoré sú vo vzájomných vzťahoch – zdravotné poisťovne poskytujúce verejné zdravotné poistenie, ústavná zdravotná starostlivosť – nemocnice, ambulantná zdravotná starostlivosť, spoločné liečebné a vyšetrovacie zložky - „SVaLZ“ – laboratóriá, zobrazovacie zariadenia (MR, CT, sono, röntgen), farmaceutická oblasť, lekárne, veľkodistribúcia liekov. Táto oblasť je v súčasnosti predmetom zmien, ktoré so sebou nesú novú legislatívu naprieč celým sektorom – jednak vo všetkých vyššie uvedených oblastiach, jednak nastavením regulačného rámca, ako aj pozície štátu vo všetkých jeho funkciách a vzájomných vzťahoch subjektov, prostredníctvom ktorých je zastúpený a má možnosť zasahovať do zdravotníckeho sektora. Na základe uvedeného sa tak môže vytvárať určitý priestor pre vznik súťažných problémov a úlohou úradu je minimalizovať tento priestor prostredníctvom nielen súťažnej advokácie, ale aj v rámci správneho trestania a dôsledného posudzovania vznikajúcich koncentrácií.

Záver

Kritériá obsiahnuté v tomto dokumente je potrebné vnímať v kontexte okolností a javov v každom jednotlivom prípade, s komplexným posúdením všetkých ekonomických a právnych súvislostí. V každom jednotlivom prípade bude úrad vyhodnocovať aj ďalšie doplňujúce faktory, ktoré sa ukážu ako relevantné. Úrad tiež bude zverejnené priority na základe odôvodnených i praktických skúseností prehodnocovať. Tento dokument nie je možné chápať ako pomôcku pre potencionálnych porušiteľov zákona o ochrane hospodárskej súťaže pri zvážení rizika potrestania jednak zamýšľaných, ale aj v praxi už uplatňovaných protisúťažných praktík vo vybraných sektoroch alebo situáciách.

V záujme zachovania a posilnenia potrebnej miery transparentnosti procesu priorizácie úrad zriadil priorizačnú komisiu. Snahou úradu je, aby sa vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vyhodnocuje podnet alebo vykonáva prešetrovanie, vylúčila do budúcnosti možnosť vzniku akýchkoľvek pochybností o jeho subjektívnom zhodnotení veci a rozhodnutí sa odmietnuť podnet len na základe výlučne vlastnej úvahy, prípadne účelového využitia priorizačnej politiky v prospech dotknutého subjektu, či už cestou odmietnutia prijatého podnetu alebo vlastného podnetu úradu, resp. zastavenia začatého prešetrovania alebo nezačatia správneho konania vo veci. Priorizačná komisia vykoná posúdenie a vyhodnotenie relevantných úradom zistených skutočností a vydá stanovisko, najmä k otázke, či prípad spĺňa podmienky na uplatnenie priorizačnej politiky alebo nie.

Skutočnosť, že úrad dospeje k záveru, že sa určitou vecou ďalej nebude zaoberať, neznamená, že sa ňou nebude zaoberať v budúcnosti, ak zohľadní nový vývoj alebo nové okolnosti v danej veci.  
 
1 Úrad prostredníctvom viacerých súťažno-advokačných materiálov a metodických pokynov venoval špeciálnu pozornosť bid riggingu vo verejnom obstarávaní, ako aj upravil postup ukladania pokút v takýchto prípadoch s cieľom účinne trestať porušiteľov súťažných pravidiel. Podrobnosti sú dostupné na nasledujúcich odkazoch na webové sídlo úradu: