Vybrané zistenia a závery z vykonaných prešetrovaní Protimonopolného úradu Slovenskej republiky v sektore maloobchodného predaja pohonných látok

Aktualizované 04.12.2020

Sektor veľkoobchodného a maloobchodného predaja pohonných látok je mimoriadne dôležitý pre fungovanie celej ekonomiky Slovenska. Aj z tohto dôvodu Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) venuje trhu predaja pohonných látok zvýšenú pozornosť a pravidelne ho monitoruje. Tak tomu bolo aj v počiatkoch pandémie COVID-19. V tomto období bolo úradu doručených niekoľko podnetov upozorňujúcich na skutočnosť, že napriek výraznému poklesu aktuálnych cien ropy na svetových burzách, čerpacie stanice najväčších predajcov pohonných hmôt v SR na to dostatočne nereagovali, čo nasvedčuje možnej existencii kartelovej dohody medzi nimi.
 
Na základe uvedených podnetov začal úrad prešetrovanie podľa § 22 ods. 1 písm. b)  zákona o ochrane hospodárskej súťaže týkajúce sa situácie na trhu maloobchodného predaja pohonných látok v období pandémie COVID-19 so zameraním sa na disproporcie v tempe poklesu cien ropy na burzách a poklesu cien pohonných látok na čerpacích staniciach. Úrad pritom vychádzal z aktuálnych údajov dostupných z verejných zdrojov, údajov vyžiadaných od lídra na tuzemskom trhu pohonných látok, spoločnosti SLOVNAFT, a.s., ako aj zo zahraničných a tuzemských sektorových prešetrovaní v danej oblasti v minulosti.
 
Úrad v prvom kroku analyzoval z verejných zdrojov1 cenový vývoj ropy na svetových trhoch v danom období. Cena ropy Brent začala prudko klesať od začiatku marca 2020 a pokles trval zhruba do konca apríla 2020. V tomto období sa jej cena znížila z počiatočnej úrovne tesne nad 50 USD za barel na 20 USD za barel, čo predstavuje pokles o 60 %. Neskôr začala cena opäť rásť a začiatkom júna dosiahla úroveň cca 40 USD za barel, čo je stále o 20 % menej ako začiatkom marca.
 
V rovnakom období dochádza aj k všeobecnému poklesu tuzemských spotrebiteľských – maloobchodných cien pohonných látok. V rámci SR úrad analyzoval predovšetkým vývoj cien 95-oktánového benzínu. Jeho ceny začali klesať v rovnakom období ako ceny ropy, t. j. od začiatku marca. Zo zdrojov Európskej komisie2 mapujúcich priemerné spotrebiteľské ceny v štátoch Európskej únie v jednotlivých týždňoch roka vyplynulo, že priemerná cena 95-oktánového benzínu v SR bola začiatkom marca 2020 1,294 EUR za liter, pričom klesala až do polovice mája 2020, kedy dosiahla 1,074 EUR za liter, čo predstavuje pokles o 17 %. Prakticky rovnaký pokles potvrdzujú aj údaje spoločnosti SLOVNAFT, a.s., ktorá je lídrom na slovenskom trhu. Priemerné ceny 95-oktánového benzínu na jej čerpacích staniciach začali klesať prvý marcový týždeň a klesali až do konca mája. Z priemernej úrovne 1,312 EUR za liter sa dostali až na 1,106 EUR za liter koncom mája, čo predstavuje pokles o 17,22 %.
 
Úrad sledoval aj vývoj cien 95-oktánového benzínu v susedných krajinách a zistil, že v rovnakom období od začiatku marca 2020 do polovice mája 2020 klesli ceny v Česku o 25,5 %, v Maďarsku o 20,5 %, v Poľsku o 22 % a v Rakúsku o 16,2  %.
 
V rámci prešetrovania sa úrad obrátil aj na spoločnosť SLOVNAFT, a.s., a požiadal ju o informácie o cenovom vývoji jej produkcie na veľkoobchodnom, ako aj maloobchodnom trhu, objeme dodávok na vlastné aj cudzie čerpacie stanice a tiež o faktoroch, ktoré vplývajú na jej veľkoobchodné a maloobchodné ceny, špeciálne v období pandémie COVID-19.
 
Z odpovede spoločnosti vyplynulo, že produkcia palív v rafinérii síce v tomto období prebiehala v nepretržitej prevádzke, ale, najmä z dôvodu zníženého dopytu po palivách, v zníženom objeme spracovania ropy, čo sa prejavilo aj v poklese predaja na veľkoobchodnom a maloobchodnom trhu. V marci 2020 klesol objem veľkoobchodných dodávok 95-oktánového benzínu o 52 % a objem maloobchodných dodávok o 38 %. V čase prudkého zníženia cien ropy rafinéria spracúvala ropu z existujúcich zásob, ktoré nakupovala za iných podmienok na trhu, a teda aj za podstatne vyššie ceny. Vzhľadom na prepad dopytu dochádzalo k obmene zásob oveľa pomalším tempom a rafinéria nakupovala menšie množstvá ropy ako obvykle.
 
Úroveň cien pohonných látok stanovená spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., ako cenového lídra má podstatný vplyv aj na ceny ďalších podnikateľov na trhu. Z celkového počtu cca 900 čerpacích staníc na slovenskom trhu vlastní spoločnosť SLOVNAFT, a.s., 254 staníc, čo predstavuje do 40 % trhu. Rafinéria pritom dodáva na tuzemský trh cca 65 % motorových palív. Časť z tohto objemu dodáva aj konkurentom, ktorí prevádzkujú čerpacie stanice, napr. SHELL,  OMV Slovensko, JURKI, BENZINOL, OLIVA GROUP, UNIPETROL. Vývoj, resp. tempo znižovania cien pohonných látok všetkých významnejších podnikateľov na trhu v sledovanom období teda v princípe kopíroval vývoj cien spoločnosti SLOVNAFT, a.s.
 
V súvislosti s vývojom cien pohonných látok na slovenskom trhu v období od marca 2020 úrad vzal do úvahy aj skúsenosti vychádzajúce z viacerých štúdií v minulosti. Viliam Pätoprstý v práci „Cenové asymetrie na trhu s benzínom v EÚ a v SR“ z roku 2005 skúmal pomocou ECM (error correction model), či dochádza k rozdielom v úprave cien na veľkoobchodnom a maloobchodnom trhu podľa toho, či ide o rast alebo pokles cien. Tzv. teória rakiet a peria hovorí, že v prípade nárastu cien vstupov upravujú predajcovia ceny nahor rýchlejšie, ako ich znižujú v prípade poklesu cien vstupov. Podľa tejto štúdie sa potvrdilo, že slovenský maloobchodný trh s 95-oktánovým benzínom trpí systematickou cenovou asymetriou, t. j. že ropné, kurzové a komoditné šoky sa nerovnako premietajú do cien finálnej produkcie – ich rast je premietaný o polovicu rýchlejšie ako ich pokles. Túto teóriu potvrdila aj nedávna analýza ekonómov vládneho Inštitútu finančnej politiky3.
 
Na základe vyššie uvedeného úrad konštatuje nasledujúce skutočnosti týkajúce sa disproporcie medzi tempom poklesu cien ropy na svetových trhoch a poklesom maloobchodných cien pohonných látok na Slovensku:
  • Líder na slovenskom trhu, spoločnosť SLOVNAFT, a.s., ktorá významne ovplyvňuje úroveň cien pohonných látok,  v období pandémie COVID-19 spracúvala ropu z existujúcich zásob, ktoré nakupovala ešte za iných podmienok na trhu, t. j. aj za podstatne vyššie ceny, pričom vzhľadom na prepad dopytu dochádzalo k obmene zásob oveľa pomalším tempom ako obvykle.
  • Trh SR s pohonnými látkami je dlhodobo objektívne charakterizovaný cenovou asymetriou, t. j. v prípade nárastu cien vstupov upravujú predajcovia ceny nahor rýchlejšie, ako ich znižujú v prípade ich poklesu. Je teda možné povedať, že takýto vývoj na trhu bol pravdepodobný.
  • Situácia v susedných krajinách nebola veľmi odlišná od Slovenska. Zníženie cien bolo síce v Česku, Poľsku a Maďarsku výraznejšie, ale nie podstatné, pričom v Rakúsku klesli ceny pohonných látok ešte menej ako v SR.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že napriek rozhodujúcemu vplyvu kótovaných cien ropy na medzinárodných trhoch, do tvorby cien pohonných látok vstupuje množstvo ďalších faktorov a nie je možné jednoznačne stanoviť, ako sa vývoj cien ropy premietne do spotrebiteľských cien pohonných látok.
 
Ďalšou problematikou, s ktorou sa spotrebitelia opakovane obracajú na úrad, sú rovnaké ceny pohonných látok na čerpacích staniciach v určitej lokalite.
 
Úrad v tejto súvislosti konštatuje, že podobnosť či zhodnosť cien sama o sebe nie je dôkazom kartelovej dohody a výhradne len na tomto fakte nie je možné začať správne konanie pre porušenie súťažného práva. Na type trhu, akým je maloobchodný predaj pohonných látok, existuje vysoká miera transparentnosti a informovanosti zákazníkov o cene a vlastnostiach tovarov. Súčasne sú tu len relatívne nízke náklady na prechod zákazníka od jedného predajcu k inému. Na takýchto trhoch preto obvykle dochádza k tzv. cenovému nasledovaniu, kedy predajcovia monitorujú ceny konkurencie a následne jej prispôsobujú svoju cenovú politiku.
 
Treba zdôrazniť, že cenové nasledovanie, resp. jeho forma v ekonomickej literatúre nazývaná vedomý paralelizmus, nie je z hľadiska súťažného práva zakázané. Vedomý paralelizmus predstavuje paralelné správanie, ktoré sa typicky vyskytuje na trhoch s malým počtom konkurenčných predajcov, ako aj v prípade, pokiaľ na trhu pôsobí silná spoločnosť v postavení cenového lídra (v tomto prípade spoločnosť SLOVNAFT, a.s.). Toto správanie nie je výsledok explicitnej dohody medzi konkurentmi. Firmy na trhu si uvedomujú, že v záujme ich všetkých je udržať cenu na vysokej úrovni a vyhnúť sa intenzívnej cenovej súťaži a podľa toho sa aj správajú4. Cenové nasledovanie, resp. vedomý paralelizmus teda na niektorých typoch trhov predstavuje logické vysvetlenie správania sa konkurentov.
 
Uvedené zistenia a závery neznamenajú, že úrad tento trh ďalej nesleduje a ani to, že v budúcnosti nebude preverovať, či neexistujú iné prejavy správania podnikateľov, ktoré by mohli naznačovať porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže.
 

Šíriť informáciu

Twitter   Facebook   Linkedin